Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: F. F., R.. F.., X. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, X. M.Í. K.: F. &. P., F.. E.. D.., Š. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti odporcovi: C. R.. F.., H.. F. Č.. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX , X. M. K. L.. U. U., R. F. F. X. V. V., Ž. X, o zaplatenie 37.645,56 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 37.645,56 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 9.108,36 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 2.258,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.849,86 eura, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.07.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 37.645,56 eura s príslušenstvom. Ako uviedol, dňa 15.04.2005 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej mu poskytol úver v celkovej výške 738 811 eur (22.257.420,- Sk). Uvedená zmluva bola modifikovaná dodatkami č. 1 až 7. Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ s obchodnou spoločnosťou ERBA, s. r. o., ul. SNP č. 44, 936 01 Šahy, IČO: 36 398 497 dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. O. XXXXX/XXXX. Na základe návrhu odporcu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010, sp. zn. (rozhodnutie zverejnené dňa 16.04.2010 v Obchodnom vestníku č. 72/2010) povolil jeho reštrukturalizáciu. Obchodná spoločnosť ERBA, s. r. o. prihlásila svoju pohľadávku do reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura. Na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010 (rozhodnutie zverejnené dňa 03.08.2010 v Obchodnom vestníku č. 148/2010) jej bolo priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t. j. 150.582,25 eura. Odporca sa zaviazal uhradiť tento výťažok po štvrtinách (37.645,56 eura) v lehotách uvedených v reštrukturalizačnom pláne. Tretiu z uvedených splátok bol odporca povinný poukázať na účet obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o. do 30.06.2011. Navrhovateľ preukázal odporcovi vznik vyššie uvedeného záložného práva v súlade s listom zo dňa 01.06.2010 (doručený dňa 03.06.2010) a zároveň ho vyzval, aby svoj splatný peňažný záväzok voči obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o. plnil výlučne jemu, a to bankovým prevodom na účet, ktorý mu bol oznámený. Na opätovné plnenie bol odporca navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 31.08.2010 (doručený dňa 09.09.2010), avšak neúspešne.

Súd vydal dňa 09.11.2011 pod č. k. -51 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Nepoprel v ňom existenciu úverovej a záložnej zmluvy a ani registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Navrhovateľ však tým, že neprihlásil

svoju zabezpečenú pohľadávku do reštrukturalizácie, spôsobil jej nevymáhateľnosť podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ). Navyše, v potvrdenom reštrukturalizačnom pláne dlžníka sa na strane 40 uvádza, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu, a teda ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s , zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Je nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že existenciu záložného práva preukázal odporcovi výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, pretože záložné právo na pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. bolo v prospech veriteľa vymazané už dňa 23.08.2010 a navrhovateľ svoju žalobu na súd podal až 08.07.2011. V súlade s až 364 sa zmluvné strany ITIMEX a. s. a ERBA, s. r. o. dňa 31.07.2011 dohodli na vzájomnom započítaní 3. splátky vyplývajúcej z reštrukturalizačného plánu vo výške 37.645,56 eura, pričom tento zápočet schválila aj dozorná správkyňa U.. B. F.. S poukazom na uvedené skutočnosti odporca žiadal súd, aby podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril prípisom zo dňa 15.02.2012. Uviedol v ňom, že neprihlásenie jeho pohľadávky do reštrukturalizácie úverového dlžníka má za následok výlučne naturalizáciu tejto pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá nezaniká a dlžníkovi nič nebráni, aby ju dobrovoľne splnil. Konštrukcia o odmietnutí plnenia záložcom formulovaná odporcom na základe analógie s možnosťou odmietnutia plnenia zo strany ručiteľa, je právne absurdná. Záložný veriteľ totiž nemá voči záložcovi pohľadávku, ktorú by mohol záložca odoprieť plniť. Navrhovateľ preukázal odporcovi vznik záložného práva k pohľadávkam spoločnosti ERBA, s. r. o., preto je odporca od tohto momentu povinný plniť všetky svoje záväzky voči spoločnosti ERBA, s. r. o. výlučne navrhovateľovi. Reštrukturalizačný plán ako viacstranný právny úkon medzi dlžníkom, jeho veriteľmi, príp. ďalšími účastníkmi plánu, nemôže odnímať subjektívne práva tretím, na reštrukturalizačnom pláne nezúčastneným osobám. Ustanovenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia môžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom, či ručiteľom, resp. z majetku tretích osôb, sa bezpochyby vzťahuje výlučne na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, ale za žiadnych okolností nemôžu obmedzovať navrhovateľa. Výmaz záložného práva v prospech navrhovateľa bol v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami , upravujúcimi zánik záložného práva. Predpokladom tohto výmazu je existencia niektorej zo skutočností taxatívne uvedenej v . Keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z nich, navrhovateľ aj naďalej disponuje svojím zabezpečovacím právom, na základe ktorého sa môže úspešne domáhať plnenia z majetku tretích osôb. Prejav vôle smerujúci k zániku záväzku, ktorý poddlžník adresuje záložcovi (osobe, ktorá nie je oprávnená prijať od neho plnenie, rovnako ani učiniť úkony s ním súvisiace), prípadne dohoda uzatvorená medzi nimi za týmto účelom, sa nemôže dotýkať právnej sféry záložného veriteľa ako tretej osoby. Je absolútne neprípustné, aby sa s takýmito právnymi úkonmi spájal následok v podobe zániku práva záložného veriteľa na uspokojenie založenej pohľadávky. Niet pochýb o tom, že primárnym cieľom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok bolo znemožniť navrhovateľovi uspokojenie pohľadávky zo zálohu. Koordinovaný postup odporcu a záložcu voči navrhovateľovi vyplýva najmä z postavenia, ktoré C.. Y. S. v oboch spoločnostiach zastával práve v období, keď došlo k uzavretiu tejto dohody. C.. Y. S., ktorý je od 17.08.2010 jedným z konateľov spoločnosti ERBA, s. r. o. (záložca), totiž od 19.08.2010 vykonáva aj funkciu podpredsedu predstavenstva spoločnosti ITIMEX a. s. (úverový dlžník a poddlžník) súčasne. Zjavné a nesporné personálne prepojenie medzi odporcom a záložcom nasvedčuje tomu, že samotná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je iba formálnym a fiktívnym právnym úkonom.

