Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-7-2021.pdf
PDF · 135.18 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, Bratislava, za účasti: PaedDr. A. A., bytom B. X, C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
III. Ďalší účastník konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Ďalší účastník konania dňa 10. mája 2019 požiadal žalovaného o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Konkrétne požadoval sprístupniť vydané rozhodnutia v priestupkových veciach za rok 2019 zo strany stavebného úradu.
2. Žalovaný rozhodnutím č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020 žiadosti o sprístupnenie informácie ďalšieho účastníka konania nevyhovel. Ako dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií uviedol, že žiadateľ nie je osobou, ktorej sa v zmysle § 89a ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) údaje z evidencie priestupkov sprístupňujú, pričom na poskytovanie údajov z evidencie sa nevzťahujú ustanovenia zákona o sprístupňovaní informácií, preto žalovaný žiadateľovi informácie nesprístupnil.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „prokurátor“) dňa 04. septembra 2020 protest č. Pd 73/20/1104-8 v zmysle § 23 ods. 1 a § 24 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a to z dôvodu porušenia zákona o slobode informácií, ako aj porušenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). V podanom proteste uviedol, že povinná osoba nemala dôvod na aplikáciu ustanovenia § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch, a preto jej nič nebránilo, aby požadované informácie v anonymizovanej podobe žiadateľovi sprístupnila. Tento svoj názor prokurátor odôvodnil tým, že ustanovenie § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch je v danom kontexte nutné vnímať aj v časovej súvislosti so zákonom o slobode informácii, pričom zákon o slobode informácii nadobudol účinnosť 01. januára 2001, avšak ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch až 01.
januára 2010. Preto tvrdil, že neexistuje rozumný dôvod sa domnievať, že by cieľom vedľajšej novely, ktorá nemá súvis so zákonom o slobode informácii bolo obmedziť tak zásadným spôsobom právo na informácie v priestupkových veciach. Prokurátor odôvodnil tento svoj názor aj ustanovením § 82a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktoré prikazuje súdom zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, teda aj trestné rozhodnutia za spáchané trestné činy, ktoré oproti priestupkom vykazujú vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti.
4. Rozhodnutím č. OMPaL-19377/6384/2020 zo dňa 22. októbra 2020 starosta Mestskej časti Bratislava- Dúbravka rozhodol podľa § 24 ods. 9 zákona o prokuratúre tak, že nebolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 73/20/1104-8 zo dňa 04. septembra 2020 a protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. júna 2020, nezrušil. V odôvodnení poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, pričom zároveň zdôraznil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, sp. zn. II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09). V tejto súvislosti bolo vydaných viacero judikátov a právnych viet, z ktorých vyplýva, že: „Nemožno interpretovať niečo, čo v zákone nie je alebo interpretáciou k takémuto záveru dospieť“. Pri výklade či už zákonného ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch, ale aj § 9 ods. 1 a § 12 zákona o slobode informácií je potrebné vychádzať z toho, čo zákonodarca v zákone uviedol a nie z toho, čo snáď uviesť chcel, ale do zákona nevčlenil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2012). Ďalej, poukazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, vyslovil, že žiadny zákon neustanovuje povinnosť povinnej osobe zverejňovať rozhodnutia v priestupkových veciach na rozdiel od § 82a zákona o súdoch, ktorý túto povinnosť ustanovuje súdom. Rozhodnutia vydané v priestupkových konaniach obsahujú informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácii, povinná osoba takéto informácie sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Žiadny osobitný zákon takúto povinnosť v tomto prípade neustanovuje a povinná osoba ani nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby so zverejnením požadovanej informácie.
II.
Žaloba
5. Správnou žalobou zo dňa 14. januára 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020 z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
6. Namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, čo bolo predmetom podanej žiadosti o sprístupnenie informácií. Evidencia priestupkov nie je v zákone o priestupkoch legislatívne definovaná, avšak z dôvodovej správy k zákonu č. 387/2009 Z. z., ktorým bolo ustanovenie § 89a do zákona o priestupkoch vložené, je zrejmé, že sa jedná o elektronickú databázu, v ktorej sú vedené údaje o priestupku a jeho páchateľovi vymenované v § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch. Naproti tomu, rozhodnutie (o priestupku) je individuálny správny akt, výsledok aplikácie práva, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo autoritatívne deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti adresáta správneho konania. Zdôraznil, že zo žiadosti žiadateľa je zrejmé, že tento od žalovaného nežiadal výpis z evidencie priestupkov, resp. údaje v tejto evidencii vedené, ale žiadal rozhodnutia o priestupkoch vydané stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka v roku 2019.
