Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-2061-2019.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Subarea
43Ek/2061/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E.. Z. V., S.. XX.XX.XXXX, N. Q. Q. W. XXX/XX, XXX XX W., právny zástupca TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina proti povinnému: Auto-Moto-Raj s. r. o., so sídlom Jozefa Martinčeka 1055, 013 03 Varín, IČO: 36 821 551 o vymoženie 360 530,31 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Píry, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 957, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2019 domáhal od povinného vymoženia 360 530,31 Eur s prísl., na podklade notárskej zápisnice sp. zn. N 545/2018, Nz 18631/2018, NCRls 18998/2018 spísanej dňa 08.06.2018 na Notárskom úrade JUDr. Alexandra Vrlíková, so sídlom v Žiline, Národná 38, 010 01 Žilina. Poverením zo dňa 04.12.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Píry, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 376EX 656/19.
2. Dňa 06.03.2020 bol osobne na exekútorský úrad súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 19.03.2020. Následne dňa 24.03.2020 súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s použitím § 61k ods. 3 poslednej vety Exekučného poriadku, pretože existujú dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pre ktoré sa exekúcia nemala ani začať, nakoľko exekučný titul obsahuje záväzok, ktorý odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti povinný podal dňa 02.03.2020 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu na Krajskú prokuratúru v Žiline, v ktorom jednou z okolností zakladajúcich podozrenie z protiprávneho konania podozrivých osôb sú aj pochybnosti o zákonnosti a opodstatnenosti exekučného titulu, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje aby príslušný exekútor, prípadne exekučný súd exekúciu zastavil.
4. Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 19.03.2020 uviedol, že tu nie sú dôvody na zastavenie exekúcie súdom. Oprávnený nesúhlasí s tvrdeniami povinného, že záväzok z exekučného titulu odporuje dobrým mravom. Predmetný záväzok povinný subjekt riadne
evidoval vo svojom účtovníctve a vykazoval aj v účtovných uzávierkach. Podľa vyjadrenia oprávneného medzi oprávneným a povinným došlo vo vzťahu k záväzku, ktorý je vymáhaný v rámci toho exekučného konania, k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a splatnosti záväzku dňa 08.06.2018 a spísaniu notárskej zápisnice, ktorou povinná osoba vyhlásila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom podkladom pre spísanie notárskej zápisnice bola len výlučne uvedená dohoda. Medzi oprávneným a povinným nedošlo následne k uzavretiu žiadnej ďalšej dohody. Notárska zápisnica podľa oprávneného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti pre to, aby bola považovaná za riadny exekučný titul. Tvrdenia povinného o tom, že notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom sú podľa názoru oprávneného bez právneho dôvodu, sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone. Právny zástupca oprávneného v ďalšom texte vyjadrenia poukázal na niektoré časti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13. decembra 2018. Oprávnený je toho názoru, že povinný svoj návrh nijakým spôsobom nezdôvodnil. Skutočnosť, že povinný podal trestné oznámenie nijakým spôsobom nepreukazuje jeho tvrdenie, že záväzok, ktorý je predmetom exekúcie odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. Toto dôkazné bremeno leží na povinnom, ktorý z tohto dôvodu navrhol zastaviť výkon exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie súdom v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
5. Súdny exekútor následne dňa 24.03.2020 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení dal do pozornosti exekučného súdu skutočnosť, že ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Súdny exekútor sa k návrhu povinného nevyjadruje a vec ponecháva na rozhodnutie súdu.
