Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66Ek-1439-2018.pdf
PDF · 81.91 KB
Case nature
Subarea
66Ek/1439/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci pôvodného oprávneného Stredoslovenská energetika Holding, a.s., IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom a nového oprávneného Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 51 865 467, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Tomášom Kušnírom, advokátom, proti povinnému STERBOX, s.r.o., IČO: 46 782 281, so sídlom M.R. Štefánika 7, 010 01 Žilina, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Kráľom, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, pod sp. zn. 90EX 479/18, o vymoženie 204,70,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti pôvodného oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1439/2018 zo dňa 21. februára 2020, takto
rozhodol:
Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1439/2018 zo dňa 21. februára 2020 vydané vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného Stredoslovenská energetika Holding, a.s., IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina (v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.), doručeného súdu dňa 4.10.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/61/2018 zo dňa 27.6.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.8.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/1439/2018 dňa 16.10.2018 súdneho exekútora JUDr. Mariána Kráľa, so sídlom exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 13.4.2019 predložil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na zmenu účastníka na strane oprávneného. K oznámeniu o prechode práv a povinností z exekučného titulu oprávnený predložil ako prílohy, vyhlásenie o prijatí záväzku na nepeňažný vklad a o vložení nepeňažného vkladu z 25.10.2018, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí časti podniku z 25.10.2018, potvrdenie o vykonaní zápisu v OR SR o zmene obchodného mena pôvodného oprávneného z 22.11.2018 a o zmene obchodného mena nového oprávneného z 22.11.2018. V oznámení o prechode práv účastníka exekučného konania, pôvodný oprávnený uviedol, že s účinnosťou od 1.1.2019 došlo k zmene obchodného mena oprávneného a aktuálne identifikačné údaje oprávneného sú nasledovné: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008. Súčasne s účinnosťou od 1.1.2019 došlo ku vkladu časti podniku spoločnosti Stredoslovenská energetika Holding, a.s. (do 31.12.2018 pod obchodným menom Stredoslovenská energetika, a.s.),
so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 10328/L do spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 10956/L, ktorá s účinnosťou od 1.1.2019 zmenila obchodné meno na Stredoslovenská energetika, a.s.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica na skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu práv z exekučného titulu prihliadol vydaním dodatku k povereniu sp. zn. 66Ek/1439/2018 zo dňa 21.2.2020, v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý doručil dňa 21.2.2020 súdnemu exekútorovi.
5. Súčasne vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 66Ek/1439/2018 zo dňa 21.2.2020, uložil spoločne a nerozdielne pôvodnému a novému oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50,- EUR v súlade s § 2 ods. 1 písm. e) a ods. 3, podľa položky 13 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil vyšší súdny úradník tým, že došlo k zmene oprávneného v exekučnom konaní z dôvodu postúpenia vymáhaného nároku alebo predaja podniku alebo časti podniku.
6. Uznesenie o vyrubení súdneho poplatku bolo doručené dňa 18.3.2020 pôvodnému oprávnenému. Sudca konštatuje, že preskúmaním súdneho spisu zistil, že novému oprávnenému toto uznesenie doručované nebolo.
7. Proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok sp. zn. 66Ek/1439/2018 zo dňa 21.2.2020, podal pôvodný oprávnený dňa 21.3.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V podanej sťažnosti uviedol, že súd podľa jeho názoru nesprávne aplikoval zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pri vyrubení súdneho poplatku súd použil analógiu práva, ktorá je neprípustná. Podľa § 2 odsek 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 6 odsek 1 uvedeného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur. Podľa prílohy k zákonu - Sadzobník poplatkov, Položka č. 13 písm. b), súdny poplatok vo výške 16,50 Eur sa platí za rozhodnutie v exekučnom konaní o zmene oprávneného alebo za vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak je dôvodom zmeny oprávneného postúpenie vymáhaného nároku alebo predaj podniku alebo jeho časti. V predmetnej veci však ani jedna z uvedených skutočností nenastala. V predmetnej veci došlo ku vkladu časti podniku a nie jeho predaju. Predaj podniku ako aj postúpenie vymáhaného nároku a vklad podniku sú rozdielne právne úkony, ktoré je potrebné rozlišovať, a to aj na účely vzniku poplatkovej povinnosti. Ak by mal platiť opačný názor, zákonodarca by nemusel uvádzať, že poplatok sa má platiť z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, lebo pri samotnom predaji podniku de iure dochádza ku postúpeniu pohľadávok, t.j. ku postúpeniu vymáhaného nároku. V predmetnej veci pôvodný oprávnený poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 688/2016 - 27, kde Ústavný súd SR v odôvodnení jednoznačne uviedol, že: „Ústavnoprávne východiská ukladania súdnych poplatkov (resp. daní a poplatkov všeobecne) nachádzame v čl. 59 ods. 2 ústavy, ktorý ustanovuje, že tieto, ako verejnoprávne platobné povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Ústavou vyžadovaný zákonný podklad ukladania súdnych poplatkov je konkretizáciou všeobecnej ústavnej normy obsiahnutej v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, ktorá tiež vyžaduje zákonný podklad pre ukladanie povinností.“ Z dôvodu absencie zákonného základu pre vyrubenie súdneho poplatku, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť pôvodného oprávneného je v celom rozsahu dôvodná a predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť.
