Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-68-2018.pdf
PDF · 221.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/68/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v právnej veci žalobcu: CESTY KOŠICE s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokátska kancelária, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101247572/2018 zo dňa 29. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 3.9.2018 elektronicky doručenou správnemu súdu 5.9.2018 žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 101247572/2018 z 29.6.2018, v spojení s rozhodnutím daňového úradu Košice č. 100598757/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým tento určil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 665,37 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, vec vrátiť Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101247572/2018 zo dňa 29.06.2018, ako druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice cˇ. 100598757/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým ako správca dane urcˇil žalobcovi rozdiel dane v sume 10 665,37 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Vychádzal zo skutkových záveroch a právneho posúdenia veci správcom dane a odvolacích námietok žalobcu a konštatoval, že správca vykonanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - žalobca -2VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca - PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - Horstav, s.r.o., ktoré deklarovali ako služby - pomocné stavebné práce, ktorých vykonanie nebolo preukázané ako vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti. Na tomto zistení, ako aj získaných dôkazoch a ich vyhodnotením a právnym posúdením uzavrel, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane v sume 10 665,37 eura, pretože porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a nepreukázal, že pri uvedenom dodaní služieb vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. Uzavrel, že spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. žalobcovi nedodali služby, ako deklaroval, preto nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov v reťazci a následne tiež nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na základe odvolania žalobcu, poukázal na zákonné ustanovenia § 46 ods. 8,9,10 a § 68 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že žalobca v odvolaní
uviedol nesprávny dátum začatia daňovej kontroly 23.02.2015. Daňová kontrola začala 25.02.2016, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2016, protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie k doručenému protokolu k zisteniam správcu dane. Konštatoval, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná.
4. Žalovaný námietky žalobcu týkajúce sa procesnoprávnych pochybení žalovaný potom hodnotil ako neopodstatnené a konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a upovedomoval ho o termínoch vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a umožnil mu využiť právo byť prítomný pri ich vypočutí a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Žalobca však počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky, nepodal žiadne vyjadrenie hoci mal vedomosť o pochybnostiach správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil a neoznačil sám žiadny konkrétny dôkaz.
5. Žalovaný k námietkam, že žalobca neprihliadol na jeho závery uvedené v rozhodnutí č. 101263051/2017 zo dňa 08.06.2017, ktorým žalovaný už zrušil odvolaním napadnuté prvotné rozhodnutie pre neúplne zistený skutkový stav a neodôvodnené záver vo veci konštatoval, že správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s jeho právnym názorom, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru o porušení ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6. K námietke, že správca dane, napriek ust. § 65 ods. 3 Daňového poriadku vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie číslo 100598757/2018 po uplynutí predĺženej lehoty - dňa 21.03.2018, o čom žalobcu neupovedomil, požiadal o jej predĺženie nadriadený finančný orgán, preto neupovedomenie žalobcu o predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane podľa žalovaného nie je vadou, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Šžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018, podľa ktorého „pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku.“
7. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu SR č.j. 3 Sžf/47/2007 a k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/14/01 zo dňa 23.08.2001, na ktoré v odvolaní poukázal žalobca uviedol, že v danom prípade ide o inú situáciu, nie obdobnú so situáciami riešenými v uvedenom rozsudku a v uvedenom náleze /týkal sa otázky, že správca dane sa nezaoberal námietkami a vyjadreniami účastníka konania najneskôr v odôvodnení dodatočného platobného výmeru a nález Ústavného súdu SR sa týkal zbytočných prieťahov v konaní/. Žalovaný túto odvolaciu námietku pokladal za neopodstatnenú.
8. Žalovaný podkladal za nedôvodnú námietku, že mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu daňového subjektu len 5 dní pre uplynutím lehoty na podanie odvolania. Konštatoval, že rozhodnutie správcu dane č. 100598757/2018 zo dňa 21.03.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 29.03.2018. Správcovi dane bolo 17.04.2018 elektronicky doručené plnomocenstvo žalobcu udelené advokátskej kancelárii Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. na zastupovanie vo veci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, november 2014 a december 2014 vedenej na Daňovom úrade Košice a dňa 20.04.2018 jeho žiadosť o termín na nahliadnutie do spisu daňového subjektu v termíne 23.04.2018. Dohodnutý termín na nahliadnutie do spisu bol zmenený na - 25.04.2018. Z uvedených skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca po 14 týždňoch od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku a sám sa obral o čas, na prípravu a podanie odvolania a termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane, pričom splnomocnený zástupca v mailovej žiadosti navrhol termín 23.04.2018 a následne bol dohodnutý termín 25.04.2018.
9. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s dôvodnosťou námietky žalobcu, že jeho splnomocnený zástupca po nahliadnutí do spisu zistil, že po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane jediné dôkazy, ktoré správca dane doplnil, sa týkali spoločností, ktoré sú dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu. Správca dane vo vyrubovacom konaní nazeral do spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s.
10. Žalovaný k námietkam týkajúcich sa samotnej realizácie a dodania fakturovaných služieb, ich preukázania, dôkazného bremena, ako aj záverov správcu dane a právneho posúdenia veci uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.