6. Za účelom preskúmania pravdivosti tvrdenia súdneho exekútora o tom, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, tunajší súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 27.03.2020 požiadal povereného súdneho exekútora o predloženie potvrdenia o doručení (doručenka) upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o súčinnosť. Podaním zo dňa 07.04.2020 súdny exekútor doručil exekučnému súdu upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.12.2019 spolu s elektronickou doručenkou preukazujúcou doručenie predmetného dokumentu povinnému. Exekučný súd po preskúmaní príloh podania súdneho exekútora zo dňa 07.04.2020 zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 23.12.2019.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
14. „Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania zavŕšiť vzniklý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké práve účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. ... Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. ... Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou”. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť po dobu jeho platnosti na jeho základe svoje práva v exekučnom konaní. Inými slovami, zákon účastníckom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmania v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu v tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom ne jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej a ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.” (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 18/2000)
15. „Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. ... Je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. ... Na druhej strane ale prejav povinnej osoby uvedenej v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný
hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.” (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010)
16. „Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, na ich vôľu. ... Ako už ústavný súd vyslovil, exekučné súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska prieskumu vykonateľnosti obdobne ako k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci s určitou zvýšenou mierou prísnosti, no vždy reštriktívne. Pritom je namieste zohľadniť - ako na to poukázala i notárska komora - i to, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna.” (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13. decembra 2018, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 53/2018)
17. Po preskúmaní spisového materiálu exekučný súd zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.12.2019). V takomto prípade povinný môže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie s výnimkou skutočností, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Z tohto dôvodu ešte pred posudzovaním dôvodov zastavenia exekúcie uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí preskúmať či návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku (tzn. návrh na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) obsahuje skutočnosti, ktoré možno namietať v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
18. Povinný navrhuje zastavenie tejto exekúcie pretože tu sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (zákonný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), pretože existuje skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorú sa exekúcia ani nemala začať nakoľko exekučný titul - notárska zápisnica obsahuje záväzok, ktorý odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti povinný dňa 02.03.2020 podal oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu na Krajskú prokuratúru v Žiline, v ktorom jednou z okolností zakladajúcich podozrenie z protiprávneho konania sú aj pochybnosti o zákonnosti a opodstatnenosti exekučného titulu, ktorý je podkladom na vykonanie tejto exekúcie. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že pokiaľ ide o dôvod zastavania exekúcie týkajúci sa platnosti záväzku obsiahnutého v exekučnom titule - notárskej zápisnici, návrh na zastavenie exekúcie nie je podaný v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a preto by mohol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň povinný v návrhu na zastavenie exekúcie sa dovolal aplikácie ustanovenia § 61k ods. 3 poslednej vety Exekučného poriadku, avšak neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie (aplikáciu) predmetného ustanovenia Exekučného poriadku. Preto pokiaľ ide o odkaz povinného v návrhu na zastavenie exekúcie na ustanovenie § 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku, exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že pre aplikáciu predmetného ustanovenia Exekučného poriadku nepostačuje len na toto ustanovenie vo svojom podaní odkázať ale zároveň súčasne aj popísať rozhodujúce skutkové tvrdenia na preukázanie toho, že skutočnosti tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie nemohol povinný bez svojej viny uplatniť v predmetom exekučnom konaní skôr. Z tohto dôvodu exekučný súd nemá za preukázané, že dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v návrhu na zastavenie exekúcie (platnosť resp. neplatnosť záväzku obsiahnutého v exekučnom titule - notárskej zápisnici nakoľko odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi) mohol povinný bez vlastnej viny uplatniť v exekučnom konaní skôr. Preto exekučný súd pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemôže aplikovať ustanovenie § 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku. Povinný zároveň v tejto súvislosti podal dňa 02.03.2020 na Krajskú
