Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-77-2019.pdf
PDF · 160.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO : 47 967 692, proti žalovanému : O. Y., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. A. E. (Y. S.), o zaplatenie 852,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 633,17 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 633,17 eur od 15.1.2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31.10.2018 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 852,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia, zmluvné úroky 25 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 25.3.2009 uzavrel pôvodný veriteľ- Poštová banka, a.s. so žalovaným zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,-eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatil len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto pôvodný veriteľ využil právo v zmysle Obchodných podmienok pre úver požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaný ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil. V žalobe uviedol, že pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami : Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 uzavretou medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2013 uzavretou medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom s tým, že aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. V žalobe žalobca poukázal na to, že pohľadávka voči žalovanému bola uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel rozhodcovským rozsudkom zo dňa 13.1.2014 právoplatným dňa 16.05.2014 a vykonateľným dňa 20.05.2014 s tým, že následne bola právoplatne zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný svoj dlh nevyrovnal, preto žiada, aby ho k tomu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, Zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou, rozhodcovský rozsudok a výzvu podľa § 3 ods. 6 písm. d) zákona o upomínacom konaní s elektronickým podacím hárkom.
4. Po výzve upomínacieho súdu uskutočnenej podľa § 8 ods.1 zákona o upomínacom konaní žalobca písomným podaním zo dňa 17.12.2018 oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka, t.j. trvá už len na zaplatení istiny vo výške 852,53 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia. V zmysle § 8 ods.1 veta druhá zákona o upomínacom konaní tak platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.2.2019 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz sa zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.3.2019 postúpil vec podľa § 10 ods.3 uvedeného zákona na prejednanie tunajšiemu súdu, kde konanie je vedené pod spisovou značkou XXCsp/XX/XXXX.
5. Žalovaný, ktorý je k trvalému pobytu prihlásený v Obci E. (bez ulice) sa k žalobe, ktorá mu vzhľadom na nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt doručovaná bola v súlade s § 106 ods.3 a § 116 ods.2 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu písomne nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust.§ 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6.5.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 20.4.2020 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.12.2018 a zo dňa 25.3.2019 a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere“ (čl. 30 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Prievozská ul.2/B, 821 09 Bratislava, IČO:31 340 890 a ako klient- dlžník je tam označený žalovaný tak, že do predtlačených kolóniek sú rukou vpísané osobné údaje o žalovanom, o jeho zamestnaní, o jeho príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru“. Tam je rovnako do predtlačených kolóniek ponúkajúcich viaceré alternatívy výšky požadovanej sumy úveru (od 400,-eur do 3.500,-eur ) vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru je 1.000,-eur, žiadaná doba splácania úveru že je 40 mesiacov, žiadané že je čerpanie a splácanie úveru v hotovosti. V tlačive žiadosti je uvedené, že žalovaný mal žiadať o poistenie schopnosti splácať úver - komplexný súbor poistenia. Na spodnej časti predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a tam sú uvedené údaje o úvere, a to číslo zmluvy, výška úveru 1.000,-eur, výška mesačnej splátky 41,62 eur, výška úrokovej sadzby 25 % ročne, dátum prvej platby do 25.4.2009, dátum každej ďalšej platby k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti 25.07.2012, počet pravidelných mesačných splátok 40, RPMN banky 30,8 %, priemerná RPMN na trhu 34,49 % a celková výška nákladov na poskytnutý úver 495,97 eur. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaný tlačivo podpísal v Poprade dňa 24.03.2009 a právny predchodca žalobcu že tlačivo podpísal dňa 25.03.2009. Žalobca predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver a tiež Všeobecné obchodné podmienky.
9. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2012“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 07.04.2009 vyčerpal sumu 970,13 eur a 29,87 eur, spolu teda 1.000,-eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil odo dňa 27.04.2009 do poslednej úhrady dňa 10.05.2010 v 16 splátkach rôznej výšky sumu spolu 366,83 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 147,47 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov.
10. Zo žalobcom predloženého listu- „Výzva na splatenie úveru s príslušenstvom“ zo dňa 16.04.2010 bolo zistené, že veriteľ Poštová banka, a.s. v ňom žalovanému oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 16.04.2010 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 964,68 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa doručenky na čl. 41 spisu výzva žalovanému bola doručovaná na adresu uvedenú v úverovej zmluve (Podhorany 35) a vrátila sa ako nedoručená s tým, že na danej adrese je adresát neznámy.
