Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoZm-1-2024.pdf
PDF · 126.8 KB
Case nature
Subarea
41CoZm/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXXX XXX/XX, XXX XX D. D., zastúpený JUDr. Mgr. Monika Lichnerová, advokátka so sídlom Plzenská 4, 931 03 Bratislava, IČO: 55 591 191, proti odporcovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX, 768 61 Bystřice pod Hostýnem, Česká republika, o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 68CbZm/2/2023-67 zo dňa 15. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 68CbZm/2/2023-67 zo dňa 15. decembra 2023 potvrdzuje.
II. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením č.k. 68CbZm/2/2023-67 zo dňa 15. decembra 2023 I. výrokovou vetou zamietol návrh navrhovateľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, II. výrokovou vetou náhradu trov konania nepriznal.
2. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že odvodzujúc svoju právomoc vo veci konať z článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len „ nariadenie “ ) v spojení s oddielom 2 článku 7 bod 2. v spojení s čl. 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len „ Brusel I “ ), odvodzujúc svoju príslušnosť od § 2 ods. 3 písm. a) zákona číslo 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov (ďalej len „ ZoEPZÚ“ ), pri splnení podmienok cezhraničného charakteru sporu uvedených v článku 3 nariadenia, keď navrhovateľom je občan Slovenskej republiky so sídlom na území Slovenskej republiky, návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov bol podaný na súde iného členského štátu ako je štát, kde sa bankové účty nachádzajú, pričom z návrhu vyplýva, že bankové účty, ktoré sa majú príkazom zablokovať sú vedené v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Českej republike, čiže v inom štáte v akom má navrhovateľ bydlisko, dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky vyžadujúce v bode 14 preambuly, článku 7 ods. 1 nariadenia na to, aby mohol súd návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov vyhovieť a tento vydať.
3. Pri posudzovaní návrhu okresný súd vychádzal z pravidiel prednosti priamej aplikácie nariadenia pred ZoEPZÚ. Z tohto dôvodu okresný súd v prvom rade posudzoval, či sú splnené podmienky pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov stanovené nariadením.
4. Posúdením prejednávanej veci mal okresný súd osvedčené, že sa jedná o návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov počas konania vo veci samej. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín vedeného pod sp.zn. 22CbUm/6/2023 vyplýva, že návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu bol podaný dňa 02.10.2023. Čiže bola splnená podmienka podania návrhu vo veci samej (čl. 10 ods.1 nariadenia). Okresný súd mal za preukázané, že do dňa vydania tohto rozhodnutia nebolo v uvedenom konaní právoplatne rozhodnuté. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu navrhovateľ odôvodnil rovnakými skutkovými tvrdeniami a priložil k nemu rovnaké listinné dôkazy ako k návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov.
5. V odôvodnení uznesenia okresný súd skonštatoval, že navrhovateľ osvedčil existenciu vysokej pravdepodobnosti jeho nároku, tiež následnú úspešnosť v prípade začatia konania vo veci samej. Navrhovateľ na preukázanie svojho nároku v konaní vo veci samej tvrdí, že odporca ako vystaviteľ vlastnej zmenky a zároveň ako avalista dobrovoľne v prítomnosti navrhovateľa vystavil a podpísal dňa 19.11.2022 v Peťovke vlastnú zmenku č. 1/2022/1 bez protestu s miestom plnenia v Trenčianskych Tepliciach a dátumom splatnosti 19.11.2022 na sumu 1.000.000,-Eur. Kumulatívne spolu s podmienkami vyžadovanými článkom 7 ods. 2 nariadenia, v spojení s 1. a 2. odsekom bodu 14 preambuly nariadenia musia byť podaním návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov splnené podmienky vyžadované v článku 7 ods. 1 v spojení s 3 a 4 odsekom bodu 14 preambuly nariadenia. Navrhovateľ stručne odôvodnil naliehavú potrebu súdnej ochrany jeho pohľadávky tým, že nemá vedomosť, kde sa odporca nachádza, ktorý napriek predžalobnej výzve dobrovoľne svoj dlh neuhradil, a teda navrhovateľ má obavu, že odporca sa účelovo zbaví svojho majetku, aby sa vyhol plneniu v prospech navrhovateľa.
6. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade nemá dostatočným spôsobom osvedčené, že sa odporca správa spôsobom, ktorý bezodkladne vyžaduje upraviť pomery medzi sporovými stranami. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením. Neosvedčil na základe akých skutočností nadobudol podozrenie, že odporca sa zbavuje alebo plánuje zbaviť svojho majetku. Navrhovateľ uvádza iba subjektívne tvrdenia spočívajúce v tom, že existuje obava z toho, že odporca sa zbaví svojho majetku, a tým bude exekúcia ohrozená, bez akéhokoľvek osvedčenia týchto tvrdení. Navrhovateľ podaným návrhom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, skutkovými tvrdeniami a ani listinnými dôkazmi neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery ním a odporcom. Navrhovateľ nepreukázal potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keď z jeho opisu skutkového stavu a priložených dôkazov nevyplýva prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba neodkladnej a okamžitej úpravy pomerov strán nie je totiž daná iba tým, že navrhovateľ má podozrenie na účelové zbavovanie sa majetku odporcom. Navrhovateľ nepreukázal ani nebezpečenstvo žiadnej bezprostredne hroziacej ujmy, dokonca neodsvedčil ani hrozbu budúcej exekúcie. Čiže nepreukázal, že by pohľadávka naliehavo potrebovala súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon budúceho rozsudku môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Už z textu samotného nariadenia vyplýva, že samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky sa sami o sebe nepovažujú za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu na zablokovanie účtov. Keďže jediným argumentom bola skutočnosť o nesplnení dlhu odporcom a neúspešnej vzájomnej komunikácii s ním ohľadom zaplatenia zmenky, tieto skutočnosti nemožno považovať za preukazujúce reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol o konaní odporcu skutočnosti, nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali jeho správanie smerujúce k zbavovaniu sa finančných prostriedkov na účtoch s cieľom neuspokojiť pohľadávku žalobcu, či iných veriteľov, čím by bolo ohrozené alebo podstatne sťažené vymoženie jeho pohľadávky.
7. Okresný súd mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov odporcu v Českej republike, preto návrh navrhovateľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné posúdiť pomer úspechu, resp. neúspechu strán v spore, okresný súd vyslovil, že náhradu trov konania nepriznáva.
8. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý rozhodnutie považuje za vecne a právne nesprávne, nepreskúmateľné, ako celok nezákonné a arbitrárne.
Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby odvolací súd vyhovel pôvodnému návrhu navrhovateľa na blokáciu bankových účtov odporcu a vydal európsky príkaz na zablokovanie bankových účtov. Podľa navrhovateľa okresný súd neposúdil dostatočne skutkové okolnosti a predložené dôkazy, pričom nesprávne ustálil, že návrh navrhovateľa nepožíva dôvodnosť akútnej ochrany.
