Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/70/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcov: 1/ F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., 2/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXX/X, XXX XX F. Z., 3/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, XXX XX B. M., zastúpených JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Čadci, Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1/ V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, XXX XX X. U., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XX, XXX XX B. M., o určenie neplatnosti závetov, o (spoločných) odvolaniach všetkých žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -154 zo dňa 11. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd spoločné odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade podané dňa 06. 07. 2021 a dňa 16. 07. 2021 o d m i e t a .

Žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa spoločnou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. 02. 2020 domáhali určenia neplatnosti dvoch závetov poručiteľky U. B. spísaných dňa 04. 05. 2001 a 06. 10. 2016 u L.. M. M., notárky v G., formou notárskych zápisníc, keď svoju žalobu odôvodnili tým, že uvedené závety učinila poručiteľka pod nátlakom a preto nemôžu byť prejavom jej slobodnej vôle, keď tiež bola psychicky chorá a závety spísala v duševnej poruche, ktorá ju robila pre tieto úkony neschopnou, pričom nešlo len o prechodnú duševnú poruchu. Závety poručiteľka učinila v dôsledku psychického donútenia bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany žalovaných, ktorí sa o poručiteľku ani nestarali.

2. Žalované s podanou žalobou nesúhlasili, keď popreli skutkové tvrdenia žalobcov zo žaloby.

3. Konajúci súd v zmysle ust. ( - ) vyzval žalobcov na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby majúc za to, že žalobný petit je podľa ( - ) neprípustný, ako aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 3. rade a z toho vyplývajúceho nesplnenia núteného procesného spoločenstva na strane žalovaných podľa . Žalobcovia s predbežným právnym názorom súdu nesúhlasili a na podanej žalobe zotrvali, keď na pojednávaní obe sporové strany zotrvali na svojich stanoviskách.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie podanú žalobu (všetkých žalobcov v celom rozsahu) zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcami podaná žaloba o určenie neplatnosti závetov je neprípustná podľa ust. s poukazom na , keď ďalším dôvodom nedôvodnosti žaloby je aj otázka vecnej legitimácie strán sporu, keď žalobca v 3. rade nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, práve naopak, mal byť v konaní pasívne vecne legitimovaný a teda žalovaný. Nakoniec tiež dodal, že vo vzťahu k závetu zo dňa 04. 05. 2001 dedičia ani neboli v dedičskom konaní uznesením súdu odkázaní na podanie žaloby, pokiaľ ide o tento závet, v dôsledku čoho nie sú splnené ani predpoklady na podanie takejto žaloby obsiahnuté v . Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. ( - ) tým, že žalované ako procesne úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov neuplatnila a zo spisu ani nevyplýva, že by im trovy vznikli.

6. Uvedený rozsudok včas podaným spoločným odvolaním (prostredníctvom spoločného právneho zástupcu) napadli len všetci žalobcovia domáhajúci sa jeho zrušenia podľa ust. a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď ohľadom odvolacích dôvodov právne poukázali na ust. , a .

7. Žalované vo vyjadreniach k podanému odvolaniu žiadali potvrdenie napadnutého rozsudku, keď žalobu považujú za nedôvodnú a skutočnosti uvedené v žalobe za nepravdivé a účelové.

8. Žalobcovia v stanovisku k uvedeným vyjadreniam žalovaných zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch, keď k tomuto stanovisku sa následne vyjadrila žalovaná v 2. rade poukazujúca na to, že poručiteľka nikdy svojprávnosti zbavená nebola a preto má dostatočný dôvod si myslieť, že bola pri podpise závetov pri plnom vedomí.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že v spore je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Podľa ust. (OSP - ) v znení platnom do 30. 06. 2016, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

11. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa a , aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa ( veta prvá ). Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( os. 1 ). Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa a , ak boli dodržané podmienky podľa a ( ).

12. Podľa základných princípov , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

13. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1 ( ). Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní ( ). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( ). Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu ( ). Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a

účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona ( ). Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu ( ). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času ( ). Podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia ( ). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ). Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“ - ).

14. Podľa ust. , proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( veta prvá ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody upravuje v , keď v ust. uvádza, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov ( ). Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný ( ). Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať ( ).