11. Žalobca so žalobou predložil aj rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava sp. zn. IS-C/1210/0196 zo dňa 13.1.2014 právoplatný dňa 16.5.2014 s tým, že inicioval na vymoženie tam uloženej povinnosti od žalovaného exekučné konanie, avšak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá.
12. Nakoľko z obsahu a odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ten zaväzoval žalovaného k plneniu nárokov z tej istej zmluvy o úvere, z ktorej sú uplatnené nároky aj v tomto spore, súd musel vzhľadom na § 161 CSP predovšetkým skúmať, či sú vôbec splnené procesné podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu proti žalovanému a dospel k záveru, že tie splnené sú.
13. V danom prípade totiž rozhodcovská doložka na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc bola v exekučnom konaní vyhodnotená ako absolútne neplatná, čo sa premietlo do právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne do zastavenia exekučného konania, preto tu nebola vôbec daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie, rozhodcovský rozsudok týmto súdom vydaný je nulitný akt, paakt, ktorý nespôsobuje žiadne právne následky a teda ani nezakladá prekážku veci rozhodnutej.
14. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že prekážka veci rozhodnutej ani iný nedostatok procesných podmienok daný nie je a preto o žalobe žalobcu konal, preskúmal jej vecnú opodstatnenosť a dôvodnosť a meritórne o nej rozhodol, a to tak, že v časti jej vyhovel a v časti ju zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov.
15 . Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v žiadosti o úver bol označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ), a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2012“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, nakoľko podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení aktuálneho zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Vychádzal aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 25.03.2009, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 2 písm.a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 4 ods.1 a 2 uvedeného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20090101>.
19. Podľa § 4 ods. 3 a 4 tohto zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 25.3.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení k 25.03.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvodzuje z formulárovej zmluvy o úvere. Ako vyplýva zo zmluvy, z označenia žalovaného v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému na základe jeho žiadosti zo dňa 24.3.2009. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
24. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom žalovanému vo forme úveru s poukazom na § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanému v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal. A nakoľko z listiny „aktuálny stav úveru“ vyplýva, že poskytnutá žalovanému bola suma 1.000,-eur a žalovaný vrátil sumu 366,83 eur, jeho preukázaný dlh je vo výške 633,17 eur.
26. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2.-žiadosť o poskytnutie úveru / vyplní klient /, časť.3 zmluva o úvere a záverečné ustanovenia / vyplní banka/), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaný v E. dňa 24.03.2009 požiadal o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2, ktoré vypísané sú rukou a pri ktorých je aj výslovne uvedené, že tieto vypĺňa klient a následne dňa 25.03.2009 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva. Najskôr teda bola vypísaná žalovaným žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len výšku úveru (žiadanú žalovaným vo výške maximálne 1.000,-eur) a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru min. 40 mesiacov, spôsob čerpania a spôsob splácania úveru.
27. Podľa článku 1 bod 1.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky. Súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami
Dostupnej pôžičky...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl.7 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 dní) upravenú výšku úveru ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania, odošle jeden originál zmluvy klientovi.
28. Podľa článku 1 bod 1.3 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru podľa čl.2 OP.
29. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. V prospech žalovaného ale preukázateľne bola poskytnutá suma 1.000,-eur, túto preto bol povinný vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov.
30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods.1 zákona č.258/2001 Z.z. musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, inak je neplatná, čo v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka znamená povinnosť dlžníka vrátiť v takom prípade len to, čo podľa nej dostal, teda istinu úveru titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V danom prípade posudzovaná zmluva podľa názoru súdu nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je prvý dôvod, prečo nevznikol veriteľovi nároky na úroky a poplatky za úver, ale len na vrátenie jeho istiny.
31. Žalovaný žiadal dňa 24.03.2009 o úver vo výške „maximálne“ 1.000,-eur s dobou splácania minimálne 40 mesiacov. Následne po posúdení bonity žalovaného banka dňa 25.03.2009 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanému poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovaným však takéto konkrétne údaje vôbec neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, výškou RPMN, úroku a pod.). O náležitostiach úverovej zmluvy predpísaných v § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť dohoda strán, obojstranne zhodný prejav vôle, avšak tu bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovaného podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné ako v žiadosti žalovaného uvedené podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaný (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavil. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky neboli žalovaným písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovaným nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods.1 predpisuje písomnú formu zmluvy pod následkom jej neplatnosti nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru žalovaným na ktoré poukazuje článok 1 bod 1.2 Obchodných podmienok banky považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu, lebo išlo by o obchádzanie zákonného občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ani všeobecné, vopred predformulované prehlásenie v uvedenom článku obchodných podmienok, že súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keď nie je vôbec zrejmé s akými konkrétnymi „zmluvnými podmienkami“ mal byť žalovaný oboznámený a navyše všetky zákonom predpísané údaje musia byť uvedené priamo v zmluve a tak odkaz na akési nekonkrétne oboznámenie nepostačuje.