13. V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
14. V zmysle § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.
15. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
16. V zmysle Položky 13 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP"), za rozhodnutie v exekučnom konaní o zmene oprávneného alebo za vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak je dôvodom zmeny oprávneného postúpenie vymáhaného nároku alebo predaj podniku alebo jeho časti.
17. Po preskúmaní súdneho spisu, sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď napadnutým uznesením zaviazal zaplatiť pôvodného aj nového oprávneného spoločne a nerozdielne (pričom však uznesenie novému oprávnenému zo strany súdu nebolo doručené), súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) a ods. 3, podľa položky 13 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Vyšší súdny úradník nepostupoval správne ani vtedy, keď vôbec neuviedol ani bližšie nešpecifikoval, konkrétny dôvod vyrubenia súdneho poplatku, t.j. či malo dôjsť k postúpeniu vymáhaného nároku alebo k predaju podniku alebo jeho časti a ani dôvod vyrubenia súdneho poplatku nijako neodôvodnil. Súd preto konštatuje, že vyššiemu súdnemu úradníkovi je možné vytknúť aj to, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, ktoré nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP s poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 CSP.
18. Odhliadnuc od uvedeného je však podstatné zistenie súdu, že v posudzovanom prípade vyšší súdny úradník postupoval v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok pri zmene oprávneného z dôvodu vkladu časti podniku do základného imania inej obchodnej spoločnosti, tento zákon neupravuje. Je potrebné súhlasiť s právnou argumentáciou pôvodného oprávneného vychádzajúcou z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 688/2016 zo dňa 18.7.2018, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „K ustanoveniu daní a poplatkov môže v zmysle čl. 59 ústavy dôjsť len zákonom alebo na základe zákona. Len zákon môže vymedziť konkrétne náležitosti predmetného právneho vzťahu, v rámci ktorého vzniká na strane štátu právny nárok na daň či poplatok a na strane jednotlivca určitá tomu zodpovedajúca povinnosť. V tejto súvislosti pritom nemožno opomenúť, že zákonodarca má široké uváženie v tom, akým spôsobom tieto povinnosti vymedzí, či už ide napr. o určenie predmetu, výšky či poplatníka poplatku. Samotný už uvedený základný účel daňovej či poplatkovej povinnosti ho v tomto smere žiadnym spôsobom neobmedzuje (m. m. PL. ÚS 109/2011). Úvaha zákonodarcu však nemôže byť bezhraničná, pričom jej medze možno vyvodiť z niektorých ústavných noriem, ktoré musia byť
rešpektované i v oblasti daní a poplatkov. Zo zásady právneho štátu, ktorej normatívne vyjadrenie je obsiahnuté v čl. 1 ods. 1 ústavy, vyplýva totiž tiež požiadavka, aby bola daňová či poplatková povinnosť vymedzená jasne a určito (I. ÚS 464/2010).“ Súd ďalej z odôvodnenia predmetného nálezu cituje. „Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že analógia vo veciach daní a poplatkov v neprospech povinných subjektov týchto platieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala ústavnému princípu zákonnosti ukladania dani a poplatkov (čl. 59 ods. 2 ústavy). Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom jasne, určite a zrozumiteľne stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky. Aj keď nejde o daňovú, ale o poplatkovú povinnosť, možno v tejto súvislosti poukázať na aplikovateľný záver Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý vyslovil v rozsudku sp. zn. 2 Afs 24/2005.“
19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade nenastala zmena oprávneného v exekučnom konaní tak, že by k nej došlo postúpením pohľadávky a ani predajom podniku, resp. jeho časti, čo sú zákonom predpokladané dôvody na vyrubenie súdneho poplatku pri zmene oprávneného, v zmysle položky 13 písm. b) ZSP, súd zistil, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na vyrubenie súdneho poplatku.
20. S poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 688/2016 zo dňa 18.7.2018, sudca dospel k záveru, že uloženie povinnosti uhradiť súdny poplatok by v posudzovanom prípade bolo v rozpore so zákonom a preto napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).