7. Výklad ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch uplatnený žalovaným označil za ústavne nekonformný. Uviedol, že základné ľudské právo spočívajúce v práve na informácie, ktoré je zakotvené v čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, vychádza zo zásady, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré sú zo sprístupnenia vylúčené. Obmedzenia prístupu k informáciám sú vymedzené v § 8 až § 12 zákona o slobode informácií. V protestom prokurátora napadnutom rozhodnutí žalovaný
neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o slobode informácií bolo dôvodom na nesprístupnenie informácie, pretože podľa názoru žalovaného sa na danú vec zákon o slobode informácií vôbec nevzťahuje. Avšak žalobca tvrdil, že v predmetnej veci neexistoval dôvod na aplikáciu ustanovenia § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch, a preto žalovanému nič nebránilo, aby požadované informácie, za dodržania povinnosti uvedenej v § 12 zákona o slobode informácií, t.j. v anonymizovanej podobe (§ 9 ods. 1 zákona o slobode informácií), žiadateľovi poskytol. Neverejná (nie však utajená) je v zmysle § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch len evidencia priestupkov (teda aj údaje v nej uvedené), nie však celé rozhodnutia o priestupkoch. Zdôraznil, že ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch je v danom kontexte nutné vnímať aj v časovej súvislosti so zákonom o slobode informácií. Taktiež dal do pozornosti, že zákon o slobode informácií nadobudol účinnosť 01. januára 2001, avšak ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch až 01. januára 2010. Preto podľa žalobcu neexistuje žiadny rozumný dôvod sa domnievať, že by cieľom vedľajšej novely, ktorá nemá žiaden súvis so zákonom o slobode informácií, a ktorá mala čisto technický charakter (zavedenie elektronickej evidencie priestupkov), bolo obmedziť tak zásadným spôsobom právo na informácie v priestupkových veciach, teda že by po 01. januári 2010 nebolo možné sprístupňovať rozhodnutia o priestupkoch. Naopak, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 387/2009 Z.z., cieľom prijatého zákona bolo zosúladenie zákona o priestupkoch s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (predovšetkým s ustanovením § 8 ods. 3 cit. zákona, ktoré splnomocňuje spracúvať osobné údaje o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva len tomu, komu to umožňuje osobitný zákon), t.j. definovať v zákone o priestupkoch orgány oprávnené spracovávať osobné údaje o porušení predpisov priestupkového práva, ako aj rozsah týchto údajov. Nebolo cieľom uvedenej novely „chrániť“ osoby páchateľov priestupkov vylúčením možnosti domáhať sa sprístupnenia priestupkových rozhodnutí.