11. Uviedol, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
13. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na to, že ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či. údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
14. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. odrážajú skutočnosť a či im nechýba materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobca prijal služby fakturované uvedenými spoločnosťami a či údaje uvedené na preverovaných faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Konštatoval, že správca dane použil ako dôkazy nielen predložené doklady, ale aj vyjadrenia, svedecké výpovede, protokoly z daňových kontrol a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nepreukázal, že stavebné práce fakturované spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. tieto spoločnosti, resp. ich subdodávatelia, skutočne dodali. Žalobca síce tvrdil, že pomocné stavebné práce a opravy chodníkov boli zrealizované, čo správca dane ani nespochybnil, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ktoré vystavili preverované faktúry.
15. Žalovaný odkázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že predložená faktúra 47/2014 zo dňa 31.12.2014 (ako aj ďalšie dve od spoločnosti PERSA s.r.o. boli taktiež vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ. Predložená faktúra č. 1442 zo dňa 31.12.2014 (ako aj faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014) od spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za plnenie za opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom. Uviedol, že správca dane nespochybnil, že pomocné stavebné práce boli vykonané a že chodníky v uvedených mestských častiach boli opravené, ale žalobca nepreukázal, že práce, ktoré fakturovali uvedené spoločnosti, tieto spoločnosti aj reálne vykonali. Zo zabezpečených dôkazov ale vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a Horstav, s.r.o., fa č. 1442 z 31.12.2014 mali stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi. Žalobca na žiadosť správcu dane priradil jednotlivé faktúry od dodávateľov k faktúram, ktoré vystavil pre svojich odberateľov (aj to nie všetky, napr. faktúru č. 47/2014 od spoločnosti PERSA s.r.o. nepriradil k žiadnej vystavenej faktúre), ale správca dane zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií. Konkretizoval, že zo zistení správcu dane o jednotlivých spoločnostiach vyplynulo:- Spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava - Košice (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), ich fakturovala aj /práce rovnakého charakteru/ spoločnosti Horstav, s.r.o. Spoločnosť pritom nevlastnila žiadne mechanizmy a mala zamestnancov. Podľa vyjadrenia Š. E. - konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu boli búracie práce, asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie - práce boli vykonané v Košiciach: okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20% prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a zvyšná časť mala byť vykonaná subdodávateľský Q. W.. (splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.). Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu boli vykonané v druhom polroku 2014. Práce, ktoré vykonával Q.B. W. so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal) boli vykonané v Myslave a Nad Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil, pretože účtovníctvo spoločnosti PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. uviedli, že pracovali v lete 2014 - C. E. uviedol, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014 na sídliskách Jazero a Terasa, ulice si nepamätal a Q. X. uviedol, že vykonával výkopové práce aj v Košiciach, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane boli predložené výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. C. E., Q.N. X. a Q. Č. za október, november a december 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr. Zo zabezpečených dôkazov (nielen z výpovedí svedkov) vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.
16. Spoločnosť Horstav, s.r.o., fakturovala žalobcovi opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a Nad Jazerom, ale nemala žiadnych zamestnancov. Podľa objednávok od 01.04.2014 a od 01.05.2014
do 31.12.2014, si spoločnosť Horstav, s.r.o. objednala u spoločností VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. pomocné a stavebné práce, ktorých cena sa mala stanoviť dohodou na stavbe. V objednávkach neboli uvedené žiadne stavby, žiadne konkrétne práce. Konateľ spoločnosti nepredložil súpis vykonaných prác a preberací protokol od uvedených spoločností. Podľa jeho tvrdení, práce boli vykonané na sídlisku Terasa - búracie práce chodníka a obrubníkov, v Myslave - chodníky a nájazdy, zámková dlažba a betónovanie, na sídlisku Nad Jazerom - búracie práce chodníkov. Konkrétne ulice nevedel uviesť. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Horstav, s.r.o. od 05.04.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je občan Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viac ako stovky spoločností.
17. Spoločnosť VAXAN s.r.o., ktorá mala vykonať práce v subdodávke pre spoločnosť Horstav, s.r.o., nedisponovala žiadnym personálnym ani materiálnym vybavením, jej konateľ, ako ani splnomocnený zástupca nevedeli preukázať, aké konkrétne práce mala spoločnosť vykonať, nevedeli určiť jej subdodávateľa. Na faktúrach pre spoločnosť Horstav, s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako Stavba - Búracie a stavebné práce, resp. Stavba - Búracie a betonárske práce, búranie a osadenie obrubníkov, búranie liateho asfaltu - podľa súpisu vykonaných prác. Žiadny súpis vykonaných prác, ani preberací protokol neboli predložené, nebola identifikovaná žiadna konkrétna stavba. Doklady mali byť odovzdané novému konateľovi spoločnosti pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou TVD spol. s r.o., ktorá sa podľa údajov z obchodného registra zlúčila so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou MHM - SERVIS s.r.o. - ku dňu 26.02.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra.
18. Konštatoval, že správca dane nespochybnil, že práce boli realizované, z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tieto práce nevykonali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ani ich subdodávateľské spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., VAXAN s.r.o. a tiež aj PERSA s.r.o. Žalovaný konštatoval, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodov, že nepredložil žiadne doklady svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a nepreukázal, že práce fakturované uvedenými spoločnosťami, tieto spoločnosti reálne dodali. K fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať - v predložených stavebných denníkoch bol uvedený iba počet zamestnancov, špecifikácie prác a preberacie protokoly a pod. neboli predložené.
