Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-360-2020.pdf
PDF · 78.47 KB
Case nature
Subarea
6Ek/360/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti povinnému 1/: Y. U., W.. XX.XX.XXXX, M. T. H. Ž. XXX, XXX XX H. Ž. a proti povinnému 2/: C. U., W.. XX.XX.XXXX, M. T. H. Ž. XXX, XXX XX H. Ž., o vymoženie 14 578,51 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.03.2020 domáhal od povinných vymoženia 14 578,51 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.02.2020, č. k.: 27Csp/10/2020-119.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa 1. vety § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného titulu, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa 1. vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené
procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010). Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, č. k.: 3MOboer/1/2015: „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu, a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“
9. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2016, sp. zn.: 21CoE/259/2015: „Súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinných v 1. a v 2. rade z dôvodu, že rozhodnutie súdu je nevykonateľné a nie je zrejmé, akým spôsobom sa majú na úhrade jednotliví povinní podieľať. Exekučný súd uviedol, že oprávneným predložené rozhodnutie neobsahuje ani jednoznačné označenie nositeľa domnelej povinnosti, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/64/2012 ako účastníci konania na strane odporcu vystupoval ako odporca v 1. rade E. T. (povinný v 1. rade) a ako odporca v 2. rade L. T. (povinný v 2. rade), vo výroku súdneho rozhodnutia je však uvedený len pojem „odporca“. Z uvedeného vymedzenia nie je zrejmé, či pod pojmom „odporca“ je myslený len jeden odporca alebo obidvaja účastníci konania na strane odporcu, či ide o odporcu v 1. rade alebo o odporcu v 2. rade. Zároveň nie je zrejmé, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj voči odporcovi v 1. rade aj voči odporcovi v 2. rade, v akom pomere sa mali podieľať na zaplatení domnelej povinnosti, či každý z nich mal zaplatiť iba určitú časť, alebo mali zaplatiť domnelú povinnosť oprávnenému obidvaja spoločne a nerozdielne, prípadne iným spôsobom.“
10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2011, sp. zn.: 5 Cdo 7/2010: „Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici otázku nesplnenia zákonom stanovených podmienok o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne, keď potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 5. mája 2009, č.k. 13 Er 140/2009-23, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 681/2009 z dôvodov, že neboli splnené podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože v tomto smere nebol návrh na vykonanie exekúcie podložený výrokom vykonateľného rozhodnutia, ktorý by takúto povinnosť voči povinným 1/ a 2/ ukladal. Vo vykonávanom rozhodnutí, ktorý bol v predmetnom prípade exekučným titulom, v záhlaví rozhodnutia sú uvedení dvaja odporcovia, vo výrokovej časti rozsudku je stanovená povinnosť iba voči jednému z nich (nie je zrejmé voči ktorému) a to bez akéhokoľvek vymedzenia rozsahu a obsahu plnenia. Uvedené rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, nie je preto rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.“
11. V základnom (nachádzacom) konaní vedenom pod sp. zn. 27Csp/10/2020 ako účastníci konania na strane žalovaného vystupovali: žalovaný 1/: Y. U., W.. XX.XX.XXXX, M. T. H. Ž. XXX, XXX XX H. Ž. a žalovaný 2/: C. U., W.. XX.XX.XXXX, M. T. H. Ž. XXX, XXX XX H. Ž.. Výrok I. exekučného titulu znie nasledovne: „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 14 578,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13 658,61 € od 20.06.2019 až do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.“ a výrok II. exekučného titulu znie nasledovne: „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 437,- €.“ Povinným v exekučnom konaní je povinný z exekučného titulu, t. j. ten subjekt práva, ktorému bola v základnom (nachádzacom) konaní uložená nejaká povinnosť, prípadne ktorého majetok má byť podľa exekučného titulu postihovaný. (Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kolektív: Exekučný poriadok, komentár. 3. vydanie. C. H. Beck SK, 2018, str. 114). V zmysle 1. vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Vo výroku exekučného titulu je teda uvedený len pojem „žalovaný“. Z uvedeného vymedzenia nie je zrejmé komu bola uložená povinnosť plniť, keďže nie je zrejmé či pod pojmom „žalovaný“ je myslený len jeden žalovaný alebo obidvaja účastníci konania na strane žalovaného, či ide o žalovaného v 1. rade alebo o žalovaného v 2. rade. Takto formulovaný výrok rozhodnutia je po obsahovej stránke materiálne nevykonateľný pre svoju neurčitosť a nejednoznačnosť, a teda v tomto exekučnom konaní nebola splnená podmienka predloženia spôsobilého exekučného titulu.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa 1. vety § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
15. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
16. Podľa 1. vety § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
17. K zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený, pričom samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.