Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/214/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom W. X, XXX XX T., proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť 1146, Maďarsko, č. zápisu: 01-10-041071, vo veci jeho organizačnej zložky: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpenému: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o zaplatenie 1.243,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -120 zo dňa 3. mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -291 zo dňa 23.9.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -120 zo dňa 3. mája 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -291 zo dňa 23.9.2019 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 976,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku II. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 976,80 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba v zostávajúcej časti o zaplatenie istiny 266,40 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 266,40 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia, a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 976,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 52 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.243,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.8.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že došlo ku škode na vozidle poškodeného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zabezpečil u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil faktúru, ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného. Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom vozidla.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodenou Ing. U. V. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo preukázané zmluvou o postúpení pohľadávky a tiež

oznámením o postúpení pohľadávky. Uplatnený nárok okresný súd akceptoval ako škodu v rozsahu 976,80 Eur, keď žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie motorového vozidla za dobu nájmu podľa Zmluvy o nájme č. 196 zo dňa 3.5.2017, pokiaľ bolo vozidlo v oprave. Zákazkovým listom bolo preukázané, že zákazka bola vystavená dňa 9.5.2017, z čoho okresný súd ustálil, že vozidlo bolo prijaté na opravu dňa 9.5.2017. Okresný súd na základe námietky žalovaného vyhodnotil dobu nájmu od 3.5.2017 do 8.5.2017, t.j. za šesť dní, ako neúčelne vynaložené náklady. Bolo nesporné, že po nehode nemohla poškodená odo dňa 3.5.2017 užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku poškodenia, avšak za situácie, že vozidlo neodovzdala bezprostredne po nehode do opravy a žalobca nepreukázal, prečo tak urobila až 9.5.2017, potom okresný súd nárok za uvedených 6 dní zamietol ako nedôvodný, lebo tieto náklady neboli podľa okresného súdu vynaložené účelne a nevznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keď nemohli byť vykonávané úkony súvisiace s opravou. Okresný súd priznal nárok za dobu, kedy bolo vozidlo v oprave, t.j. od 9.5.2017 do 30.5.2017, keď za toto obdobie mal preukázanú účelnosť aj príčinnú súvislosť vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Podľa faktúry bola oprava ukončená dňa 18.7.2017. K zapožičaniu vozidla za uvedené obdobie bol poškodený donútený vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou klienta žalovaného. Poškodenému tak bol tento stav vnútený a ak si za tohto, nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov vzniknutých v spojení s touto situáciou zapožičaním náhradného motorového vozidla, tak okresný súd tomuto nároku v časti za dobu opravy vyhovel. Poškodená bola v dôsledku škodovej udalosti vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla. Poškodená vozidlo používala na prevoz chorého syna na trase Púchov - T., čo preukazuje prehlásenie poškodenej a doklady preukazujúce zdravotný stav syna. Poškodená musela syna voziť denne až do 30.7.2017 do nemocnice v Púchove, nakoľko syn mal zákaz fyzickej aktivity. Žalobca tak preukázal zapožičanie vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou a dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného vozidla. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku okresný súd žalobu zamietol, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že dĺžka nájmu za uvedené obdobie nemôže ísť na ťarchu žalovaného z dôvodu, že v danom období od 3.5.2017 do 8.5.2017 nebolo vozidlo v oprave. Nárok uplatnený za toto obdobie tak nespĺňa kritériá nároku na náhradu škody v zmysle z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

3. Námietky žalovaného k dĺžke opravy od 9.5.2017 do 18.7.2017, vznesené žalovaným, boli podľa okresného súdu len všeobecné. Poškodená po tom, ako vozidlo odovzdala do opravy, nemohla dĺžku opravy sama nijakým spôsobom ovplyvniť a tento stav ani sama nevyvolala. Žalovaný na preukázanie tvrdenia, že dĺžka opravy bola neprimeraná, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a okresný súd vychádzal z preukázanej dĺžky opravy podľa zákazkového listu a faktúry, z ktorej bolo preukázané, že oprava bola skončená až 18.7.2017. Dlžné nájomné ako záväzok poškodenej voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou poškodenej voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok, čo bolo preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok. Vzájomným započítaním tak poškodenej vznikla majetková ujma. Predmetnou dohodou bol splnený záväzok poškodenej z titulu dlžného nájomného a okamihom zániku tohto záväzku vznikla reálne škoda v rozsahu, ako vyplýva z výroku rozsudku, t.j. skutočná škoda.

4. Uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania okresný súd nepriznal, pretože nemal preukázané omeškanie žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 3.8.2017 splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný týmto listom poškodenej oznámil, prečo jej nepriznal nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla a vysvetlením dôvodov, prečo nebolo poskytnuté plnenie, nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 tohto zákona. Peňažná sankcia v podobe úroku z omeškania upravená v tomto zákonnom ustanovení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona a jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné teda nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Ak žalovaný splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, tak sa nedostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, nakoľko výška škody bude ustálená právoplatným rozhodnutím súdu a žalovaný sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady tejto škody v súdom určenej

lehote. Právny nástupca poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému na základe zákona o PZP, ktorý v kogentnom ust. § 11 ods. 7 stanovuje splatnosť poistného plnenia, čo neumožňuje určenie iného času splatnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná a poskytne poistné plnenie poškodenému v ním uplatnenej výške, je z hľadiska určenia času rozhodujúci okamih, kedy poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť (§ 11 ods. 7 prvá časť vety). Ak však poisťovateľ odmietol poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu, v dôsledku čoho poškodený, resp. jeho právny nástupca, uplatnil nárok v súdnom konaní, je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

5. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa pomeru úspechu strán vo veci, ktorý vyčíslil úspechom žalobcu v rozsahu 76 % a úspechom žalovaného v rozsahu 24 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 52 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného záver okresného súdu, podľa ktorého vznikli náklady v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou s prihliadnutím na čas, počas ktorého bolo vozidlo preukázateľne v oprave, je predčasný a nevychádza z vykonaného dokazovania. Zo zákazkového listu, podľa ktorého bola dňa 9.5.2017 otvorená zákazka na opravu vozidla, a z faktúry za opravu zo dňa 18.7.2017 nie je možné vyvodiť záver, kedy boli ukončené práce na poškodenom vozidle, a preto je záver okresného súdu, že od 9.5.2017 do 30.5.2017 možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla za preukázané ako vzniknuté v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nedostatočný. Žalovaný v konaní žiadal predložiť doklady týkajúce sa opravy vozidla a preukazujúce, kedy reálne bola oprava vykonávaná a kedy boli práce ukončené. Býva bežnou praxou, že faktúra za vykonané práce nemusí byť vystavená ihneď po skončení prác, čomu svedčí aj skutočnosť, že poškodená si náhradné vozidlo požičala len na dobu od 3.5.2017 do 30.5.2017 a nie do 18.7.2017. Okresný súd prihliadol len na zmluvu o nájme náhradného vozidla zo dňa 3.5.2017 a nepovažoval za potrebné dĺžku doby prenájmu preukázať žiadnym iným dokladom. Podľa faktúry trvali pracovné operácie na vozidle 64,50 časových jednotiek, a teda záver o tom, že oprava vozidla skončila dňom vystavenia faktúry, je predčasný a nesprávny.

7. Podľa žalovaného okresný súd opomenul skutočnosť, že náhradné vozidlo je preplácané z povinného zmluvného poistenia len za predpokladu, že takýto nájom je nutný a účelný. Podľa žalovaného žalobca nedostatočne zdokladoval nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla, pričom žalovaný už v oznámení o poistnom plnení žiadal predloženie lekárskych správ týkajúcich sa syna poškodenej, s ktorým mala údajne chodiť do nemocnice. Žalobca nezdokladoval, kedy a kam boli vykonávané jazdy s náhradným vozidlom. Pokiaľ okresný súd vyslovil názor, že počas vykonávania prác na vozidle od 9.5.2017 do 30.5.2017 bolo požičanie náhradného vozidla účelné, znamená to, že od 3.5. do 8.5.2017, kedy poškodená mala tiež potrebovať náhradné vozidlo, už tento prenájom nebol účelný? Počas niektorých dní prenájmu tak tento účel prenájmu bol pre okresný súd postačujúci a počas ostatných dní už postačujúci nebol. Žalovaný preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie tiež žalobca cestou právneho zástupcu, a to z dôvodu, že okresný súd dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k nepriznanému nároku na zaplatenie úroku z omeškania žalobca uviedol, že poisťovateľ je povinný do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku plnenia a poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. Poisťovňa je potom povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. V zásade platí, že ak poisťovňa v tejto lehote plnenie neposkytne, alebo ho neoprávnene kráti, dostáva sa do omeškania. Podľa žalobcu sa poisťovňa poskytnutím písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie, zbaví povinnosti platiť úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, avšak zostáva otázka, či sa nevyplatením náhrady celej výšky vzniknutej škody nedostala poisťovňa do omeškania podľa § 11 ods. 7 tohto zákona. V zmysle tohto ustanovenia predstavuje rozhodnutie poisťovne o ukončení likvidácie moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade škody, preto ak poisťovňa neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý má poškodený nárok, dostáva sa podľa tohto ustanovenia do omeškania. V zmysle

