Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_63Ek-2005-2019.pdf
PDF · 105.53 KB
No categories available
63Ek/2005/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Z - group a.s., IČO.: 36 252 476, so sídlom Kmeťova 1288/18, 91 501 Nové Mesto nad Váhom, v právnom zastúpení JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s.r.o., IČO.: 47 249 111, so sídlom advokátskej kancelárie Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, v mene ktorej koná konateľ - JUDr. Ivan Nevolný, PhD., trvale bytom Okružná 726/20, 922 21 Moravany nad Váhom, proti povinnému: S.. K. L., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. V. XXXX/ XXA, XXX XX P. - I., v právnom zastúpení Hronček & Partners, s.r.o., IČO.: 47 248 327, so sídlom advokátskej kancelárie Kálov 1, 010 01 Žilina, v mene ktorej koná konateľ - JUDr. Róbert Hronček, trvale bytom Dušana Makovického 5135/3, 036 01 Martin, o vymoženie sumy vo výške 25.000,00 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, IČO.: 36 064 271, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, v konaní č. 240Ex 20/20, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, takto
rozhodol:
Súd návrh na zastavenie exekúcie povinného podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.12.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 25.000,00 Eur s prísl. na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/117/2016-110 zo dňa 29.05.2018, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 29.05.2018“), pričom predmetný exekučný titul zo dňa 29.05.2018, nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2019 a vykonateľnosť dňa 05.10.2019 v spojení s Rozsudkom KS č.k. 10Co/55/2019-177, - rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/55/2019 zo dňa 22.08.2019, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 22.08.2019“), pričom predmetný exekučný titul zo dňa 22.08.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2019 a vykonateľnosť dňa 05.10.2019, - uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 25C/117/2016-186 zo dňa 01.10.2019, (ďalej len „exekučný titul zo dňa 01.10.2019“), pričom predmetný exekučný titul zo dňa 01.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2019 a vykonateľnosť dňa 05.11.2019.
2. Konajúci súd následne vo veci 63EK/2005/2019, IČS.: 6119465191, vydal dňa 15.01.2020, Poverenie č. ECLI:SK:OSBB:2020:6119465191.1, ktorým dňa 15.01.2020 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, (ďalej len „súdny exekútor“).
3. V priebehu exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.02.2020 (ďalej len „ Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020“ ). V uvedenom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020, povinný okrem iného uvádza, že „dňa 25.03.2014 bola medzi spoločnosťou Z- group a.s., ako mandantom a klientom ako mandatárom uzatvorená Mandátna zmluva (ďalej len „Mandátna zmluva“), na základe ktorej sa klient ako mandatár zaviazal pre spoločnosť Z-group, a.s., ako mandanta v jej mene a na jej účet zaistiť za odplatu povolenie využívania množstva podzemných vôd v množstve 71/sek na inšpektoráte kúpeľov a žriedel Ministerstva zdravotníctva SR (IKŽ SK). Predmetná Mandátna
zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to na 6 mesiacov od podpisu Mandátnej zmluvy.“ Povinný následne v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 ďalej uviedol, že „vo vzťahu k Mandátnej zmluve mal však klient za to, že zo strany Z-group, a.s. došlo k porušeniu povinnosti podľa, ktorej Z-group, a.s. bola povinná byť súčinná, pričom v dôsledku tejto skutočnosti vznikla klientovi ako mandatárovi škoda v podobe ušlého zisku. V predmetnej veci bolo vypracované Odborné vyjadrenie č. 09/2019 za účelom vyčíslenia výšky ušlého zisku, v zmysle, ktorého znalkyňa Ing. Mária Kostolná vyčíslila ušlý zisk, na sumu 35.403,00 Eur. Výška ušlého zisku pritom predstavuje rozdiel sumy celkového príjmu vyplývajúceho z Mandátnej zmluvy a predpokladaných výdavkov po odpočítaní preddavku 30.000,00 Eur. Klient si ušlý zisk od spoločnosti Z-goup, a.s., uplatnil výzvou zo dňa 15.10.2019, keď vyzval Z-group, a.s., aby spôsobenú škodu v podobe ušlého zisku vo výške 35.403,00 Eur v spojení s majetkovou škodou v celkovej výške 6.000,00 Eur nahradila. Uvedenú výzvu spoločnosť Z-goup, a.s. prevzala dňa 22.10.2019.“
4. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 zároveň konštatoval, že „uvedenú pohľadávku vo výške 25.000,00 Eur si klient jednostranne započítal voči pohľadávke spoločnosti Z-group, a.s. v zmysle exekučných titulov vyššie uvedených (Rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 25C/117/2016-110 zo dňa 29.05.2018, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.09.2019). Predmetný list - jednostranný zápočet spoločnosť Z-group, a.s., prevzala 29.10.2019. Vyššie uvedeným jednostranným započítaním pohľadávok zanikla pohľadávka spoločnosti Z-group, a.s., vo výške 25.000 Eur, resp. istina a to ku dňu, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, t.j. dňa 29.10.2019. V nadväznosti na uvedený zánik pohľadávky oprávneného vo výške 25.000,00 Eur nesúhlasíme ani s vyčíslením predbežných trov súdneho exekútora, ktorý vyčíslil predbežné trovy na sumu 3.684,00 Eur. Máme za to, že takto vyčíslené trovy súdneho exekútora sú vzhľadom na zánik pohľadávky v časti 25.000,00 Eur určené nesprávne.“ Povinný v závere Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 uviedol, že „zároveň uvádzame , že v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 03.02.2020, ktoré bolo nášmu klientovi doručené dňa 14.02.2020 súdny exekútor vyzýva nášho klienta na dobrovoľne uspokojenie pohľadávky vo výške 34.087,62 Eur v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom v prípade ak tak neurobí bude súdny exekútor vymáhať pohľadávku vo výške 37.772,22 Eur. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že aj napriek tomu, že ešte neuplynula súdnym exekútorom stanovená lehota 15 dní boli a doposiaľ sú zablokované finančné prostriedky na všetkých osobných účtoch nášho klienta vo výške 37.772,22 Eur, (nehovoriac o finančných prostriedkoch, ktoré nemajú podliehať exekúcií), čo taktiež považujeme za neoprávnený postup.“
5. Súd ďalej konštatuje, že povinný spolu s Návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 predložil súdu okrem iného nasledujúce prílohy - Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 23.10.2019, Odborné vyjadrenie číslo 9/2019 zo dňa 14.10.2019, Výzva zo dňa 15.10.2019.
6. Súdny exekútor vo svojom podaní označenom ako „Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu podľa §61k ods.5 Exekučného poriadku“ zo dňa 20.03.2020, okrem iného uviedol, že „súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril v lehote 10 dní. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného nevyjadril.“ V tejto súvislosti súd uvádza, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia, nedisponuje žiadnym vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa ust. § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
14. Podľa ust. § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.
15. Podľa ust. § 104 ods.1 Exekučného poriadku, exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak je povinný právnickou osobou, vyhlásenie podpíše osoba oprávnená konať za povinného. Povinný vo vyhlásení označí dotknutých zamestnancov a uvedie výšku ich miezd súhrnne a aj jednotlivo. Rovnopis vyhlásenia doručí povinný exekútorovi najneskôr do piatich dní od vyhlásenia. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len na jednom z nich.
16. Podľa ust. § 104 ods.1 Exekučného poriadku, ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.
17. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa ust. § 197 ods.1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa ust. § 6 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z.z“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.
20. Podľa ust. § 7 ods.1, ods.2 Vyhlášky č. 68/2017, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
21.Podľa ust. § 21 ods.1, Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
22. Podľa ust. § 22 ods.1,2 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
24. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
25. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
26. Konajúci súd k námietke povinného uvedenej v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 kde uvádza, že pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške 25.000,00 Eur zanikla jednostranným započítaním dňa 29.10.2019, kedy sa mali pohľadávka oprávneného vo výške 25.000,00 Eur a pohľadávka povinného vo výške 41.303,00 Eur stretnúť uvádza, že s danou námietkou povinného, ohľadom započítania jeho pohľadávky vo výške 41.303,00 Eur (t.j. ušlý zisk vo výške 35.403,00 Eur + nemajetková ujma vo výške 6.000,00 Eur), voči pohľadávke oprávneného vo výške 25.000,00 Eur, nesúhlasí a považuje ju za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 61e Exekučného poriadku, podľa ktorého po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. V tejto súvislosti súd uvádza, že na podloženie svojich argumentov o vzniku pohľadávky vo výške 41.303,00 Eur, povinný nepreukázal exekučnému súdu existenciu žiadneho exekučného titulu, ktorý by mu priznával voči oprávnenému pohľadávku vo výške 41.303,00 Eur.