Keďže odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, súd nariadil pojednávanie podľa (ďalej len ).

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 17.12.2012 poukázala na vyjadrenie Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 18.09.2012 pod č. Kc 153/12-4 týkajúce sa konania pred Okresným súdom Prešov, v ktorom táto jednoznačne dospela k záveru, že reštrukturalizačný plán môže ovplyvniť spôsob uspokojenia, zabezpečenie, zánik, či iné modifikácie pohľadávok iba prihlásených veriteľov. Upozornila tiež na znenie v znení účinnom do 31.12.2011, v ktorom sa uvádza, že neprihlásené pohľadávky sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči

dlžníkovi, rovnako aj zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Voči iným osobám ich však možno ďalej vymáhať. Poukázala tiež na uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 09.05.2012 pod č. k. -147 týkajúce sa exekučnej veci, ktorej predmetom bolo vykonanie exekúcie na základe notárskej exekučnej zápisnice. V tomto konaní predseda predstavenstva ITIMEX a. s. C.. Y. S. a jeho manželka podali námietky voči exekúcii, kde použili totožnú argumentáciu o tom, že pohľadávka navrhovateľa zanikla a že samotný reštrukturalizačný plán vylúčil možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávky od tretích osôb. Okresný súd Prešov v ňom dospel k rovnakému záveru ako Krajská prokuratúra v Prešove, keď uzavrel, že z námietok nevyplýva žiadny nedostatok v procesných podmienkach prebiehajúceho exekučného konania. K dôvodom neprihlásenia pohľadávky navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní sa nevedela bližšie vyjadriť. V tejto súvislosti zdôraznila, že nerozlišuje, z akých dôvodov si veritelia neprihlásili svoje pohľadávky, resp. nie je dôležité to, či to bolo alebo nebolo úmyselne. V tohto zákona sa len konštatuje nevyvrátiteľná právna domnienka, že po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku zaniká právo týchto veriteľov vymáhať ich neprihlásené pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 14.05.2012 pod sp. zn. konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa sa stala nevymáhateľnou a môže si za to navrhovateľ, lebo si včas neprihlásil svoju pohľadávku a ani zabezpečovacie práva k tejto pohľadávke. Tu nejde o prípad, že by navrhovateľ svoju pohľadávku nevymáhal, ale si ju v reštrukturalizácii vôbec neprihlásil, hoci mu reštrukturalizačný posudok garantoval 100 % vrátenie celej pohľadávky. Pokiaľ ide o uvádzané uznesenie Okresného súdu Prešov, toto exekučné konanie nie je ukončené z dôvodu podania odvolania zo strany povinných v 1. a 2. rade, pretože sudkyňa rozhodla o námietkach, hoci ich povinní nepodali, ale žiadali o zastavenie exekúcie.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca nehovorí o zániku pohľadávky navrhovateľa alebo o zániku záložných práv, ale tvrdí, že došlo k zániku ich vymožiteľnosti alebo vymáhateľnosti. Medzi stranami nie je sporné, že nedošlo k prihláseniu pohľadávky navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní a ani k prihláseniu záložného práva k pohľadávke z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatkov. Keďže k prihláseniu tejto pohľadávky nedošlo, navrhovateľ stratil právo podieľať sa na uspokojení veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania, jeho pohľadávka prestala byť vymáhateľnou z majetku dlžníka, a keďže reštrukturalizačný plán využil ustanovenie pôvodného znenia a ustanovil inak, odobral právo veriteľom, ktorí sa nezúčastnili reštrukturalizačného konania, na uspokojenie ich pohľadávok nielen z majetku dlžníka, ale aj z majetku spoludlžníkov a ručiteľov. Ak navrhovateľ vymáha svoju pôvodnú pohľadávku od odporcu ako poddlžníka, tento to vníma ako účelové obchádzanie , pretože znovu ide o vymáhanie pohľadávky z majetku dlžníka. Reštrukturalizácia bola ukončená 03.08.2010, účinná od 04.08.2010 a po tomto období dlžník fungoval pod dozornou správou, čo znamená, že akékoľvek plnenia poskytoval po predchádzajúcom odsúhlasení dozorným správcom. Keďže mu reštrukturalizačný plán ukladal plniť pohľadávky voči veriteľom zúčastneným na reštrukturalizačnom konaní, odporca konal v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom a v súlade so zákonom. Navrhovateľ ako záložný veriteľ si vlastným konaním, resp. opomenutím sám spôsobil nevymožiteľnosť svojej pohľadávky z majetku dlžníka, ale aj z majetku iných osôb, pretože v prípade riadneho prihlásenia svojej pohľadávky by bol uspokojený na 100 %, nakoľko spôsob uspokojenia zabezpečeného veriteľa bol jednou z podmienok, ktoré umožnili spoločnosti ITIMEX a. s. schválenie alebo povolenie reštrukturalizácie Okresným súdom Nitra.

