Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-83-2018.pdf
PDF · 267.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/83/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v právnej veci žalobcu: CESTY KOŠICE s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokátska kancelária, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101247345/2018, zo dňa 29. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 3. 9. 2018 elektronicky doručenou správnemu súdu 5. 9. 2018 žiadal zrušiť rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101247345/2018 zo dňa 29.06.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018 a v spojení s týmito žiadal obe rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 101247345/2018 zo dňa 29.06.2018, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 272,98 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Vychádzal zo skutkových záveroch a právneho posúdenia veci správcom dane, ktorý zistil vykonanou daňovou kontrolou, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami, ktoré deklarovali obchodovanie so službami - pomocné stavebné práce, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami služieb: PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - žalobca -2VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca - PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o.
- Horstav, s.r.o. - žalobca.
3. Správca dane konštatoval, že práce uvedené na faktúrach od spoločnosti PERSA s.r.o. a od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., ktorými žalobca deklaroval odpočítanie dane, neboli touto spoločnosťou reálne vykonané, pretože: - práce neboli podložené žiadnymi podkladmi, pričom fakturácia neprebiehala na úkol, ani na odpracovaný čas, ale na „sumu"; -daňový subjekt, napriek tomu, že mu to bolo správcom dane umožnené, neposkytol ku zisteným skutočnostiam žiadne konkrétne vyjadrenia, ani nepredložil podporné dôkazy, ako sú napr. evidencie pracovníkov vykonávajúcich práce; -súčinnosť preverovaných dodávateľov so správcom dane bola nedostatočná až problémová, neboli predložené požadované doklady, konateľ, aj zamestnanci sa opakovane nedostavili na ústne pojednávania; - výpovede zamestnancov PERSA s.r.o. boli nejasné a nepreukazné, obsahovali rôzne nezrovnalosti
ohľadom miesta a času výkonu práce a správca dane ich vyhodnotil ako účelové (napr. I. D. vypovedal, že pre spoločnosť PERSA s.r.o. pracoval v lete 2014); -práce mali vykonávať zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. žalobcu a zároveň aj pre iných odberateľov, ktorým boli rovnako fakturované práce, pričom svedkovia pri výpovediach v rámci daňovej kontroly vykonanej žalobcu práce pre iných odberateľov vôbec nespomenuli; -konateľ žalobcu priradil preverované faktúry k vlastným vystaveným faktúram, pričom miesta vykonávaných prác nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov; -väčšinu fakturovaných prác mala subdodávateľský vykonať spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., kde splnomocnený zástupca konal za spoločnosť neoprávnene. Činnosť spoločnosti nebola nikdy preukázaná a správcovi dane bolo znemožnené riadne preveriť plnenie daňových povinností. Činnosť spoločnosti VAXAN s.r.o., ktorá bola ďalším subdodávateľom, nebolo možné preveriť a ani preukázať jej reálnosť. Spoločnosť nepredložila správcovi dane požadované doklady, jej zástupcovia sa nevedeli vyjadriť k žiadnym otázkam a spoločnosť bola prevedená na inú osobu.
4. Správca dane zistil, že dodávatelia PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. deklarovali vykonanie pomocných stavebných prác v zmysle vystavených faktúr, ale zistenia správcu dane nasvedčujú, že uplatnenie odpočítania dane za dodanie služieb - stavebných prác deklarovaných daňovým subjektom faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. malo viesť k získaniu daňovej výhody. Správca dane pri vyhodnotení zistených skutočností prihliadal aj na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES týkajúci sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, keď Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.
5. Svedok I. D. sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 104376618/2019 zo dňa 29.11.2016 vyjadril, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014, práce boli vykonávané na sídlisku Jazero, Terasa, ulice si nepamätal a že jeho spolupracovníkmi boli X. D., X. Č., X. F.. Správca dane konštatoval, že uvedení zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o., nemohli v období 10-12/2014 pracovať v Košiciach pre žalobcu, pretože vykonávali práce v lete a v preverovanom období 10- 12/2014 pracovali na stavbe ZSR modernizácia trate v Púchove a v Hnúšti - Tisovec, čo vyplýva z evidencie dochádzky spoločnosti HS- INGREAL, a.s., pre ktorú spoločnosť PERSA s.r.o. vykonávala pomocné stavebné práce.
6. Správca dane spochybnil deklarovaných dodávateľov, ktorí neboli skutočnými dodávateľmi stavebných prác a konštatoval, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, kto bol skutočným dodávateľom. Daňový subjekt je povinný uniesť dôkaznú ťarchu a správcovi dane predložiť mená, priezviská a rok narodenia osôb, ktoré fyzicky predmetné práce vykonali, následne správca dane overí, či tieto osoby boli v právnom vzťahu k niektorej spoločnosti v deklarovanom obchodnom reťazci.
7. Správca dane na základe uvedených zistení, ako aj získaných dôkazov a ich vyhodnotením neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 6 272,98 eura, pretože porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže nepreukázal, že pri uvedenom dodaní služieb vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. Správca dane zistil, že spoločnosti označené dodávateľské nedodali služby žalobcovi. Dokazovanie preukázalo, že k dodaniu služieb nedošlo tak, ako bolo faktúrami deklarované, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov v reťazci a následne nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Obchody deklarované medzi zainteresovanými spoločnosťami, neboli skutočným vykonávaním ekonomickej činnosti za účelom dosahovania zisku, ale išlo o činnosť vykonávanú s cieľom obohatenia sa na úkor štátneho rozpočtu neoprávneným čerpaním nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty spoločnosťami zapojenými do tohto reťazového obchodu.
8. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú samotnej daňovej kontroly (lehota na jej vykonanie, priebeh, pochybenia správcu dane) uvádza, že podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola začína podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom
nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).
9. Žalovaný zistil, že v danom prípade bola zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná. Daňový subjekt v odvolaní uviedol nesprávny dátum začatia daňovej kontroly 23.02.2015, pretože daňová kontrola začala 25.02.2016, ako to vyplýva nielen z Oznámenia o daňovej kontrole č. 102381229/2016 zo dňa 18.01.2016, ale aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102616431/2016 zo dňa 25.02.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 31.01.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100166420/2017 zo dňa 26.01.2017 a výzvy č. 100178912/2017 zo dňa 30.01.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Preto nemá vplyv na zákonnosť daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október - december 2014 aj poukazovanie daňového subjektu na povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s jeho pochybnosťami je v danej veci bezpredmetné, pretože z vykonaného dokazovania a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, upovedomoval daňový subjekt o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil daňový subjekt s kontrolnými zisteniami. Daňový subjekt počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky, nepodal žiadne vyjadrenie (okrem tvrdenia, že zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. mali vlastné náradie a hutniacu techniku im dodával daňový subjekt (29.11.2016) a že práce boli spoločnosťou PERSA s.r.o. vykonané (dňa 18.01.2017). Žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100116563/2017 zo dňa 19.01.2017 uviedol, že práce boli zrealizované a vie to preukázať na základe miestneho zisťovania. Je preto zrejmé, že daňový subjekt mal vedomosť o pochybnostiach správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil. Daňový subjekt síce namieta, že použitie „týchto podkladov pre rozhodnutie v daňovom konaní je nezákonným postupom správcu dane", ale neoznačil žiadny konkrétny dôkaz z dôkazov použitých správcom dane, ktorý by nebol zákonným dôkazom. Námietky týkajúce sa procesnoprávnych pochybení v daňovej kontrole sú preto neopodstatnené.