19. Podľa konštatovania žalovaného pri vyhodnotení zistených skutočností prihliadal správca dane aj na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES týkajúci sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Uviedol, že Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Správca dane nespochybnil samotné vykonanie prác, spochybnil deklarovaných dodávateľov, ktorí neboli skutočnými dodávateľmi stavebných prác a konštatoval, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, kto bol skutočným dodávateľom. Daňový subjekt je povinný uniesť dôkaznú ťarchu a správcovi dane predložiť mená, priezviská a rok narodenia osôb, ktoré fyzicky predmetné práce vykonali, následne správca dane overí, či tieto osoby boli v právnom vzťahu k niektorej spoločnosti v deklarovanom obchodnom reťazci.
20. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na ktoré je oprávnený v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) a preveroval celý obchodný reťazec a zistené skutočnosti, v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, len dokresľujú celkový obraz o reálnom pôsobení týchto spoločností, ale vyplýva z nich, že ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, nie je možné. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012).
21. Žalovaný k opakovaným námietkam, že nemal povinnosť ani oprávnenie zisťovať zmluvný vzťah pracovníkov jeho subdodávateľa uviedol : podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľný obchod. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt síce nebol povinný preverovať si svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že
nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu dodania služieb, a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013), uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal, resp. osôb realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti, napr. aj zabezpečenie školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci osôb vstupujúcich na stavenisko.
22. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na tieto významné skutkové a právne závery s konštatovaním, že: „dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Tvrdenie, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené doklady nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác vo svojej materiálnej podstate spoločnosťami uvedenými na predložených faktúrach. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ dane preukazuje svoje právo na odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci, teda dodanie tovaru a služby a až následne vystavená faktúra, len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry a formálne doklady, ktoré nie sú úplné a neodzrkadľujú skutočnosti tak, ako nastali, ešte neznamená, že spoločnosti, ktoré tieto faktúry vystavili, v skutočnosti stavebné práce aj uskutočnili. Poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011 a sp. zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.10.2010 daňový subjekt nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, pretože aj keď správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich vykonali spoločnosti uvedené na faktúrach. Naviac, daňový subjekt nepredložil ani faktúry a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. (ako to vyplýva z uvedeného rozsudku). Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť správcu dane nespočíva v tom, že má prevziať na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho získavať dôkazy. Daňový subjekt síce namieta, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže byť použité ako dôkaz proti daňovému subjektu, a že daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, resp., že vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, ale z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane nežiadal od daňového subjektu preukázanie takých skutočností, o ktorých by nemohol mať vedomosť. Je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu, tvrdenie daňového subjektu, že riadne preukázal dodanie predmetného diela, nie je pravdivé. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane, po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane, a tie nespočívajú len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, (vo formálnej deklarácií), ale tieto musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte i subjekte, t.j. musia mať povahu faktu. Skutočnosť, že daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne
naplnenie písomnej informácie. V danom prípade daňový subjekt predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti, ktoré vystavili faktúry za pomocné stavebné práce, tieto skutočne nadobudli a následne dodali daňovému subjektu, t.j. nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Keďže nebolo preukázané, kto práce skutočne vykonal, nemožno vylúčiť ani možnosť vykonania prác formou „čiernej práce", napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Ak daňový subjekt tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne realizovali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s poukázaním daňového subjektu na konkrétne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, uvádza, že daňový subjekt iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daných rozsudkov. V danom prípade správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia, čím nesplnil podmienky pre odpočítanie dane stanovené zákonom č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta daňový subjekt aj s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 61/2011 z 30.04.2012. Rozhodnutie správcu dane má oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V súvislosti s námietkami daňového subjektu, že konaním správcu dane bola narušená právna istota daňového subjektu, Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľskej činnosti daňového subjektu v súlade splatnou legislatívou v rámci hospodárskej súťaže na voľnom trhu, ani nevstupoval do zmluvných vzťahov daňového subjektu a jeho obchodných partnerov - ako to namieta daňový subjekt. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt predloženými faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na preverovaných faktúrach, daňový subjekt nepreukázal, že preverované faktúry boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných stavebných prác. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
23. Žalobca správnou žalobou zo dňa 03.09.2018 žiadal zrušiť obe rozhodnutia, rozhodnutie žalovaného č. 101245752/2018 zo dňa 29.06.2018 i rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100598757/2018 zo dňa 21.03.2018 a namietal, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpocˇtu za zdaňovacie obdobia 10,11,12/2014 bola ukoncˇená dorucˇením protokolu z daňovej kontroly dňa 31.01.2017.
24. Žalobca namietal, že dňa 16.04.2018 prevzal právne zastupovanie žalobcu, ale nemal dostatok času na prípravu a podanie odvolania, lebo mu správca dane na jeho požiadanie neumožnil nahliadať do spisu správcu dane. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného cˇ. 101247572/2018 z 29.3.2018 ktorými ako druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutia daňového úradu č. 100598757/2018, ktoré má nedostatky, pre ktoré nie je možné z tohto vychádzať a dopustil sa množstva procesných chýb, nesprávne aplikoval aj základné zásady správy daní v zmysle § 3 daňového poriadku, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a právnu úpravu neaplikoval správnym spôsobom, cˇím dospel k nesprávnemu záveru.