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 uviedla, že nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie listu navrhovateľa zo dňa 01.06.2010 odporcovi, pričom nevylúčila, že sa tento nachádza medzi listinami tvoriacimi súčasť pomerne rozsiahleho spisového materiálu týkajúceho sa tejto právnej veci. Mala však za to, že výzva na plnenie záložnému veriteľovi zo dňa 31.08.2010, ktorej prílohou bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod č. XXXXX/XXXX, spĺňa náležitosti preukázania vzniku záložného práva odporcovi, pričom predmetný list bol odporcovi doručený dňa 09.09.2010. V súvislosti s výmazom spoločnosti ERBA, s. r. o. z obchodného registra dňom 06.09.2012 poznamenala, že zánikom záložcu nedošlo k zániku záložného práva k pohľadávkam, nakoľko z taxatívne vyplývajú spôsoby

zániku tohto práva, medzi ktorými sa zánik záložcu nespomína. Mala za to, že ak by zánikom záložcu mohlo teoreticky dôjsť k zániku záložného práva, nebolo by pre veriteľov efektívne uzatvárať záložné zmluvy, predmetom ktorých by bolo zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok, pretože v takomto prípade by sa dlžníci mohli bez ďalšieho zbaviť svojej povinnosti plniť splatnú pohľadávku záložnému veriteľovi.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že ak priznáva rovnaké námietky ručiteľovi a spoludlžníkovi, tak rovnakú námietku aká prislúcha dlžníkovi, je potrebné priznať aj poddlžníkovi a v tomto prípade tým, že si veriteľ ako navrhovateľ neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, zmaril jej uspokojenie. Podľa v znení platnom v čase reštrukturalizácie odporcu, bolo možné v rámci reštrukturalizačného plánu rozšíriť nevymáhateľnosť pohľadávok aj na práva veriteľov domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok aj voči spoludlžníkom, ručiteľom alebo z majetku tretích osôb. Nesporné medzi účastníkmi konania je, že neprihlásením pohľadávky navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní zanikla vymáhateľnosť voči odporcovi. Z pohľadávky navrhovateľa sa tak stala naturálna obligácia a je na vôli dlžníka, či pohľadávku neprihlásenú v reštrukturalizačnom konaní svojmu veriteľovi splní alebo nie. Došlo tu k špecifickej situácii, keď je pohľadávka vymáhaná z iného právneho titulu od osoby dlžníka, pretože dlžník je vo vzťahu k veriteľovi aj poddlžníkom. V tejto súvislosti poukázala na , podľa ktorého, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade došlo k splynutiu povinnosti splnenia záväzku ako poddlžníka a práva odporcu ako dlžníka, ktorý až do výšky, v akej mal plniť podľa reštrukturalizačného plánu spoločnosti ERBA, s. r. o., mal na druhej strane možnosť rozhodnúť sa, či splní svoj záväzok navrhovateľovi ako naturálnu obligáciu dobrovoľne. Vychádzajúc z uvedeného nemožno priznať navrhovateľovi právo na plnenie pohľadávky ako naturálnej obligácie v tej časti, v akej bol odporca povinný plniť spoločnosti ERBA, s. r. o.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní uviedol, že pri vymáhaní žalovanej pohľadávky ide stále o pohľadávku vzťahujúcu sa na majetok odporcu. Dlžník aj poddlžník je tá istá osoba a išlo o jednu veľkú pohľadávku, ktorej kúpu prefinancoval navrhovateľ a odporca ručil svojím majetkom. Išlo o predaj pohľadávky po bývalom štátnom podniku, čiže to nie je obchod, ktorý si urobila ERBA, s. r. o., ale ERBA, s. r. o. bola len sprostredkovateľ. Nejde tu preto o tretiu osobu, a keďže si navrhovateľ neprihlásil ani pohľadávku a ani zabezpečovacie práva k tejto pohľadávke, nemá právo si od dlžníka dlh vymáhať. Spoločnosť ERBA, s. r. o. mohla byť zo strany navrhovateľa kedykoľvek žalovaná, na podanie žalobného návrhu mal navrhovateľ dostatok času.

Štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. na pojednávaní konanom dňa 30.10.2013 nad rámec svojich vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní uviedol, že v čase podpísania zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 02.12.2008 nemala ERBA, s. r. o. vo svojom majetku žiadne iné pohľadávky okrem pohľadávky voči ITIMEXU a. s. Žalovaná pritom nie je žiadna tretia osoba, ale priamo reštrukturalizačný dlžník ako poddlžník. V danom prípade preto nemožno aplikovať ustanovenie , ale ustanovenie , pretože ide o zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Navrhovateľ si zabezpečovacie právo voči odporcovi neuplatnil a tak došlo k jeho preklúzii. Medzi ITIMEXOM, a. s. a ERBOU, s. r. o. nedošlo ku klasickému započítaniu starých pohľadávok, ale úhrady faktúr zo strany ITIMEXU, a. s. boli vykonávané priebežne, a to vo forme zálohových platieb vopred, aby ERBA, s. r. o. mohla priebežne splácať svoje záväzky. Zálohy ITIMEX, a. s. reálne platil ERBE, s. r. o., na druhej strane ERBA, s. r. o. mala reálne platiť ITIMEXU, a. s. (nájom za stroje, za priestory a pod.), ale nič neplatila. Následne k termínu reštrukturalizačnej splátky nastalo zhrnutie dopredu zaplatených faktúr zo strany ITIMEXU, a. s. a nezaplatených faktúr, ktoré mala uhradiť ERBA, s. r. o. ITIMEXU a. s. Všetky faktúry a platby odsúhlasila na začiatku reštrukturalizačná a potom dozorná správkyňa Mgr. Slavkovská. Týmto došlo k reálnemu zaplateniu každej reštrukturalizačnej splátky a následne k zániku pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. voči ITIMEXU, a. s. Listy, ktoré posielal navrhovateľ za účelom preukázania pohľadávky vo vzťahu k poddlžníkovi, prišli v priebehu reštrukturalizačného konania, kedy to odporcu už nemuselo vôbec zaujímať. Pre odporcu bol dôležitý výsledok reštrukturalizačného konania a to, že keď mal platiť reštrukturalizačné splátky, zisťoval si v Notárskom centrálnom registri záložných práv existenciu záložného práva navrhovateľa vo vzťahu k spoločnosti ERBA, s. r. o. K termínu 23.08.2010 nebolo zriadené žiadne záložné právo navrhovateľa voči ERBE, s. r. o. Všetky dátumy existencie záložných práv uvádzaných navrhovateľom sú datované pred týmto časom. Odporca nie je povinný skúmať, či k výmazu záložného práva došlo zákonnou, alebo

inou formou. Ak bol navrhovateľ presvedčený, že sa proti nemu nepostupovalo zákonne, mal možnosť sa brániť.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že v čase podpisu záložnej zmluvy medzi navrhovateľom a ERBOU, s. r. o. dňa 02.12.2008 bolo tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi zrejmé, že záložné právo sa podpisuje len vo vzťahu k jednej pohľadávke, ktorú vykazuje ERBA, s. r. o. voči ITIMEXU a. s. Záložné právo tak, ako o ňom hovorí , bol navrhovateľ povinný prihlásiť do reštrukturalizácie a ak sa tak nestalo, nastali účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu uvedené v , podľa ktorého zanikla vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa a neodvratne zanikli zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Došlo teda k splynutiu týchto dvoch osôb dlžníka a poddlžníka. Pri použití analógie a nasl. , ak je plnenie vymáhané od ručiteľa, má právo sa brániť tým, čím by sa mohol brániť aj pôvodný dlžník. Ak teda navrhovateľ svojím opomenutím spôsobil zánik vymáhateľnosti svojej pohľadávky, nemá oprávnenie vymáhať ju od pôvodného dlžníka a ani od poddlžníka. Žalovaná pohľadávka predstavuje zabezpečovacie právo, ktoré malo byť prihlásené v reštrukturalizácii bez ohľadu na to, o aký typ zabezpečenia a voči komu ide. V opačnom prípade dochádza k zániku neprihlásených zabezpečovacích práv vo vzťahu k majetku dlžníka a dokonca znenie platné do 31.12.2011 umožňovalo priamo v reštrukturalizačnom pláne vylúčiť uspokojovanie neprihlásených pohľadávok veriteľov z majetku tretích osôb, ak tak ustanovil reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán týkajúci sa odporcu s takouto možnosťou počítal a upravil, že veritelia, ktorí si neprihlásili svoju pohľadávku v reštrukturalizácii, nie sú oprávnení uspokojovať ju ani z majetku tretích osôb. Ak by sa aj súd stotožnil s právnym názorom, že ide o majetok tretej osoby, toto konanie by malo byť vedené proti spoločnosti ERBA, s. r. o. a nie voči odporcovi.