10. Žalovaný k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú vyrubovacieho konania zistil, že žalobca v odvolaní poukázal na závery žalovaného, ktoré v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 100403054/2017 zo dňa 06.03.2017 rozhodnutím číslo 101262814/2017 zo dňa 08.06.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s právnym názorom žalovaného, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru o porušení ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane posudzoval uplatnené právo daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúr za dodávky stavebných prác od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. v zmysle všetkých daňovým subjektom predložených a vlastnou činnosťou správcu dane nadobudnutých dôkazov. Pri ich vyhodnocovaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku dňa 07.08.2017 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a žalovaný v súlade s uvedeným ustanovením Daňového poriadku, predĺžilo túto lehotu o 180 dní. Správca dane, napriek tomu, že to vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 3 Daňového poriadku, neupovedomil daňový subjekt o tejto skutočnosti. Správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie po uplynutí predĺženej lehoty - dňa 21.03.2018. Neupovedomenie daňového subjektu o skutočnosti, že správca dane nemohol rozhodnúť v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia sú síce pochybením správcu dane, ale nie sú takými vadami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžík/5/2016 zo dňa 21.03.2018, „pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku."
11. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu SR č.j. 3 Sžf/47/2007 a k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/14/01 zo dňa 23.08.2001, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca uviedol, že sa týka inej problematiky. V danom prípade nenastala situácia, ktorá by bola obdobná so situáciami riešenými v uvedenom rozsudku a v uvedenom náleze. Na základe skutočností, ktoré uvádza nie je možné tvrdiť,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane je nezákonné a nemožno naň prihliadať. Námietky daňového subjektu sú preto neopodstatnené.
12. Žalovaný k poukázaniu daňového subjektu na konanie správcu dane, ktorý splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu umožnil nahliadnuť do spisu daňového subjektu len 5 dní pre uplynutím lehoty na podanie odvolania, zistilo, že rozhodnutie číslo 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018 bolo daňovému subjektu doručené dňa 29.03.2018, ale až dňa 17.04.2018 bolo správcovi dane elektronicky doručené plnomocenstvo žalobcu udelené advokátskej kancelárii Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. na zastupovanie vo veci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie aj november 2014 vedenej na Daňovom úrade Košice. Dňa 25.04.2018 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávam č. 100821100/2018, predmetom ktorej bolo nazretie do spisu žalobcu. Termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane, pričom následne 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do spisu daňového subjektu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že až po vyše dvoch týždňoch od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie a svojim konaním sa sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania.
13. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že jeho splnomocnený zástupca s po nahliadnutí do spisu zistil, že jediné dôkazy, ktoré správca dane doplnil, boli nahliadnutia do spisov spoločností, ktoré sú dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu, zistilo, že správca dane vo vyrubovacom konaní okrem toho, že nazeral do spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s. a spísal aj zápisnice o ústnom pojednávaní s žalobcom.
14. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú samotnej realizácie a dodania fakturovaných služieb, ich preukázania, dôkazného bremena, ako aj záverov správcu dane a právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
15. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam., zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods.
1 a 2 písm. a) a v§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
17. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na to, že ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy.
18. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. odrážajú skutočnosť a či im nechýba materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca prijal služby fakturované uvedenými spoločnosťami a či údaje uvedené na preverovaných faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a ďalších spoločnosti, resp. ich subdodávatelia, skutočne dodali. Žalobca síce tvrdil, že pomocné stavebné práce a opravy chodníkov boli zrealizované, čo správca dane ani nespochybnil, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ktoré vystavili preverované faktúry.
19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložená faktúra č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 (ako aj ďalšie dve faktúry č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014 a č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) od spoločnosti PERSA s.r.o. boli vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ. Predložená faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014 (ako aj faktúra č. 1442 zo dňa 31.12.2014) od spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom.
20. Správca dane nespochybnil, že pomocné stavebné práce boli vykonané a že chodníky v uvedených mestských častiach boli opravené, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že daňový subjekt nepreukázal, že práce, ktoré fakturovali uvedené spoločnosti, tieto spoločnosti aj reálne vykonali. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. mala stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi (faktúry č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 a spoločnosti Horstav, s.r.o. (ktorá ich mala následne fakturovať žalobcovi (faktúry č. 1441 zo dňa 30.11.2014). Pre spoločnosť PERSA s.r.o. mala väčšinu prác vykonať spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. (faktúry č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť Horstav, s.r.o. práce fakturovala aj spoločnosť VAXAN s.r.o. (faktúry č. 20141122 a č. 20141124 zo dňa 30.11.2014). Žalobca na žiadosť správcu dane priradil jednotlivé faktúry od dodávateľov k faktúram, ktoré vystavil pre svojich odberateľov (aj to nie všetky, napr. faktúru č. 47/2014 od spoločnosti PERSA s.r.o. nepriradil k žiadnej vystavenej faktúre), ale správca dane zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií.
21. Zo zistení správcu dane o jednotlivých spoločnostiach vyplynulo: spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava - Košice (faktúra č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014), výkopové práce, stavebné práce v mestskej časti Košice Západ (faktúra č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014) a stavebné pomocné práce v meste Košice stavba Myslava - IBV chodníky Západ (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), fakturovala aj práce rovnakého charakteru spoločnosti Horstav, s.r.o. (č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014). Spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy, mala zamestnancov. Podľa vyjadrenia Š. D. - konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu boli búracie práce, asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie - práce boli vykonané v Spišskom Štvrtku a v Košiciach: okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20% prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a zvyšná časť mala byť vykonaná subdodávateľský X. V.. (splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.). Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu s.r.o. boli vykonané v druhom polroku 2014. Práce, ktoré vykonával X. V. so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal) boli vykonané v Myslave a Nad Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil, pretože účtovníctvo spoločnosti PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. uviedli, že pracovali v lete 2014 - I. D. uviedol, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014 na sídliskách Jazero a Terasa, ulice si nepamätal a X. F. uviedol, že vykonával výkopové práce v Košiciach, Prešove a v Púchove asi v lete, lebo bolo teplo, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane boli predložené výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. I. D., X. F. a X. Č. za november 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr. Zo zabezpečených dôkazov (nielen z výpovedí svedkov) vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.
22. Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., ktorá mala vykonať práce pre spoločnosť PERSA s.r.o. nemala zamestnancov ani majetok. Faktúry pre spoločnosť PERSA s.r.o. - č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 sú zo dňa 31.12.2014, s predmetom fakturácie: pomocné betonárske práce v Košiciach a pomocné práce okr. Košice okolie, bez akýchkoľvek príloh. Za spoločnosť mal konať X. V. (ohľadom jeho splnomocnenia správca dane zistil nezrovnalosti), ktorý správcovi dane k faktúram pre spoločnosť PERSA s.r.o. uviedol, že sa jednalo o betonárske práce v kasárňach v Košiciach, ulicu si nepamätal. Pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mali práce vykonať živnostníci z okolia Prešova, ktorých mená si nepamätal a nijakým spôsobom ich neidentifikoval. Súpis prác, dochádzku pracovníkov, podklady k výplate miezd správcovi dane nepredložil, pretože ich mal predložiť novému konateľovi spoločnosti z Českej republiky. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., Bratislava, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou PUBLI PRO s.r.o., Trenčín - od 13.12.2017, zmena obchodného mena na Sterhader Trade s.r.o. v konkurze.
23. Spoločnosť Horstav, s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a Nad Jazerom, nemala žiadnych zamestnancov. Podľa objednávok od 01.04.2014 a od 01.05.2014 do 31.12.2014, si spoločnosť Horstav, s.r.o. objednala u spoločností VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. pomocné a stavebné práce, ktorých cena sa mala stanoviť dohodou na stavbe. V objednávkach neboli uvedené žiadne stavby, žiadne konkrétne práce. Konateľ spoločnosti nepredložil súpis vykonaných prác a preberací protokol od uvedených spoločností. Podľa jeho tvrdení, práce boli vykonané na sídlisku Terasa - búracie práce chodníka a obrubníkov, v Myslave - chodníky a nájazdy, zámková dlažba a betónovanie, na sídlisku Nad Jazerom - búracie práce chodníkov. Konkrétne ulice nevedel uviesť. V súpise prác k faktúre č. 1441 zo dňa 30.11.2014 je ako stavba uvedená Myslava - Shell, Prešov, Chodníky Západ, Opravy Marcus a k faktúre č. 1442 zo dňa 31.12.2014 je ako stavba uvedená Myslava, Orava cyklochodník, Opravy - Marcus, Obec Hranovnica. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Horstav, s.r.o. od 05.04.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je občan Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viac ako stovky spoločností.
24. Spoločnosť VAXAN s.r.o., ktorá mala vykonať práce v subdodávke pre spoločnosť Horstav, s.r.o., nedisponovala žiadnym personálnym ani materiálnym vybavením, jej konateľ, ako ani splnomocnený zástupca nevedeli preukázať, aké konkrétne práce mala spoločnosť vykonať, nevedeli určiť jej
subdodávateľa. Na faktúrach pre spoločnosť Horstav, s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako Stavba - Búracie a stavebné práce, resp. Stavba - Búracie a betonárske práce, búranie a osadenie obrubníkov, búranie liateho asfaltu - podľa súpisu vykonaných prác. Žiadny súpis vykonaných prác, ani preberací protokol neboli predložené, nebola identifikovaná žiadna konkrétna stavba. Doklady mali byť odovzdané novému konateľovi spoločnosti pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou TVD spol. s r.o., ktorá sa podľa údajov z obchodného registra zlúčila so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou MHM - SERVIS s.r.o. - ku dňu 26.02.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra.
25. Žalovaný zistil, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodov, ktoré uvádza daňový subjekt v odvolaní (že jeho dodávatelia, resp. ich subdodávatelia nepreukázali správcom dane preverované okolnosti, že došlo k ich zlúčeniu s inými spoločnosťami, že výpovede svedkov boli nejasné, na základe počtu evidovaných zamestnancov, že iný daňový subjekt si nesplnil zákonom stanovené povinnosti), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a nepreukázal, že práce fakturované uvedenými spoločnosťami, tieto spoločnosti reálne dodali. Správca dane nespochybnil, že práce boli realizované, ale z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tieto práce nevykonali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ani ich subdodávateľské spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., VAXAN s.r.o. a tiež aj PERSA s.r.o. žalobca k fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať - v predložených stavebných denníkoch bol uvedený iba počet zamestnancov, špecifikácie prác a preberacie protokoly neboli predložené. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie (ktorého výsledky podrobne popísal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia) z dôvodu, že mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúrach. Správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012). Skutočnosti, ktoré správca dane uviedol v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, sú zisteniami správcu dane v danej veci, dokresľujú celkový obraz o reálnom pôsobení týchto spoločností a vyplýva z nich, že ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, nie je možné.
26. Žalovaný k opakovaným námietkam daňového subjektu, že nemal povinnosť ani oprávnenie zisťovať zmluvný vzťah pracovníkov jeho subdodávateľa uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania služieb, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013), uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, resp. osôb realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti, napr. aj zabezpečenie školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci osôb vstupujúcich na stavenisko.
27. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tvrdenie, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené doklady nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác vo svojej materiálnej podstate spoločnosťami uvedenými na predložených faktúrach. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ dane preukazuje svoje právo na odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci, teda dodanie tovaru a služby a až následne vystavená faktúra, len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry a formálne doklady, ktoré nie sú úplné a neodzrkadľujú skutočnosti tak, ako nastali, ešte neznamená, že spoločnosti, ktoré tieto faktúry vystavili, v skutočnosti stavebné práce aj uskutočnili. Poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011 a sp. zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.10.2010 žalobca nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, pretože aj keď správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich vykonali spoločnosti uvedené na faktúrach. Na viac, daňový subjekt nepredložil ani faktúry a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. (ako to vyplýva z uvedeného rozsudku). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť správcu dane nespočíva v tom, že má prevziať na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho získavať dôkazy. Žalobca síce namieta, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže byť použité ako dôkaz proti daňovému subjektu, a že daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, resp., že vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, ale z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane nežiadal od daňového subjektu preukázanie takých skutočností, o ktorých by nemohol mať vedomosť. Je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu, tvrdenie daňového subjektu, že riadne preukázal dodanie predmetného diela, nie je pravdivé. Žalovaný zistilo, že správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane, a tie nespočívajú len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, (vo formálnej deklarácií), ale tieto musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte i subjekte, t.j. musia mať povahu faktu. Skutočnosť, že daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti, ktoré vystavili faktúry za pomocné stavebné práce, tieto skutočne nadobudli a následne dodali žalobcovi, t.j. nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Keďže nebolo preukázané, kto práce skutočne vykonal, nemožno vylúčiť ani možnosť vykonania prác formou „čiernej práce", napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne realizovali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane.
28. Žalovaný v súvislosti s poukázaním daňového subjektu na konkrétne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, uvádza, že daňový subjekt iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daných rozsudkov. V danom prípade správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia, čím
nesplnil podmienky pre odpočítanie dane stanovené zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
29. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta daňový subjekt aj s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 61/2011 z 30.04.2012. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
30. V súvislosti s námietkami žalobcu, že konaním správcu dane bola narušená právna istota žalobcu, žalovaný zistil, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľskej činnosti daňového subjektu v súlade s platnou legislatívou v rámci hospodárskej súťaže na voľnom trhu, ani nevstupoval do zmluvných vzťahov daňového subjektu a jeho obchodných partnerov - ako to namieta daňový subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt predloženými faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznám a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na preverovaných faktúrach, daňový subjekt nepreukázal, že preverované faktúry boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných stavebných prác. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31. Z vyššie uvedených dôvodov, žalovaný považuje námietky daňového subjektu, za neopodstatnené a žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok odpočítania dane, a tým nesprávnosť záverov správcu dane.
32. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán konštatuje, že postup správcu dane, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 6 272,98 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, bol v súlade splatnými právnymi predpismi. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti.
33. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2018 (Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 05.09.2018) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101247345/2018 zo dňa 29.06.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) ktorým bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 6 272,98 eura. Namietal, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpocˇtu za zdaňovacie 10,11,12/2014 bola ukoncˇená dorucˇením protokolu z daňovej kontroly dňa 31.01.2017. Pocˇas daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpocˇítanie dane / § 49 až 54 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) u dodávateľa služieb PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o.. o.i. november 2014 a uplatnil právo na odpocˇítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pricˇom mu vznikol nárok na nadmerný odpocˇet podľa § 79 zákona o DPH.
34. Uviedol, že v dôsledku ukoncˇenia daňovej kontroly pristúpil správca dane k vyrubovaciemu konaniu, ktoré zacˇalo dňa 01.02.2017. Na základe výsledkov z daňovej kontroly vydal Daňový úrad Košice rozhodnutie cˇ. 100403054/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým ukoncˇil vyrubovacie konanie a urcˇil rozdiel
dane za zdaňovacie obdobie november 2014 spolu v sume 6 272,98 € . Žalobca podal odvolania, ktorý odvolací orgán vyhovel, rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie daňovému úradu.
35. Správca dane podľa § 3 ods. 2 a § 46 ods. 5 daňového poriadku pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo pravdivosti údajov v nich uvedených neoznámil a nevyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril, doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal a konateľa daňového subjektu nevypocˇul konal v rozpore s vyššie spomínaným ustanovením. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku„ Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanovení zákon.“ Správca dane mohol tieto nedostatky odstrániť iba v priebehu trvania daňovej kontroly, v lehote jedného roka odo dňa zacˇatia daňovej kontroly, ktorá uplynula dňa 25.02.2017 a akékoľvek rozhodnutie bez tohto na základe použitých podkladov bolo nezákonným rozhodnutím.
36. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil Protokol, v rámci ktorého vyhodnotil zistenia získané v priebehu výkonu daňovej kontroly tak, že neboli splnené podmienky pre odpocˇítanie dane z faktúr jednotlivých dodávateľov za pomocné stavebné práce Myslava - Košice, výkopové práce v Mestskej cˇasti Západ, za opravu chodníkov v MČ KE Západ a Nad Jazerom. Správca dane v protokole z daňovej kontroly nepriznal žalobcovi právo na odpocˇítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6 272,98, € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.
37. V rozhodnutiach žalovaný dospel k záveru, že zistenie a posúdenie skutkového stavu správcom dane nie je postacˇujúce pre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuviedol skutocˇnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, cˇi daň bola urcˇená správne. Taktiež neuviedol ani všetky skutocˇnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, pretože neuviedol všetky zistenia o jednotlivých spolocˇnostiach a svoje zistenia nevyhodnotil v súvislosti s jednotlivými faktúrami. Na základe týchto skutocˇností odvolací orgán rozhodol, že námietky daňového subjektu o hodnotení subdodávateľských vzťahov v neprospech daňového subjektu sú odôvodnené. Žalovaný zistil, že správca dane neodôvodnil záver, že deklarované zdaniteľné obchody boli umelo vytvorené za úcˇelom zníženia daňového zaťaženia a získania financˇnej výhody, preto odvolací orgán rozhodol, že námietky daňového subjektu o nedostatocˇnom hodnotení dôkazov správcom dane sú opodstatnené. Predmetné rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.06.2017 nadobudlo právoplatnosť 16.06.2017 boli správcovi dane dorucˇené dňa 06.07.2017. Týmto dňom sa zacˇalo doplnené vyrubovacie konanie. Orgán príslušný na rozhodnutie je viazaný lehotou na vydanie rozhodnutia. V zložitých prípadoch príslušný orgán rozhodne do 60 dní od zacˇatia konania. Lehota na vydanie rozhodnutia by správcovi dane márne uplynula a preto požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty, pricˇom žalovaný tejto žiadosti vyhovel a svojím rozhodnutím lehotu predĺžilo o ďalších 180 dní. Táto lehota márne uplynula 05.03.2018. Správca dane nielenže nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, keď ho vydal dňa 21.03.2018 ale ani neupovedomil daňový subjekt o predĺžení tejto lehoty, cˇím sa dopustil hneď dvoch procesných chýb.
38. Na základe týchto skutočností je rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018 nezákonné a nemožno naňho prihliadať. Dňa 16.04.2018 prevzal právny zastupovanie žalobcu, ktoré bolo správcovi dane zaslané v súlade s ustanovením § 13 daňového poriadku. Až po niekoľkonásobných písomných a telefonických žiadostiach správca dane umožnil právnemu zástupcovi nahliadnutie do spisu daňového subjektu len 5 dní pred uplynutím lehoty na odvolanie vocˇi Rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 zo dňa 21.03.2018. Žalobca splnil všetky zákonom požadované zákonné podmienky podľa ustanovení § 49 až 54 zákona o DPH. A na základe splnení týchto podmienok si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH: „právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71“. Diela boli dodané jednotlivými dodávateľmi riadne a vcˇas, o cˇom svedcˇia najmä súpisy vykonaných prác. Diela boli teda fyzicky zrealizované a práce skutocˇne vykonané, cˇoho dôkazom je aj to, že sú v súcˇasnosti vo funkcˇnej prevádzke. Dôkazné bremeno daňového subjektu bolo splnené preukázaním reálnosti uskutocˇnenia stavebných prác a to jeho prvým dodávateľom.
39. Napadnutými rozhodnutiami správcu dane ako aj v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 26.01.2017 bolo vykonané dokazovanie u dodávateľov kontrolovaného subjektu a to v označených faktúrach /cˇ.
36/2014 zo dňa 31.11.2014 vo výške 11 209,14 € a s 20% daňou 2 241,83 €, od dodávateľa PERSA, s.r.o., so sídlom Pod Šibenicou 557/4, Hanušovce nad Topľou; a vo faktúre cˇ. 1441 zo dňa 30.11.2014 vo výške 20 155,75 € a s 20% daňou 4 031,15 € od spoločnosti Horstav s.r.o./.
