Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-55-2019.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Z - group a. s., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Kmeťova 1288/18, IČO: 36 252 476, právne zastúpeného JUDr. Ivan Nevolný, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Nitrianska 5, proti žalovanému Ing. U. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., G. D. XXXX/XX A, prechodne R., C. XX, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Ochodničanovou, so sídlom R., C. XXX/X, o zaplatenie 25.000 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25C/117/2016-110 zo dňa 29. mája 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že medzi stranami bola dňa 25.3.2014 uzavretá mandátna zmluva, ktorou sa žalovaný (mandatár) zaviazal, že pre žalobcu (mandanta) za odplatu zaistí povolenie využívania množstva podzemných vôd z vrtu GTP-1 v množstve 7 l/sekundu od Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR; pozn. odvolacieho súdu) a následne schválenie povolenia k odberu a využívania podzemných vôd u Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR. V zmysle bodu III. 4. dotknutej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi 25.000 eur z poskytnutej zálohy, ak v lehote 6 mesiacov od uzavretia zmluvy nedosiahne splnenie predmetného záväzku. 2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané (medzi stranami nesporné), že žalovaný v prospech žalobcu predmet vymedzený mandátnou zmluvou nezaistil. Rovnako bolo nesporné, že žalovaný od žalobcu obdržal zálohu 30.000 eur a žalobcovi sumu 25.000 eur nevrátil. Okresný súd zdôraznil, že z obsahu mandátnej zmluvy vyplýva, že žalovaný mal v prospech žalobcu „vybaviť povolenie a schválenie povolenia“. K tomu nedošlo a teda žalovaný ako mandatár si nesplnil svoj zmluvný záväzok riadne a včas; nezávisle na skutočnosti, či mu mandant (žalobca) poskytol alebo neposkytol nevyhnutnú súčinnosť. V súvislosti s obranou žalovaného okresný súd dodal, že tento si nemohol 25.000 eur ponechať, ani keby jeho náklady presiahli 5.000 eur. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešný žalobca má nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu. Poukazoval na to, že žalobca si nesplnil povinnosť súčinnosti, ktorá mu vyplýva z predmetnej mandátnej zmluvy a tiež z Obchodného zákonníka. Základnou podmienkou pre získanie príslušných povolení bolo podanie žiadosti/návrhu zo strany
žalobcu na MŽP SR, pritom o tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť, lebo v minulosti (v rokoch 2010 až 2011) už obdobný proces absolvoval. Odvolateľ tvrdil, že žalobcu niekoľkokrát upozorňoval na postup pri procese (úradného) schvaľovania v dotknutej záležitosti. Z vykonaného dokazovania je súčasne zrejmé, že žalobca predložil daný návrh MŽP SR až 27.10.2014; t.j. po uplynutí viac ako 6 mesiacov od uzavretia mandátnej zmluvy medzi stranami. 4. Žalovaný uviedol, že od podpisu mandátnej zmluvy vykonával úkony smerujúce k dosiahnutiu naplnenia jej predmetu. Predrokovával na MŽP SR možnosť povolenia čerpania vôd pre žalobcu, zaistil vypracovanie znaleckého posudku a zorganizoval stretnutie vo S. na Morave. Do pozornosti dával ustanovenia § 370 a § 365 ods. 4 Obch. zák., v zmysle ktorých sa nemohol ocitnúť v omeškaní. Celkovo mal za to, že protistrana konala účelovo, využila jeho kontakty a konzultácie a proces získania povolení uzavrela až po uplynutí šiestich mesiacov.
5. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že žalovaný ho počas celých šesť mesiacov nežiadal o predloženie tých listín, ktoré označuje ako za základné pre svoju činnosť. Pokiaľ sa žalovaný obhajoval vznikom nákladov, tieto v priebehu konania nepreukázal, hoci mu zo strany súdu bola poskytnutá „skutočne veľkorysá“ lehota jedného mesiaca. Predovšetkým však žalobca poukazoval na to, že medzi stranami bola dostatočne jasne dohodnutá výška odmeny a podmienky jej získania. Doplnil, že žalovaný sa snažil o predlženie mandátnej zmluvy (so súčasným navýšením odplaty), ale pre tretí subjekt, z čoho je zrejmé, že on sám záležitosť zabezpečiť nevedel.
