Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/17/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: Z. R. P. Z. E. X. , H. M. XX.X.XXXX, C. D., D. Č.. XX/X, Č.G. Q., zastúpená Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, Bratislava, Mostová č. 2, za ktorú konajú JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben, proti žalovaným: I. Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, IČO: 30 845 696, Bratislava, Pekná cesta č. 17, zastúpený JUDr. Lubomír Müller, usadený euroadvokát, Prievidza, Nábrežie sv. Metoda č. 120/14, kontaktná adresa Praha 5, Symfonická č. 1496/9, Česká republika, P.. A. K. G. M. F. B. E. , H. M.B. XX.X.XXXX, C. R., X., XXXX F. C.. Y., T. Z. R., D., D. Č.. XX/X, Č. Q., P.. Z. M. B. H. G. F. X. N. Á. , H. M.B. XX.X.XXXX, C. X., F., Š. Č.. XXX, Č. Q., P.. A. K. Z. I. Č. G. E. , H. M. XX.X.XXXX, C. X., F., N.Ř. Č.. XXX, Č. Q., N.. P. O. B. F. G. T. P. X. E. X. N. Á. , H. M. XX.X.XXXX, C. X., F.H., E.. A. Č.. XXX, Č. Q. (S. H.K. A. K., H. M. XX.X.XXXX, T. M. X.X.XXXX, H. C. A., M. Č.. XX, Č. Q.), o určenie sporných skutočností, na odvolanie žalovaného v I. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. septembra 2023, č. k. B1-14 C 10/2020-245, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného v I. rade o d m i e t a .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že alografný Závet a Listina o vydedení zo dňa 16.5.2016, podpísaná poručiteľkou N. K., rodenou N. nar. XX.X.XXXX, zomrelou dňa XX.X.XXXX a tromi svedkami menom B. D., bytom D. č. X, XXX XX C., N. C., bytom O. č. 63, XXX XX C., A.. R. Z., bytom Z. č. XXX/X, XXX XX S.-U. Z., ČR je neplatný (výrok I.), určil, že žalobkyňa je neopomenuteľnou dedičkou po poručiteľke N. K., rod. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, podľa , nakoľko neexistuje dôvod na vydedenie uvedený v Závete a listine o vydedení zo dňa 16.5.2016, podpísaný poručiteľkou a tromi svedkam (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným (výrok III.) 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v I. rade, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky súdu dňa 18.10.2023. V odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7.9.2023, sp. zn. B1-14 C 10/2020, ktorý mu bol doručený dňa 3.10.2023. Ďalej uviedol, že rozsah a dôvody odvolania oznámi do 20 dní.

3. Dňa 1.11.2023 doručil žalovaný v I. rade súdu podanie s odôvodnením odvolania proti výrokom I. a III. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7.9.2023, č. k. B1-14 C 10/2020-245.

4. K odvolaniu žalovaného v I. rade sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že nahliadnutím do dokumentov v elektronickom súdnom spise zistila, že žalovaný v I. rade zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.10.2023, teda v posledný deň lehoty odvolanie, citujúc jeho znenie. Namietala, že

hoci je z obsahu podania zrejmé, že úmyslom žalovaného v I. rade bolo podanie odvolania proti rozsudku sp. zn. , zo dňa 7.9.2023 (ďalej len „rozhodnutie“), podanie žalovaného v I. rade zo dňa 18.10.2023 nemá náležitosti odvolania, ako to vyžaduje Žalovaný v I. rade v zákonom stanovenej lehote nekonkretizoval (i) v akom rozsahu rozhodnutie napáda, (ii) z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a (iii) čoho sa ako odvolateľ domáha (odvolací návrh). Poukázala na to, že žalovaný v I. rade vo svojom podaní výslovne uviedol, že rozsah a dôvody odvolania súdu oznámi do 20 dní, t. j. bude ich konkretizovať až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného v I. rade nepochybne vyplýva, že nielen dôvody odvolania, ale ani len samotný rozsah, v akom rozhodnutie napáda, neboli v čase podania odvolania nielenže súdu komunikované, ale na strane žalovaného v I. rade ako odvolateľa ani len ustálené. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na odbornú literatúru k , v zmysle ktorej „Zákonná koncentrácia konania sa, prirodzene, uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t. j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy“ (MOLNÁR, Peter. [Odvolacie dôvody]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1396, marg. č. 22.). Súčasne upriamila pozornosť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase

- odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v (teraz - pozn. autora) rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný [( )