9. V podanom odvolaní navrhovateľ poukázal na to, že zmenka ako základ uplatňovaného nároku znie na sumu 1.000.000,-Eur. Zmenka je abstraktný bezpodmienečný záväzok, čo samo o sebe by malo predstavovať dôvod pre vydanie európskeho príkazu pre zablokovanie bankových účtov. Predložená zmenka je platná a má všetky zákonom uložené náležitosti pre platnú a perfektnú zmenku a je možné ju považovať za nespochybniteľný abstraktný záväzok na zaplatenie sumy 1.000.000,-Eur. Navrhovateľ poukázal na obsah svojho čestného vyhlásenia, ktoré k odvolaniu priložil, z ktorého vyplýva, že viac krát osobne navštívil odporcu, s ktorým sa mu však skontaktovať nepodarilo. Odporca nikdy nezačal navrhovateľovi uhrádzať ani ďalší záväzok – dlžnícky úpis znejúci na sumu 10.000.000,- českých korún. Uvedená skutočnosť osvedčuje dôvodnosť nároku navrhovateľa voči odporcovi na blokáciu bankových účtov. Navrhovateľ poukázal na nové skutočnosti, ktoré mu neboli v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie známe a to príkaz k domovej prehliadke, verejne dostupné informácie o pozemku parcela č. XXX, Bystřice pod Hostýnem a verejne dostupné informácie o jednotce č. 1504/6 Bystřice pod Hostýnem. Navrhovateľ si vo verejne dostupnom registri overil, že odporca už nie je vedený na liste vlastníctva, čím nepochybne muselo dôjsť k zmene vlastníctva bytovej jednotky. Bytová jednotka bola navrhovateľovi odporcom prisľúbená s tým, že odporca prevedie vlastníctvo na navrhovateľa, ako súčasť úhrady dlžnej sumy. Navrhovateľ sa dozvedel o zmene vlastníctva bytovej jednotky odporcu až na základe svojej návštevy u odporcu dňa 17.11.2023, a teda až v čase po podaní návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie bankových účtov, čím nebolo možné uvedený dôkaz predložiť už pri samotnom návrhu. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX je zriadené aj obmedzenie vlastníckeho práva a to formou vecného bremena bytu. Nie je však uvedené o aké vecné bremeno ide, pričom zo strany navrhovateľa sa javí, že by mohlo ísť o právo doživotného užívania v prospech odporcu.
10. Navrhovateľ s podaným odvolaním predložil listinný dôkaz označený ako príkaz k domovej prehliadke č.j. XXX XXXX/XXXX, z ktorého obsahu má vyplývať, že predmetná bytová jednotka bola ku dňu 29.08.2022 vo vlastníctve odporcu, pričom aktuálne je vlastníkom nehnuteľností dcéra odporcu, čím dochádza k naplneniu potreby neodkladnej úpravy pomerov. Odporca namiesto toho, aby si splnil svoje záväzky zo zmenky voči navrhovateľovi koná tak, aby zmaril prípadnú exekúciu jeho majetku. Z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vyplýva, že odporca sa zbavuje svojho majetku v prospech svojho rodinného príslušníka a je nutné súdnou cestou zabezpečiť rovnováhu medzi navrhovateľom a odporcom, čím bude naplnený aj princíp proporcionality. Bytová jednotka, ktorá už toho času nie je vo vlastníctve odporcu, bola navrhovateľovi odporcom prisľúbená na uspokojenie časti jeho pohľadávky formou prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti.
11. V podanom odvolaní navrhovateľ poukázal na zmenu okolností, ktoré boli platné v čase podania návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Čestným vyhlásením, ktoré navrhovateľ predložil spolu s podaným odvolaním navrhovateľ preukazuje, že osobne viackrát v Českej republike vyhľadal odporcu, naposledy dňa 17.11.2023, a to priamo v mieste jeho bydliska. Odporca je nekontaktný, nedvíha telefón, počas návštevy a prítomnosti navrhovateľa ho nepustil do bytu. Susedia potvrdili, že odporca v danej lokalite býva a zdržuje sa. Odporca sa navrhovateľovi nepochybne účelovo vyhýba a odmieta splácať svoje dlhy vyplývajúce tak zo zmenky ako aj z dlžníckeho úpisu. V deň podpisu vlastnej zmenky odporca sľúbil, že zabezpečí prepis bytu, ktorý je toho času už vo vlastníctve dcéry odporcu, na ktorú odporca byt previedol, o čom sa navrhovateľ dozvedel z verejne dostupných registrov. Navrhovateľ požadoval od odporcu dlžnú sumu aj predžalobnou výzvou zo dňa 27.03.2023, pričom k plneniu nedošlo. Podľa predloženej doručenky bola predžalobná výzva doručená odporcovi dňa 30.03.2023. Odporcovi bola poskytnutá lehota na úhradu dlžnej sumy do 31.03.2023. Samotné ľahkovážne správanie odporcu je znakom ohrozenia vymáhania pohľadávky navrhovateľa na podklade právne perfektnej a splatnej zmenky ako bezpodmienečného záväzku odporcu vyplatiť sumu 1.000.000,- Eur navrhovateľovi, a to s doložkou bez protestu. Navrhovateľ sa domnieva, že pre vydanie príkazu nie je nutné preukazovať absolútne zmarenie vymáhania pohľadávky od dlžníka, postačí preukázanie podstatnej sťaženosti vymáhania nároku.