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom právnej zástupkyne odporcu z dôvodov popísaných vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 01.03.2013. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej pohľadávky, v rozhodnutí Okresného súdu Prešov pod sp. zn. sa na strane 3 uvádza, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľom predstavovala ku dňu 28.05.2010 sumu 738.739,74 eura. Potvrdenie jej existencie v uvedenej výške pre účely tohto súdneho konania prisľúbila zaslať v súdom stanovenej lehote. K námietke, ktorá sa týkala spôsobu započítania poznamenala, že ide len o interný postup uspokojovania pohľadávok medzi spoločnosťou ERBA, s. r. o. a odporcom, ktorý je v tomto súdnom spore úplne irelevantný, nakoľko je podstatné len to, že po preukázaní vzniku záložného práva poddlžníkovi tento neplnil záložnému veriteľovi, ale svojmu veriteľovi. Navrhovateľ zastáva právny názor, že ide o zabezpečovacie právo viažuce sa na majetok tretej osoby, ktorou je spoločnosť ERBA, s.r.o. a toto nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie odporcu. Samotná úverová pohľadávka, ktorú si navrhovateľ do reštrukturalizácie neprihlásil, sa stala naturálnou obligáciou a v ďalšom súdnom konaní je nevymáhateľná, avšak ako taká ďalej existuje a všetky zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok tretích osôb preto možno ďalej vymáhať.

Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2014 štatutárny zástupca odporcu C.. Y. S. uviedol, že pokiaľ ide o písomne vyjadrenie navrhovateľa týkajúce sa existencie žalovanej pohľadávky a jej evidovaní v účtovníctve, má za to, že banka klame, pretože podľa zákona o dani z príjmov a zákona o účtovníctve musela banka túto pohľadávku odpísať po tom, čo bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie. Inak by ju v budúcnosti už odpísať nemohla, pretože každá banka musí vytvárať opravné položky k pohľadávke, ktorú dlžník nezaplatil a vstúpil do reštrukturalizačného konania. V tejto súvislosti poukázal na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 14.05.2012, v ktorom súd konštatoval, že v čase rozhodovania o žalobe nebola splnená zákonná podmienka existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že vymáhanie pohľadávky, resp. nemožnosť jej vymáhania je potrebné primárne posúdiť podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S prihliadnutím na doposiaľ uvádzanú argumentáciu odporcu preto žiadala súd, aby podaný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.

Koncipientka právneho zástupcu navrhovateľa sa na pojednávaní pridržiavala svojich vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní a keďže žalovaná pohľadávka stále existuje, žiadala súd, aby podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania. K rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. , na ktoré poukázal štatutárny zástupca odporcu na tomto pojednávaní len poznamenala, že navrhovateľ v tejto veci podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie pod sp. zn. C.. Ú. a napadol v nej nezákonnosť tohto rozhodnutia práve z dôvodov, ktoré namieta aj v tomto konaní.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.04.2005 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o úvere č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške 175 000 eur, a to vo forme kontokorentného úveru maximálne do výšky 25 000 eur a kolaterálu pri uzatváraní obchodov s investičnými nástrojmi do výšky 150 000 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí dodatok č. 1 zo dňa 22.06.2005, dodatok č. 2 zo dňa 31.08.2005, dodatok č. 3 zo dňa 25.09.2006, dodatok č. 4 zo dňa 25.09.2007, dodatok č. 5 zo dňa 26.06.2008, dodatok č. 6 zo dňa 02.12.2008 a dodatok č. 7 zo dňa 27.11.2009. Celková výška úveru poskytnutého odporcovi predstavovala sumu 738 811 eur.

Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ ako záložný veriteľ so spoločnosťou W., F.. E.. D.., H.. F. Č.. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX ako záložcom dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. O. XXXXX/ XXXX.

Na základe návrhu odporcu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010 pod č. k. -1030, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010, povolil jeho reštrukturalizáciu.

Ako vyplýva z pripojeného reštrukturalizačného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. , obchodná spoločnosť ERBA, s. r. o. si riadne a včas prihlásila svoju pohľadávku voči odporcovi do reštrukturalizácie vo výške 1.254.852,10 eura.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010 pod č. k. -2158, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 148/2010 dňa 03.08.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu a ukončil jeho reštrukturalizáciu. Ako vyplýva z reštrukturalizačného plánu tvoriaceho prílohu tohto uznesenia, spoločnosti ERBA, s. r. o. bolo priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t. j. 150.582,25 eura. Odporca sa zaviazal uhradiť tento výťažok po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura v lehotách uvedených v reštrukturalizačnom pláne, pričom prvú štvrtinu bol povinný previesť na účet tejto spoločnosti do 40 dní od potvrdenia reštrukturalizačného plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. Ostatné zostávajúce splátky mali byť uhrádzane do 31.12.2010 (2. splátka), do 30.06.2011 (3. splátka) a do 31.12.2011 (4. splátka). Reštrukturalizačný plán v jeho záväznej časti zároveň ustanovil, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu a teda ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s 155 , zároveň zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Medzi veriteľmi, ktorých pohľadávky boli zistené, sa navrhovateľ ako veriteľ nenachádza.

Listom zo dňa 22.03.2010 odporca oznámil navrhovateľovi začatie reštrukturalizačného konania, ako aj skutočnosť, že navrhovateľova pohľadávka je riadne vedená v účtovníctve odporcu a súd prostredníctvom Obchodného vestníka oznámi veriteľom lehotu na prihlasovanie pohľadávok.

Listom zo dňa 01.06.2010, doručeným odporcovi dňa 07.06.2010, navrhovateľ preukázal odporcovi vznik záložného práva výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn.