40. Ako svedok bol vypocˇutý konateľ spoločnosti PERSA, s.r.o. pán Š. D. k faktúram cˇ. 31/2014, 36/2014 a 47/2014 vyhotovením žalobcu (Zápisnica cˇ. 103781871/2016 zo dňa 24.06.2016), ktorý uviedol , že všetky úkony a stavebné práce boli vykonané s uvedením miesta, cˇasu a mien a zamestnancov a úcˇtovníctvo spolocˇnosti viedla pani A. F.. K uvedenému bol taktiež vypocˇutý aj svedok - I. D. (Zápisnica cˇ. 104376618/2016 zo dňa 29.11.2016), ktorý v svojej výpovedi uviedol, že si už úplne presne nepamätá cˇo podpisoval a taktiež, že pracoval na stavbách v lete 2014. Úradným záznamom cˇ. 104410758/2016 správca dane požiadal ekonómku pani A. F. o zaslanie mzdových a dochádzkových listov za rok 2014, ktoré predložila aj spolu s výplatnými páskami za obdobie november 2014 ako aj rozpisy pracovnej doby zamestnancov - I. D., X. F., X. Č.. Z protokolu o daňovej kontroly ako z napádaných rozhodnutí je zrejmé, že správca dane kontrolovanému subjektu nepriznal právo na odpocˇítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa PERSA, s.r.o cˇ. fa 36/2014 zo dňa 31.11.2014 vo výške 11 209,14 € a s 20% daňou 2 241,83 €, a vo faktúre cˇ. 1441 zo dňa 30.11.2014 vo výške 20 155,75 € a s 20% daňou 4 031,15 € od spoločnosti Horstav s.r.o.. Toto nebolo preukázateľne zistené z výpovede svedka I. D., pricˇom je zrejmé, že táto výpoveď je podľa vyjadrení svedka nejasná a tiež je v rozpore so skutocˇnosťami preukázanými svedkom Š. D. ako aj dokladmi dorucˇenými úcˇtovnícˇkou p. A. F. (výplatné pásky za obdobie november 2014). Žalobca mal za to, nedošlo k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, vzhľadom na vyjadrenie svedka - konateľa spolocˇnosti s už zistenými skutočnosťami, ale správca dane sa s tým žiadnym spôsobom nevysporiadal x. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, predloženým dôkazom ako sú výplatné pásky a výpoveď konateľa spoločnosti PERSA, s.r.o., správcu dane nepriznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúry č. 36/2014 zo dňa 31.11.2014 vo výške 11 209,14 € a s 20% daňou 2 241,83€, dodávateľa PERSA, s.r.o a faktúre cˇ. 1441 zo dňa 30.11.2014 vo výške 20 155,75 € a s 20% daňou 4 031,15 € od spoločnosti Horstav s.r.o..
41. Napadnutými rozhodnutiami ako aj v Protokole z daňovej kontroly cˇ. 100166420/2017 zo dňa 26.1.2017 správca dane vykonal dokazovanie u dodávateľa Horstav, s.r.o. Na Homôlke 16, 044 13 Valaliky, pricˇom ako svedka vypocˇul konateľa spolocˇnosti pána Š. Z., ktorý sa v zápise o vypocˇutí cˇ. 103201708/2016 zo dňa 24.5.2016 vyjadril, že práce boli vykonané subdodávateľsky a to spolocˇnosťou: VAXAN s.r.o., Pod Hradom 359/8, 044 17 Slanec k faktúram cˇ. 20141122 a 20141124 zo dňa 30.11.2014, kde uviedol do zápisnice cˇ. 104517385/2016 zo dňa 20.12.2016, aké výkony a práce boli vykonané v roku 2014, informoval o uzavretí subdodávateľského vzťahu so spol. VAXAN s.r.o. a komunikáciu s jej konateľom (resp. splnomocneným zástupcom) pánom X. I.Q., k cˇomu predložil aj objednávku správcovi dane dňa 3.1.2017. Správca dane zisťoval skutocˇnosti zániku spolocˇnosti VAXAN s.r.o. jej zánikom zlúcˇením na spolocˇnosti TVD s.r.o., Royal gold, s.r.o., MHM - SERVIS s.r.o. až po výmaz tejto spolocˇnosti ex offo zo dňa 26.2.2016. Žalobca nie je a ani nebol úcˇastníkom zmluvného - obchodného vzťahu medzi spol. Horstav, s.r.o. a VAXAN s.r.o., a ani nebol dôvod ani možnosť, aby sa o tomto vzťahu dozvedel. Napriek uvedenému správca dane vyhodnotil takéto konanie subdodávateľa pri zlúčení do inej spoločnosti za účelové, z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných dokladov. Je zrejmé, že kontrolovaný žalobca o takomto konaní subdodávateľa ani nevedel a ani nemohol zabrániť takýmto konaniam (zlúčenie, zánik ex offo), ktoré sú podľa právnych predpisov legálne a konanie ako zlúčenie a zánik ex offo sa uskutočňuje cestou príslušného súdu a súd tieto konania nevyhodnotil ako podvodné na rozdiel od správcu dane.
42. Žalobca nie je a ani nebol úcˇastníkom zmluvného - obchodného vzťahu medzi spolocˇnosťami PERSA, s.r.o. a PreShow H + R, s.r.o., a ani nebol žiadny dôvod alebo možnosť sa o tomto vzťahu dozvedieť. No aj napriek tomu správca dane vyhodnotil tento subdodávateľský vzťah ako nedostatok kontrolovaného daňového subjektu s následným nepriznaním práva na odpočítanie DPH z faktúry č. 36/2014 a faktúry č. 47/2014 spoločnosti PERSA, s.r.o.. Správca dane uvádza, že takto vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vecné plnenie z predložených faktúr v skutočnosti nenastalo, pretože doklady sa preukázali ako nedôveryhodné, vyhotovené bez reálneho podkladu a deklarované dodania služieb sa ukázali ako formálne, pričom k uvedenému vecnému plneniu nedošlo. Je zjavné, že toto subjektívne hodnotenie správcu dane vychádza z v predchádzajúcom období vykonanej kontroly a kontrolných zistení u spoločnosti PreShow H + R, s.r.o., subjektívnych hodnotení svedeckých výpovedí, kde na jednej strane nejasná výpoveď je preukázaným zistením a na druhej strane vydokladovaná
výpoveď je nedôveryhodná - pričom jeho neoddeliteľnou skutočnosťou, skontrolovateľnou na mieste výkonu prác, že výkony fakturovaných činností sú aj skutočne vyhotovené a hmatateľne reálne.
43. „Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu cˇ.k. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011).
44. Podľa cˇl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora a tiež na Smernicu Rady 2006/112/ES v súvislosti s tým, že nemožno odmietnuť nárok na odpočet dane osobe, ktorá nevedela a ani len nemohla vedieť o prípadnom protiprávnom konaní niektorého zo subjektov v danom reťazci. Daňový subjekt je v zmluvnom vzťahu len so svojím dodávateľom a to so spolocˇnosťou PERSA s.r.o. a preto žalobca nie je povinný, ale dokonca ani oprávnený zisťovať zmluvný vzťah pracovníkov jeho subdodávateľa - teda, cˇi sú vocˇi nemu v zamestnaneckom alebo inom pomere. Správca dane v celom konaní nepreukázal, a ani to nevyplývalo ani z protokolu, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je v spojení s daňovým únikom. „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010) .
45. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích subjektov, s ktorými nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Správca dane navyše nemôže proti daňovému subjektu použiť ako dôkaz skutocˇnosť, že iný daňový subjekt si neplnil povinnosť vyplývajúcu z daňového poriadku.