15. Podľa ust. , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

16. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak má dovolanie vady podľa (dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom) a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania ( ). Na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolací súd odmietne dovolanie, ak nemá náležitosti podľa ( ).

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. -10 zo dňa 17. 12. 2019 v bode 25. uviedol nasledovné: „ , v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania je to 15 dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému“.

18. Odvolací súd skúmajúc naplnenie procesných podmienok odvolacieho konania svoju pozornosť prvotne zameral na dodržanie zákonných náležitostí odvolania a včasnosť jeho podania. Napadnutý rozsudok bol žalobcom doručený prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 21. 06. 2021, ktorý právny zástupca - advokát učinil odvolanie elektronicky dňa 06. 07. 2021, t. j. posledný deň odvolacej lehoty s použitím formuláru na elektronické podanie, kde v kolonke predmet a text návrhu uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku zo dňa 11. 06. 2021, že odôvodnenie návrhu (odvolania) je v prílohe a rovnako v prílohe je tiež návrh rozhodnutia súdu (petit odvolacieho návrhu), keď uvedené elektronické podanie

bez príloh podpísal zaručeným elektronickým podpisom advokáta. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 15. 07. 2021 advokátovi žalobcov oznámil, že jeho podanie s názvom odvolanie prílohy neobsahuje, advokát po prevzatí tohto podania súdu dňa 16. 07. 2021 učinil elektronicky podanie k existujúcej spisovej značke (na elektronickom tlačive s týmto názvom), prílohou ktorého podania s overeným elektronickým podpisom advokáta zároveň bola naskenovaná listina odvolania proti rozsudku (datovaná dňa 02. 07. 2021) s pečiatkou a podpisom advokáta, keď zároveň k tejto naskenovanej listine bola pripojená osvedčovacia doložka zaručenej konverzie ako elektronickej podoby pôvodného dokumentu v listinnej forme v zmysle ust. datovaná 16.7.2021. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací za to, že elektronicky podané odvolanie advokáta žalobcu zo dňa 06. 07. 2021 neobsahovalo - až na podpis žiadne náležitosti vyžadované zákonom pre odvolanie a že jeho druhé odvolanie realizované následne elektronicky dňa 16. 07. 2021 s náležitosťami odvolania v naskenovanej prílohe so zaručenou konverziou bolo učinené po uplynutí odvolacej lehoty. Vychádzajúc z toho, že neskoršie podanie advokáta žalobcov nepredstavovalo doplnenie pôvodného odvolania, ktoré žiadne odvolacie dôvody neobsahovalo, posudzoval každé z uvedených odvolaní žalobcov samostatne.

19. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikované v Zbierke jeho súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/2014 vzťahujúce sa k úprave a tiež rozhodovacia prax tohto súdu v otázke doplnenia dôvodov odvolania podaných k odvolaniu podaného pôvodne v odvolacej lehote v bianko podobe bez uvedenia odvolacích dôvodov, resp. rozsahu odvolania a odvolacieho návrhu v rozhodnutiach - uzneseniach sp. zn. zo dňa 26. 06. 2019, zo dňa 27. 07. 2021 a zo dňa 29. 07. 2020, avšak dospel k záveru, že Najvyšším súdom SR prijatý výklad zákona v rozpore s ust. a 2 základných princípov protirečí jasnému a nepochybnému zneniu - ust. a veta druhá , keď podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu vo vzťahu k úprave v náležite neodpovedá na princípy nového znenia procesného kódexu a keď zároveň poskytuje právnu ochranu zjavnému zneužitiu práva v prípade podaní odvolania v blanketovej podobe (bez odvolacích dôvodov, vymedzenia rozsahu odvolania a absencie odvolacieho návrhu), čo odporuje i zásade rímskeho práva „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého - protiprávneho správania