ust. § 11 ods. 7 zákona sú dané dve varianty, odkedy sa možno dostať do omeškania. Prvá časť vety tohto ustanovenia viaže omeškanie na splnenie povinnosti poskytnúť plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý rozhodnutie predložil poisťovni na preplatenie. Ak by sa akceptoval názor, že poisťovňa sa neoprávneným krátením dostala do omeškania už v deň ukončenia likvidácie poistnej udalosti, tak by prvá časť vety tohto ustanovenia bola neúčelná, nakoľko jej uplatnenie by nikdy nenastalo. Poisťovne by tak mohli odmietnuť nahradiť poškodenému celú reálne vzniknutú škodu a oznámením o likvidácii poistnej udalosti s uvedením dôvodov by sa nemohli dostať do omeškania. Peňažná sankcia, ktorá je upravená v ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP, je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) tohto zákona, a to bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Takýmto spôsobom rozhodol Krajský súd Bratislava vo veci sp.zn. , kde sa nestotožnil s argumentáciou, že poistné plnenie, priznané konečným rozhodnutím súdu vo veci samej znamená neplatnosť či nezákonnosť rozhodnutia odporcu o odmietnutí poistného plnenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že odporca sa dostáva do omeškania s plnením už odo dňa vyhotovenia predmetného rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, nakoľko nejde o nezákonnosť a neplatnosť samotného rozhodnutia poisťovne, ale o nezákonnosť a neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu Bratislava vo veci sp.zn. , z ktorého vyplýva právo žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania už odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť ukončením šetrenia poistnej udalosti. Nemožno súhlasiť s tvrdením poisťovní o vzniku omeškania až nevyplatením náhrady škody v súdom určenej lehote, pretože vznik omeškania nastáva ešte pred samotným rozhodnutím súdu, a to už rozhodnutím poisťovne o nepriznaní plnej výšky náhrady škody. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je preto nezávislý od rozhodnutia súdu, keďže súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu škody existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia.

9. Vo vzťahu k záveru okresného súdu ohľadom doby nájmu náhradného vozidla od 3.5. do 8.5.2017, ktorú dobu okresný súd vyhodnotil ako neúčelne vynaložené náklady z dôvodu, že nebolo preukázané, prečo poškodená vozidlo neodovzdala bezprostredne po nehode do opravy a urobila tak až 9.5.2017, žalobca uviedol, že nehoda sa stala dňa 2.5.2017 a zákazka na opravu bola otvorená dňa 9.5.2017, pričom vozidlo bolo po dopravnej nehode odtiahnuté do servisu odťahovou službou, nakoľko bolo nepojazdné. Táto skutočnosť je zrejmá aj žalovanému, ktorý hradil faktúru za odťah vozidla, tak ako sa to uvádza v predloženom oznámení o poistnom plnení. Je zrejmé, že poškodená nemohla ovplyvniť dĺžku opravy. Poistná udalosť bola nahlásená poisťovni a servis otvára zákazku až po ohliadke poisťovňou, kedy je zrejmé, že sa vozidlo bude opravovať. Takto sa postupuje vo všetkých prípadoch, a preto sú tvrdenia poisťovne účelové a tendenčné. Vozidlo bolo dovezené do servisu v deň nehody, ale zákazka bola otvorená až po ohliadke dňa 9.5.2017 a následne sa začína s opravou, objednávajú sa diely a pod. K ukončeniu opravy došlo v deň vystavenia faktúry za opravu, t.j. dňa 18.7.2017, a tvrdenia žalovaného, že nie je zrejmé, kedy došlo k ukončeniu opravy, sú tendenčné a zavádzajúce, keďže poisťovňa má o všetkých týchto skutočnostiach vedomosť. Nájom náhradného vozidla bol ukončený dňa 30.5.2017 a oprava vozidla bola ukončená až dňa 18.7.2017 a v takomto prípade má poškodený právo na náhradné vozidlo až do 18.7.2017. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že sa do omeškania dostal nezávisle od rozhodnutia súdu po uplynutí 15 dní od oznámenia o likvidácii poistnej udalosti. Žalovaný si týmto oznámením splnil zákonom danú povinnosť a uviedol dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Podľa žalovaného nemožno dôvodnosť prenájmu vozidla vidieť len v listine poškodenej zo dňa 30.5.2017, z ktorej sa nedá vyvodiť, kam a na aké cesty poškodená s náhradným vozidlom jazdila. Účelnosť prenájmu vozidla tak nebola preukázaná. Ak okresný súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania, tak tento jeho postup bol správny, nakoľko základné predpoklady nároku na úrok z omeškania neboli splnené. Ak žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, zvýraznil žalovaný, že nárok poškodeného z povinného zmluvného poistenia je osobitne upravený týmto zákonom, ktorý má vlastnú úpravu úroku z omeškania. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o dôvodnosti prenajatia náhradného vozidla v období od 3.5. do 8.5.2017, a to z dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe je prenájom vozidla oprávnený len počas doby opravy. Zo zákazkového listu vyplýva, že vozidlo bolo do opravy prijaté až dňa 9.5.2017 a žalovaný nemôže byť zodpovedný za škodu,