6. V následnej reakcii žalovaný zotrval na podanom odvolaní, vrátane podstatnej časti súvisiacej argumentácie. Tvrdil, že po poskytnutí náležitej súčinnosti zo strany žalobcu by bol záležitosť uspokojivo doriešil. Dodal, že protistranou spomínané predlženie zmluvy sa malo týkať bezprostredne jeho osoby (žalovaného), a nie tretej/inej osoby. 7. Taktiež žalobca zotrval na prvotnom stanovisku prezentovanom v odvolacom konaní. Pokiaľ predmetom mandátnej zmluvy bolo zabezpečenie vydania povolení žalovaným/ /mandatárom, potom tento sám bol povinný vykonávať reálnu činnosť, aby povolenia získal; a nie čakať na aktivitu žalobcu/ mandanta.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Ako náležite konštatoval okresný súd, v súdenej veci bolo nesporné, že do uplynutia lehoty 6 mesiacov od uzavretia mandátnej zmluvy nebol žalovaným (mandatárom) splnený záväzok, ktorý spočíval v zabezpečení oboch povolení (bližšie zadefinovaných v dobe I.1. predmetnej zmluvy). Žalovaný uvedené nespochybňuje ani v odvolaní, len poukazuje na nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu (mandanta). Zo zmluvného dojednania o odmene; osobitne ohľadne povinnosti vrátiť 25.000 eur zo zálohy 30.000 eur (bod III.4. zmluvy), je však jednoznačné, že táto povinnosť žalovaného zaťažuje pre prípad nedosiahnutia splnenia záväzku podľa zmluvy, t.j. za situácie, ak povolenia nebudú do 6 mesiacov vydané. 10. To znamená, že pre povinnosť vrátenia 25.000 eur nebola dohodnutá žiadna iná podmienka, ako nedosiahnutie výsledku. Zároveň nebolo dohodnuté, že by uvedené neplatilo, ak dôvodom nesplnenia záväzku žalovaným bol nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu. Takéto tvrdenia napokon žalovaný (skutkovo) ani neuvádza; iba všeobecne odkazuje na nedostatok súčinnosti žalobcu.
11. Bez ohľadu na konštatované stanovisko, ktoré už samo o sebe je postačujúcim na potvrdenie napadnutého rozsudku, krajský súd dodáva, že žalovaný nepreukázal (a v podstate náležite konkrétne skutkovo ani netvrdil), že by žalobcu vyzýval na poskytnutie súčinnosti. Opäť len maximálne všeobecne - bez akejkoľvek konkretizácie miestom, časom, použitým komunikačným médiom (nieto ešte preukázaním konkrétneho dôkazu) - uvádza, že žalobcu upozorňoval na podmienky procesu získania dotknutých povolení. 12. Navyše, ak dôvodom uzavretia mandátnej zmluvy malo byť práve to, že v predošlom procese/v minulosti nebol žalobca so svojou žiadosťou úspešný (aj pre nedostatky žiadosti/návrhu a súvisiacich príloh) a žalovaný mal byť ten, kto úspešnosť procesu garantuje, je úplne prirodzené, že aktívnym mal byť bezprostredne žalovaný. O to viac, že pre dotknutý proces mal udelené plnomocenstvo na všetky nevyhnutné právne úkony. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 3.10.2017 žalovaný navzájom rozporne uvádza, že ak by mu žalobca dal/vložil žiadosť s prílohami do rúk, tak on by ju na MŽP SR zaniesol;
naproti tomu súčasne tvrdí, že jeho úlohou bolo zosúladiť všetky listiny a prílohy žiadosti, lebo žalobca na to nemá a nemal bunky. Možno teda zhrnúť, že žalovaný nepreukázal ani tvrdenia o nesplnení jeho záväzku pre údajnú nesúčinnosť žalobcu.
13. Obdobne dotknutý záver platí o tvrdeniach žalovaného ohľadne nákladov, ktoré mal v súvislosti s vykonávaním činnosti mandatára vynaložiť. Taktiež v tomto smere - napriek výzve zo strany okresného súdu - neposkytol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia o mieste, čase, obsahu činností a s tým súvisiacich výdavkov. Pokiaľ aj predložil nejakú písomnosť (potvrdenie o elektronickej komunikácii) týkala sa obdobia po 25.9.2014, t.j. po uplynutí doby, kedy už mali byť povolenia vydané. 14. Argumentácia odvolateľa týkajúca sa omeškania nemá žiaden súvis s podstatou súdenej veci. Uplatňovaný nárok nie je odvodzovaný od omeškania žalovaného pri vykonávaní jeho zmluvnej činnosti a rovnako voči nemu nie sú uplatňované ani úroky z omeškania.
15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
16. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.