8. Ďalej namietal, že v rozhodnutí č. OMPaL-19377/6384/2020 zo dňa 22. októbra 2020 došlo k nesprávnej innterpretácii § 89a ods. 9, ods. 10 zákona o priestupkoch, pričom tieto sú považované za dôvod nesprístupňovania informácií týkajúcich sa priestupkového konania (vrátane vydaného meritórneho rozhodnutia). Dôvody odmietnutia sprístupnenia informácií však podľa žalobcu vymedzuje zákon o slobode informácií v § 8 až § 12, pričom sa jedná o výpočet taxatívny, nepripúšťajúci rozširujúci výklad na iné, než v týchto zákonných ustanoveniach predpokladané prípady. Dodal, že nerozporuje tvrdenie o tom, že povinná osoba sprístupňuje informácie, týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby za podmienok uvedených v § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, z odôvodnenia rozhodnutia č. OMPaL-19377/6384/2020 z 22. októbra 2020 však podľa žalobcu vyplýva zrejmé nepochopenie významu tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ je totižto predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie taká informácia, súčasťou ktorej sú aj informácie týkajúce sa súkromia, resp. osobnosti konkrétnej fyzickej osoby, je povinná osoba takúto informáciu povinná sprístupniť, avšak za dodržania obmedzení uvedených v § 12 zákona o slobode informácií, t.j. takúto informáciu sprístupní bez sprístupnenia informácií týkajúcich sa súkromia, resp. osobnosti dotknutej fyzickej osoby. Len v prípade, ak sú súčasne splnené podmienky sprístupnenia informácií týkajúcich sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, vyplývajúce z § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, sprístupní povinná osoba požadovanú informáciu ako celok, t.j. bez obmedzenia vyplývajúceho z § 12 zákona o slobode informácií, a teda sprístupní celú požadovanú informáciu vrátane tých informácií, ktoré sa týkajú osobnosti, resp. súkromia konkrétnej fyzickej osoby. Ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného v preskúmavanom prípade skutočne nevyplýva splnenie podmienok vyplývajúcich z § 9 ods. 1 veta prvá zákona o slobode informácií, žalovaný bol teda povinný požadované informácie sprístupniť, avšak bez sprístupnenia informácií týkajúcich sa osobnosti, resp. súkromia fyzických osôb, ktorých sa žiadateľom požadované priestupkové rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava-Dúbravka, týkajú. Žalovaný mal teda požadované informácie sprístupniť, avšak za súčasného obmedzenia (vyplývajúceho z § 12 zákona o slobode informácií) vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa súkromia, resp. osobnosti dotknutých fyzických osôb.
9. Osobitne v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 82a zákona o súdoch, ktoré prikazuje súdom zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, teda aj trestné rozhodnutia vydané v rámci trestných stíhaní vedených napr. aj pre prečin neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Pokiaľ sú teda na jednej strane ex lege zverejňované trestné rozhodnutia (aj) za skutky, predmetom ktorých je porušenie ustanovení stavebného zákona, a ktoré zákonodarca v Trestnom zákone kvalifikoval ako trestný čin (t.j. konanie vykazujúce oproti priestupkom vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti), možno výkladom a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu, teda pokiaľ niečo platí pre významnejšiu skutočnosť, platí to aj pre skutočnosť menej významnú) bezpečne dospieť
k záveru, že neexistuje žiaden dôvod vylúčiť zo sprístupnenia v režime zákona o slobode informácií také rozhodnutia, ktoré pojednávajú o porušení ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), a ktoré stavebný zákon definuje v § 103 ako priestupky.
10. Rovnako tak namietal, že aj z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že zákonom prístupné poskytovanie informácií z priestupkových konaní, je v zásade možné (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019).
11. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, a preto je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Doplnil, že s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov, správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22. februára 2021, doručenom správnemu súdu dňa 25. februára 2021, zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. V prvom rade sa zaoberal žalobnou námietkou, spočívajúcou v tvrdení, že povinná osoba nemala dôvod na aplikáciu ustanovenia § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch, a teda mala požadované informácie sprístupniť žiadateľovi v anonymizovanej podobe, pričom žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch nadobudlo účinnosť až 01. januára 2010, avšak zákon o slobode informácií už 01. januára 2001, preto cieľom novely zákona o priestupkoch nebolo obmedziť tak zásadným spôsobom právo na informácie v priestupkových veciach. Vo vzťahu k tejto námietke uviedol, odkazujúc na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, sp. zn. II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09).
13. Ďalej uviedol, že v tejto súvislosti bolo vydaných viacero judikátov a právnych viet, z ktorých vyplýva, že: „Nemožno interpretovať niečo, čo v zákone nie je alebo interpretáciou k takémuto záveru dospieť“. Pri výklade či už zákonného ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch, ale aj § 9 ods. 1 a § 12 zákona o slobode informácií treba vychádzať z toho, čo zákonodarca v zákone uviedol a nie z toho, čo snáď uviesť chcel, ale do zákona nevčlenil (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2012).