ktorá vznikne v dôsledku toho, že poškodené vozidlo sa neopravuje. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o vykonaní obhliadky poisťovňou, keďže obhliadka v tomto prípade bola vykonaná už dňa 4.5.2017.

11. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného uviedol, že poškodená potrebovala náhradné vozidlo iba do 30.5.2017, pričom faktúra za opravu bola vystavená až 18.7.2017. Servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vydá vozidlo poškodenému. Námietka žalovaného ohľadom nepreukázania, kedy boli vykonané jednotlivé opravné práce na vozidle, je preto irelevantná. V konaní bolo obdobie, počas ktorého bola poškodená obmedzená v užívaní svojho vozidla, preukázané zákazkovým listom a faktúrou za opravu. K nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu žalobca uviedol, že táto okolnosť bola preukázaná vyjadrením poškodenej zo dňa 30.5.2017, podľa ktorého poškodená vozidlo potrebovala na prepravu svojho chorého syna. Zdokladovanie skutočnosti, kedy a kam boli vykonávané jednotlivé jazdy s náhradným vozidlom, považuje žalobca za neprimerané zaťažovanie poškodenej, ktorá bola už samotným stavom poškodenia jej motorového vozidla výrazne obmedzená. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného vozidla má byť formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Náklady na prenájom náhradného vozidla tak možno považovať za neočakávané náklady, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla.

12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by boli žalobcom v konaní predložené listiny, preukazujúce jeho nárok. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že počas doby prenájmu poškodená reálne náhradné vozidlo používala, ani že v čase prenájmu sa na poškodenom vozidle vykonávali nejaké opravy. Z vyjadrenia poškodenej nie je zrejmé, či aj pred škodovou udalosťou využívala motorové vozidlo denne, či reálne aj počas doby prenájmu používala náhradné vozidlo, nakoľko žalobca v konaní nepredložil ani jeden doklad ohľadom uskutočnenej jazdy s náhradným vozidlom počas doby prenájmu.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach a opätovne podotkol, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Po dobu opravy bol poškodený fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu k otázke účelnosti doby prenájmu tak žalobca nepovažuje za dostatočné a správne. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. , podľa ktorého nemal poškodený možnosť dobu opravy ovplyvniť, a preto dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu nebola situáciou, kedy by nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov.

14. Žalovaný v písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok ohľadne doby prenájmu, ani to, že práve v čase prenájmu sa na poškodenom vozidle vykonávali opravy. Žalovaný zotrval aj na vyjadreniach, že nebolo preukázané, akým spôsobom poškodená užívala náhradné vozidlo a nebola preukázaná ani dôvodnosť jeho prenájmu.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení označil tvrdenia žalovaného za neopodstatnené a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , podľa ktorého pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si požičať náhradné vozidlo. Práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlá reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, a to až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému. Skutočnosť, kedy bola oprava ukončená, vyplýva z predloženej faktúry za opravu. Žalovaný v priebehu konania svoje tvrdenia nepreukázal a nebol schopný relevantne vyvrátiť skutočnosti tvrdené žalobcom. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. , tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Vo vzťahu k nevyhnutnosti a účelnosti nájmu bolo žalobcom predložené vyjadrenie poškodenej, pričom neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby viedol evidenciu jednotlivých jázd vykonaných na náhradnom vozidle počas doby opravy. Knihu jázd predsa poškodený nevedie ani pri bežnom používaní vlastného vozidla. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. nemožno nepriaznivosť stavu spôsobeného škodovou udalosťou umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval aj

alternatívy iného charakteru. Dokladovanie jednotlivých jázd vykonaných na náhradnom vozidle by v zmysle rozhodnutí súdov SR predstavovalo pre poškodeného neprimerané zaťaženie.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 976,80 Eur a v časti výroku II. o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 976,80 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . V zostávajúcej časti výroku II. o zamietnutí žaloby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. a podľa ust. vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -303 zo dňa 7.4.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

18. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzili žalobca a žalovaný, ktorí namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke, vo vzťahu k časti napadnutého výroku I. rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 976,80 Eur a k časti výroku II. o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 976,80 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým závery súdu prvej inštancie týkajúce sa priznanej náhrady za čas opravy vozidla od 9.5.2017 do 30.5.2017 a závery o nutnosti a účelnosti zapožičania náhradného vozidla poškodenou. Krajský súd vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam považuje za potrebné poukázať na závery plynúce z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Zo správy o nehode (č.l. 35 spisu) vyplýva, že k poškodeniu dotknutého motorového vozidla došlo dňa 2.5.2017 a vozidlo bolo opravované v zmysle zákazkového listu (č.l. 35 rub spisu) a faktúry (č.l. 36-37 spisu). Podľa zákazkového listu bola zákazka vystavená dňa 9.5.2017 s predbežným termínom 30.6.2017, pričom na faktúre za opravu vozidla je ako dátum dodania tovaru uvedený deň 18.7.2017. Vo vzťahu k účelnosti zapožičania náhradného vozidla je súčasťou spisového materiálu prehlásenie poškodenej zo dňa 30.5.2017 (č.l. 38 rub spisu), podľa ktorého poškodená náhradné vozidlo využívala počas opravy na prevoz chorého syna z Púchova do Martina. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 3.8.2017 (č.l. 40 spisu) je zrejmé, že poisťovňou bolo poskytnuté plnenie za opravu predmetného motorového vozidla podľa vyššie uvedenej faktúry vystavenej servisom a podľa ďalšej tam uvedenej faktúry označenej ako FA č. 20170705 (odťah - MV) v sume 65,28 Eur. Práve z titulu tejto poistnej udalosti žalobca ako postupník, ktorému bola postúpená pohľadávka poškodenej, uplatňoval voči žalovanému náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla, ktoré žalobca fakturoval poškodenej faktúrou č. 170232 (č.l. 38 spisu) vo výške 1.243,20 Eur za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 196 v trvaní 28 dní od 3.5.2017 do 30.5.2017.

20. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného zvýrazňuje, že pre ustálenie obdobia, za ktoré je možné považovať prenájom náhradného vozidla za dôvodný, je nevyhnutné vychádzať z časového vymedzenia obdobia, počas ktorého poškodená (ako právny predchodca žalobcu) nemohla svoje motorové vozidlo užívať, teda obdobia, v rámci ktorého si poškodená dôvodne zabezpečila náhradné vozidlo. Keďže poškodená nemohla používať svoje motorové vozidlo, bola touto situáciou nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu a ak v tejto súvislosti na strane poškodeného vzniká škoda, tak táto škoda je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou je tak nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že náklady, ktoré poškodená vynaložila na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj náklady vyššie v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané úhradou nájomného, ktorá úhrada vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.5.2017 (č.l. 39 spisu), ktorej súčasťou je vzájomný zápočet pohľadávok žalobcu a poškodenej. Obdobie, ktoré je možné ustáliť ako obdobie, za ktoré vzniká poškodenému nárok na náhradu nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla, zodpovedá obdobiu, počas ktorého poškodený v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol užívať svoje poškodené motorové vozidlo. V prejednávanom prípade z vyššie uvedených dokladov, a to zákazkového listu a faktúry, vyplýva, že motorové vozidlo poškodenej bolo v servise opravované do dňa 18.7.2017, ktorý ako deň dodania tovaru, poskytnutia služby je uvedený na faktúre vystavenej servisom. Ak sa v danom období vozidlo poškodenej v zmysle tejto faktúry opravovalo v servise, tak počas tohto obdobia vykonávania opravárenských prác nepochybne vozidlo nemohlo byť poškodenou používané a bolo namieste, aby si poškodená zabezpečila náhradné motorové vozidlo. Napriek tomu, že vozidlo bolo podľa faktúry opravované až do dňa 18.7.2017, je predmetom konania nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla len do dňa 30.5.2017. S námietkou žalovaného, že z uvedených listín nie je možné ustáliť, kedy boli ukončené práce na poškodenom vozidle, sa krajský súd nestotožnil. Ak žalovaný spochybňoval závery plynúce z dokazovania vykonaného oboznámením predmetnej faktúry servisu, z ktorej plynie dátum poskytnutia služby 18.7.2017, tak bolo namieste, aby žalovaný vo vzťahu k týmto svojím skutkovým tvrdeniam uviedol ako prostriedky svojej procesnej obrany svoje tvrdenia, podložené dôkazmi, ktorými by skutkové závery vyplývajúce z uvedenej faktúry poprel. Zo strany žalovaného však v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne takéto dôkazy neboli predložené ani navrhnuté a nebol z jeho strany tvrdený ani žiadny iný konkrétny dátum, ku ktorému podľa názoru žalovaného mali byť práce ukončené. Z uvedeného bol