25. Namietal, že pocˇas daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpocˇítanie dane /§ 49 až 54 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty u dodávateľa služieb PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o. za december 2014/. Napadnutým rozhodnutím správca dane rovnako ako v ako aj v Protokole z daňovej kontroly zhrnul vykonané dokazovanie u dodávateľov kontrolovaného
subjektu, týkajúce sa faktúry cˇ. 47/2014 zo dňa 31.12.2014 vo výške 10 750,70 €, s 20% DPH v sume 2 150,14 € a faktúru dodávateľa PERSA, s.r.o., so sídlom Pod Šibenicou 557/4, Hanušovce nad Topľou; s 20% DPH v sume 8 515,23 € u dodávateľa Horstav, s.r.o., so sídlom Na Homôlke 16, 044 13 Valaliky, ktorými žalobca uplatnil právo na odpocˇítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale podľa názoru žalobcu mu vznikol nárok na nadmerný odpocˇet podľa § 79 zákona o DPH.
26. Podľa žalobcu správca dane namietané nedostatky žalovaného z prvotného zrušujúceho rozhodnutia žalovaného neodstránil v zákonnej lehote. Správca dane vydal nové rozhodnutie po vrátení veci na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného a po doplnenom vyrubovacom konaní novým, preskúmavaným rozhodnutím urcˇil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie december 2014 spolu v sume 10 665,37 €, bez oboznámenia žalobcu, že lehota na vydanie rozhodnutia bude predlžená. Žalobca tak pokladal obe rozhodnutia finančných orgánov za nezákonné.
27. Žalobca trval na tom, že splnil všetky zákonom požadované zákonné podmienky podľa ustanovení § 49 až 54 zákona o DPH. A na základe splnení týchto podmienok si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH: „právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71“. Podľa žalobcu „Diela boli dodané jednotlivými dodávateľmi riadne a vcˇas, o cˇom svedcˇia najmä súpisy vykonaných prác. Diela boli teda fyzicky zrealizované a práce skutocˇne vykonané, cˇoho dôkazom je aj to, že sú v súcˇasnosti vo funkcˇnej prevádzke. Dôkazné bremeno daňového subjektu bolo splnené preukázaním reálnosti uskutocˇnenia stavebných prác a to jeho prvým dodávateľom. „
28. Mal za to, že svedok - konateľ spoločnosti PERSA, s.r.o. Š. E. k faktúram cˇ. 31/2014, 36/2014 a 47/2014 vyhotovením žalobcu (Zápisnica cˇ. 103781871/2016 zo dňa 24.06.2016), uviedol, že všetky úkony a stavebné práce boli vykonané s uvedením miesta, cˇasu a mien a zamestnancov a úcˇtovníctvo spolocˇnosti viedla pani Z. X.. Svedok - C. E. (Zápisnica cˇ. 104376618/2016 zo dňa 29.11.2016), vo svojej výpovedi uviedol, že si už úplne presne nepamätá cˇo podpisoval a taktiež, že pracoval na stavbách v lete 2014. Ekonómka žalobcu Z. X. zaslala mzdové a dochádzkové listy za rok 2014, ktoré predložila aj spolu s výplatnými páskami za obdobie o.i. december 2014 ako aj rozpisy pracovnej doby zamestnancov - C. E., Q. X., Q. Č.J.. Z protokolu o daňovej kontroly ako z napádaných rozhodnutí je zrejmé, že správca dane kontrolovanému subjektu nepriznal právo na odpocˇítanie dane z dodávateľskej faktúry cˇ faktúry cˇ. 47/2014 zo dňa 31.12.2014 vo výške 10 750,70 € a s 20% daňou 2 150,14 €, a mal na závery za preukázané a zistené z výpovede svedka C. E., pricˇom je zrejmé, že táto výpoveď je nejasná a tiež je v rozpore so skutocˇnosťami preukázanými svedkom Š. E. ako aj dokladmi dorucˇenými úcˇtovnícˇkou Z. X. (výplatné pásky za obdobie október, november, december 2014).Preto tvrdil, že bola porušená zásada úplného a presného zistenia skutkového stavu, kde vyjadrenie svedka - konateľa spolocˇnosti a písomnej dokumentácie - výplatné pásky je v priamom rozpore s vyjadrením svedka - zamestnanca, ktorý si ,,pamätá“, že pracoval v lete 2014, hoci výplatnú pásku podpísal za mesiace október-november-december. Správca dane sa podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto rozporom jednotlivých dôkazov. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, predloženým dôkazom ako sú výplatné pásky a výpoveď konateľa spoločnosti PERSA, s.r.o., správcu dane mu nepriznal právo na odpočítanie dane z faktúry, č.1442 so základom 42.576,15 a s 20% DPH 8.515,23 €, čo označil za konanie v rozpore s daňovým poriadkom.