- teraz a - pozn. autora], čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní [(s výnimkou podľa , ) - teraz a - pozn. autora]. Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote [( a ) - teraz a - pozn. autora] a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala“. Podľa žalobkyne z postupu žalovaného v I. rade vyplýva, že jeho písomné podanie zo dňa 18.10.2023 nielenže nespĺňalo základné náležitosti, ktoré zákon v súvislosti s predmetným procesným úkonom (odvolaním) vyžaduje, ale žalovaný v I. rade ani len vo všeobecnej rovine neuviedol rozsah, v akom rozhodnutie napáda. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na , z ktorého vyplýva, že „rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania“. Zdôraznila, že žalovaný v I. rade v lehote určenej na podanie odvolania neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Rozsah, v akom rozhodnutie odvolaním napáda, žalovaný v I. rade vo svojom odvolaní nešpecifikoval vôbec, preto by sa na takéto „bianco“ odvolanie nemalo vôbec prihliadať. Odvolaciemu súdu navrhla, aby na odôvodnenie doručené súdu dňa 1.11.2023 neprihliadol a odvolanie zo dňa 18.10.2023 v súlade s odmietol.

5.1. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v I. rade. Nesúhlasil s návrhom žalobkyne, zotrval na odvolaní poukazujúc na to, že v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podanie blanketového odvolania a následné predloženie odvolacích dôvodov opakovane akceptované a je v súlade s ustanoveniami ; nevyslovuje zákaz podania tzv. blanketového odvolania a je daná vada procesných podmienok, pre ktorú je odvolací súd povinný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa v spojení s Dôvodil, že z hľadiska základných princípov ( a ) nesmie výklad zákona protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Rovnako ale nesmú byť výkladom zákona obmedzované práva účastníkov konania, ktoré nie sú obmedzované výslovným znením právnej normy. Tento prístup je prioritný a až následne môže ako podporná pristupovať právna teória. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého „Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle ods. l . Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce

odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva ( veta druhá ). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa . Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z , pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá.“, ako aj sp. zn. , podľa ktorého „Pokiaľ by sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený. Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v veta druhá, v , v a v ). Ak takáto úprava v nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.“ Pokiaľ ide o účel ustanovení , týkajúcich sa odvolacieho konania (a celého konania všeobecne), podľa odvolateľa je podstatný princíp prejednania veci bez prieťahov a princíp hospodárnosti (Základné princípy ). Pokiaľ osoba, ktorá podá odvolanie bez uvedenia dôvodov, toto odvolanie doplní (tzn. doplní bez výzvy súdu), a to do okamžiku, než odvolací súd obdrží spis od súdu prvej inštancie, nemôže dôjsť k akémukoľvek omeškaniu, a teda k zásahu do práv protistrany (práva na súdnu ochranu, zahŕňajúceho právo na prejednanie veci bez prieťahov), ani do hospodárnosti súdneho konania. Argumentácia žalobkyne zásadou koncentrácie je v tomto prípade nenáležitá, keďže účelom zásady koncentrácie je, aby súd nebol v procesnom postupe obmedzovaný a nevznikali prieťahy v konaní, ako aj zbytočné výdaje súdu a účastníkov. V prejednávanom prípade nedošlo k žiadnemu obmedzeniu práv účastníka konania. Súd prvej inštancie mohol uskutočniť a podľa svojho uváženia po podaní odvolania vykonal kroky predpokladané ustanoveniami a Postupom súdu prvej inštancie po podaní odvolania, ani zaslaním dôvodov odvolania nedošlo k prieťahom v procesnom postupe stanovenom zákonom a taktiež nebol porušený záväzný text právnej normy, keďže súd prvej inštancie odvolateľa na doplnenie dôvodov odvolania nevyzval, nebolo vykonaných viac krokov a žiadna lehota nebola predlžovaná. Rovnako nebola žalobkyňa obmedzená žiadnym spôsobom na svojich procesných právach, ktoré boli v celom rozsahu dodržané. 5.2. Odvolateľ dôvodil, že obsahuje výlučne ustanovenia, z ktorých vyplýva zákaz doplňovania a rozširovania rozsahu odvolania ( ) To znamená, že pokiaľ odvolateľ obmedzí svoje odvolanie len voči niektorým konkrétnym častiam rozhodnutia súdu, nemôže po uplynutí odvolacej lehoty odvolanie rozšíriť na ďalšie časti rozhodnutia. Odvolateľ však svoje odvolanie podal voči rozhodnutiu súdu ako celku, teda voči všetkým výrokom súdu, a teda nie je dôvod na odmietnutie odvolania. Odvolateľ konal v zmysle ústavného princípu, že každý môže konať to, čo zákon nezakazuje, a v súlade s dispozičnou zásadou civilného sporového konania rozsah odvolania špecifikoval - zúžil jeho rozsah. Zdôraznil, že odvolací súd by mal v súlade s postupovať v súlade s existujúcou praxou súdov Slovenskej republiky doloženou týmto podaním a odvolanie žalovaného v I. rade riadne prejednať. 5.3. Odvolateľ poukázal na to, že podľa je súd viazaný žalobným návrhom a - s výnimkou usporiadania vzťahov vyplývajúceho zo zvláštneho predpisu - nesmie prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strana sporu domáha. Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala určiť neplatnosť závetu z dôvodov, ktoré zhrnul aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (ods. 3): „3. Tvrdila, že závet a listina o vydedení zo dňa 16.05.2016 nespĺňa náležitosti predpísané zákonom pre závet ( b ) nakoľko v ňom nie je výslovne uvedené, čo obsahuje poslednú vôľu poručiteľky a kto listinu napísal, to nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Ďalej tvrdila, že podpis uvedený na závete a listine o vydedení nie je podpisom poručiteľky na a čase nemohla čítať ani písať. Naviac jej podpis je odlišný od podpisu poručiteľky v iných prípadoch.“ Súd v rozsudku neurčil neplatnosť závetu zo žiadneho z týchto dôvodov (nesplnenie formálnych náležitostí, neprejavenie pravej

