Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-17-2020.pdf
PDF · 154.37 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, v konaní zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: ITIMEX a.s., so sídlom Kukučínova 8, Banská Bystrica, IČO: 31 425 666, v konaní zastúpený: JUDr. Ľubomír Gerda, advokát, so sídlom Levočská 12A, Prešov, o zaplatenie 112.936,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/127/2010-892 zo dňa 12. júla 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/127/2010-892 zo dňa 12. júla 2016 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 112.936,68 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania v rozsahu ako vyplýva z výroku rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy vo výške 37.645,56 eura. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že dňa 15.04.2005 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. 122 025 6504, na základe ktorej mu poskytol úver v celkovej výške 738.811 eur.
3. Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou ERBA, s.r.o., ul. SNP 44, 936 01 Šahy dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. NCRzp 34296/2008. Na základe návrhu žalovaného potvrdil Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010, sp. zn. 31R/3/2010 jeho reštrukturalizáciu. Obchodná spoločnosť ERBA, s.r.o. prihlásila svoju pohľadávku vo výške 1.254.852,10 eura do reštrukturalizácie riadne a včas. Na základe reštrukturalizačného plánu potvrdeného uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010, sp. zn. 31R/3/2010 jej bolo priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávky, t. j. 150.582,25 eura. Žalovaný sa zaviazal uhradiť tento výťažok po štvrtinách (37.645,56 eura) v lehotách uvedených v reštrukturalizačnom pláne. Prvú štvrtinu bol žalovaný povinný previesť na účet obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o. najneskôr do 40 dní od potvrdenia
reštrukturalizačného plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. U žalovaného došlo dňa 19.08.2010 k zmene právnej formy zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť.
4. Žalobca preukázal žalovanému vznik identifikovaného záložného práva v súlade s § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 01.06.2010 (doručený dňa 03.06.2010) a zároveň ho vyzval, aby svoje splatné peňažné záväzky voči obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o. plnil výlučne jemu, a to bezhotovostným bankovým prevodom na účet, ktorý mu bol oboznámený. Žalovaný bol opätovne vyzvaný na plnenie žalobcovi listom dňa 31.08.2010 (doručený dňa 09.09.2010).
5. Žalovaný nepoprel uzavretie úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania a tiež potvrdil, že na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou ERBA, s.r.o., ul. SNP č. 44, 936 01 Šahy dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkovi (ITIMEX). Záložné právo má rovnako ako ručenie subsidiárnu a akcesorickú povahu. V zmysle ust. § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj v ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ručiteľ je oprávnený plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený proti veriteľovi dlžník. Žalobca z nepochopiteľných dôvodov neprihlásil svoju pohľadávku vo výške 738.739,74 eura v reštrukturalizačnom konaní dlžníka (ITIMEX). Žalobca s tým, že neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou (naturálna obligácia) a to nielen voči dlžníkovi (ITIMEX), ale po vznesení námietok aj proti ručiteľovi C.. S. a Dr. U. S. a tiež aj záložcovi obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o.
6. Okresný súd v Nitre v potvrdenom reštrukturalizačnom pláne dlžníka v uznesení uviedol, že "Veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu, a teda, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zároveň zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb". Na základe týchto skutočností L.. L. M. vykonala v Notárskom centrálnom registri záložných práv NCRzp dňa 23.08.2010 výmaz záložného práva v prospech veriteľa - žalobcu na pohľadávku spoločnosti ERBA, s.r.o. voči dlžníkovi spoločnosti ITIMEX.
7. Žalobca sa písomne vyjadril dňa 04.03.2011. Žalobca preukázal žalovanému vznik záložného práva k pohľadávkam k spoločnosti ERBA, s.r.o., a preto je žalovaný od tohto momentu povinný plniť všetky svoje záväzky voči spoločnosti ERBA, s.r.o. výlučne žalobcovi. Reštrukturalizácia a samotný reštrukturalizačný plán môžu upraviť spôsob uspokojenia zabezpečenia, zániku či modifikácie pohľadávok výlučne tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie prihlásili riadnym spôsobom, a ktorí tak majú právo ovplyvňovať obsah reštrukturalizačného plánu, majú možnosť prejaviť s ním svoj súhlas. Reštrukturalizačný plán ako viacstranný právny úkon medzi dlžníkom a jeho veriteľmi, prípadne ďalšími účastníkmi plánu nemôže odnímať subjektívne práva tretím, na reštrukturalizačnom pláne nezúčastneným osobám.
8. Žalovaný nedisponuje právom odmietnuť plnenie žalobcovi, ktorý sa môže od neho ako poddlžníka, neobmedzene domáhať splnenia pohľadávky, ktorú mal žalovaný na základe reštrukturalizačného plánu pôvodne plniť spoločnosti ERBA, s.r.o. Výmaz záložného práva zriadeného v prospech žalobcu na pohľadávkach spoločnosti ERBA, s.r.o., ktorý vykonala notárka L.. L. M. bol protiprávny a v súlade so znením § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol vyvolať zánik nároku žalobcu na plnenie od žalovaného.
9. Záložný veriteľ sa teda po oznámení, po preukázaní vzniku záložného práva stáva ex lege jedinou osobou oprávnenou prijať plnenie od poddlžníka. Poddlžník nemôže učiniť voči záložnému veriteľovi právny úkon, v dôsledku ktorého by jeho splatný peňažný záväzok zanikol iným spôsobom ako splnením napr. započítaním.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 08.03.2012 navrhla, aby konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cb/38/2011 bolo spojené, nakoľko ide o identické skutkové okolnosti a sú totožní účastníci konania.
11. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 13.06.2012 pod sp. zn. 13Cb/127/2010-321 podľa §-u 112 ods. 1 O. s. p. spojil na spoločné konanie veci, ktoré sú vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/127/2010, 13Cb/38/2011, pričom konanie sa bude viesť pod sp. zn. 13Cb/127/2010.
12. Žalobca písomným podaním zo dňa 19.08.2013 požiadal, aby súd spojil vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cb/16/2013 na spoločné konanie k veci, ktorá sa vedie na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/127/2010 z dôvodu, že ide o rovnakých účastníkov konania ako aj o rovnaké okolnosti skutkové aj z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/127/2010 si žalobca uplatňuje prvú štvrtinu splátky v súlade so znením záväznej časti reštrukturalizačného plánu zo dňa 31.12.2010, v konaní pôvodne vedenú pod sp. zn. na tunajšom súde 13Cb/38/2011 druhú štvrtinu a v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/16/2013 si žalobca uplatnil štvrtú štvrtinu splátky.
13. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 29.10.2013 pod sp. zn. 13Cb/127/2010-408 podľa § 112 ods. 1 O. s. p. spojil na spoločné konania veci, ktoré sú vedené na OS Levice pod sp. zn. 13Cb/127/2010 a 13Cb/16/2013, pričom konanie sa bude viesť pod sp. zn. 13Cb/127/2010.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2014 poukázal na ustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že súd prvej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Cb/3/2012 uzavrel, že zákon nepozná zánik záložného práva pri zániku záložcu.
15. Výmazom spoločnosti ERBA, s.r.o. z obchodného registra, došlo k zániku tejto spoločnosti, ale súčasne aj k zániku založenej pohľadávky a teda aj k zániku záložného práva zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka. Žalobe nie je možné vyhovieť tiež z dôvodu, že pohľadávka žalobcu je voči spoločnosti ITIMEX a.s. naturálnou obligáciou, ktorá v právnom vzťahu k žalobcovi vystupuje nielen ako dlžník, ale zároveň ako poddlžník a práve táto jedinosť jej postavenia znemožňuje žalobcovi domáhať sa uspokojenia pohľadávky ako z majetku inej osoby, pretože v danom konkrétnom prípade by nedošlo k uspokojeniu pohľadávky z majetku tretej osoby, ale len stále z majetku osoby (ITIMEX a.s.), voči ktorej je pohľadávka naturálnou obligáciou, teda právne nevymáhateľnou cestu súdu.
16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.06.2016 poukázal na rozhodnutie vo veci vedenej na OS Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/240/2010 a z tohto dôvodu, že rozsudok ešte nie je právoplatný, navrhol, aby súd pojednávanie odročil na neurčito. Následne na pojednávaní predniesol, že z tohto dôvodu žiada prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Levice prerušiť a to až do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 27Cb/240/2010.
17. Právny zástupca žalovaného dňa 21.06.2016 opätovne predniesol na pojednávaní návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I č. k. pod sp. zn. 27Cb/240/2010. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.06.2016 neuviedol súdu žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré by súd toto súdne konanie mal prerušiť. Súd nevidel žiadny dôvod na prerušenie tohto súdneho konania ani na základe žaloby, ktorú žalovaný podal v pozícii žalobcu (žalobcom v 2. rade je C.. Y. S.) proti Sberbank Slovensko, a.s. t. j. proti žalobcovi v tomto súdnom konaní, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/240/2010. V konaní pred Okresným súdom Bratislava I sa žalovaný podľa žaloby domáhal náhrady škody od Sberbank Slovensko, a.s., pričom v návrhu nie je uvedená žiadna okolnosť, ktorá by súvisela so zmluvou o úvere č. 122 025 6504, od ktorej sa odvíja toto súdne konanie. Preto súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol tak, že ho zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP, pričom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd pripomína, že s identickými účastníkmi konania a identickými okolnosťami bola vec vedená na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Cb/3/2012 právoplatne skončená, pričom v tejto veci sa riešila výška aj pravosť poskytnutého úveru.
18. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným (ITIMEX, spol. s r.o.) uzatvoril dňa 15.04.2005 písomnú zmluvu o úvere pod číslom 122 025 6504 podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 175.000,-- eur vo forme kontokorentného úveru do maximálnej výšky 25.000,-- eur a kolaterálu pri uzatváraní obchodov s investičnými nástrojmi do výšky 150.000,-- eur. Dňa 22.06.2005 účastníci konania uzatvorili k zmluve o úvere zo dňa 15.04.2005 dodatok č. 1, dňa 31.08.2005 dodatok č. 2, dňa 25.09.2006 dodatok č. 3, dňa 25.09.2007 dodatok č. 4,
dňa 26.06.2008 dodatok č. 5, dňa 02.12.2008 dodatok č. 6, dňa 27.11.2009 dodatok č. 7. Na základe dodatku č. 7 celková výška úveru predstavovala sumu vo výške 738.811,-- eur.
19. Dňa 02.12.2008 za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 122 025 6504 uzatvoril žalobca v pozícii záložného veriteľa s obchodnou spoločnosťou ERBA, s.r.o., so sídlom 936 01 Šahy, ul. SNP 44, IČO: 36 398 497, v pozícii záložcu zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo bolo k pohľadávkam zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. 34296/2008.