29. Žalobca tvrdil, že nebol úcˇastníkom zmluvného - obchodného vzťahu medzi spolocˇnosťami PERSA, s.r.o. a PreShow H + R, s.r.o., a ani nebol žiadny dôvod alebo možnosť sa o tomto vzťahu dozvedieť. Správca dane podľa žalobcu nesprávne uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že vecné plnenie z predložených faktúr v skutočnosti nenastalo, pretože doklady sa preukázali ako nedôveryhodné, vyhotovené bez reálneho podkladu a deklarované dodania služieb sa ukázali ako formálne, pričom k uvedenému vecnému plneniu nedošlo. Bolo podľa žalobcu však zjavné, že toto subjektívne hodnotenie správcu dane vychádza z v predchádzajúcom období vykonanej kontroly a kontrolných zistení u spoločnosti PreShow H + R, s.r.o., subjektívnych hodnotení svedeckých výpovedí, že výkony fakturovaných činností sú aj skutočne vyhotovené a hmatateľne reálne. Poukázal na právny záver najvyššieho súdu v Rozsudku cˇ.k. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011:„ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“.
30. Žalobca poukázal na cˇl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora a tiež na Smernicu Rady 2006/112/Es a v súvislosti s tým, na to, že nemožno odmietnuť nárok na odpočet dane osobe, ktorá nevedela a ani len nemohla vedieť o prípadnom protiprávnom konaní niektorého zo subjektov v danom reťazci. Uviedol, že správca dane v celom konaní nepreukázal, a ani to nevyplývalo ani z protokolu, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je v spojení s daňovým únikom. Poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane.“). Podľa žalobcu v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích subjektov, s ktorými nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalobca vykonávajúci podnikateľskú cˇinnosť už od roku 2012, poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 48/2012 z 28. marca 2012, v ktorom je definovaná zmluvná voľnosť ako „právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Preto i sústava objektívneho záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností, to zodpovedá ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti“ Uviedol, že aj Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C- 353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupu u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
31. Žalobca tvrdil, že splnil všetky svoje zákonné povinnosti a preukázal materiálnu podstatu faktúrami deklarovaných obchodných transakcií. SD bol povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpocˇítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť kým a ako sa zdaniteľné plnenie uskutocˇnilo. Správca dane tvrdil existenciu dôkaznej núdze žalobcu ohľadom skutocˇností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Tvrdil, že predložil správcovi dane všetky zálohové, preddavkové ako aj zúcˇtovacie faktúry spolu so súpismi a špecifikáciami vykonaných prác, preberacie protokoly, výpisy z bankového úcˇtu, ktoré jednoznacˇne potvrdzujú, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutocˇnené a to práve tou osobou, ktorá je na faktúrach vedená ako dodávateľ.
32. Z vyjadrenia žalovaného z 8. 4. 2019 - k správnej žalobe o preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101247572/2018 zo dňa 29.06.2018 vyplýva, že správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj zhodnotenia získaných dôkazov, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od uvedených dodávateľov v rozpore s § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože nepreukázal, že pri uvedených dodaniach služieb vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (dôkaz č. 64). Žalobca sa k protokolu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril a dňa 06.03.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 100403156/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume 10 665,37 eura. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal a žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101263051/2017 zo dňa 08.06.2017 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci. Správca dane po doplnení dokazovania, analýze zistených skutočností a vyhodnotení dôkazov, dňa 19.03.2018 spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 100578532/2018, predmetom ktorej bolo oboznámenie so skutočnosťami, ktoré budú podkladom pre rozhodnutia a umožnenie vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, ktoré vyplynuli z doplneného konania a dňa 21.03.2018 vydal rozhodnutie č. 100598757/201). Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu podal opäť odvolanie.
33. Žalovaný rozhodnutím č. 101247572/2018 zo dňa 29.06.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, pretože zistený skutkový stav, podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, bol dostatočný na skutkové a právne závery uvedené v oboch rozhodnutiach.
34. Žalovaný zhrnul žalobné námietky, ktoré sú obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalobca konštatuje, že rozhodnutia správcu dane, ako aj odvolacieho orgánu majú také nedostatky, pre ktoré nie je možné vychádzať z ich záverov, že správca dane sa dopustil množstva procesných chýb, nesprávne aplikoval základné zásady správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, a navrhuje zrušenie rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie“.
35. K poukazovaniu žalobcu na povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s jeho pochybnosťami uviedol: “z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov, upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal žiadne vyjadrenie (okrem tvrdenia, že zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. mali vlastné náradie a hutniacu techniku (dosky) im dodával žalobca (29.11.2016 - dôkaz č. 47) a že práce boli spoločnosťou PERSA s.r.o. zrealizované (dňa 18.01.2017 - dôkaz č. 61)). Žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100116563/2017 zo dňa 19.01.2017 (dôkaz č. 62) len uviedol, že práce boli zrealizované a vie to preukázať na základe miestneho zisťovania. Je preto nesporné, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil“.
36. Žalovaný uviedol, že: „ po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s právnym názorom Finančného riaditeľstva SR, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru o porušení ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Posudzoval uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane z faktúr za dodávky pomocných stavebných prác od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. v zmysle všetkých dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktoré správca dane zaobstaral vlastnou činnosťou.