prokuratúru v Žiline oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu a následne dňa 06.03.2020 (t.j. o štyri dni neskôr) návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd má za to, že dôvod zastavenia exekúcie, podanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu týkajúceho sa zákonnosti a opodstatnenosti exekučného titulu, nastal po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda návrh na zastavenie exekúcie podaný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku je v tejto časti dôvodný a preto exekučný súd sa bude zaoberať týmto dôvodom na zastavenie exekúcie uvedeným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Povinný sa domáha zastavenia exekúcie pretože má za to, že táto exekúcia sa nemala ani začať, nakoľko exekučný titul - notárska zápisnica obsahuje záväzok, ktorý odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti dňa 02.03.2020 podal na Krajskú prokuratúru v Žiline oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie má sporový charakter je potrebné pre toto konanie uplatniť aj zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi (článok 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného. Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená je súčasne povinný aj uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť (a ktorých to povaha dovoľuje aj predložiť) dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre zastavenie exekúcie. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné poukázať aj na zmysel a účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 72/97 zo dňa 26.09.1997, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. To isté platí aj keď je exekučným titulom notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
21. Exekučným titulom v tejto exekúcii je notárska zápisnica podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorej rozhodujúcim prvkom resp. súčasťou je súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou podľa Exekučného poriadku tzn. súhlas povinnej osoby s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom na exekúciu podľa Exekučného poriadku. Keďže zákonodarca výslovným spôsobom zaviedol možnosť subjektom súkromnoprávnych vzťahov spisovať takéto listiny v sprísnenej podobe vo forme notárskej zápisnice a ktorej súčasne priznal účinky exekučného titulu ako spôsobilého podkladu na vedenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, potom exekučný súd musí k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku pristupovať rovnako ako k ostatným exekučným titulom uvedeným v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000) Ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia, exekučný súd je viazaný exekučným titulom, nie je oprávnený preskúmavať ani meniť či rušiť exekučný titul. Podľa už stabilnej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky exekučný súd musí k preskúmavaniu vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice pristupovať vždy reštriktívne (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13. decembra 2018), nepripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice len vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/00 zo dňa 13. júla 2000) a posudzovať notársku zápisnicu len z pohľadu formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti, bez ohľadu na hmotnoprávny základ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010). Exekučný súd po preskúmaní notárskej zápisnice musí skonštatovať, že notárska zápisnica je vykonateľná tak po formálnej ako aj materiálnej stránke a spĺňa aj všeobecné znaky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - napr. presná individualizácia oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinnosti na plnenie, presne stanovená lehota na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a iné. Zároveň v priebehu tohto exekučného konania exekučný súd nezistil, že by vykonaním tejto exekúcie mohli by byť porušené také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Na základe vyššie uvedeného v súlade s už ustálenou
rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky a záverov z nej vyplývajúcich, exekučný súd musí skonštatovať, že v priebehu toho exekučného konania nezistil ani jeden z dôvodov na zastavenie tejto exekúcie týkajúci sa (ne)platnosti záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici ako exekučnom titule ako aj týkajúci sa neprípustnosti vedenia exekúcie na podklade exekučnej notárskej zápisnice.
22. Povinný navrhuje túto exekúciu zastaviť pretože exekučný titul - notárska zápisnica obsahuje záväzok, ktorý odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by mali dokazovať toto tvrdenie. Aj napriek tomu, že povinný si nesplnil (procesnú) povinnosť preukázať skutkové tvrdenie spočívajúce v preukázaní, že záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, exekučný súd musí opätovne poukázať na už citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. novembra 2010, podľa ktorého povinný subjekt môže urobiť samotný hmotnoprávny vzťah, ktorý je obsahom notárskej zápisnice, predmetom súdneho konania. Ale v takomto prípade skúmanie platnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici nemôže byť predmetom exekučného konania, v ktorom sa vymáha nárok z notárskej zápisnice, ale samostatného civilného (súdneho) sporového konania (procesu). Exekučné konanie je konaním, v ktorom sa nároky priznané exekučnými titulmi vymáhajú a nie opätovne preskúmavajú a to aj vtedy, ak exekučným titulom je (exekučná) notárska zápisnica. Exekučné konanie ako konanie predmetom, ktorého je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi, nie je procesne vybavené na riešenie otázok súvisiacich s rozhodovaním o platnosti právneho úkonu obsiahnutého v notárskej zápisnici podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
23. Na záver odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd sa musí vyjadriť k podaniu oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu na Krajskú prokuratúru v Žiline povinným dňa 02.03.2020. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného. (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005) Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Z pohľadu týchto zásad tvrdenie povinného, že exekučný titul bol dosiahnutý trestným činom oprávneného resp. iných osôb a podanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu, nie je možné bez ďalšieho považovať za tzv. iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať resp. okolnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu pôsobiacu trvalo a intenzívne a v podstatnej miere. Preto samotné podanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je dôvodom zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
24. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd na záver tohto uznesenia konštatuje, že povinný neuviedol a ani nepreukázal skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň exekučný súd v priebehu tohto exekučného konania nezistil naplnenie niektorého z dôvodov zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.