vôle, odlišnosť podpisu). Práve naopak, v odôvodnení konštatoval skutočnosti, ktoré svedčia, že závet je formálne platný. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti celého závetu - tzn. všetkých úkonov obsiahnutých v závete - vrátane určenia žalovaného v I. rade ako dediča, i keď žalobkyňa dôvodne žiadala len, aby bola určená ako neopomenuteľný dedič - prekročil svoju právomoc danú a rozhodol nad rámec žalobného petitu. Žalobkyňa totiž nepožadovala určenie neplatnosti celého závetu z titulu jej opomenutia ako neopomenuteľného dediča. Súd nemôže svojim konaním meniť alebo rozširovať žalobné dôvody a tým rozsah žaloby. V danom prípade nie je možné použitie ustanovenia , keďže usporiadanie vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade vyplývajúci zo zvláštneho právneho predpisu je výlučne také, že žalobkyni sa musí dostať minimálne jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona ( ). 5.4. Odvolateľ zotrval na svojom odvolaní, dôvodoch zaslaných podaním zo dňa 1.11.2023 a odvolaciemu súdu navrhol, aby jeho odvolanie prejednal. 6.1. K vyjadreniu odvolateľa sa vyjadrila žalobkyňa. Nestotožnila sa s argumentáciou odvolateľa, ktorou sa snaží obhájiť správnosť ním zvoleného postupu a teda, že podanie blanketového odvolania je v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež s Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.11.2023 k otázke rozdielneho rozhodovania senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní blanketového odvolania. Z novembrového rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal zásadné stanovisko k protichodným záverom ohľadne posudzovania predmetnej otázky a jednoznačne sa priklonil k názoru, že neumožňuje blanketové odvolanie podať, resp. nedovoľuje odvolacie dôvody ani rozsah odvolania uviesť/dopĺňať po uplynutí lehoty na podanie odvolania (bez ohľadu na to, či sa tak udialo na výzvu súdu alebo tak odvolateľ urobil sám z vlastnej iniciatívy). Týmito závermi najvyšší súd súčasne vyvrátil argumentáciu odvolateľa v tejto spornej otázke: Dňa 8. novembra 2023 veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. 1 V Cdo/2/2023. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2022, sp. zn. , zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie. Predmetom posudzovania veci bola otázka rozdielneho rozhodovania senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri posudzovaní blanketového odvolania. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením v predmetnej veci konštatoval: „Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania.“ „Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky ( ).“ Žalobkyňa ďalej uviedla, že veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol, že strana sporu je sama zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva

- a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom prípade jej hrozí strata sporu. K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím. Strana sporu ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené, a to lehotou na podanie odvolania. Najvyšší súd tiež argumentoval, že ak teda platí, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V ustanovení je vyslovene uvedený zákonný príkaz in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že v ustanovení je premietnutá zákonná koncentrácia civilného procesu, čo znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do určitej fázy konania. V tomto prípade je teda procesný úkon podania odvolania koncentrovaný do 15 dní, ktoré začínajú plynúť v deň nasledujúci po dni doručenia prvoinštančného rozhodnutia. Uviedol tiež, že vychádzajúc z celkovej novej koncepcie sporového procesu, ktorá zvýrazňuje požiadavky na procesnú diligenciu sporových strán a zvyšuje procesnú zodpovednosť sporovej strany za nedostatok jej aktivity (respektíve jej pasivitu) je správny prísnejší postoj s tým, že už judikát R 20/2014 (obsahujúci obdobnú argumentáciu, ako uvádza žalovaný v I. rade) je považovaný v dôsledku rekodifikácie civilného procesného práva za prekonaný. 6.2. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že odvolateľ vyjadril námietky voči rozsudku sp. zn. B1-14C 10/2020, zo dňa 7.9.2023 (ďalej len „rozhodnutie“), avšak tento procesný úkon realizoval v odvolacej lehote formou, ktorá nezodpovedá požiadavkám kladeným a nasl. na odvolanie. Žalovaný v I. rade zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v posledný deň lehoty na príslušný

súd písomné podanie, v ktorom absentovali základné náležitosti odvolania, t. j. (i) v akom rozsahu rozhodnutie napáda, (ii) z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a (iii) čoho sa ako odvolateľ domáha (odvolací návrh). Súčasne žalovaný v I. rade v posledný deň lehoty výslovne uviedol, že „Rozsah a důvody odvolání sdělí žalovaná ad 1. do 20 dnů“, čím potvrdil neúplnosť ním vykonaného úkonu, keďže sám pripustil, že ho bude potrebné doplniť až po uplynutí lehoty na odvolanie. Žalobkyňa je preto presvedčená, že argumentácia žalovaného v I. rade uvedená pod bodom 2. jeho vyjadrenia neobstojí, nakoľko zákaz podania tzv. blanketového odvolania vyplýva práve z a nasl., ktoré precizujú náležitosti odvolania. V ďalšom žalobkyňa odkázala na svoju argumentáciu k bodu 1. vyjadrenia žalovaného v I. rade, uvedenú vyššie. 6.3. Podľa žalobkyne, odvolateľom uvádzaná argumentácia pod bodom 3. ohľadne údajnej nesprávnosti rozhodnutia, z dôvodu prekročenia žalobného návrhu zo strany súdu, neobstojí. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkazuje na text jej žaloby zo dňa 20.1.2020, z ktorého jednoznačne vyplýva, že svoju argumentáciu spochybňujúcu platnosť závetu a listiny o vydedení nijako neobmedzila len na časť, ktorou bola ako neopomenuteľná dedička vydedená. Poukázala na čl. II a jeho jednotlivé body, v ktorých svoje námietky voči platnosti závetu (ako celku) a listiny o vydedení podrobne popísala. Tvrdenie žalovaného v I. rade, že „Žalobkyně totiž nepožadovala určení neplatnosti celé závěti z titulu jejího opomenutí jako neopomenutelného dědice“ sa teda nezakladá na pravde a je v kontexte neskoro podaného odvolania účelovo zavádzajúce. Navyše, vyššie citovaná (zavádzajúca) argumentácia žalovaného v I. rade nijako nesúvisí ani s procesnými podmienkami, ktorých splnenie je odvolací súd povinný z úradnej moci preskúmať v súvislosti s posudzovaním rozhodnutia súdu prvej inštancie (a to aj v prípade blanketového dovolania). Žalobkyňa odkazuje na právnu teóriu a odborný komentár k , ktorý ohľadne procesných podmienok uvádza nasledovné: „Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť, že by spor nevznikol a že teda nedostatok procesných podmienok bráni vzniku procesného právneho pomeru. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 Z hľadiska kvalifikácie procesných podmienok môžeme procesné podmienky rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich vplyvu na uskutočňujúce sa civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné.“ Je nepochybné, že žalovaným v I. rade vytýkaný údajný nedostatok rozhodnutia nespadá ani pod jednu z vyššie uvedených kategórií, nakoľko vôbec nejde o procesnú podmienku. Žalobkyňa je preto presvedčená, že odvolací súd nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v kontexte žalovaným v I. rade uvádzaného dôvodu /ad 3/, keďže ho žalovaný v I. rade uviedol až po uplynutí lehoty na odvolanie. 6.4. Vzhľadom na nedostatky odvolania podaného žalovaným v I. rade, v ktorom absentovali ako rozsah tak aj dôvody odvolania, žalobkyňa v kontexte citovaného záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky upravila svoj pôvodne komunikovaný návrh v odvolacom konaní a odvolaciemu súdu navrhla, aby, ak v zmysle prieskumu podľa nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v I. rade je potrebné odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa a pre vady odvolania nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať a ako podané oneskorene ( a ).