46. V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 48/2012 z 28. marca 2012 žalobca uviedol, že je definovaná zmluvná voľnosť . uviedol, že i Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C- 353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupu u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
47. Správca dane pricˇítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutocˇností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca predložil správcovi dane všetky zálohové, preddavkové ako aj zúcˇtovacie faktúry spolu so súpismi a špecifikáciami vykonaných prác, preberacie protokoly, výpisy z bankového úcˇtu, ktoré jednoznacˇne potvrdzuje, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutocˇnené a to práve tou osobou, ktorá je na faktúrach vedená ako dodávateľ.
48. S poukázaním na všetky uvedené skutocˇnosti považujeme za nutné konštatovať, že rozhodnutie cˇ. 100597897/2018, Rozhodnutie cˇ. cˇ.101247345/2018 žalovaného, ktorými ako druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutia daňového úradu, ktoré má také nedostatky, pre ktoré nie je možné vychádzať z jeho záverov. Správca dane sa dopustil množstva procesných chýb, tiež nesprávne aplikoval aj základné zásady správy daní v zmysle § 3 zákona cˇ. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a právnu úpravu neaplikoval správnym spôsobom, cˇím dospel k nesprávnemu záveru.
49. Vo vyjadrení k správnej žalobe z 8.4.2019 žalovaný uviedol, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2014 žalobca vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 778,80 eura (dôkaz č. 1). Správca dane Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia október, november a december 2014 (dôkazy č. 2 - č. 63). Správca dane preveril žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“) a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov -PERSA
s.r.o., Pod Šibenou 557/4, Hanušovce nad Topľou, DIČ 2022615012 (ďalej len „PERSA s.r.o.“) - č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014 za pomocné stavebné práce Myslava - Košice (v zdaňovacom období október 2014), č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 za prevedené výkopové práce mestskej časti Západ (v zdaňovacom období november 2014), č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014 za prevedené stavebné pomocné práce Myslava - IBV, chodníky Západ (v zdaňovacom období december 2014)- Horstav, s.r.o., Na Homôlke 16, Valaliky, DIČ 2022314371 (ďalej len „Horstav, s.r.o.“) - č. 1441 zo dňa 30.11.2014 a č. 1442 zo dňa 31.12.2014 za opravu chodníkov v MČ KE Západ a Nad Jazerom - v zdaňovacích obdobiach november a december 2014 (dôkaz č. 87).
50. Správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj zhodnotenia získaných dôkazov, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov v rozpore s § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože nepreukázal, že pri uvedených dodaniach služieb vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona.
51. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly zo dňa 26.01.2017 (dôkaz č. 63), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (dôkaz č. 64). Žalobca sa k protokolu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril a dňa 06.03.2017 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 6 272,98 eura (dôkaz č. 66). Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal (dôkaz č. 67) a žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101262814/2017 zo dňa 08.06.2017 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci (dôkaz č. 70). Správca dane po doplnení dokazovania, analýze zistených skutočností a vyhodnotení dôkazov, dňa 19.03.2018 spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo oboznámenie so skutočnosťami, ktoré budú podkladom pre rozhodnutia a umožnenie vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, ktoré vyplynuli z doplneného konania (dôkaz č. 78) a dňa 21.03.2018 vydal rozhodnutie č. 100597897/2018 (dôkaz č. 79). Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal (dôkaz č. 83) a žalovaný rozhodnutím č. 101247345/2018 zo dňa 29.06.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane (dôkaz č. 86).
52. Žalovaný k poukazovaniu žalobcu na povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s jeho pochybnosťami uvádza, že z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal žiadne vyjadrenie (okrem tvrdenia, že zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. mali vlastné náradie a hutniacu techniku (dosky) im dodával žalobca (29.11.2016 - dôkaz č. 47) a že práce boli spoločnosťou PERSA s.r.o. zrealizované (dňa 18.01.2017 - dôkaz č. 61)). Žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100116563/2017 zo dňa 19.01.2017 (dôkaz č. 62) uviedol, že práce boli zrealizované a vie to preukázať na základe miestneho zisťovania. Je preto nesporné, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil.
53. Žalobca, tak ako aj v odvolaní, poukazuje na závery žalovaného, ktoré v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 100403054/2017 zo dňa 06.03.2017 rozhodnutím číslo 101262814/2017 zo dňa 08.06.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s právnym názorom, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru o porušení ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane posudzoval uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane z faktúr za dodávky pomocných stavebných prác od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. v zmysle všetkých dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktoré správca dane zaobstaral vlastnou činnosťou. Pri ich vyhodnocovaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku, dňa 07.08.2017 požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a žalovaný podľa Daňového poriadku, túto lehotu o 180 dní.
54. Žalovaný zistil, že správca dane vydal rozhodnutie č. 100597897/2018 po uplynutí predĺženej lehoty
- dňa 21.03.2018. Neupovedomenie žalobcu o skutočnosti, že správca dane nemohol rozhodnúť v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018, „pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku.“
55. Žalovaný k ďalšiemu žalobnému dôvodu - konanie správcu dane, ktorý splnomocnenému zástupcovi žalobcu umožnil nahliadnuť do spisu daňového subjektu len 5 dní pre uplynutím lehoty na podanie odvolania - zistil, že rozhodnutie č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 29.03.2018 a ten po vyše dvoch týždňoch od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku kanceláriu Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. na jeho zastupovanie a sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania. Dňa 25.04.2018 správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100821100/2018, predmetom ktorej bolo nazretie do spisu daňového subjektu CESTY KOŠICE s.r.o. (dôkazy č. 80 a č. 81). Termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane.
56. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že po nahliadnutí do spisu zistil, že jediné dôkazy, ktoré správca dane doplnil, boli nahliadnutia do spisov spoločností, ktoré sú dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu, zistilo, že správca dane vo vyrubovacom konaní okrem toho, že nazeral do spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s. (dôkazy č. 75, č. 76 a č.77), spísal aj zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom CESTY KOŠICE s.r.o. (dôkazy č. 73, č. 74 a č. 78) a zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mu žalobca vo vyrubovacom konaní poskytol.
57. Pri plnení úloh daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
58. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení jasne definovaných zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý právo na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok.
59. Žalovaný zistil, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry od spoločnosti PERSA s.r.o. a od spoločnosti Horstav, s.r.o. odrážajú skutočnosť a či im nechýba materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca prijal služby fakturované uvedenými spoločnosťami a či údaje uvedené na preverovaných faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane použil ako dôkazy nielen predložené doklady, ale aj vyjadrenia, svedecké výpovede, protokoly z daňových kontrol a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr. Preto žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže žalobca nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., tieto spoločnosti, resp. subdodávatelia, skutočne dodali. Žalobca síce tvrdil, že pomocné stavebné práce boli zrealizované, čo správca dane ani nespochybnil, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác spoločnosťami, ktoré vystavili preverované faktúry.
60. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložené faktúry č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 od spoločnosti PERSA s.r.o. boli vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ. Predložená faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014 od spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. mala stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi. Pre spoločnosť PERSA s.r.o. mala väčšinu prác vykonať spoločnosť PreShov H +R, s.r.o. (faktúry č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť Horstav, s.r.o. práce fakturovala aj spoločnosť VAXAN s.r.o. (faktúry č. 20141122 a č. 20141124 zo dňa 30.11.2014). Žalobca. na žiadosť správcu dane priradil jednotlivé faktúry od dodávateľov k faktúram, ktoré vystavil pre svojich odberateľov, ale správca dane zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií. Žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami, ktoré deklarovali obchodovanie so službami - pomocné stavebné práce, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami služieb: 1. PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - žalobca 2. VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca.