potom vecne správny záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval minimálne v časovom období do 30.5.2017 obmedzenie poškodenej v možnosti užívať jej motorové vozidlo v súvislosti so škodovou udalosťou, za ktorú bol zodpovedný klient žalovaného. Pre posúdenie obdobia, za ktoré je namieste považovať za dôvodný nárok poškodeného na náhradu nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla, je pritom nevyhnutné vychádzať z reálneho obmedzenia poškodeného v možnosti užívať jeho motorové vozidlo, teda z obdobia, kedy poškodený v dôsledku škodovej udalosti nemôže svoje vozidlo používať a je nútený svoje potreby riešiť zabezpečením náhradného motorového vozidla.

21. Ak žalovaný namietal, že zo strany žalobcu bola nedostatočne zdokladovaná nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla, krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenej z titulu škodovej poistnej udalosti bol vnútený tento skutkový a právny stav, kedy nemohla užívať svoje motorové vozidlo a tým sa ocitla v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla, nie je možné spravodlivo požadovať, aby v takejto situácii poškodená nad rámec povinností, ktoré jej vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, evidovala, tak ako to požadoval žalovaný, jednotlivé jazdy, uskutočnené s prenajatým motorovým vozidlom, či dokladovala každé jedno použitie tohto náhradného motorového vozidla preukázaním jeho účelnosti. Krajský súd pritom považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou spisového materiálu je vyjadrenie poškodenej zo dňa 16.8.2017 (č.l. 86 spisu), v ktorom je podrobne rozpísané, prečo poškodená potrebovala náhradné vozidlo, ktoré podľa tohto vyjadrenia používala na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o syna, ktorého bolo potrebné denne voziť autom do 30.7. do nemocnice Zdravie v Púchove, o čom predložila relevantné lekárske správy (č.l. 87-92 spisu). Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 3.5.2018 (č.l. 114 spisu), z ktorej vyplýva, že na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listín, ktoré sú doložené do spisu, vrátane podaní, ktoré boli doručené krátko pred pojednávaním. Podľa zápisnice sa na tomto pojednávaní žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Závery plynúce z dokazovania vykonaného okrem iného oboznámením vyššie uvedeného vyjadrenia poškodenej a lekárskych správ okresný súd zahrnul do ods. 31 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský súd tak v zhode so súdom prvej inštancie mal nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v dotknutej sporovej veci v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dostatočne preukázanú. Ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno v rovine tejto námietky bolo na žalovanom a žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal. Krajský súd dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu, súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený ako právny predchodca žalobcu. Škodu tu predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje vozidlo užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o syna poškodenej. Žalobca tak v konaní dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom skutočnosti, že podľa faktúry vystavenej servisom trvali pracovné operácie na vozidle len 64,50 časových jednotiek, uvádza krajský súd, že za situácie, kedy celková doba opravy podľa faktúry bola ustálená v trvaní do 18.7.2017, bolo dôkazné bremeno preukázania kratšej doby trvania tejto opravy a tým preukázania kratšieho časového obdobia obmedzenia poškodenej v užívaní jej motorového vozidla, na žalovanom. Žalovaný žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil závery plynúce z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, nepredložil a žiadne konkrétne skutkové tvrdenie smerujúce k inému časovému ohraničeniu doby trvania opravy neuviedol.

22. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza krajský súd, že žalobca namietal jednak okolnosť nepriznania úroku z omeškania uplatneného žalobcom v konaní a tiež skutočnosť, že okresný súd podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil ako neúčelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla za obdobie od 3.5.2017 do 8.5.2017. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že okresný súd žalobu v dotknutej časti zamietol z dôvodu, že nemal za preukázané účelné vynaloženie nákladov, pretože poškodená vozidlo neodovzdala bezprostredne po nehode do opravy a v konaní žalobca nepreukázal, prečo tak urobila až 9.5.2017. Okresný súd tak priznal nárok len za dobu, keď vozidlo bolo preukázateľne v oprave, t.j. od 9.5. do 30.5.2017, keď za toto obdobie mal preukázanú účelnosť aj príčinnú súvislosť vynaložených nákladov s predmetnou dopravnou nehodou. S uvedeným záverom okresného súdu sa krajský súd nestotožnil. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla viazal výlučne na dobu opravy tohto vozidla ako táto doba vyplýva