34296/2008 a zároveň ho upozornil, že podľa je ako poddlžník povinný plniť svoje peňažné záväzky navrhovateľovi na ním oznámené číslo účtu a variabilný symbol platby. Prílohou predmetného listu bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX.

Listom zo dňa 06.07.2010, doručeným odporcovi dňa 08.07.2010, navrhovateľ opätovne upozornil odporcu na existenciu záložného práva k pohľadávkam a zároveň ho upozornil, že po prípadnom schválení reštrukturalizačného plánu a jeho potvrdení zo strany reštrukturalizačného súdu je povinný akékoľvek plnenia podľa tohto plánu určené na uspokojenie prihlásenej pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. poukázať navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi na ním oznámené číslo účtu a variabilný symbol platby. Prílohou predmetného listu bol aj výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX, ako aj list zo dňa 01.06.2010. Predmetné upozornenie spolu s prílohami zaslal navrhovateľ aj dozornej správkyni Mgr. Henriete Slavkovskej a Okresnému súdu Nitra k sp. zn. .

Listom zo dňa 18.08.2010 spoločnosť ERBA, s. r. o. v zastúpení jej konateľa Ing. Dušana Weisa požiadala notárku L.. L. M. o výmaz záložného práva k pohľadávkam, keďže si navrhovateľ riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, čím mu v zmysle zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkom, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka.

Ako vyplýva z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 23.08.2010, voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi W., F.. E.. D.., F. XX, XXX XX Š., C.: XX XXX XXX, nie je v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo.

Listom zo dňa 31.08.2010, doručeným odporcovi dňa 09.09.2010, navrhovateľ s odvolaním sa na jeho predchádzajúci list zo dňa 01.06.2010 vyzval odporcu ako poddlžníka, aby v súlade s reštrukturalizačným plánom uhradil sumu 37.645,56 eura, predstavujúcu 1. štvrtinu sumy určenej spoločnosti ERBA, s. r. o. v celkovej výške 150.582,25 eura, splatnej do 40 dní od potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, t. j. do 13.09.2010, na ním oznámené číslo účtu a variabilný symbol platby s upozornením, že v prípade nesplnenia tohto záväzku bude nútený uplatňovať si jeho zaplatenie prostredníctvom súdu.

Dňa 31.07.2011 bola medzi odporcom a spoločnosťou ERBA, s. r. o. uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorej predmetom boli pohľadávky ERBY, s. r. o. voči odporcovi v celkovej hodnote 75.291,12 eura a pohľadávka odporcu voči ERBE, s. r. o. v celkovej hodnote 37.645,56 eura, ktoré podľa potvrdenia účastníkov dohody mali zaniknúť ku dňu 31.07.2011. Ako vyplýva z pripojeného zoznamu dodávateľských faktúr a záväzkov schváleného dozornou správkyňou odporcu U.. B. F., predmetom započítania bola 3. splátka reštrukturalizácie vo výške 37.645,56 eura, ktorú mal odporca uhradiť spoločnosti ERBA, s. r. o. s uvádzanou splatnosťou 31.07.2011.

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti ERBA, s. r. o., uznesením Okresného súdu Nitra pod č. k. -358 zo dňa 09.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti. V dôsledku uvedenej skutočnosti bola táto spoločnosť dňom 06.09.2012 vymazaná z obchodného registra.

Ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vypracovaného k 04.11.2013, výška nesplatenej pohľadávky, ktorú navrhovateľ voči odporcovi titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo svojom účtovníctve eviduje, predstavuje sumu 738.607,80 eura.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ), účastníkmi reštrukturalizačného

konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 120 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 121 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 155 ods. 2 cit. zákona, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa veta prvá , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c cit. zákona, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Podľa § 151e cit. zákona, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151f ods. 1 cit. zákona, na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu

nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

Podľa § 151mb ods. 1 cit. zákona, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

Podľa § 151md ods. 1 cit. zákona, záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä fotokópiami vyššie uvedenej úverovej a záložnej zmluvy, listu odporcu zo dňa 22.03.2010, listov navrhovateľa zo dňa 01.06.2010, 06.07.2010, 18.08.2010, 31.08.2010, výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2008, výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv voči spoločnosti ERBA, s. r. o. zo dňa 23.08.2010, pripojeným reštrukturalizačným spisom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. , fotokópiou dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi odporcom a spoločnosťou ERBA, s. r. o. zo dňa 31.07.2011, fotokópiou zoznamu dodávateľských faktúr a záväzkov schváleného dozornou správkyňou odporcu U.. B. F. zo dňa 31.07.2011, zoznamom pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vypracovaným ku dňu 04.11.2013, výpismi z obchodného registra navrhovateľa, odporcu a obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o., písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchmi koncipientky právneho zástupcu navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu a právnej zástupkyne odporcu na pojednávaniach, z ktorých mal preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 15.04.2005 úverovú zmluvu č. XXX XXX XXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 175 000 eur, a to vo forme kontokorentného úveru