61. Zo zistení správcu dane o jednotlivých spoločnostiach vyplynulo: -Spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava - Košice (faktúra faktúra č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014) a stavebné pomocné práce v meste Košice stavba Myslava - IBV chodníky Západ (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), fakturovala aj práce rovnakého charakteru spoločnosti Horstav, s.r.o. (č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014). Spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy, mala zamestnancov. Podľa vyjadrenia Š. D.Í. - konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu. boli búracie práce, asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie - práce boli vykonané v Spišskom Štvrtku a v Košiciach: okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20% prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a zvyšná časť mala byť vykonaná subdodávateľsky X. V.. (splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.). Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu boli vykonané v druhom polroku 2014. Práce, ktoré vykonával tento so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal) boli vykonané v Myslave a Nad Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil, pretože účtovníctvo spoločnosti PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. uviedli, že pracovali v lete 2014 - I. D. uviedol, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014 na sídliskách Jazero a Terasa, ulice si nepamätal a X. F. uviedol, že vykonával výkopové práce v Košiciach, Prešove a v Púchove asi v lete, lebo bolo teplo, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane boli predložené výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. I. D., X. F.Ľ. a X. Č. za november 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr a tiež vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.
62. Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., ktorá mala vykonať práce pre spoločnosť PERSA s.r.o. nemala zamestnancov ani majetok. Faktúry pre spoločnosť PERSA s.r.o. - č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 sú zo dňa 31.12.2014, s predmetom fakturácie: pomocné betonárske práce v Košiciach a pomocné práce okr. Košice okolie, bez akýchkoľvek príloh. Za spoločnosť mal konať X. V. (ohľadom jeho splnomocnenia správca dane zistil nezrovnalosti), ktorý správcovi dane k faktúram pre spoločnosť PERSA s.r.o. uviedol, že sa jednalo o betonárske práce v kasárňach v Košiciach, ulicu si nepamätal. Pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mali práce vykonať živnostníci z okolia Prešova, ktorých mená si nepamätal a nijakým spôsobom ich neidentifikoval. Súpis prác, dochádzku pracovníkov, podklady k výplate miezd správcovi dane nepredložil, pretože ich mal predložiť novému konateľovi spoločnosti z Českej republiky. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., Bratislava, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou PUBLI PRO s.r.o., Trenčín - od 13.12.2017, zmena obchodného mena na Sterhader Trade s.r.o. v konkurze.
63. Spoločnosť Horstav, s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a Nad Jazerom v zdaňovacích obdobiach november a december 2014, nemala žiadnych zamestnancov. Podľa objednávok od 01.04.2014 a od 01.05.2014 do 31.12.2014, si spoločnosť Horstav,
s.r.o. objednala u spoločností VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. pomocné a stavebné práce, ktorých cena sa mala stanoviť dohodou na stavbe. V objednávkach neboli uvedené žiadne stavby, žiadne konkrétne práce. Konateľ spoločnosti nepredložil súpis vykonaných prác a preberací protokol od uvedených spoločností. Podľa jeho tvrdení, práce boli vykonané na sídlisku Terasa - búracie práce chodníka a obrubníkov, v Myslave - chodníky a nájazdy, zámková dlažba a betónovanie, na sídlisku Nad Jazerom
- búracie práce chodníkov. Konkrétne ulice nevedel uviesť. V súpise prác k faktúre č. 1441 zo dňa 30.11.2014 je ako stavba uvedená Myslava - Shell, Prešov, Chodníky Západ, Opravy Marcus a k faktúre č. 1442 zo dňa 31.12.2014 je ako stavba uvedená Myslava, Orava cyklochodník, Opravy - Marcus, Obec Hranovnica. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Horstav, s.r.o. od 05.04.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je občan Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viac ako stovky spoločností.
64. Spoločnosť VAXAN s.r.o., ktorá mala vykonať práce v subdodávke pre spoločnosť Horstav, s.r.o., nedisponovala žiadnym personálnym ani materiálnym vybavením, jej konateľ, ako ani splnomocnený zástupca nevedeli preukázať, aké konkrétne práce mala spoločnosť vykonať, nevedeli určiť jej subdodávateľa. Na faktúrach pre spoločnosť Horstav, s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako Stavba - Búracie a stavebné práce, resp. Stavba - Búracie a betonárske práce, búranie a osadenie obrubníkov, búranie liateho asfaltu - podľa súpisu vykonaných prác. Žiadny súpis vykonaných prác, ani preberací protokol neboli predložené, nebola identifikovaná žiadna konkrétna stavba. Doklady mali byť odovzdané novému konateľovi spoločnosti pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou TVD spol. s r.o., ktorá sa podľa údajov z obchodného registra zlúčila so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou MHM - SERVIS s.r.o. - ku dňu 26.02.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra.
65. Žalovaný zistil, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodov, ktoré uvádza žalobca (že jeho dodávatelia, resp. ich subdodávatelia nepreukázali správcom dane preverované okolnosti, že výpovede svedkov boli nejasné, na základe počtu evidovaných zamestnancov, že iný daňový subjekt si nesplnil zákonom stanovené povinnosti), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že žalobca nepredložil žiadne doklady svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., a nepreukázal, že práce fakturované uvedenými spoločnosťami, tieto spoločnosti reálne dodali. Správca dane nespochybnil, že práce boli realizované, ale z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tieto práce nevykonala spoločnosť PERSA s.r.o., ani jej subdodávateľská spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. a nevykonala ich spoločnosť Horstav, s.r.o. a jej deklarovaní subdodávatelia VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. Žalobca k fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať - v predložených stavebných denníkoch (až dňa 30.10.2017 - dôkaz č. 74) bol uvedený iba počet zamestnancov a špecifikácie prác a preberacie protokoly neboli predložené. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie z dôvodu, že mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúre. Správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012). Skutočnosti, ktoré správca dane uviedol v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, sú zisteniami správcu dane v danej veci, dokresľujú celkový obraz o reálnom pôsobení týchto spoločností a vyplýva z nich, že ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, už nebolo možné.
66. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nerozširoval dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a ich subdodávateľov, ani mu nepričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ako to namieta žalobca. Správca dane žiadal od žalobcu predloženie jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a preukázanie reálneho dodania fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Žalobca požadované skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67. Poukázaním na právne vety z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011 a sp. zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.10.2010 žalobca nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, pretože aj keď správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich vykonali spoločnosti uvedené na faktúrach.
Naviac, žalobca nepredložil faktúry a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. (ako to vyplýva z uvedeného rozsudku). Žalobca síce namieta, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže byť použité ako dôkaz proti nemu, a že nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, resp., že vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, ale z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane nežiadal od žalobcu preukázanie takých skutočností, o ktorých by nemohol mať vedomosť. Je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Žalobca nepreukázal riadne dodanie predmetného diela spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti, ktoré vystavili faktúry za pomocné stavebné práce, tieto skutočne nadobudli a následne dodali žalobcovi, t.j. nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Keďže nebolo preukázané, kto práce skutočne vykonal, nemožno vylúčiť ani možnosť vykonania prác formou „čiernej práce“, napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne realizovali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane.
68. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta žalobca. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný konštatuje, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu v súlade s platnou legislatívou v rámci hospodárskej súťaže na voľnom trhu, ani nevstupoval do jeho zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi, ako to namieta žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predloženými faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a ďalších nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na preverovaných faktúrach, nepreukázal, že preverované faktúry boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných stavebných prác. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane aj žalovaný prihliadali na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s jeho námietkami. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, z akých skutočností vychádzali správca dane, ako aj žalovaný, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré sú obsahom odvolania, a následne aj žaloby. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, zotrváva na závere uvedenom v napadnutom
rozhodnutí, že postup správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že všetky dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené.
69. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
70. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.
Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na existujúcu osobu v čase vydania dokladu sa daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Podľa § 25a odseky 1,2,5 Daňového poriadku, správca dane môže konanie prerušiť najmä, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť. Najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
71. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101247345/2018 zo dňa 29.06.2018, a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100597897/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Pocˇas daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpocˇítanie dane /§ 49 až 54 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) u žalobcu i jeho dodávateľov služieb - stavebných prác spoločností PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o., u ktorých uplatnil právo na odpocˇítanie DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
72. Podľa správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu v daňovom konaní a v rozhodnutí vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku a vykonali dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane. Jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane aj žalovaný prihliadali na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s jeho námietkami. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že správnych úvah pri rozhodovaní riadili pre posúdenie skutkového stavu veci ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.
73. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, ale sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a použiteľné sú len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
74. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu, k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k záveru, že všetky dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené.
75. Pokiaľ ide žalobnú námietku žalobcu ohľadne dokazovania v daňovom konaní správny súd poznamenáva, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
76. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
77. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a výlučne nesprávneho a jednostranného hodnotia dôkazov, uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného plnenia žalobcovi správny súd uvádza, že preskúmaním napadnutých rozhodnutí zistil, že rozhodnutie žalovaného i SD zodpovedajú zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný podrobne reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu a uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy
vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že využil výpovede svedkov a posúdil obsah a predpísané náležitosti a súvislosti preskúmaných písomných dokladov a to, nielen faktúr, ale i súvisiacich účtovných dokladov a vyvodil záver i z chýbajúcich odsúhlasených súpisov vykonaných prác a pod..
78. Žalovaný i správca dane o deklarovaných zdaniteľných obchodoch tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, tvrdili, že tieto nezodpovedali zistenému skutkovému stavu. Trvali na správnosti svojich rozhodnutí, ktoré boli vydané na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo zhrnuté do skutkových záverov a následne po právnej stránke vyhodnotené procesným postupom podľa daňového poriadku a obe rozhodnutia boli tak vydané i v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
79. Správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pretože žalobca predloženými faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na preverovaných faktúrach, správca dane dôvodne preveroval faktúry vystavené dodávateľmi, skúmajúc reálnosť dodania fakturovaných stavebných prác. Námietka žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nie je dôvodná.
80. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom správny súd uvádza, že nie je možné urobiť záver v prejednávanej veci, že by pri plnení svojich úloh daňové orgány postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej. Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
81. Žalobná námietka žalobcu ohľadne nedôslednosti správcu dane, ktorý nedôsledne zistil skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP je neopodstatnená. Správny súd má za to, že správca dane pri vykonanom dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či služba - pomocné stavebné práce boli prijaté od na faktúrach uvedených spoločnosti a či údaje na faktúrach napĺňajú skutočnosť. Vykonané dôkazy žalovaný podľa súdu hodnotil podľa svojej správnej úvahy, vlastne v podstate hodnotil opodstatnenosť žalobných námietok v rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že správca dane hodnotil dôkazy, ktoré si zaobstaral objektívne, a v rámci svojej dôkaznej povinnosti spochybnil preukázanie splnenia
zákonom stanovených podmienok pre prijatie tovaru a jeho následného dodania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal aj žalovaný, vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
82. Správny súd uvádza, že žalobné námietky, sú obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a nemajú potenciál, zmeniť skutkoví a právne závery, pre ktoré by nebolo možné vychádzať z ich záverov.
83. Z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti a úplnosti predložených dokladov, upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal zodpovedajúce návrhy a dôkazy na zmenu zistených skutkových záverov. Je preto nesporné, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil.
84. Po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie v súlade s právnym názorom žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav, a vyhodnotil dôkazy podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
85. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018 správny súd konštatuje, že má za to, že neupovedomenie žalobcu o skutočnosti, že správca dane neoznámil žalobcovi, že nemohol rozhodnúť v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia sú pochybením správcu dane, ale nie takým, ktoré by malo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
86. Žalobca od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku na jeho zastupovanie a teda svojim konaním sa sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania. Termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane, pričom splnomocnený zástupca v mailovej žiadosti sám navrhol termín 23.04.2018 a následne bol dohodnutý termín 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do spisu daňového subjektu“.
87. Správny súd odkazuje na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že predložená faktúry boli taktiež vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ. Predložená faktúra č. 1442 zo dňa 31.12.2014 (ako aj faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014) od spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za plnenie za opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a Horstav, s.r.o. fa č. 1442 z 31. 12. 2014 mali stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi. Správca dane ale zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií, ako je to uvedené v napadnutých rozhodnutiach. K Smernici Rady 2006/112/ES týkajúcej sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty je potrebné konštatovať, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie a nemôžu požívať právnu ochranu.
88. Správny súd pripomína, že zistené skutočnosti, v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, vypovedajú o reálnom pôsobení týchto spoločností a ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, nie je potrebné. Žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Ak zmluvne alebo inak nepreveroval svojich obchodných partnerov, sám sa vystavil riziku a nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89. Správny súd námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pre nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia SD /po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia žalovaným/. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti namietaných rozhodnutí žalobcu je oprávnený preskúmavať a vziať na zreteľ opodstatnenosť námietky ohľadne nedostatkov pri dodržiavaní lehôt na vydanie rozhodnutí v tom prípade, ak majú potenciál spochybniť rozhodujúce fakty v zisteniach správcu dane, ktoré tvoria základ ochrany práv v daňovom konaní. O rešpektovaní týchto správny súd už konštatoval, že sú nedostatočné pre záver o opodstatnenosti pre vznik nároku žalobcu na odpočet DPH v dotknutom období. Správny súd uvedenú žalobnú námietku hodnotí ako nepostačujúcu pre konštatovanie, že nedošlo k naplneniu ustanovení § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH zákona o dani z pridanej hodnoty.
90. Správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf 44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69): „ I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, došlo v danom prípade zo strany daňového subjektu k sledovaniu jediného účelu, a to získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
91. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žiadna z námietok žalobcu podľa súdu nie je opodstatnená. Preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol ako neopodstatnenú.
92. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
93. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).