20. Žalovaný návrhom zo dňa 19.02.2010, ktorý podal na Okresný súd v Nitre dňa 19.02.2010 navrhol, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. Na základe tohto návrhu žalovaného Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010 pod č. k. 31R/3/2010-1030 povolil jeho reštrukturalizáciu, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010.
21. Z pripojeného reštrukturalizačného spisu Okresného súdu v Nitre pod sp. zn. 31R/3/2010 bolo zrejmé, že obchodná spoločnosť ERBA, s.r.o. si prihlásila riadne a včas svoju pohľadávku proti žalovanému do reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura.
22. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 27.07.2010 pod č. k. 31R/3/2010-2158, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 148/2010 dňa 03.08.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil jeho reštrukturalizáciu. Z reštrukturalizačného plánu žalovaného, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia bolo zrejmé, že obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o. bolo priznané celkové uspokojenie zo zistenej sumy pohľadávok v percentuálnom vyjadrení 12 %, čo predstavuje sumu 150.582,25 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť výťažok po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura v lehotách určených v reštrukturalizačnom pláne.
23. Reštrukturalizačný plán v záväznej časti ustanovil, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu, tí ktorí si riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo si vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, zároveň zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s ustanovením § 155 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zároveň zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka a tiež práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Žalobca ako veriteľ sa nenachádzal medzi veriteľmi, ktorých pohľadávky boli zistené, čo vyplýva aj z oznámenia U.. B. F. dozornej správkyne zo dňa 28.09.2010, ktorá potvrdila, že pohľadávky žalobcu neboli riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie.
24. Dňa 01.06.2010 žalobca preukázal žalovanému vznik záložného práva a vyzval žalovaného na plnenie. Vznik záložného práva preukázal žalobca výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp. zn. 34296/2008. Súčasne žalobca upozornil žalovaného, že podľa § 151mb ods. 3 Obč. zákonníka je povinný ako poddlžník, povinný odo dňa oznámenia vzniku záložného práva plniť svoje peňažné záväzky voči spoločnosti ERBA, s.r.o. výlučne záložnému veriteľovi - žalobcovi na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX.
25. Žalobca dňa 06.07.2010 upozornil žalovaného na existenciu záložného práva k pohľadávkam, pričom žalovaný upozornenie prevzal dňa 08.07.2010. Zdôraznil, že v súlade s ustanovením § 151mb ods. 3 Obč. zák. je povinný žalovaný plniť svoj splatný peňažný záväzok voči spoločnosti ERBA, s.r.o. výlučne záložnému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. a to na účet, ktorý bol žalovanému oznámený. V upozornení žalobca upriamil žalovanému pozornosť na znenie § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku tretích osôb zostáva nedotknuté.
26. Obchodná spoločnosť ERBA, spol. s r.o. písomným podaním zo dňa 18.08.2010 požiadala notárku L.. L. M. o výmaz záložných práv z Notárskeho centrálneho registra záložného práva k pohľadávkam. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že si žalobca v reštrukturalizačnom konaní neprihlásil riadne a včas svoju pohľadávku podľa § 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
27. Podľa úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 23.08.2010 voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi ERBA, s.r.o., so sídlom 936 01 Šahy, SNP 44, IČO: 36 398 497, nebolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo.
28. Dňa 30.11.2010 žalovaný uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ERBA, s.r.o. písomnú dohodu o vzájomnom započítaní. Predmetom dohody o vzájomnom započítaní boli pohľadávka spoločnosti ERBA, s.r.o. voči žalovanému v celkovej výške 75.291,12 eura a pohľadávka žalovaného voči ERBE, s.r.o. vo výške 37.645,56 eura, ktorá suma predstavovala prvú splátku reštrukturalizácie, čo vyplývalo zo zoznamu dodávateľských faktúr a záväzkov schváleného U.. B. F. dozornou správkyňou žalovaného. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán mali podľa dohody účastníkov dohody zaniknúť ku dňu 30.11.2010. Prvá splátka reštrukturalizácie bola splatná k 13.09.2010.
29. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/16/2013 (vec následne spojená ku konaniu OS Levice sp. zn. 13Cb/127/2010) si žalobca uplatnil štvrtú splátku reštrukturalizácie. Predmetom zápočtu bola aj táto splátka na základe uzatvorenej dohody zo dňa 30.09.2011 o vzájomnom započítaní medzi spoločnosťou ERBA, s.r.o. a žalovaným.
30. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/38/2011, si žalobca uplatnil zaplatenie druhej splátky reštrukturalizácie vo výške 37.645,56 eura. Aj v tomto prípade vec bola spojená s tým, že aktuálne sa vedie na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13Cb/127/2010. Aj ohľadne druhej splátky reštrukturalizácie bola medzi spoločnosťou ERBA, s.r.o. a žalovaným dňa 31.12.2010 uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní, predmetom ktorej boli pohľadávky ERBY s.r.o. voči žalovanému vo výške 75.291,12 eura a pohľadávka žalovaného voči ERBE s.r.o. v celkovej sume 37.645,56 eura, pričom pohľadávky mali zaniknúť ku dňu 31.12.2010.