12. V podanom odvolaní navrhovateľ ďalej uviedol, že odvolaciemu súdu predkladá dôkaz - príkaz k domovej prehliadke, z ktorého bodu 4. a 5. odôvodnenia vyplýva popis vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, kde je zrejmý nekalý až podvodný úmysel odporcu voči navrhovateľovi. Z obsahu predloženého listinného dôkazu vyplýva, že finančné prostriedky na bankovom účte odporcu pochádzajú najmä z bankového účtu navrhovateľa. O príkaz na domovú prehliadku požiadala francúzska colná správa najmä kvôli podozreniu na zaistenie nakúpených falzifikátov umeleckých diel a ďalších listín k dielam. Tieto mali byť súčasťou osobnej zbierky odporcu a následne distribuované a poskytnuté tretím osobám za účelom dosiahnutia zisku.
13. S podaním odvolaním navrhovateľ predložil odvolaciemu súdu aj listinný dôkaz označený ako Prehlásenie odporcu zo dňa 31.10.2022, ktoré odporca vlastnoručne podpísal. V písomnom prehlásení sa odporca zaväzuje postupne splácať dlžnú sumu vo výške 10.000.000,- korún českých formou predaja obrazov. Navrhovateľ uviedol, že plnenie z dlžníckeho úpisu nebolo doposiaľ realizované. Navrhovateľ zastáva názor, že z jeho strany došlo k osvedčeniu ohrozenia vymáhania pohľadávky voči odporcovi ako dlžníkovi zo splatnej zmenky, resp. toto vymáhanie by mohlo byť zmarené alebo sťažené pokiaľ nebude bankový účet odporcu blokovaný. Zo strany navrhovateľa bolo nespochybniteľne preukázané, že medzi 29.08.2022 až do dňa podania odvolania došlo k zmene vlastníctva bytovej jednotky pôvodne vo vlastníctve odporcu v prospech dcéry odporcu, čo preukazuje účelové zbavovanie sa majetku odporcom a vyhýbanie sa úhrady dlhu zo zmenky.
14. V podanom odvolaní navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v rámci vydania napadnutého uznesenia dôsledne neriadil testom proporcionality v užšom a širšom slova zmysle, a tým z vecnej/materiálnej roviny nenaplnil rovnováhu medzi záujmom navrhovateľa ako veriteľa zo zmenky, aby jeho majetkové právo voči odporcovi ako dlžníkovi nebolo zmarené tým, že ak nebudú blokované bankové účty odporcu, tak reálne dlžná suma zo zmenky ako bezpodmienečného záväzku nebude nikdy uhradená, ale naopak okresný súd uprednostnil ochranu odporcu bez relevantného vysvetlenia. Navrhovateľ sa domáha zabezpečenia primeranej rovnováhy, avšak pomyselné váhy sú naklonené v prospech dlžníka, ktorý sa preukázateľne zbavuje svojho majetku a nepodniká absolútne žiadne kroky, ktoré by smerovali k splneniu jeho záväzkov vo vzťahu k navrhovateľovi. Práve vydaním príkazu na zablokovanie bankových účtov sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi navrhovateľom a odporcom. V opačnom prípade môže dochádzať aj k prípadnému znižovaniu výšky finančných prostriedkov na bankovom účte dlžníka, čomu sa práve snaží navrhovateľ zabrániť. Navrhovateľ síce nedisponuje a nepozná právny titul predaja bytovej jednotky vo vzťahu k dcére odporcu, a teda či išlo o kúpnu či darovaciu zmluvu, avšak podľa vedomostí navrhovateľa ide o 4-izbový byt, čo zakladá predpoklad nadobudnutia značných finančných prostriedkov, ktorých prípadná vymožiteľnosť môže byť o to viac zmarená prijatím neskorých opatrení.