maximálne do výšky 25 000 eur a kolaterálu pri uzatváraní obchodov s investičnými nástrojmi do výšky 150 000 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí dodatok č. 1 zo dňa 22.06.2005, dodatok č. 2 zo dňa 31.08.2005, dodatok č. 3 zo dňa 25.09.2006, dodatok č. 4 zo dňa 25.09.2007, dodatok č. 5 zo dňa 26.06.2008, dodatok č. 6 zo dňa 02.12.2008 a dodatok č. 7 zo dňa 27.11.2009, na základe ktorých sa celková výška poskytnutého úveru navýšila na sumu 738 811 eur. Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril navrhovateľ ako záložný veriteľ so spoločnosťou ERBA, s. r. o. ako záložcom dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. . Na základe návrhu odporcu Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010 pod č. k. -1030, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010, povolil jeho reštrukturalizáciu. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý si z bližšie nevysvetlených dôvodov svoju pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy voči odporcovi v reštrukturalizácii neuplatnil, hoci bol na začatie reštrukturalizácie odporcom upozornený listom zo dňa 22.03.2010, si obchodná spoločnosť ERBA, s. r. o. svoju pohľadávku voči odporcovi do reštrukturalizácie prihlásila riadne a včas, a to vo výške 1.254.852,10 eura. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 27.07.2010 pod č. k. -2158, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2010 dňa 03.08.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán odporcu a ukončil jeho reštrukturalizáciu. V zmysle reštrukturalizačného plánu bolo spoločnosti ERBA, s. r. o. priznané uspokojenie vo výške 12 % zo zistenej sumy pohľadávok, t. j. 150.582,25 eura, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť po štvrtinách vo výške 37.645,56 eura, pričom prvú štvrtinu bol povinný previesť na účet tejto spoločnosti do 40 dní od potvrdenia reštrukturalizačného plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. Ostatné zostávajúce splátky mali byť uhrádzane do 31.12.2010 (2. splátka), do 30.06.2011 (3. splátka) a do 31.12.2011 (4. splátka). Reštrukturalizačný plán v jeho záväznej časti zároveň ustanovil, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v záväznej časti tohto plánu a ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok dlžníka v súlade s 155 , zanikajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Odporca pristúpil k splneniu 3. splátky vyplývajúcej z reštrukturalizačného plánu vzájomným započítaním pohľadávok medzi ním a spoločnosťou ERBA, s. r. o., deklarovaným v písomnej dohode zo dňa 31.07.2011 a odobreným dozornou správkyňou Mgr. Henrietou Slavkovskou. Uvedený postup by nebol v rámci zániku započítavaných pohľadávok nijako neprípustný za predpokladu, že by pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca z úverovej zmluvy bola odporcom uhradená. Nakoľko sa tak nestalo, navrhovateľ ešte počas prebiehajúcej reštrukturalizácie upozornil odporcu ako poddlžníka listami zo dňa 01.06.2010 a 06.07.2010 na existenciu záložného práva k pohľadávkam a zároveň ho upozornil, že po prípadnom schválení reštrukturalizačného plánu a jeho potvrdení zo strany reštrukturalizačného súdu je povinný akékoľvek plnenia podľa tohto plánu určené na uspokojenie prihlásenej pohľadávky spoločnosti ERBA, s. r. o. poukázať navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi. Prílohu obidvoch listov tvoril výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. XXXXX/XXXX, pričom druhý z týchto listov zaslal navrhovateľ na vedomie dozornej správkyni U.. B. F. a Okresnému súdu Nitra k sp. zn. . Uvedeným okamihom sa v súlade s stalo toto právo účinné voči odporcovi a podľa bol odporca povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok navrhovateľovi ako záložnému veriteľovi, čo však neurobil. Svoju obranu postavil na tvrdení, že ak si navrhovateľ svoju pohľadávku v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil, potvrdením reštrukturalizačného plánu zaniklo jeho právo domáhať sa jej uspokojenia nielen z majetku dlžníka, ale aj z majetku tretích osôb. Je nesporné, že po tom, čo si odporca existencie záložného práva bol vedomý, konateľ spoločnosti ERBA, s. r. o. C.. Y. S., ktorý bol a v súčasnosti stále je štatutárnym zástupcom odporcu, podnikol kroky smerujúce k jeho výmazu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Listom zo dňa 18.08.2010 požiadal notárku L.. L. M. o výmaz záložného práva k pohľadávkam z dôvodu, že si navrhovateľ riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, čím mu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Notárka jeho žiadosti vyhovela, čoho dôkazom je aj úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa 23.08.2010, v ktorom sa konštatuje, že voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi ERBA, s. r. o. nie je v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo. Uplynutím necelých dvoch rokov sa finančná situácia a platobná schopnosť obchodnej spoločnosti ERBA, s. r. o. natoľko zhoršila, že uznesením Okresného súdu Nitra pod č. k. -358 zo dňa 09.05.2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok jej majetku a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňom 06.09.2012.