31. Výpisom z obchodného registra zo dňa 03.10.2013 na obchodnú spoločnosť ERBA, s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/58/2011-358 zo dňa 09.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti. Na základe tejto skutočnosti bola obchodná spoločnosť ERBA, s.r.o. dňom 06.09.2012 vymazaná z obchodného registra ex offo.
32. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozoznáva dva druhy veriteľov: 1/ tých, ktorí si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie prihlásili a po 2/ tých veriteľov, ktorí si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie neprihlásili. Reštrukturalizačný plán ako "super zmluva" je záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
33. Reštrukturalizačný plán ako viacstranný právny úkon medzi dlžníkom a jeho veriteľmi nemôže odnímať subjektívne práva tretím, na reštrukturalizačnom pláne nezúčastneným osobám. Ustanovenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom, resp. z majetku tretích osôb sa tak jednoznačne vzťahuje výlučne na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, ale v žiadnom prípade nemôžu obmedzovať žalobcu.
34. Tu súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.03.2014 IV.ÚS 604/2013-40, v ktorom sa konštatuje, "že ustanovenie reštrukturalizačného plánu na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom dlžníka (§ 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), sa jednoznačne vzťahuje výlučne len na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil."
35. Žalovaný pristúpil k plneniu prvej splátky, druhej a štvrtej splátky vyplývajúcej z reštrukturalizačného plánu započítaním pohľadávok medzi ním a spoločnosťou ERBA, s.r.o. K započítaniu prvej splátky došlo na základe vzájomnej dohody o započítaní zo dňa 30.11.2010, k započítaniu druhej splátky na základe dohody o vzájomnom započítaní zo dňa 31.12.2010 a k započítaniu štvrtej splátky na základe dohody o vzájomnom započítaní zo dňa 30.09.2011.
36. K plneniu žalovaného žalobcovi nedošlo. Z tohto dôvodu žalobca ešte počas prebiehajúcej reštrukturalizácie upozornil žalovaného ako poddlžníka podaniami spísanými dňa 01.06.2010 a 06.07.2010 na existenciu záložného práva k pohľadávkam.
37. Podanie žalobcu zo dňa 06.07.2010 bolo zasielané aj dozornej správkyni U.. B. F. a Okresnému súdu Nitra k sp. zn. 31R/3/2010. Týmto momentom sa záložné právo na peňažnú pohľadávku stalo účinné voči poddlžníkovi (žalovanému) podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto žalovaný ako poddlžník bol povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi v zmysle § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo ale žalovaný nevykonal. Žalovaný v konečnom dôsledku nesplnil reštrukturalizačný plán voči spoločnosti ERBA, s.r.o.
38. Naviac plnením neoprávnenej osobe (záložcovi) sa žalovaný nezbavil povinnosti uloženej mu ustanovením § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto sa žalobca domáhal dôvodne plnenia od žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebola právne relevantná obrana žalovaného, že v prípade ak si žalobca svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil, zaniklo mu jeho právo domáhať sa jej uspokojenia nielen z majetku dlžníka, ale aj z majetku tretích osôb. Žalobca tým, že si neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizácii síce stratil možnosť si ju uplatniť úspešne od žalovaného ako dlžníka, avšak po preukázaní existencie záložného práva podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka bol povinný žalovaný plniť žalobcovi ako poddlžník. Žalobca žalovanému zákonným spôsobom preukázal vznik záložného práva, pričom záložné právo nezaniklo žiadnym zo spôsobov podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, stále existuje. Zánik záložcu a jeho výmaz z obchodného registra nie je spôsobilý privodiť zákonný spôsob zániku záložného práva.
39. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto mu súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnený ročný zákonný úrok z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá. Žalobca si uplatnil 9 % ročný úrok z omeškania. V ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.01.2013) veta druhá sa uvádza, že ak úroky z omeškania nie sú dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvené, že výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom § 3 ods. 1 (účinného do 31.01.2013) uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná roková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba k 13.09.2010 (prvá splátka), k 31.12.2010 (2. splátka) a k 31.12.2011 (4. splátka) predstavovala 1 % + 8 percentuálnych bodov, čo zodpovedá nároku žalobcu na 9 % ročný úrok z omeškania.
40. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca mal 100 % úspech vo veci, a preto súd prvej inštancie podľa § 255 CSP žalobcovi priznal 100 % na náhrade trov konania.
41. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne, resp. že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo preruší konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27 Cb/240/2010.
42. Podľa žalovaného súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď právnu normu, síce správne určenú, nesprávne právne vyložil.
43. Závery, ku ktorým dospel prvoinštančný súd vo veci zániku záložcu - záložného dlžníka (ERBA, s.r.o.) a jeho výmaz z obchodného registra bez právneho nástupcu s tým, že táto skutočnosť nevyvoláva zákonný spôsob zániku záložného práva podľa § 151md ods. 1 Obč. zák. je natoľko nesprávny, že výklad aplikovaného ustanovenia je neudržateľný až arbitrárny. Prvoinštančný súd zjavne posudzoval predmetnú vec na základe nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
44. Nesprávny výklad uvedeného ustanovenia súdom prvej inštancie bol v rozpore so znením, resp. so zmyslom vykladaného normatívneho textu ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo zaniká zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt (patria sem aj pohľadávky), na ktoré sa záložné právo vzťahuje.