14. Ohľadom žalobnej námietky, v ktorej žalobca poukázal na § 82a zákona o súdoch, ktoré ukladá súdom zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, teda aj trestné rozhodnutia za spáchané trestné činy, ktoré oproti priestupkom vykazujú vyšší stupeň spoločenskej nebezpečnosti, poukazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, uviedol, že žiadny zákon však neustanovuje povinnosť povinnej osobe zverejňovať rozhodnutia v priestupkových veciach na rozdiel od § 82a zákona o súdoch, ktorý túto povinnosť ustanovuje súdom. Rozhodnutia vydané v priestupkových konaniach obsahujú informácie týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácii, povinná osoba takéto informácie sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Žiadny osobitný zákon takúto povinnosť v tomto prípade neustanovuje a povinná osoba ani nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby so zverejnením požadovanej informácie.
IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka
15. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení, doručenom správnemu súdu dňa 22. februára 2021, uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s obsahom podanej žaloby a žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V.
Replika žalobcu
16. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 22. februára 2021 reagoval žalobca replikou zo dňa 18. marca 2021, v ktorej uviedol, že argumentácia žalovaného v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe je totožná s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí starostu Mestskej časti Bratislava – Dúbravka č. OMPaL-19377/6384/2020 zo dňa 22. októbra 2020 o nevyhovení protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Preto v stručnosti uviedol, že so všetkými argumentmi žalovaného sa vysporiadal už v správnej žalobe zo dňa 14. januára 2021. Žalovaný v rámci vyjadrenia k správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti.
VI.
Konanie na správnom súde
17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/7/2021.
VII.
Pojednávanie
18. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 29. februára 2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania. Ďalší účastník konania bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju
neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. V záverečnej reči zdôraznil, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, čo bolo predmetom podanej žiadosti o sprístupnenie informácií, keďže žiadateľ nežiadal sprístupniť výpis z evidencie priestupkov. Za analogickú označil situáciu, ak by povinná osoba na podklade žiadosti o sprístupnenie informácie odmietla sprístupniť meritórne rozhodnutie v trestnej veci s odvolaním sa na § 1 ods. 4 zákona č. 192/2023 Z.z. o registri trestov. Dodal, že rozhodnutie o priestupku je individuálny správny akt, ktorý je po vykonaní anonymizácie možné sprístupniť ako požadovanú informáciu. Zároveň dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019. Taktiež tvrdil, že na daný prípad nie sú aplikovateľné závery rozsudku veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/7/2020. Napokon namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
20. Poverený zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že v predmetnom konaní o slobodnom prístupe k informáciám nedošlo k porušeniu práv ani právom chránených záujmov oprávnených osôb a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Preto žiadal, aby správny súd podanú žalobu zamietol.
VIII.
Relevantné právne predpisy
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
25. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
26. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
27. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
29. Podľa § 12 zákona o slobode informácií všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých
informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
30. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
31. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 89a ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.
34. Podľa § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie, j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.
35. Podľa § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú a) osobe uvedenej v evidencii, b) súdom, c) orgánom činným v trestnom konaní, d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov.
36. Podľa § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.
37. Podľa § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch evidencia priestupkov je neverejná.
IX.
Posúdenie veci správnym súdom
38. Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s § 180 ods. 2 SSP, podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná
verejnosť, hoci žalobca v žalobe označil Mestskú časť Bratislava-Dúbravka, konal s Miestnym úradom mestskej časti Bratislava-Dúbravka ako žalovaným v predmetnej právnej veci.
39. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. P-7601/2917/2020 zo dňa 13. mája 2020 v intenciách žalobných dôvodov. Uvedeným rozhodnutím žalovaný nevyhovel žiadosti ďalšieho účastníka konania o sprístupnenie informácie. Podanou žiadosťou ďalší účastník konania konkrétne požadoval sprístupniť vydané rozhodnutia v priestupkových veciach za rok 2019 zo strany stavebného úradu.
40. Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či je rozhodnutie vydané v priestupkovej veci informáciou podliehajúcou sprístupneniu na základe žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií.
41. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.
42. Správny súd preto upriamuje pozornosť na zmysel a účel zákona o slobode informácií, ktorým je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Z uvedených dôvodov je zákon o slobode informácií koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobode informácií určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Rovnako aj osobitné zákony (napr. zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj zákon o priestupkoch, pozn.) môžu určiť, že niektorá informácia sprístupneniu nepodlieha. Vzhľadom na to, že určenie takýchto výnimiek je svojou povahou obmedzením základného práva na informácie, musí vždy spĺňať atribúty čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, resp. čl. 10 ods. 2 dohovoru. Medzi ne patrí aj právna sila prameňa práva, ktoré ustanovuje takéto výnimky, teda že ich možno ustanoviť len zákonom.