Zistený skutkový stav má však podľa názoru súdu iné právne dôsledky ako tie, ktoré prezentoval odporca. Navrhovateľ neprihlásením svojej úverovej pohľadávky v reštrukturalizácii síce stratil možnosť úspešne si ju uplatňovať od odporcu ako dlžníka, to ale neznamená, že ju odporca ako poddlžník po preukázaní existencie záložného práva nebol povinný záložnému veriteľovi plniť. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že odporca a poddlžník sú jedna a tá istá osoba. Podľa v znení účinnom do 31.12.2011, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Pokiaľ však zabezpečovacie právo viazne na majetku tretej osoby (ERBA, s. r. o.) a nie dlžníka, v dôsledku čoho nebolo v reštrukturalizácii uplatnené, právo neprihláseného veriteľa (navrhovateľa) vymáhať ho v dôsledku účinnosti plánu nezaniká. Ani reštrukturalizačný plán konštruovaný ako „superzmluva“ medzi dlžníkom a jeho veriteľmi totiž nemôže odnímať subjektívne práva tretím osobám nezúčastneným na reštrukturalizácii. Voči tretím osobám má účinky iba vtedy, ak výslovne súhlasili so vznikom záväzku. Navrhovateľ nebol účastníkom sporného reštrukturalizačného plánu a ani sa v ňom žiadnym relevantným spôsobom nevzdal práva vymáhať svoju pohľadávku z majetku týchto osôb, preto mu táto „dohoda“ medzi dlžníkom a veriteľmi prihlásených pohľadávok nemôže odňať právo domáhať sa uspokojenia z majetku tretích osôb. Opak by totiž predstavoval kolíziu so základnými princípmi právneho štátu a ústavne garantovanou ochranou práv tretieho. Na možnosť vymáhať túto pohľadávku nemá vplyv ani výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, keďže na takýto postup neexistoval zákonný dôvod prezumovaný v a nemá naň vplyv ani vzájomné započítanie s pohľadávkami záložcu, nakoľko jediným oprávneným subjektom na prijatie tohto plnenia bol navrhovateľ ako záložný veriteľ. Povinnosť odporcu ako poddlžníka tak stále trvá bez ohľadu na to, k akému právnemu úkonu v záväzkovom vzťahu medzi ním a záložcom došlo (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. ). Právne irelevantný je aj zánik záložcu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, lebo táto právna skutočnosť nie je dôvodom zániku záložného práva ( ).

Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Slovenskej republiky, účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Tým, že odporca nezaplatil navrhovateľovi 3. splátku určenú reštrukturalizačným plánom pre spoločnosť ERBA, s. r. o. v lehote jej splatnosti (do 30.06.2011), dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a je preto povinný platiť podľa úroky z omeškania. Navrhovateľ si ich uplatnil vo výške 9,25 % ročne zo sumy 37.645,56 eura odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, t. j. od 01.07.2011 až do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1,25 % ročne + 8 % bodov podľa cit. nariadenia vlády SR č. v znení platnom do 31.01.2013), predstavoval 9,25 %, navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil od odporcu v správnej výške.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 37.645,56 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa

Podľa veta prvá , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Nakoľko mal navrhovateľ vo veci úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi vo výške 9.108,36 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 2.258,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.849,86 eura.

Trovy právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 7 úkonov právnej služby podľa a cit. vyhlášky (v znení platnom do 30.06.2013) a za 3 úkony právnej služby podľa a citovanej vyhlášky (v znení platnom od 01.07.2013) po 499, eura z tarifnej hodnoty 37.645, eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.07.2011, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 06.07.2011, vyjadrenie k odporu zo dňa 15.02.2012, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 01.03.2013, 25.04.2013, 20.01.2014, účasť na pojednávaniach dňa 17.12.2012, 27.03.2013, 30.10.2013 a 21.02.2014), t. j. 4.995,70 eura + 2 x 7,41 eura, 2 x 7,63 eura, 4 x 7,81 eura a 2 x 8,04 eura režijný paušál podľa cit. vyhlášky. V rámci trov právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa cit. vyhlášky aj náhradu cestovného koncipientky právneho zástupcu navrhovateľa osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Levíc a späť na pojednávania dňa 17.12.2012, 27.03.2013, 30.10.2013 a 21.02.2014 vo výške 322,34 eura (8 x 148 km x 0,183 eura + 2 x 148 km x 1,43 eura/l x 6,4 l/100 km + 2 x 148 km x 1,415 eura/l x 6,4 l/100 km + 2 x 148 km x 1,373 eura/l x 6,4 l/100 km + 2 x 148 km x 1,357 eura/l x 6,4 l/100 km) a podľa cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času vo výške 312,78 eura (6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 17.12.2012 z Bratislavy do Levíc a späť po 12,71 eura + 2 x 6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 27.03.2013 a 30.10.2013 z Bratislavy do Levíc a späť po 13,01 eura + 6 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 21.02.2014 z Bratislavy do Levíc a späť po 13,40 eura). Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa od 15.12.2007 platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi aj DPH z odmeny a náhrad vo výške 1.141,64 eura (5.708,22 eura x 20 %) podľa cit. vyhlášky.

Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za vyúčtovaný úkon právnej služby zo dňa 04.04.2013, pretože ním na výzvu súdu v prípise svojho oznámenia len zaslal požadované listinné dôkazy, za čo mu trovy právneho zastúpenia v zmysle cit. vyhlášky MS SR č. neprináležia.

Odporca nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 9.108,36 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o. podľa v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.