45. Zákon pri zániku záložného práva v tomto ustanovení síce nepoužíva právny pojem "záložca" a ani slovné spojenie "zánik záložcu", ale používa slovné spojenie právnych pojmov širšieho významu
"...zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt...". Ide o 3 (slovom tri) zložky, ktoré patria k podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka.
46. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
47. Bolo preto logické, že zánik záložcu (záložného veriteľa) bez právneho nástupcu a jeho výmaz z Obchodného registra vyvoláva aj zánik všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt (patria sem aj pohľadávky), na ktoré sa záložné právo vzťahuje, čo má logicky za následok aj zánik záložného práva zo zákona.
48. Nehmotnými zložkami podnikania sú práva a iné majetkové hodnoty. Patrí sem najmä obchodné meno, obchodné tajomstvo, ochranné známky, know-how, dobrá povesť podniku (goodwill, Firmenwert), klientela, sieť obchodných vzťahov, trhovo oceniteľná povesť, predajnosť výrobkov, ale aj pohľadávky, cenné papiere, obchodný podiel a ďalšie.
49. Inak povedané, zánikom podniku - ERBA, s. r. o. (právnickej osoby) ako záložcu (záložného dlžníka) výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu pre nemajetnosť (neexistencia hmotných zložiek podnikania) došlo aj k zániku založenej pohľadávky ako inej majetkovej hodnoty (nehmotná zložka podnikania), na ktorú sa záložné právo vzťahuje, čo má za následok zánik záložného práva zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
50. Z logiky veci vyplývalo, kde niet záložcu a kde neexistuje ani záloh, potom nemôže existovať ani záložné právo.
51. Bolo pravdou, že žalobca (Sberbank Slovensko, a.s.) preukázal žalovanému (ITIMEX a. s.) vznik záložného práva v súlade s ust. § 151mb ods. 2 Obč. zák., avšak dňom zániku záložného dlžníka (záložcu) - spoločnosti ERBA, s.r.o. bez právneho nástupcu, jej výmazom z obchodného registra dňa 06.09.2012, došlo aj k zániku založenej pohľadávky, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, a teda aj k zániku záložného práva zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka.
52. Pokiaľ išlo o neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi, t. j. menia sa na naturálne obligácie. Tieto pohľadávky bolo však možné vymáhať i naďalej, a to od spoludlžníkov a ručiteľov dlžníka ako tretích osôb, a tiež z majetku tretích osôb, ktorým boli tieto pôvodné pohľadávky zabezpečené.
53. Pohľadávku však nebolo možné vymáhať od poddlžníka (žalovaného) po tom, čo došlo k zániku záložného práva (akcesorického vzťahu), pretože v postavení poddlžníka žalovaný vystupoval len do okamihu zániku záložného práva zo zákona (06.09.2012).
54. Záverom vytýkal, že súd v otázke preukázania žalovanému vznik záložného práva v súlade s ustanovením § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 01.06.2010 uprednostnil Občiansky zákonník bez zohľadnenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, aj keď v tom čase už bol žalovaný v procese reštrukturalizácie.
55. V tomto bode súdy porušili zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 1, keď v otázke preukázania žalovanému vznik záložného práva uprednostnili Občiansky zákonník, avšak ani uvedená skutočnosť nemala vplyv na to, že žalobe súd nemal vyhovieť z dôvodu zániku záložného práva zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.
56. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
57. Podľa žalobcu ešte počas existencie záložcu ERBA, s.r.o. bolo záložné právo k pohľadávkam žalovanému riadne preukázané, t. j. stalo sa voči nemu účinné. Od tohto okamihu bol žalovaný v súlade s § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok výlučne žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Záložný veriteľ sa stal jedinou osobou oprávnenou na prijatie tohto plnenia.
Poddlžníkovi tak vznikla špecifická povinnosť, ktorá trvala bez ohľadu na to, k akým úkonom došlo v záväzkovom vzťahu medzi poddlžníkom a záložcom. Tým sa realizuje uhradzovacia funkcia záložného práva.
58. Ak by poddlžník mohol docieliť zánik založenej pohľadávky aj iným zákonom predpokladaným spôsobom, teda bez toho, aby bola zabezpečovaná pohľadávka uspokojená, dokonca obchádzajúc záložného veriteľa (dohodou so záložcom), bol by popretý samotný zmysel a účel inštitútu záložného práva k pohľadávkam. Za týchto podmienok by zabezpečenie záväzku záložným právom k pohľadávkam nemalo pre záložného veriteľa prakticky žiadny význam, nakoľko subsidiárne uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky by záviselo od ľubovôle poddlžníka (a záložcu).
59. Na tom, že povinnosť žalovaného plniť žalobcovi v zmysle § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikla a naďalej trvá, nič nemení ani následný výmaz záložcu ERBA, s.r.o. z obchodného registra. Zánik záložcu bez právneho nástupcu nie je sám o sebe skutočnosťou spôsobujúcou zánik záložného práva (§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako správne konštatoval prvoinštančný súd na str. 27 odôvodnenia svojho rozhodnutia.
60. Žalovaný ignoroval preukázanie vzniku záložného práva k pohľadávkam a výzvy na plnenie, špekulatívne uzavrel dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok so svojou personálne prepojenou spoločnosťou ERBA, s.r.o., ktorá následne z vlastnej iniciatívy zanikla. Poskytnutie ochrany žalovanému pred legitímnym postupom žalobcu by bolo za daných okolností extrémne nespravodlivé. Okresný súd Levice v konaní o zaplatenie 3. časti priznaného uspokojenia, t. j. v konaní s totožnými stranami a úplne identickými skutkovými a právnymi okolnosťami, rozsudkom zo dňa 21.02.2014, č. k. 16Cb/3/2012-572 žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.645,56 eura s prísl., vrátane náhrady trov konania. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 02.12.2014, č. k. 15Cob/112/2014-640 prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Oba rozsudky sú súčasťou súdneho spisu.