15. V podanom odvolaní navrhovateľ namieta aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, čím došlo k porušeniu práva navrhovateľa na preskúmateľnosť rozhodnutia. Uznesenie okresného súdu považuje za arbitrárne, právne svojvoľné a nepreskúmateľné pre neurčitosť a pre neuvedenie dôvodov, nakoľko neobsahuje dostatočne jasné, určité a presvedčivé zákonné odôvodnenie.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
17. Podľa článku 14 ods. 3 a 4 úvodných ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len „ nariadenie “ ), od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho
previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.
18. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia, týmto nariadením sa zavádza konanie Únie, na základe ktorého môže veriteľ dosiahnuť vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“ alebo „príkaz“), ktorým sa zabraňuje ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo vybraním finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to až do sumy uvedenej v príkaze.
19. Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na peňažné pohľadávky v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch vymedzených v článku 3 bez ohľadu na povahu príslušného súdu alebo tribunálu (ďalej len „súd“). Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta iure imperii“).
20. Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným prípadom prípad, v ktorom sa bankový účet alebo účty, ktoré majú byť príkazom na zablokovanie, vedú v inom členskom štáte ako: a) v členv v členskom štáte súdu, na ktorý sa návrh na vydanie príkazu na zablokovanie podľa článku 6 podáva, alebo
b)
v členskom štáte, v ktorom má veriteľ bydlisko
21. Podľa článku 5 písmeno a) nariadenia, pred tým, ako veriteľ začne v členskom štáte konanie voči dlžníkovi vo veci samej alebo v ktoromkoľvek štádiu takého konania až do vydania rozsudku alebo uzavretia súdneho zmieru.
22. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia, ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci.
23. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.
24. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia, ak veriteľ v členskom štáte ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa vyžaduje, aby dlžník zaplatil veriteľovu pohľadávku, veriteľ musí tiež predložiť dostatočné dôkazy, ktoré presvedčia súd o tom, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.
25. Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, súd, ktorý začal konať o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, preskúma, či sú splnené podmienky a požiadavky stanovené v tomto nariadení.
26. Podľa článku 17 ods. 5 nariadenia, rozhodnutie o návrhu sa oznámi veriteľovi v súlade s postupom pre rovnocenný vnútroštátny príkaz ustanoveným v právnom poriadku členského štátu pôvodu.
27. Podľa článku 46 ods. 1 nariadenia, všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon č. 54/2017 Z.z. “ ) európsky príkaz na zablokovanie účtov (ďalej len „príkaz na zablokovanie“) je neodkladné opatrenie nariadené podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 54/2017 Z.z., na konanie o príkaze na zablokovanie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z., ak sú splnené podmienky na vydanie príkazu na zablokovanie, súd ho vydá vo forme podľa osobitného predpisu, inak návrh sčasti alebo celkom uznesením zamietne.
31. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
34. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
35. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
36. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol o konaní odporcu skutočnosti, nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by preukazovali jeho správanie smerujúce k zbavovaniu sa majetku a finančných prostriedkov na účtoch s cieľom neuspokojiť pohľadávku navrhovateľa, či iných jeho veriteľov, čím by bolo ohrozené alebo podstatne sťažené vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ súdu neosvedčil, že je potrebné naliehavo prijať opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie účtov. Navrhovateľ v podanom návrhu uvádza iba svoje subjektívne tvrdenia spočívajúce v tom, že existuje obava z toho, že odporca sa zbaví svojho majetku, a tým bude exekúcia ohrozená, bez akéhokoľvek osvedčenia týchto tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal, že by pohľadávka naliehavo potrebovala súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon budúceho rozsudku môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.
38. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že európsky príkaz na zablokovanie účtov je neodkladné opatrenie o nariadení ktorého koná súd bez predchádzajúceho vypočutia dlžníka, opodstatnenosť návrhu hodnotí iba na základe skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov, pričom uvedené vyhodnocuje tak, aby ostala zachovaná primeraná rovnováha medzi záujmom navrhovateľa - veriteľa o vydanie príkazu a záujmom odporcu - dlžníka predísť zneužitiu príkazu. Z uvedených dôvodov preto navrhovateľ musí už v podanom návrhu jednoznačne tvrdiť a preukázať, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým navrhovateľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže odporca svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.
39. V podanom návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov navrhovateľ odôvodnil naliehavosť žiadanej súdnej ochrany výškou dlžnej sumy 1.000.000,-Eur, skutočnosťou, že odporca je v omeškaní s úhradou pohľadávky viac ako pol roka, pričom dlžnú sumu nezaplatil ani na základe výzvy na úhradu, ktorú mu adresoval právny zástupca navrhovateľa, prestal s navrhovateľom komunikovať a nereaguje ani na emaily.
40. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v prvoinštančnom konaní nepredložil relevantný dôkaz o tom, či odporcovi bola výzva právneho zástupcu na zaplatenie pohľadávky skutočne doručená, kedy, prípadne, či sa doručovaná zásielka vrátila odosielateľovi naspäť ako neprevzatá. Rovnako nepreukázal ani mailovú komunikáciu s odporcom. Aplikujúc článok 9 ods. 1 nariadenia, § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z. a § 327 CSP je potrebné zdôrazniť, že okresný súd postupoval správne, keď navrhovateľa na dodatočné predloženie dôkazov o tvrdených skutočnostiach nevyzýval a vychádzal z obsahu návrhu a dôkazov navrhovateľom predložených. S podaným odvolaním navrhovateľ odvolaciemu súdu síce predložil dôkaz o doručení doporučenej poštovej zásielky odporcovi dňa 30.03.2023, avšak z predloženého dôkazu nie je zrejmé, čo bolo obsahom doručovanej zásielky. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd v zhode s prvoinštančným rozhodnutím konštatuje, že samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky, bez ohľadu na výšku dlžnej sumy, sa samo osebe nepovažuje za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu.
41. Pokiaľ ide o v návrhu uvádzané tvrdenia o existencii reálneho nebezpečenstva, že odporca sa bude zbavovať svojho majetku, napr. výberom finančných prostriedkov z jeho bankových účtov, presmerovaním financií na iné bankové účty, prípadne bude realizovať iné konanie, ktorým bude zmenšovať svoj majetok, predmetné tvrdenia navrhovateľ uvádza v teoretickej rovine, bez postačujúcich argumentov, pretože ide len o predpoklad navrhovateľa, ktorý sám o sebe nezakladá potrebu vydania príkazu. Navrhovateľ v návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých nadobudol podozrenie, že odporca sa zbavuje svojho majetku, prípadne tak mieni urobiť. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v podanom návrhu nie sú uvedené také konkrétne okolnosti prípadu, resp. správanie sa protistrany, z ktorých možno vyvodiť, že k neželanému úkonu reálne dôjde, prípade je jeho uskutočnenie pravdepodobné.