37. Správca dane podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku, dňa 07.08.2017 požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a Finančné riaditeľstvo SR v súlade s uvedeným ustanovením Daňového poriadku, predĺžilo túto lehotu o 180 dní“. Žalovaný priznal, že správca dane, napriek tomu, že to vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 3 Daňového poriadku, neupovedomil žalobcu o tejto skutočnosti a vydal rozhodnutie č. 100598757/2018 po uplynutí predĺženej lehoty - dňa 21.03.2018. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018 žalovaný mal za to, že: “neupovedomenie žalobcu o skutočnosti, že správca dane nemohol rozhodnúť v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia sú pochybením správcu dane, ale nie takými vadami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.“
38. Žalovaný k žalobnému dôvodu - že SD neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu daňového subjektu len 5 dní pre uplynutím lehoty na podanie odvolania uviedol opakovane, to, čo v odôvodnení rozhodnutia: „Žalobca až po vyše dvoch týždňoch od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku kanceláriu Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. na jeho zastupovanie (dôkaz č. 82), a teda svojim konaním sa sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania.....“ Z predloženého spisového materiálu ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by bol žalobca opakovane žiadal o možnosť nazrieť do spisu. Termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane, pričom splnomocnený zástupca v mailovej žiadosti sám navrhol termín 23.04.2018 a následne bol dohodnutý termín 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do spisu daňového subjektu“.
39. K námietke žalobcu, že po nahliadnutí do spisov spoločností, ktoré sú dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu, zistil, že správca dane vo vyrubovacom konaní okrem toho, že nazeral do spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s. (dôkazy č. 75, č. 76 a č.77),
spísal aj zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom a zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mu žalobca vo vyrubovacom konaní poskytol, žalovaný uviedol, že: “k žalobným dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia sa konštatuje, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení jasne definovaných zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý právo na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložená faktúry 47/2014 zo dňa 31.12.2014 (ako aj ďalšie faktúry č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014 a č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014) od spoločnosti PERSA s.r.o. boli vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ. Predložená faktúra č. 1442 zo dňa 31.12.2014 (ako aj faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014) od spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom. Správca dane nespochybnil, že pomocné stavebné práce boli vykonané, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že žalobca nepreukázal, že práce, ktoré fakturovali uvedené spoločnosti, tieto spoločnosti aj reálne vykonali. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. mala stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi. (faktúry č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014, č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 a č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a ako subdodávateľ aj spoločnosti Horstav, s.r.o. (faktúry č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014 zo dňa 31.12.2014), ktorá ich mala následne fakturovať žalobcovi (faktúry č. 1441 zo dňa 30.11.2014 a č. 1442 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť PERSA s.r.o. mala väčšinu prác vykonať spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. (faktúry č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť Horstav, s.r.o. práce fakturovala aj spoločnosť VAXAN s.r.o. (faktúry č. 20141122 a č. 20141124 zo dňa 30.11.2014). Žalobca na žiadosť správcu dane priradil jednotlivé faktúry od dodávateľov k faktúram, ktoré vystavil pre svojich odberateľov (aj to nie všetky, napr. faktúru č. 47/2014 od spoločnosti PERSA s.r.o. nepriradil k žiadnej vystavenej faktúre), ale správca dane zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií.
40. Žalobca bol podľa zistení správcu dane zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami, ktoré deklarovali obchodovanie so službami - pomocné stavebné práce, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami služieb: PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - CESTY KOŠICE s.r.o.2. VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. - CESTY KOŠICE s.r.o. PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - Horstav, s.r.o. - CESTY KOŠICE s.r.o.“
41. Spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava
- Košice (faktúra č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014), výkopové práce, stavebné práce v mestskej časti Košice Západ (faktúra č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014) a stavebné pomocné práce v meste Košice stavba Myslava - IBV chodníky Západ (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), fakturovala aj práce rovnakého charakteru spoločnosti Horstav, s.r.o. (č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014). Spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy, mala zamestnancov. Podľa vyjadrenia Š. E. - konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu boli búracie práce, asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie
- práce boli vykonané v Spišskom Štvrtku a v Košiciach: okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20% prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a zvyšná časť mala byť vykonaná subdodávateľsky Q. W.. (splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.). Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu boli vykonané v druhom polroku 2014. Práce, ktoré vykonával Q. W. so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal) boli vykonané v Myslave a Nad Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil, pretože účtovníctvo spoločnosti PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. C. E. uviedol, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014 na sídliskách Jazero a Terasa, ulice si nepamätal a Q. X. uviedol, že vykonával výkopové práce v Košiciach, Prešove a v Púchove asi v lete, lebo bolo teplo, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane boli predložené výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. C. E., Q. X. a Q. Č. za október, november a
december 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr. Zo zabezpečených dôkazov (nielen z výpovedí svedkov) vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.