8. Podľa veta prvá, , , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (1). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (2). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (3). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o

súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (4).

9. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

11. Podľa , , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (3).

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene a ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

13.1. V odvolacom konaní bolo nesporným, že odvolateľ v zákonnej lehote (posledný deň 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 veta prvá) doručil súdu odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. B1-14 C 10/2020-245, zo dňa 7.9.2023, v ktorom uviedol, že sa odvoláva proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7.9.2023, sp. zn. B1-14 C 10/2020, ktorý mu bol doručený dňa 3.10.2023. Ďalej uviedol, že rozsah a dôvody odvolania oznámi do 20 dní, proti rozsudku súdu prvej inštancie teda podal tzv. blanketové odvolanie. 13.2. Odvolanie, procesný úkon strany sporu (odvolateľa), malo mať v danom čase (v čase podania odvolania) všetky zákonom požadované náležitosti podania v zmysle ustanovenia , tzv. všeobecné náležitosti podania, ako aj v zmysle ustanovenia , tzv. osobitné náležitosti odvolania [v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)]. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov ( ods. l ). Ak odvolanie tieto náležitosti (odvolacie dôvody) nemá, ide o neodstrániteľné vady, ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania, a teda odvolanie je potom možné za splnenia zákonných podmienok (len) odmietnuť postupom podľa ustanovenia Pre vyslovenie názoru o neodstrániteľnej vade odvolania brániacej pokračovať v odvolacom konaní a z tohto dôvodu odmietnutie odvolania je irelevantné, či v odvolaní chýbajú akékoľvek dôvody odvolania alebo tieto sú neúplné. Zákonodarca v ustanovení , vymedzuje rámec (všeobecnej povahy) pre každého odvolateľa v každom sporovom občianskoprávnom konaní, v akom má odvolacie dôvody konkrétnymi, rozhodujúcimi, právnymi skutočnosťami vzťahujúcimi sa len ku konkrétnej právnej veci vymedziť, podľa ktorých odvolateľ považoval postup súdu, napádané rozhodnutie, za nesprávne. 13.3. V prejednávanej veci bolo v odvolacom konaní sporné, či podľa slovenskej procesnoprávnej úpravy je podanie blanketového odvolania prípustné. Uvedený spor vyriešilo rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 8.11.2023, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2023, pod číslom 61, na ktoré v odvolacom konaní poukázala žalobkyňa a podľa ktorého „Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania. Aj v prípade tzv. blanketového

odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky ( ).“ Veľký senát v uvedenom uznesení konštatoval rozdielnosť rozhodovania v jednotlivých senátoch najvyššieho súdu spočívajúcu v tom, či je možné uviesť odvolacie dôvody proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj po uplynutí odvolacej lehoty na odvolanie s poukazom na ustanovenie v spojení s , alebo nie. Pri riešení tejto spornej otázky zdôraznil, že „v ustanovení je premietnutá zákonná koncentrácia civilného procesu. To znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do určitej fázy konania. V tomto prípade je teda procesný úkon podania odvolania koncentrovaný do 15 dní, ktoré začínajú plynúť v deň nasledujúci po dni doručenia prvoinštančného rozhodnutia. Ohľadne tohto tiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2019 sp. zn. , ktorý uviedol, že umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.“ S prihliadnutím na úpravu obsiahnutú v z ktorej vyplýva, že odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote; súd však musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, dospel k záveru, že aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky. 13.4. Za procesné podmienky sú v . považované také podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodovať vo veci. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov konania (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci) (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1237). Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rámci neverejného zasadnutia nezistil v prejednávanej veci nedostatok procesných podmienok podľa 161 , preto odvolanie žalovaného v I. rade odmietol ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa a pre vady odvolania nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať ( ). Odvolanie, ktoré žalovaný I. doručil súdu dňa 1.11.2023 a v ktorom uviedol, že podáva odvolanie proti výrokom I. a III. rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7.9.2023, č. k. B1-14 C 10/2020-245, s uvedením odvolacích dôvodov odvolací súd odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene ( ).

14. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolanie žalovaného v I. rade bolo odmietnuté pre nedostatok náležitostí, ako aj z dôvodu, že bolo podané oneskorene ( a ), žalobkyňa tak bola v odvolacom konaní plne procesne úspešná, preto má voči odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa ods. l v spojení s a O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).