43. Pri riešení nastolenej otázky správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (ďalej len veľký senát“) sp. zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 06. júla 2021, nakoľko v predmetnom rozsudku sa veľký senát venoval práve výkladu a aplikácii ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch, pričom vychádzal z úzkeho súvisu slobodného prístupu k informáciám a zásady informovanosti v správnom trestaní ako imanentných súčastí zásady informovanosti vo verejnej správe.
44. Veľký senát konštatoval, že ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch je ustanovením špeciálnym, v zmysle ktorého priestupkové orgány nie sú povinné poskytovať informácie podľa zákona o slobode informácií (až na vymenované výnimky podľa osobitných priestupkových zákonov). Ustanovenie § 89a zákona o priestupkoch bolo do zákona o priestupkoch doplnené zákonom č. 387/2009 Z. z. a zakotvuje samotnú evidenciu priestupkových vecí. Nakoľko odsek 4 tohto ustanovenia obsahuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým sa poskytujú údaje z evidencie priestupkov, uvedené ho viedlo k jednoznačnému záveru, že ani oznamovateľ priestupku, ktorý žiadosťou podľa zákona o slobode informácií žiadal o sprístupnenie informácie, nachádzajúcej sa v tejto evidencii, nie je oprávnenou osobou, ktorej by mal a mohol správny orgán poskytnúť požadované údaje. Dodal, že z odseku 6 tohto ustanovenia vyplýva, že osobe podľa odseku 4 písm. a), teda osobe uvedenej v evidencii, sa na základe písomnej žiadosti poskytujú z evidencie priestupkov všetky údaje o nej a o jej priestupku. Orgánom podľa odseku 4 písm. b) až f) sa údaje poskytujú v rozsahu, spôsobom a v lehotách ustanovených v osobitnom zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Osobitnú pozornosť venoval odseku 10 citovaného ustanovenia, ktoré výslovne ustanovuje, že evidencia priestupkov je neverejná, čo v podstate znamená, že údaje o páchateľovi a o jeho priestupku sú tajné. Uvedené sa premietlo do záveru, že zásada, že evidencia priestupkov je neverejná (tajná), súvisí s úpravou v odseku 9, v zmysle ktorého platí, že na poskytovanie údajov z
evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií, ktorý vychádza zo zásady, že „čo nie je tajné, je verejné“. Svoje konštatovanie napokon zhrnul do podoby, že údaje o páchateľovi - fyzickej osobe a o jeho priestupku sú neverejné a sprístupňujú sa len tým subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4.
45. Preto aj správny súd, vychádzajúc zo záverov veľkého senátu, prisvedčil správnosti postupu žalovaného, ktorý žiadateľovi o sprístupnenie informácie (ďalšiemu účastníkovi konania) nevyhovel a požadovanú informáciu nesprístupnil, keď v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že tento nie je osobou, ktorej sa v zmysle § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch údaje z evidencie priestupkov poskytujú.
46. Vzhľadom na uvedené nemohol správny súd priznať relevanciu ani námietke žalobcu, že na prejednávanú vec nie sú aplikovateľné závery tohto rozsudku veľkého senátu. Navyše žalobca vznesenú námietku ničím bližšie neodôvodnil.
47. V kontexte uvedeného nie je možné za opodstatnenú pokladať ani žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný nesprávne vyhodnotil, čo bolo predmetom podanej žiadosti o sprístupnenie informácií, keďže zo žiadosti žiadateľa je zrejmé, že tento od žalovaného nežiadal výpis z evidencie priestupkov, resp. údaje v tejto evidencii vedené, ale žiadal rozhodnutia o priestupkoch, vydané stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka v roku 2019. V tomto bode správny súd upriamuje pozornosť na odsek 3 ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch, podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie, j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia. Preto správny súd, sumarizujúc jednotlivé evidované údaje o priestupku a jeho páchateľovi konštatuje, že tieto zahŕňajú prakticky všetky náležitosti, z ktorých pozostávajú rozhodnutia o priestupkoch, o sprístupnenie ktorých mal žiadateľ o informáciu záujem. Teda keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadateľ nie je osobou, ktorej sa poskytujú údaje z tejto evidencie, zodpovedal tak aj otázku, prečo nesprístupnil jednotlivé rozhodnutia o priestupkoch, keďže tieto pozostávajú práve z údajov, ktoré sú v zmysle vyššie uvedeného neverejné (tajné).