27. Súd k vyššie citovanému ustanoveniu §61e Exekučnému poriadku uvádza, že „ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na
takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie“ (§61e) interpretujeme tak, z uvedeného dôvodu nie je prípustné exekúciu zastaviť. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Ustanovenie § 61e nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje povinný voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, respektíve nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie po zániku pohľadávky.“ (Števček M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2018, s.316-317.)
28. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že pohľadávku povinného vo výške 41.303,00 Eur považuje exekučný súd za nejudikovanú pohľadávku, pretože povinný sa pri jej vzniku odvoláva len na Mandátnu zmluvu zo dňa 25.03.2014, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 23.10.2019, Odborné vyjadrenie číslo 9/2019 zo dňa 14.10.2019 a Výzvu zo dňa 15.10.2019. Keďže povinný tak, ako bolo vyššie uvedené nepreukázal skutočnosť, že pohľadávka voči oprávnenému vo výške 41.303,00 Eur bola judikovaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa, ktorého možno vykonať exekúciu, exekučný súd danú námietku povinného a vzájomnom započítaní pohľadávok nemôže uznať ako skutočnosť, ktorá by zakladala podľa ust. § 61k osd.1 Exekučné poriadku dôvod na zastavenie daného exekučného konania. Zároveň exekučný súd považuje za potrebné ešte raz zdôrazniť, že povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
29. Vo vzťahu k ďalšej namietanej skutočnosti povinným, ktorú uviedol v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 a to, že povinný nesúhlasí s vyčíslenými predbežnými trovami súdneho exekútora vo výške 3.684,00 Eur uvedených v Upovedomení o začatí exekúcie č. 240Ex 20/20 zo dňa 03.02.2020 súd uvádza nasledujúce stanovisko. K uvedenému tvrdeniu povinného a po preskúmaní Upovedomenie o začatí exekúcie č. 240Ex 20/20 zo dňa 03.02.2020, súd konštatuje, že súdny exekútor si voči povinnému vyčíslil predbežné trovy exekúcie pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia vo výške 3.684,60 Eur, pričom predmetné predbežne trovy exekúcie pozostávajú zo zákonnej odmeny exekútora vo výške 10% (t.j. podľa ust. § 7ods. 2 vyhl. 68/2017 Z.z.) = 3,040,50 Eur, náhrady paušálnych výdavkov exekútora vo výške 30,00 Eur, (t.j. podľa ust. § 22 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017), 20% daň z pridanej hodnoty vo výške 614,10 Eur, (t.j. podľa ust. § 197 ods.2 Exekučného poriadku). Zároveň si súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie č. 240Ex 20/20 zo dňa 03.02.2020 voči povinnému vyčíslil predbežné trovy exekúcie aj pre prípad, že pohľadávku, jej príslušenstvo, ako aj trovy exekúcie povinný neuhradí do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a to vo výške 7.369,20 Eur (vrátane DPH), pričom predmetné predbežne trovy pozostávajú zo zákonnej odmeny exekútora vo výške 20% (t.j. podľa ust. §7ods.1 vyhl.68/2017 Z.z.)= 6.081,00 Eur, náhrada paušálnych výdavkov exekútora vo výške 60,00 Eur, (t.j. podľa ust. § 22 ods.1 Vyhlášky č. 68/2017), 20% daň z pridanej hodnoty vo výške 1.228,20 Eur, (t.j. podľa ust. § 197 ods.2 Exekučného poriadku). Konajúci súd v tejto súvislosti konštatuje, že takto vyčíslené predbežné trovy súdneho exekútora v Upovedomení o začatí exekúcie č. 240Ex 20/20 zo dňa 03.02.2020 sú plne v súlade s ust. §7 v spojení s ust. § 22 Vyhláškou č. 68/2017 Z.z. ako aj s ust. § 196 v spojení s ust. § 197 Exekučného poriadku.