61. Na pojednávaní dňa 27.05.2014 Okresný súd Levice vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil iba za účelom vyhlásenia rozsudku. V dôsledku špekulatívneho a účelového postupu žalovaného, ktorý opakovane podával nedôvodné návrhy na prerušenie konania, však súd vyhlásil rozsudok ad absurdum až o vyše 2 roky neskôr. Po tom, čo Krajský súd v Nitre potvrdil uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 06.03.2015, č. k. 13Cb/127/2010-717, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol, podal totiž žalovaný ďalší návrh na prerušenie konania, resp. na odročenie pojednávania na neurčito. Dôvodom, pre ktorý by sa podľa žalovaného nemalo vo veci ďalej konať, bolo neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní o náhradu škody. Žalovaný v žiadnom zo svojich písomných vyjadrení či ústnych prednesov nekonkretizoval, aká otázka - majúca potenciálny význam pre napadnuté rozhodnutie - by sa mala v tomto konaní riešiť. V konaní o náhradu škody sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.
62. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v danej veci bolo úplne právne irelevantné tvrdenie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj poukazovanie na chronológiu prípadu, pretože mal za to, že všetky súdy, ktoré prejednávajú spory medzi nimi sa potom musia najskôr dôkladne oboznámiť s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/240/2010 o náhradu škody, v ktorom je nepochybne preukázané nezákonné, ba až podvodné konanie právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému a jeho štatutárnemu zástupcovi. Zdôraznil, že pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu v tejto veci je rozhodujúci zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a tiež skutočnosť, že pohľadávku už nie je možné vymáhať od poddlžníka (žalovaného) po tom, čo došlo k zániku záložného práva (akcesorického vzťahu), pretože v postavení poddlžníka žalovaný vystupoval len do okamihu zániku záložného práva zo zákona (06.09.2012). Rovnako tak nesúhlasil s tým, aby žalobca sa zmieňoval o princípe právnej istoty a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
63. V odvolacej duplike žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.06.2016 sp. zn. II. ÚS 19/2016.
64. Odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného v súlade s ust. § 379, § 380, § 383 CSP, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP, o odvolaní žalovaného rozhodol rozsudkom č.k. 26Cob/92/2016-977 zo dňa 16.02.2017 tak, že rozsudok Okresného súdu
Levice č.k. 13Cb/127/2010-892 zo dňa 12. júla 2016 potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
65. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn. 1Obdo/7/2018 zo dňa 25.09.2019 tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 26Cob/92/2016-977 zo 16. februára 2017 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že odvolací súd síce v snahe predísť arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako sám uviedol, odôvodnenie súdu prvej inštancie doplnil, avšak ani v jeho odôvodnení nemožno nájsť odpoveď na otázku, či zánik záložcu a jeho výmaz z obchodného registra je spôsobilý privodiť zánik pohľadávky tvoriacej predmet záložného práva a teda aj záložného práva samotného, keďže v odôvodnení riešil odlišnú právnu otázku, a to vplyv zániku osoby obligačného dlžníka na povinnosť poddlžníka plniť a ďalšie trvanie akcesorického vzťahu, t.j. záložného práva.
66. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 30. apríla 2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
67. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
68. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalovaným použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.
69. Avšak s poukazom na podstatnú časť argumentácie žalovaného uvedenú v odvolaní, ktorá smeruje proti záveru súdu prvej inštancie, v rámci ktorého ustálil, že zánik záložcu a jeho výmaz z obchodného registra bez právneho nástupcu, nie je spôsobilý privodiť zákonný spôsob zániku záložného práva, odvolací súd na doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodáva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 02.12.2008 za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 122 025 6504 uzatvoril žalobca v pozícii záložného veriteľa s obchodnou spoločnosťou ERBA, s.r.o., so sídlom 936 01 Šahy, ul. SNP 44, IČO: 36 398 497, v pozícii záložcu zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo bolo k pohľadávkam zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. 34296/2008. Žalovaný návrhom zo dňa 19.02.2010, ktorý podal na Okresný súd v Nitre dňa 19.02.2010 navrhol, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. Na základe tohto návrhu žalovaného Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010 pod č. k. 31R/3/2010-1030 povolil jeho reštrukturalizáciu, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010. Rovnako tak nebolo sporné to, že obchodná spoločnosť ERBA, s.r.o. si prihlásila riadne a včas svoju pohľadávku proti žalovanému do reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura, avšak žalobca nie. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 27.07.2010 pod č. k. 31R/3/2010-2158, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 148/2010 dňa 03.08.2010, potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil jeho reštrukturalizáciu. Z reštrukturalizačného plánu žalovaného, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia bolo zrejmé, že obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o. bolo priznané celkové uspokojenie zo zistenej sumy pohľadávok v percentuálnom vyjadrení 12 %, čo predstavovalo sumu 150.582,25 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť výťažok po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura v lehotách určených v reštrukturalizačnom pláne. Dňa 01.06.2010 žalobca preukázal žalovanému vznik záložného práva a vyzval žalovaného na plnenie. Vznik záložného práva preukázal žalobca výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv sp. zn. 34296/2008. Súčasne žalobca upozornil žalovaného, že podľa § 151mb ods. 3 Obč. zákonníka je povinný ako poddlžník, povinný odo dňa oznámenia vzniku záložného práva plniť svoje peňažné záväzky voči spoločnosti ERBA, s.r.o. výlučne