48. Neopodstatnenou je teda aj žalobná námietka, že bolo povinnosťou žalovaného žiadané rozhodnutia sprístupniť v anonymizovanej podobe, nakoľko v zmysle ustanovenia § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch by anonymizácii podliehali rozhodnutia o priestupkoch prakticky v celom rozsahu.
49. Napokon z dikcie ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch taktiež vyplýva záver o neopodstatnenosti žalobnej námietky, podľa ktorej žalobca tvrdil, že žalovaný mal požadované informácie sprístupniť, avšak za súčasného obmedzenia (vyplývajúceho z § 9 zákona o slobode informácií) vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa súkromia, resp. osobnosti dotknutých fyzických osôb. Správny súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že žiadateľ nie je osobou, ktorej sa údaje z evidencie priestupkov poskytujú (§ 89a ods. 4 zákona o priestupkoch), pričom zároveň dodáva, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií (§ 89a ods. 9 zákona o priestupkoch).
50. Dôvodnou nie je ani žalobná námietka, ktorou žalobca poukázal na ustanovenie § 82a zákona o súdoch, ktoré prikazuje súdom zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, pričom zdôraznil, že uvedené sa vzťahuje aj na trestné rozhodnutia vydané v rámci trestných stíhaní. Naopak správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že zákon o súdoch túto povinnosť ustanovuje vyslovene súdom, pričom žiaden osobitný zákon takúto povinnosť neukladá žalovanému. Na uvedené nemá vplyv ani argument žalobcu, ktorý poukázal na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti priestupkov, ktorý tieto vykazujú oproti trestným činom, keďže relevantnou je v tomto smere len skutočnosť, že neexistuje žiaden zákonný predpis, ktorý by takúto povinnosť žalovanému ustanovoval.
51. Za opodstatnený nepovažuje správny súd aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17. októbra 2019. Hoci v danom prípade žiadané informácie boli obsahom priestupkového spisu a týkali sa konkrétnych fyzických osôb, spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či v tejto veci došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií. Zásadný dôvod, prečo tento argument žalobcu nemá opodstatnenie však vyplýva z ustanovenia § 466 ods. 3 SSP, ktoré zakotvuje záväznosť rozhodnutí veľkého senátu pre správne súdy. Správny súd zdôrazňuje, že veľký senát sa zaoberal otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci sporné, práve pre dovtedajšiu nejednotnosť v rozhodovaní správnych súdov. Správny súd sa preto s ohľadom na § 466 ods. 3 SSP pri svojom rozhodovaní spravoval závermi vyslovenými v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/7/2020 zo dňa 06. júla 2021.
52. Napokon správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku, ktorou žalobca žalovanému vyčítal nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje náležitosti § 47 správneho poriadku. V napadnutom rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že povinná osoba rozhodla podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, je teda zrejmé, podľa akého ustanovenia postupovala. Hmotnoprávne ustanovenia sú síce uvedené až v odôvodnení rozhodnutia, no takéto umiestnenie v celkovom kontexte veci nespôsobuje takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia a viedla by k jeho zrušeniu pre nepreskúmateľnosť. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 06. augusta 2008). Uvedená formálna vada rozhodnutia nemohla mať v kontexte veci, správnom právnom posúdení a dodržaní procesného postupu v administratívnom konaní za následok zrušenie rozhodnutia len pre formalizované zopakovanie procesu a vydanie nového rozhodnutia, ktoré by žalobcovi nemohlo privodiť iné alebo výhodnejšie rozhodnutie. Uvedená námietka žalobcu nie je takej intenzity, ktorá by viedla k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť.
53. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal a žiadne mu nevznikli.
55. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný. Nakoľko súd neuložil ďalšiemu účastníkovi žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy, súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.
56. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.