30. Konajúci súd následné k ďalšej námietke povinného uvedenej v Návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020, kde povinný uviedol, že k dnešnému dňu sú mu blokované finančné prostriedky na všetkých osobných účtoch pričom na osobných účtoch sa nachádzajú aj finančné prostriedky, ktoré podľa ust. §101 ods.1 Exekučného poriadku exekúcii nepodliehajú uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi. Voľba konkrétneho spôsobu sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pri kumulácií či kombinácií jednotlivých spôsobov je súdny exekútor viazaný tým, že exekúciu možno vykonať len do výšky judikovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Rovnako tak, je súdny exekútor povinný posudzovať vhodnosť a primeranosť s ohľadom na zásadu ochrany povinného v exekučnom konaní. Dominantným tak, zostáva, že cieľom exekúcie má byť uspokojenie pohľadávky oprávneného a nie ekonomická likvidácia povinného. Zásada primeranosti a vhodnosti platí nielen pre jednotlivé spôsoby, ale má svoje širšie vyjadrenia aj pri zabezpečovaní majetku povinného. Ochrana povinného je konštruovaná tak, že pokiaľ by prišlo k porušeniu princípu primeranosti zabezpečenia majetku, môže sa povinný dovolávať ochrany v intenciách ust. § 65 Exekučného poriadku. Povinný musí preukázať nielen existenciu zjavného nepomeru zabezpečenia majetku vo vzťahu k vymáhanej povinnosti, ale ja dostatočné zabezpečenie majetku vymáhanej povinnosti svojím majetkom. Posledným predpokladom je existencia dispozičného úkonu, ktorý patrí povinnému. Iba pri kumulatívnom splnení všetkých zákonných podmienok a zložiek hypotézy bude možné zo strany súdneho exekútora uplatniť dispozíciu spočívajúcu v odblokovaní majetku súdnym exekútorom. Predmetom naplnenia hypotézy právnej normy je majetok povinného, ktorý je súdnym exekútorom zabezpečený a ktorý prevyšuje hodnotu vymáhanej povinnosti. Práve pomerovanie oboch strán, t.j., hodnoty zabezpečeného majetku povinného a hodnoty vymáhanej povinnosti, môže dať zodpovedajúcu odpoveď na otázku existencie zjavného nepomeru. Povinnosť odblokovať zabezpečený majetok je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora, ktorá sa uplatní v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd vyzýva súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása aby po právoplatnosti predmetného uznesenia prehodnotil a zvážil dôvodnosť odblokovania časti finančných prostriedkov na účtoch v bankách povinného po to ako mu povinný preukáže, že časť finančných prostriedkov na účtoch v bankách nepodlieha exekúcií. V prípade ak časť týchto finančných prostriedkov, skutočne nepodlieha exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa ust. § 104 ods.1 Exekučného poriadku, je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora zjednať nápravu tak, aby nebola porušená zásada ochrany povinného v exekučnom konaní.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a povinný vo svojom návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26.02.2020 neuviedol žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná a zároveň exekúcia sa má vykonať na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov (t.j. rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 25C/117/2016-110 zo dňa 29.05.2018, pričom predmetný exekučný titul zo dňa 29.05.2018, nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2019 a vykonateľnosť dňa 05.10.2019 v spojení s Rozsudkom KS č.k. 10Co/55/2019-177, - rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/55/2019 zo dňa 22.08.2019, pričom predmetný exekučný titul zo dňa 22.08.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2019 a vykonateľnosť dňa 05.10.2019, - uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 25C/117/2016-186 zo dňa 01.10.2019, pričom predmetný exekučný titul zo dňa 01.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2019 a vykonateľnosť dňa 05.11.2019), v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku daného rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.