42. Spoločnosť Horstav, s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala opravu chodníkov v mestskej časti Košice Západ a Nad Jazerom v zdaňovacích obdobiach november a december 2014, nemala žiadnych zamestnancov. Podľa objednávok od 01.04.2014 a od 01.05.2014 do 31.12.2014, si spoločnosť Horstav, s.r.o. objednala u spoločností VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. pomocné a stavebné práce, ktorých cena sa mala stanoviť dohodou na stavbe. V objednávkach neboli uvedené žiadne stavby, žiadne konkrétne práce. Konateľ spoločnosti nepredložil súpis vykonaných prác a preberací protokol od uvedených spoločností. Podľa jeho tvrdení, práce boli vykonané na sídlisku Terasa - búracie práce chodníka a obrubníkov, v Myslave - chodníky a nájazdy, zámková dlažba a betónovanie, na sídlisku Nad Jazerom
- búracie práce chodníkov. Konkrétne ulice nevedel uviesť. V súpise prác k faktúre č. 1441 zo dňa 30.11.2014 je ako stavba uvedená Myslava - Shell, Prešov, Chodníky Západ, Opravy Marcus a k faktúre č. 1442 zo dňa 31.12.2014 je ako stavba uvedená Myslava, Orava cyklochodník, Opravy - Marcus, Obec Hranovnica. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Horstav, s.r.o. od 05.04.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je občan Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viac ako stovky spoločností.
43. Spoločnosť VAXAN s.r.o., ktorá mala vykonať práce v subdodávke pre spoločnosť Horstav, s.r.o., splnomocnený zástupca nevedel preukázať, aké konkrétne práce mala spoločnosť vykonať, nevedeli určiť jej subdodávateľa. Na faktúrach pre spoločnosť Horstav, s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako Stavba - Búracie a stavebné práce, resp. Stavba - Búracie a betonárske práce, búranie a osadenie obrubníkov, búranie liateho asfaltu - podľa súpisu vykonaných prác. Žiadny súpis vykonaných prác, ani preberací protokol neboli predložené, nebola identifikovaná žiadna konkrétna stavba. Doklady mali byť odovzdané novému konateľovi spoločnosti pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou TVD spol. s r.o., ktorá sa podľa údajov z obchodného registra zlúčila so spoločnosťou Royal Gold, s.r.o., ktorá sa zlúčila so spoločnosťou MHM - SERVIS s.r.o. - ku dňu 26.02.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra.
44. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. z dôvodov, že žalobca nepredložil žiadne doklady svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., a nepreukázal, že práce fakturované uvedenými spoločnosťami, tieto spoločnosti reálne dodali. Správca dane nespochybnil, že práce boli realizované, ale z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tieto práce nevykonala spoločnosť PERSA s.r.o., ani jej subdodávateľská spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. a nevykonala ich spoločnosť Horstav, s.r.o. a jej deklarovaní subdodávatelia VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. Žalobca k fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej preverovať - v predložených stavebných denníkoch (až dňa 30.10.2017 - dôkaz č. 74) bol uvedený iba počet zamestnancov a špecifikácie prác a preberacie protokoly neboli predložené. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie z dôvodu, že mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúre. Správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012). Skutočnosti, ktoré správca dane uviedol v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, sú zisteniami správcu dane v danej veci, dokresľujú celkový obraz o reálnom pôsobení týchto spoločností a vyplýva z nich, že ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, už nebolo možné.
45. Správca dane žiadal od žalobcu preukázanie reálneho dodania fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Žalobca požadované skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných preverovanými faktúrami od spoločností PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o..
46. Poukázaním na právne vety z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011 a sp. zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.10.2010 žalobca nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, nepredložil faktúry a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. (ako to vyplýva z uvedeného rozsudku). Žalobca namieta, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže byť použité ako dôkaz proti nemu, ale z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca dane žiadal od žalobcu preukázanie takých skutočností, o ktorých by mal mať vedomosť. Je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Faktúry vystavené spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Či spoločnosti, ktoré vystavili faktúry za pomocné stavebné práce, tieto skutočne nadobudli a následne dodali žalobcovi, t.j. pravdivosť údajov uvedených na faktúrach absentuje, lebo nebolo preukázané, kto práce skutočne vykonal, napr. fyzické osoby, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne realizovali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, predložil nespochybniteľné a preveriteľné dôkazy, lebo v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane“.
47. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
48. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.
Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na existujúcu osobu v čase vydania dokladu sa daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
49. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101247572/2018 zo dňa 29.06.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100598757/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 a splnenie zákonných podmienok na odpocˇítanie dane /§ 49 až 51 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. u žalobcu/ a v tejto súvislosti aj dodávateľov služieb - stavebných prác spoločností PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o. z predložených faktúr ktorých uplatnil právo na odpocˇítanie DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
50. Podľa správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu v daňovom konaní vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku a vykonali dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane. Jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane aj žalovaný prihliadali na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s jeho námietkami. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že správnych úvah pri rozhodovaní riadili pre posúdenie skutkového stavu veci ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, zotrval na závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.
51. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, ale sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a použiteľné sú len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
52. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu, k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k záveru, že všetky dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené.
53. Pokiaľ ide žalobnú námietku žalobcu ohľadne dokazovania v daňovom konaní správny súd poznamenáva, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.
55. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a výlučne nesprávneho a jednostranného hodnotia dôkazov, uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného plnenia žalobcovi správny súd uvádza, že preskúmaním napadnutých rozhodnutí zistil, že rozhodnutie žalovaného i SD zodpovedajú zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie
rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že využil výpovede svedkov a posúdil obsah a predpísané náležitosti a súvislosti preskúmaných písomných dokladov a to, nielen faktúr, ale i súvisiacich účtovných dokladov a vyvodil záver i z chýbajúcich odsúhlasených súpisov vykonaných prác a pod..