zo zákazkového listu a faktúry vystavenej servisom. Ako už bolo krajským súdom konštatované, pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla je rozhodujúca okolnosť vylúčenia poškodeného z možnosti užívať jeho motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody zavinenej klientom žalovaného. Z uvedeného tak plynie, že bez ďalšieho nie je možné konštatovať nutnosť a účelnosť vynaloženia takýchto nákladov len za dobu, ktorá zodpovedá dobe trvania servisnej zákazky, a je potrebné zohľadniť celé časové obdobie, počas ktorého bola poškodená vylúčená z možnosti používať svoje motorové vozidlo. Žalobca v konaní tvrdil dobu nájmu od 3.5.2017 do 30.5.2017 ako obdobie, za ktoré uplatňuje nárok na náhradu škody zodpovedajúci nákladom na prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu v dotknutej časti, teda v období od 3.5.2017, čo je deň nasledujúci po dopravnej nehode, do 8.5.2017, čo je deň, ktorý predchádzal dňu 9.5.2017, kedy bol vystavený zákazkový list servisom, je tak nutné zodpovedať otázku, či v tomto období bola v dôsledku škodovej udalosti poškodená vylúčená z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo. Okresný súd vychádzal výlučne z dokladov týkajúcich sa začatia vykonávania opravárenských prác odo dňa vystavenia zákazky, avšak nezaoberal sa skutočnosťou, vyplývajúcou priamo z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 3.8.2017, z ktorého plynie, že súčasťou plnenia poskytnutého žalovaným je aj nárok uplatnený na základe faktúry za odtiahnutie motorového vozidla. Žalobca pritom už vo svojom vyjadrení k podanému odporu (č.l. 31 spisu) uvádzal, že vozidlo poškodenej sa po dobu nájmu nachádzalo v servise, kde sa vykonávala jeho oprava. V ďalšom písomnom vyjadrení (č.l. 99 spisu) žalobca výslovne uviedol, že po dopravnej nehode bolo vozidlo odtiahnuté odťahovou službou do servisu, nakoľko bolo nepojazdné, s tým, že táto skutočnosť musela byť zrejmá aj žalovanému, ktorý hradil faktúru za odťah vozidla, ako to vyplýva z oznámenia o poistnom plnení. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnom prípade bolo vozidlo dovezené do servisu v deň nehody, avšak zákazka bola otvorená až dňa 9.5.2017. Ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na tieto tvrdenia žalobcu, podložené predloženými listinnými dôkazmi vo vzťahu k úhrade faktúry za odťah tohto vozidla žalovaným, nereagoval, tak sa s jeho závermi o neúčelnosti nákladov uplatnených za nájom vozidla od 3.5.2017 do 8.5.2017 krajský súd nemohol stotožniť. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje odpoveď na otázku, prečo okresný súd nepovažoval za účelne vynaložené náklady aj v tomto období, ak žalobca vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil a preukazoval skutočnosť, že motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode odtiahnuté do servisu ako nepojazdné. Krajský súd opätovne zvýrazňuje, že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodenej v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Zo žiadneho z doposiaľ vykonaných dôkazov neplynie, že by poškodená mala akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok vykonávania opravárenských prác na poškodenom motorovom vozidle.

23. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať aj na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, vyjadrenú napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. . Krajský súd tak vo všeobecnosti a aj vo vzťahu ku konkrétnostiam prejednávanej veci opätovne zvýrazňuje, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné

spravodlivo pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.

24. Krajský súd ďalej k námietke žalobcu vo vzťahu k záveru okresného súdu o nepriznaní nároku žalobcu na zaplatenie požadovaného úroku z omeškania 5 % ročne z uplatnenej istiny uvádza, že z ust. plynie povinnosť žalovaného ako poisťovateľa poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie. V prípade, ak poisťovateľ túto svoju povinnosť podľa ods. 6 nesplní, je v zmysle ust. tohto zákona povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Zároveň platí, že v zmysle ust. tohto zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V kontexte uvedenej zákonnej úpravy sa krajský súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca v podanom odvolaní sústredil svoju argumentáciu na povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti v zmysle ust. Pri posudzovaní tohto nároku je potrebné zaoberať sa komplexne úpravou tohto zákonného ustanovenia, ktoré poisťovateľovi alternatívne stanovuje povinnosť poskytnúť plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody. Tento špeciálny predpis v stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je teda plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), respektíve po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému uplynutím tejto lehoty nárok na úrok z omeškania. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (s následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v , vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Odvolací súd je názoru, že ustanovenie sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v tohto zákona jasne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa tohto zákona. Z dikcie ustanovenia , je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne na prešetrovanie poistnej udalosti. Z obsahu spisu plynie, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosť v zmysle tým, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.08.2017 (č.l. 40 spisu) poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie, ktoré si žalobca od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, bola pritom irelevantná, nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ aj splnil. Pre rozhodnutie v tejto veci tak nebolo relevantné, ako mal, prípadne mohol žalovaný poistnú udalosť vybaviť.