- konania).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že právna úprava neúplných odvolaní v sa oproti ostatnému v zásade nezmenila a že teda naďalej je využiteľný uvedený judikát R 20/2014. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že odstraňovanie vád odvolania v podobe chýbajúcich odvolacích dôvodov vôbec neumožňuje a nerieši - neumožňuje teda odvolaciemu súdu na odvolacie dôvody doplnené až po uplynutí odvolacej lehoty prihliadať, keď v kontexte ust. o odstrániteľnú vadu ísť ani nemôže, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v a toto ani nepožaduje - výslovne vylučuje z rámca odstraňovania vád odvolania (v ust. veta druhá ), keď naviac pri v podstate totožnej úprave v ust. s ust. rozhodovacia prax Najvyššieho súdu nie je totožná, keďže v prípade dovolania zastáva jednoznačný záver o tom, že na dovolacie dôvody neučinené v rámci lehoty na podanie dovolania prihliadať napriek ich existencii v čase rozhodovania o dovolaní nemožno (napr. rozhodnutie zo dňa 27. 05. 2020). Odvolací súd nevidí logický dôvod rozdielnosti v posudzovaní odvolania - dovolania podaného v zákonnej lehote bez odôvodnenia/odvolacích dôvodov.V Civilnom sporovom konaní strany sporu ako aj súd postupujú v súlade so zákonom a preto nemôže pre konanie strany sporu platiť princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“, ktorý princíp platí v zásade pre hmotnoprávne vzťahy a preto ho nemožno subsidiárne použiť pre procesnú normu obsahujúcu vyčerpávajúcu úpravu náležitosti procesných podaní, vrátane náležitostí pre podanie vo veci samej - odvolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny ten výklad ustanovení , že ak doplnenie chýbajúcich dôvodov neupravuje a ak súd (prvoinštančný či odvolací) na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, potom (napriek tomu, že je odvolacími dôvodmi viazaný) neprichádza do úvahy prihliadanie k odvolacím dôvodom doplneným až po uplynutí odvolacej lehoty, ale treba vychádzať zo stavu a obsahu podaného odvolania v čase uplynutia odvolacej lehoty. Uvedené zodpovedá koncepcii prísneho režimu koncentrácie sporového konania a z toho vyplývajúcich povinností strán sporu k riadnemu odvolaniu do uplynutia odvolacej lehoty (rozhodnutie Ústavného súdu z 13. 09. 2018) ako aj logike zmenenej právnej úpravy v , ktorá procesná norma na rozdiel od už doplnenie odvolacích dôvodov po uplynutí odvolacej lehoty výslovne neumožňuje (neupravuje) prostredníctvom odstraňovania vád

odvolania, t. j. logicky potom na doplnenie odvolacích dôvodov prihliadať neumožňuje a keď z uvedenej koncepcie nemožno prijať ani záver, že by musel obsahovať výslovný zákaz doplňovania odvolacích dôvodov po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolací súd tiež poukazuje analogicky na to, že i pri elektronických podaniach musí byť naplnená náležitosť kvalifikovaného elektronického podpisu už v čase jeho učinenia/podania, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého/právom neupraveného a teda neumožneného správania, t. j. podania blanketového/bianko/ odvolania, že novoty v odvolacom konaní sú prípustné len obmedzene a že uvedený záver uvádza aj komentár k na strane 1255 (predposledný odsek, keď uvádza „vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania“). To, čo vyplýva zo zhora uvedeného judikátu NS SR a následných jeho rozhodnutí by teda muselo byť v zákone výslovne upravené ako dovolené, avšak žiadne ustanovenie neumožňuje odvolaciemu súdu prihliadať na odvolacie dôvody doplnené až po uplynutí odvolacej lehoty.

21. Vychádzajúc zo zhora uvedeného mal potom odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu podané dňa 06. 07. 2021 je potrebné podľa ust. odmietnuť pre jeho vady - chýbajúce odvolacie dôvody a odvolací návrh, absencia ktorých bráni pokračovaniu v odvolacom konaní, a že odvolanie podané dňa 16. 07. 2021 je potrebné podľa ust. odmietnuť pre oneskorenosť jeho podania, v dôsledku čoho potom odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepreskúmaval (preskúmavať nemohol). Pri (procesnom) úspechu žalovaných v odvolacom konaní im (v zmysle ust. a ) odvolací súd nepriznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si nárok neuplatnili a žiadne trovy im ani nevznikli.

22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).