56. Žalovaný i správca dane o deklarovaných zdaniteľných obchodoch tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach, tvrdili, že nezodpovedali zistenému skutkovému stavu. Trvali na správnosti rozhodnutí, ktoré boli vydané na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo zhrnuté do skutkových záverov a následne po právnej stránke vyhodnotené procesným postupom podľa daňového poriadku a obe rozhodnutia boli tak vydané i v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
57. Žalobná námietka žalobcu ohľadne nezákonnosti rozhodnutí, pre nedôsledne konanie správcu dane, ktorý nedôsledne zistil skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm.e/ SSP je neopodstatnená. Správny súd má za to, že správca dane pri vykonanom dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo zásad daňového konania uvedených v ust. § 3 Daňového poriadku. Vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či služba - pomocné stavebné práce boli prijaté od na faktúrach uvedených spoločnosti a či údaje na faktúrach napĺňajú skutočnosť. Vykonané dôkazy žalovaný podľa súdu hodnotil podľa svojej správnej úvahy, vlastne v podstate hodnotil opodstatnenosť žalobných námietok v rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že správca dane hodnotil dôkazy, ktoré si zaobstaral objektívne, a v rámci svojej dôkaznej povinnosti spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre prijatie tovaru a jeho následného dodania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal aj žalovaný, vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
58. Správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nie je dôvodná. Žalobca predloženými faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na preverovaných faktúrach, správca dane dôvodne preveroval faktúry vystavené dodávateľmi, skúmajúc reálnosť dodania fakturovaných stavebných prác.
59. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom správny súd uvádza, že nie je možné urobiť záver v prejednávanej veci, že by pri plnení svojich úloh daňové orgány postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej. Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
60. Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti namietaných rozhodnutí žalobcu je oprávnený preskúmavať námietky žalobcu podľa § 191 ods.1 písm. g/ SSP, ak majú potenciál spochybniť zákonnosť rozhodnutia. O predlžení lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane žalovaný konštatoval, že napriek tomu, že správca dane pochybil a žalobcu neinformoval, že rozhodnutie nebude vydané v zákonnej lehote, na žiadosť správcu dane túto lehotu žalovaný predlžil v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Rozhodujúce fakty v zisteniach správcu dane, ktoré tvoria základ ochrany jeho práv v daňovom konaní, ale nemôžu zmeniť preukázané zistenia a skutkové a právne závery o neopodstatnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH v danom období. Správny súd žalobnú námietku podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP pre nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia SD /po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia žalovaným/, považuje za neopodstatnenú, ktorá nemá potenciál zmeniť konštatovanie, že nedošlo k naplneniu ustanovení § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH zákona o dani z pridanej hodnoty.
61. Správny súd záverom zhŕňa a uvádza, že žalobné námietky žalobcu boli obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a nemajú potenciál, pre ktoré nie je možné vychádzať z ich záverov.
62. Z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti a úplnosti predložených dokladov, upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal žiadne vyjadrenie Je preto nesporné, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil.
63. Po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie v súlade s právnym názorom žalovaného bol, dostatočne zistený skutkový stav a vyhodnotené dôkazy podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
64. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018 správny súd konštatuje, že má za to, že neupovedomenie žalobcu o skutočnosti, že správca dane nemohol rozhodnúť v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia sú pochybením správcu dane, ale nie takými vadami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku na jeho zastupovanie a sám sa ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania opozdeným ustanovením splnomocnenia pre právneho zástupcu a s tým spojeným nazeranie do spisu správcu dane.
65. Správny súd odkazuje na výsledky vykonaného dokazovania podrobne uvedené v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane i žalovaného, z ktorých vyplynulo, že žalobcovi vyúčtovali faktúrami plnenie uvedené spoločnosti, za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ, od spoločnosti Horstav, s.r.o., ale ten napr. nepreukázal, že faktúra bola vystavená za plnenie a zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že aj spoločnosť PERSA s.r.o. (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a Horstav, s.r.o. fa č. 1442 z 31.12.2014 mala stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi, ale miesta dodania rovnako nekorešpondujú s výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií ak k faktúram neboli predložené súvisiace doklady napr. o spotrebe materiálu a personálnom vybavení účtujúceho dodávateľa, ako realizátora, resp. toho kto práce vykonal. K Smernici Rady 2006/112/ES týkajúcej sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty je potrebné konštatovať, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Podľa súdu teda hovorí o nerešpektovaní značne komplikovaného právneho systému uplatňovania a preukazovania reálneho
obchodného vzťahu naplneného splnením povinnosti dodať tým, kto dodal, v zmysle realizoval a kto plnenie vyúčtoval.
66. Správny súd pripomína, že zistené skutočnosti, v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, vypovedajú o reálnom pôsobení týchto spoločností a ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, nie je potrebné. Žalobca bol povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Ak zmluvne alebo inak nepreveroval svojich obchodných partnerov, sám sa vystavil riziku a nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
67. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo žiadna z námietok žalobcu podľa súdu nie je opodstatnená. Preto správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol ako neopodstatnenú.
68. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
69. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).