25. V zhode s okresným súdom i krajský súd dospel k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa splnil, a preto nebol povinný uhradiť žalobcovi

úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa V súvislosti s vyššie uvedeným posúdením žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania poukazuje odvolací súd na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. zo dňa 26. februára 2019 ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. a Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

26. V zmysle uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho rozhodnutia v časti výroku I., ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 976,80 Eur, a v tej časti výroku II., ktorou okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania požadovanej žalobcom vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 976,80 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia. V zostávajúcej časti výroku II. o zamietnutí žaloby, teda v časti, kde okresný súd žalobu zamietol v rozsahu prevyšujúcom priznanú sumu 976,80 Eur, teda v časti o zaplatenie sumy 266,40 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy 266,40 Eur vo výške 5 % ročne od 19.8.2017 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu zrušil a v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude okresný súd pri nezmenenom skutkovom a právnom stave vychádzať zo záverov vyjadrených krajským súdom v tomto uznesení. Krajský súd sa nestotožnil s postupom okresného súdu, ak tento kládol dôraz výlučne na z listinných dôkazov vyplývajúcu dobu opravy motorového vozidla poškodenej od prijatia vozidla do opravy v zmysle zákazkového listu a nezaoberal sa tvrdeniami žalobcu o celkovom rozsahu obmedzenia poškodenej v užívaní jej motorového vozidla, ktoré nastalo už momentom škodovej udalosti a ktorý rozsah obmedzenia nebol závislý od okamihu, kedy bola otvorená servisná zákazka na opravu tohto vozidla. Samotná skutočnosť, že servisná zákazka vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu bola otvorená niekoľko dní po tom, ako bolo vozidlo poškodené pri dopravnej nehode, nemôže bez ďalšieho zasiahnuť do nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla, čo platí za predpokladu preukázania nepojazdnosti tohto motorového vozidla bezprostredne po škodovej udalosti a tým preukázania predpokladu nemožnosti jeho užívania poškodenou. Za dôkaznej povinnosti žalobcu preto okresný súd opätovne vyhodnotí nevyhnutnosť a účelnosť nákladov za nájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 3.5.2017 do 8.5.2017, ktorú účelnosť a nevyhnutnosť je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na skutočnosť možnosti či nemožnosti poškodenej v danom období poškodené motorové vozidlo užívať. K dokazovaniu ohľadom nevyhnutnosti a účelnosti vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla a následne posúdenia takejto nevyhnutnosti a účelnosti okresným súdom je potrebné pristupovať so zreteľom na konkrétne okolnosti tohto prípadu. Je však potrebné mať na zreteli, že v prípade používania vlastného motorového vozidla, z ktorého používania bol poškodený škodovou poistnou udalosťou vylúčený, ide vo väčšine prípadov o vylúčenie z možnosti zabezpečenia primeraného komfortu poškodeného so zabezpečovaním svojej osobnej prepravy vlastným motorovým vozidlom.

27. Ak krajský súd pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku v časti o zaplatenie istiny prevyšujúcej okresným súdom priznanú sumu 976,80 Eur (266,40 Eur), bolo dôvodné krajským súdom pristúpiť aj k zrušeniu tej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania požadovaného žalobcom vo výške 5 % ročne z tejto okresným súdom nepriznanej sumy 266,40 Eur od 19.8.2017 do zaplatenia, keďže nárok na zaplatenie úroku z omeškania ako príslušenstva peňažnej pohľadávky je namieste posudzovať až po opätovnom vyhodnotení dôvodnosti samotného nároku na zaplatenie tejto časti žalobcom požadovanej peňažnej pohľadávky. Pri posudzovaní dôvodnosti úroku z omeškania z tejto okresným súdom nepriznanej časti žalobcom požadovanej istiny, bude však potrebné prihliadať na vecne správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd ako súd odvolací, ohľadom ne/dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania. S ohľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu v dotknutej časti, pristúpil krajský súd zároveň k zrušeniu tohto rozsudku v časti závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

28. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.