Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-98-2019.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/98/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: T. T., nar. X. T. XXXX, bytom J., o zaplatenie 965,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 21. novembra 2018 č. k. 21Csp/72/2017-89, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 39, § 52, § 54, § 525 ods. 1, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník, alebo len „O. z.“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoB“). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Poštová banka, a.s., Bratislava) a žalovaným dňa 21.11.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom na nepreukázanie zákonom stanovených podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky právnou predchodkyňou žalobkyne (bankou). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 13.6.2017 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská pošta, a. s. (pozn.: správne malo byť uvedené Poštová banka, a.s.) a postupníkom - žalobkyňou, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Žalobkyňa nepreukázala, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobkyňu písomne vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku. Žalobkyňa síce predložila súdu dve výzvy a to zo dňa 9.12.2014, ktorou vyzvala žalovaného na plnenie, avšak nepreukázala, že táto došla žalovanému, keď preukázala len odoslanie tejto výzvy a navyše sa týkala sumy 239,82 eur. Pokiaľ ide o druhú výzvu z 29.12.2014, súd prvej inštancie uviedol, že tiež nebolo preukázané jej doručenie žalovanému. Vychádzal z toho, že preukázané bolo len odoslanie tejto výzvy na základe nepopretého tvrdenia žalobkyne žalovaným. Pohľadávka pôvodného veriteľa nebola preto spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Pre nedostatok aktívnej vecne legitimácie súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením čl. 17, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovaného v konaní v celom rozsahu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, tieto si neuplatnil, nebola mu preto náhrada trov priznaná.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla vyhovieť žalobe v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil). Žalobkyňa nemala možnosť procesne sa brániť. Súd prvej inštancie tvrdí, že stranám sporu oznámil predbežné právne posúdenie veci a že upozornil žalobkyňu na absenciu doručenky k výzve na úhradu dlžnej sumy, avšak žalobkyňa žiadnou takouto výzvou nedisponuje. Žalobkyňa je názoru, že v danej veci boli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Dodala, že účelom tohto ustanovenia ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva. V danej veci bola výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 29.12.2014 písomnou výzvou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Ďalej je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní po tejto výzve, keď k postúpeniu pohľadávky došlo až 13.6.2017. Žalobkyňa teda preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku navyše pri predchádzajúcej výzve neuviedol, ako zistené skutočnosti vyhodnotil v zmysle aplikovaných právnych predpisov v kontexte so svojim vysloveným právnym názorom.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní nenaplnenia zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky žalobkyne podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. Žalobkyňa preto podľa záveru súdu prvej inštancie nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu.
6. Súd prvej inštancie doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému (č. l. 75 spisu). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
8. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP).
9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila písomnú výzvu právnej predchodkyne žalobkyne zo dňa 29.12.2014, ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy istiny 965,06 eur, úroku, poplatkov a poistného (č. l. 34). Uvedená písomnosť obsahovala aj jednostranný právny úkon veriteľa vyzývajúci na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie povinnosti zo zmluvy o úvere (v dôsledku čoho mal sa stať úver predčasne splatný v celom rozsahu).
11. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej písomnej výzvy na zaplatenie dlhu nepoprel. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní zákonom stanovenej podmienky písomnej výzvy banky adresovanej žalovanému pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
(§ 149 CSP). Hoci písomná výzva právnej predchodkyne žalobkyne (banky) obsahovala aj oznámenie banky o predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky, súčasne bola písomnou výzvou na zaplatenie celého dlhu z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovanému ako dlžníkovi bola tak daná možnosť po uvedenej písomnej výzve uhradiť dlh z úverovej zmluvy a predísť tým postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Predložená písomná výzva žalobkyne je kvalifikovaná výzva, ktorou banka žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, a s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (napriek tejto písomnej výzve). Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval za preukázané odoslanie výzvy z dôvodu nepopretia tohto tvrdenia žalovaným, ale z rovnakého dôvodu (nepopretia skutkových tvrdení), doručenie výzvy už za preukázané nepovažoval (uvedené vyznieva i protirečivo).
12. Podľa § 92 ods. 8 ZoB trvanie omeškania s plnením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní by malo nastať napriek písomnej výzve banky. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou dňa 13.6.2017, uvedená zákonná požiadavka bola taktiež naplnená. Odvolacia námietka o predložení písomnej výzvy na zaplatenie žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky bola tak dôvodná, pričom žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej písomnej výzvy (účinne) nepoprel.
13. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
14. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom strany na spravodlivý proces.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).
16. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
17. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.
18. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.).
19. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
20. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
21. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.