42. Navrhovateľ v podanom odvolaní doplnil skutkové tvrdenia, ktoré zistil v čase po podaní návrhu na začatie konania o vydanie európskeho príkazu na zablokovane účtov. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ mal vedomosť o tvrdených skutočnostiach už v čase pred vydaním prvoinštančného rozhodnutia, napriek tomu návrh nedoplnil a predmetné skutočnosti okresnému súdu riadne neosvedčil. Je potrebné akcentovať, že súd nemá o spore medzi účastníkmi žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol vychádzať. Je preto základnou povinnosťou navrhovateľa pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd pri rozhodovaní vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu samotného návrhu, prípadne z obsahu podaní navrhovateľa do času rozhodnutia súdu vo veci, v ktorých navrhovateľ musí opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V prípade, ak navrhovateľ disponuje vedomosťami o relevantných skutočnostiach podstatných pre rozhodnutie vo veci, avšak ich súdu neoznámi a neosvedčí, je procesným následkom takéhoto konania jeho neúspech v spore.
43. V podanom odvolaní navrhovateľ tvrdí, že dňa 17.11.2023 sa osobne dostavil do miesta trvalého bydliska odporcu a zistil, že na zvončeku k nehnuteľnosti je uvedené meno dcéry odporcu. Z uvedených dôvodov následne lustroval vo verejne dostupnom registri z ktorého vyplýva, že vlastníkom bytu č. XXXX/ X v budove č.p. 1502,1503,1504, kat. úz. H. G. I., č. LV XXXX je J. G.- dcéra odporcu. Navrhovateľ odvolaciemu súdu predložil dôkaz - písomný príkaz k domovej prehliadke datovaný dňa 29.08.2022 z ktorého obsahu vyplýva, že odporca bol v čase vydania príkazu ešte vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Medzičasom nepochybne došlo k zmene vlastníctva k predmetnému bytu. Na základe uvedených skutočností sa navrhovateľ domnieva, že odporca sa zbavuje svojho majetku formou prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti z dôvodu, aby zmaril prípadnú exekúciu a úspešné vymoženie navrhovateľovej pohľadávky.
44. K doplneným skutkovým tvrdeniam a k predloženým listinným dôkazom ku skutočnostiam, ktoré nastali do času prvoinštančného rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že z nich nie je zrejmé kedy presne, z akých dôvodov a akým spôsobom odporca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na svoju dcéru. K prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť kedykoľvek po dátume 29.08.2022, teda aj v období pred vystavením a splatnosťou zmenky, od ktorej navrhovateľ vyvodzuje právny dôvod svojej pohľadávky. Z uvedených dôvodov preto nie je možné bez ďalšieho jednoznačne konštatovať, že odporca vlastnícke právo previedol s úmyslom zbaviť sa svojho majetku, pretože k prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť ešte v čase neexistencie právneho dôvodu plnenia odporcom. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní uvádzal, že odporca sa zaviazal časť vzniknutej pohľadávky zaplatiť formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na navrhovateľa, tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčil. Zhrňujúc uvedené, ani doplnením skutkových tvrdení a listinných dôkazov navrhovateľ neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia formou vydania príkazu na zablokovanie účtov.
45. Odvolací súd ďalej poukazuje na znenie článku 9 ods. 1 nariadenia, § 1 ods. 1 zákona č. 54/2017 Z.z. a § 329 ods. 2 CSP. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia platí osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali, podľa tvrdenia navrhovateľa, až po vydaní napadnutého uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd na skutkové tvrdenia, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia neprihliadal.
46. K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorý tvrdí, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne, právne svojvoľné a nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje dostatočne jasné, určité a presvedčivé zákonné odôvodnenie, odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Okresný súd vo svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty navrhovateľa, predložené dôkazy a ako vec právne posúdil. Rovnako v odôvodnení uznesenia okresný súd zrozumiteľne objasnil základné dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ neuviedol také skutkové tvrdenia a nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil nutnosť vydania príkazu na zablokovanie účtov, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol a náhradu trov konania vzhľadom na charakter konania ex parte nepriznal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
48. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Pretože bol navrhovateľ v odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd by mal, aplikujúc zásadu pomeru v úspechu v konaní, priznať odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však vyplýva, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, a to z dôvodu charakteru konania ex parte. Vychádzajúc potom z čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, aplikujúc procesnú ekonómiu konania, odvolací súd rozhodol priamo tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
51. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).