záložnému veriteľovi - žalobcovi na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX. Následne dňa 06.07.2010 žalobca upozornil žalovaného na existenciu záložného práva k pohľadávkam, pričom žalovaný upozornenie prevzal dňa 08.07.2010. Zdôraznil, že v súlade s ustanovením § 151mb ods. 3 Obč. zák. je povinný žalovaný plniť svoj splatný peňažný záväzok voči spoločnosti ERBA, s.r.o. výlučne záložnému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. a to na účet, ktorý bol žalovanému oznámený. V upozornení žalobca upriamil žalovanému pozornosť na znenie § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku tretích osôb zostáva nedotknuté. Podanie žalobu zo dňa 06.07.2010 bolo zasielané aj dozornej správkyni U.. B. F. a Okresnému súdu Nitra k sp. zn. 31R/3/2010. Týmto momentom sa záložné právo na peňažnú pohľadávku stalo účinné voči poddlžníkovi (žalovanému) podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto ak chcel splniť reštrukturalizačný plán voči spoločnosti ERBA, s.r.o., mal poskytnúť v reštrukturalizačnom pláne určené plnenie žalobcovi ako poddlžník v zmysle § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka.
70. Ako konštatoval Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV.ÚS 604/2013-40 zo dňa 7. marca 2014, týkajúcom sa predmetných strán sporu, v inom súdnom konaní, ustanovenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom dlžníka (§155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), sa jednoznačne vzťahuje výlučne len na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil (podľa novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatej zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012 už reštrukturalizačným plánom nemôžu byť dotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, pozn.).
71. K uvedenému záveru pritom Ústavný súd SR dospel s poukazom na literatúru, citovanú v rozhodnutí, a z nej vyplývala tá skutočnosť, že žalobcovi neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania, týkajúceho sa žalovaného, sa síce jeho pohľadávka zmenila na naturálnu obligáciu voči žalovanému, avšak naďalej mu zostala možnosť vymáhať dlžnú sumu v zmysle záložného práva uzatvoreného so spoločnosťou ERBA, s.r.o., čo si aj riadne uplatnil voči poddlžníkovi, ktorým zhodou okolností bol žalovaný, avšak tento fakt neznamená, že by išlo aj pri pohľadávke uplatnenej zo záložného práva o naturálnu obligáciu voči žalovanému, preto akákoľvek argumentácia žalovaného bola v tomto ohľade irelevantná a už vyriešená judikatúrou a to aj v sporoch, v rámci ktorých síce žalobca vo veci samej neuspel, avšak v otázke možnosti uplatňovania si záložného práva voči tretím subjektom sa súdy zhodli (napr. stanovisko Krajskej prokuratúry v Prešove č. Kc 153/12-4, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Er/348/2010 zo dňa 09.05.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 14CoE/110/2012-218 zo dňa 11.12.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoZm/5/2013-135 zo dňa 29.01.2014).
72. Rovnako tak sa žalovaný nemohol zbaviť svojho záväzku ani započítacím úkonom voči záložcovi, o čom svedčí komentár Fekete, I: Občiansky zákonník. Veľký komentár.1.diel. Eurokódex. Bratislava 2011, z ktorého vyplýva, že ak je zálohom pohľadávka a záložné právo je voči poddlžníkovi účinné a ak nebola zabezpečená pohľadávka riadne a včas uspokojená, je poddlžník povinný po splatnosti založenej pohľadávky plniť záložnému veriteľovi, i keď stanovené (dojednané) plnenie už poskytol svojmu veriteľovi (záložcovi) alebo aj keď (už skôr) voči nemu urobil iný právny úkon smerujúci k zániku záväzku (dlhu) zodpovedajúceho založenej pohľadávke (pozri Ro NS ČR z 03.05.2006, sp. zn. 21Cdo 1891/2005).
73. Okrem toho na uvedené nadväzuje aj žalovaným podaný návrh na prerušenie konania, avšak oboznámiac sa s ním, mal odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za to, že nie je dôvodné vyčkať na skončenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/240/2010 a to najmä z dôvodu, že v konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam na rozhodnutie v predmetnej veci, resp. že by súd nebol oprávnený si predmetnú otázku vyriešiť sám v rámci prejudiciálnej otázky. Bolo potrebné pritom prihliadnuť najmä na skutočnosť, že v konaní na Okresnom súde Bratislava I nejde o konanie o neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ERBA, s.r.o., ako ani o neplatnosť úverovej zmluvy pod číslom 122 025 6504, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.04.2005 v znení jej dodatkov, ale predmetom konania je náhrada škody uplatnená žalovaným ako jedným zo žalobcov voči žalobcovi ako žalovanému a len v rámci predbežných otázok súd prvej inštancie riešil aj platnosť zmluvných vzťahov uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.12.2008, avšak doposiaľ nie právoplatne. Naviac, takéto prerušenie
konania by nebolo ani hospodárne a to aj s prihliadnutím na časový úsek od podania návrhu na začatie konania a podania návrhu na prerušenie konania v predmetnom spore, čo zjavne navodzuje snahu žalovaného oddialiť rozhodnutie v predmetnej veci. Takémuto postupu žalovaného nemožno preto priznať právnu ochranu, majúc pritom za to, že žalovaný súdu neosvedčil také skutočnosti, ktoré by zakladali možnosť súdu prerušiť predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/240/2010.
74. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP, čo bol aj daný návrh žalovaného na prerušenie konania, t. j. to znamená, že prerušenie konania je na zvážení súdu, vyjadrené slovom môže.
75. Čo sa týkalo žalovaným namietanej nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a to s poukazom na definíciu podniku vymedzenú v § 5 Obchodného zákonníka. Odvolací súd s týmto stotožnením nesúhlasí a to z dôvodu, že Obchodný zákonník vo svojej zákonnej definícii jednoznačne vychádza z chápania podniku ako predmetu (objektu) právnych vzťahov. Touto definíciou došlo k opusteniu chápania podniku ako subjektu právnych vzťahov, čo bolo chápanie dominantné za účinnosti Hospodárskeho zákona, ktorý bol zrušený Obchodným zákonníkom. Chápanie podniku ako predmetu právneho vzťahu znamená jeho chápanie ako predmetu vlastníctva a nie subjektu, čo znamená, že nemožno stotožňovať zánik právnickej osoby so zánikom podniku tak, ako sa to snažil navodiť žalovaný vo svojom odvolaní.
76. Inak povedané, nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovaného o zániku záložného práva zo zákona podľa § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v dôsledku zániku záložcu ako právnickej osoby bez právneho nástupcu.
77. Následne bolo potrebné konštatovať, že v spore bolo nesporným to, že žalobca žalovanému zákonným spôsobom preukázal vznik záložného práva k pohľadávke tvoriacej predmet záložného práva, čím sa toto právo stalo voči poddlžníkovi účinné, ako ani nebola namietaná platnosť záložnej zmluvy, preto bolo potrebné ustáliť, že aj po zániku záložcu a jeho výmaze z Obchodného registra bez právneho nástupcu už riadne a včas uplatnené záložné právo k pohľadávke tvoriacej predmet záložného práva naďalej voči žalovanému existuje.
Zánik záložcu a jeho výmaz z Obchodného registra nie je spôsobilý privodiť ani zánik pohľadávky tvoriacej predmet záložného práva, a teda aj záložného práva samotného, ktoré bolo už riadne a včas uplatnené a to z dôvodu, že uplatnením záložného práva zo strany žalobcu voči žalovanému došlo v zmluvnom vzťahu medzi záložcom a žalovaným k zmene veriteľstva a namiesto záložcu sa stal pri pohľadávke tvoriacej predmet uplatneného záložného práva veriteľom žalobca, v dôsledku čoho žalovaný bol povinný plniť záväzok, ktorý mal voči záložcovi, priamo žalobcovi a len týmto plnením sa mohol zbaviť svojho záväzku voči záložcovi.
V dôsledku zmeny veriteľstva, a teda subjektu oprávneného na prijatie pohľadávky tvoriacej predmet záložného práva, ani dodatočný zánik záložcu bez právneho nástupcu už žiadnym spôsobom nemohol zasiahnuť do existencie pohľadávky, na ktorú bolo zákonným spôsobom uplatnené záložné právo žalobcom priamo voči žalovanému ako poddlžníkovi.
78. Z uvedeného dôvodu preto zánik záložcu a jeho výmaz z Obchodného registra nebol spôsobilý privodiť zánik pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu a tvorila predmet záložného práva.
79. Odvolací súd k argumentácii žalovaného k uprednostneniu právnej úpravy Občianskeho zákonníka bez zohľadnení ustanovení ZoKR uvádza, že mu nie je zrejmá podstata tejto námietky, keďže podľa názoru súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne vzniku záložného práva nie sú v rozpore s ustanoveniami ZoKR, pričom ZoKR aplikáciu týchto ustanovení ani žiadnym spôsobom nevylučuje. Naviac, sám žalovaný obchádza svoju vlastnú námietku tým, že napríklad na jeho argumentáciu, týkajúcu sa ručenia (s ktorou sa riadne vysporiadal súd prvej inštancie a netroví predmet odvolacích námietok) aplikuje jednak ustanovenia Obchodného zákonníka a tam, kde mu to vyhovuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka, úplne ignorujúc skutočnosť, že úprava ručenia je v Obchodnom zákonníku komplexne riešená.
80. Rovnako tak sám žalovaný v rámci zániku záložného práva sám poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto ani v tomto rozsahu nie je odvolaciemu súdu zrejmé žalovaným vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie.
81. Záverom odvolací súd tiež dodáva, že neobstoja námietky žalovaného ani ohľadom popierania znakov právneho štátu, medzi ktoré patrí aj predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V prípade, ak sa súd odchýli od skoršej rozhodovacej prace, vyžaduje si to cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska prijatého v obdobnej otázke, čo v danom prípade nie je potrebné, pretože žiadna skutočnosť, ktorá by zmenila právne posúdenie veci, odchýlne od rozhodnutí vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Cb/3/2012 nenastalo, ako ani žalovaným nebolo preukázané, že by sa zmenili nejakým spôsobom skutkové okolnosti.
82. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
83. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil.
84. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.