32. Keďže žiadosť žalovaného o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru a dobu splácania úveru, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko na rozdiel od žiadosti žalovaného obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne.
33. Ak teda právny predchodca žalobcu v časti 3 tlačiva uviedol údaje o úvere v návrhu vôbec neuvedené, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Keďže žalovaný tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil ( opak žalobca nepreukázal ), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy ( so všetkými parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), veriteľ má právo len na vrátenie sumy, ktorú žalovanému poskytol.
34. Ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, potom by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver podľa § 4 ods.2 písm. j) zákona č.258/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods.3 veta druhá tohto zákona a teda na závere o len čiastočnej dôvodnosti žaloby by to nič nemenilo.
35. Súd nemal pochybnosti, že žalovaný žiadal o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,-eur čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“.
36. Z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (25.03.2009), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musela okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 4 ods.2 a 3 ZoSÚ. Absenciu niektorých z nich, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zákon považoval za tak zásadnú, že ju sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 4 ods.2 písm.j/ v spojení s § 4 ods.3 veta druhá).
37. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva, kde má byť v jeho bode 3 „zmluva o úvere“ súd konštatuje, že v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN, avšak nakoľko ten nie je uvedený v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na neho prihliadnuť a hľadí sa naň ako keby tam nebol uvedený vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Účelom § 4 ods.2 a 3 zákona je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - základné pojmy, pričom aj z § 3 zákona - podmienky ponuky spotrebiteľského úveru vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa, kde údaj o RPMN a celkových nákladoch má kľúčový význam. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN. Ide pritom o veľmi podstatnú náležitosť zmluvy majúcu vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému by preto bol bezúročný a bez poplatkov aj keby bola zmluva uzavretá riadne a v súlade so zákonom, čo ako už bolo uvedené nebola.
38. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa
ale v súdenej veci nepodarilo, lebo údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je uvedený nesprávne.
39. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 1.000,-eur, dobe splácania 40 mesiacov a výške mesačnej splátky 41,62 eur) zodpovedá RPMN 38,11 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet pochýb, že údaj o RPMN je nesprávny, lebo ani v zmluve uvedený údaj o celkovej výške nákladov za poskytnutý úver, z ktorého sa pri výpočte RPMN tiež vychádza, (viď § 2 písm. d/ zákona) nezodpovedá realite. Uvedená tam je celková výška nákladov 495,97 eur, avšak pri úvere 1.000,-eur a 40 mesačných splátkach po 41,62 eur je celkovo splatná suma 1.664,80 eur (41,62 eur x 40) a teda suma celkových nákladov 664,80 eur a nie 495,97 eur. K argumentácii, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné súd uvádza, že zo zmluvy vôbec a absolútne nevyplýva, že a aká časť splátky by mala byť poistným, výška poistného tam priamo vôbec nie je uvedená, no ani keby tomu tak bolo, nič to nemení na nedodržaní náležitostí zmluvy, lebo aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 38,-eur keďže podľa listiny aktuálny stav úveru poistné malo byť 3,62 eur mesačne) by hodnota RPMN bola 29,79 % a nie v zmluve uvedená hodnota 30,8 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN bezúročný a bezpoplatkov.
40. V zmysle § 4 odst. 2 písm.j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ v zmluve uviedol výšku celkových nákladov spojených s úverom 495,97 eur, no rovnako ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (41,62 eur x 40 ale ani 38 eur x 40). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 40 mesačných splátok po 41,62 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 1.664,80 eur a teda celkové náklady boli by 664,80 eur, čo je podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 495,97 eur. I pri výpočte vychádzajúcom z výšky splátky bez poistenia (40 x 38 eur) by celková čiastka ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 1.520,-eur a teda celkové náklady boli by vo výške 520,-eur a nie veriteľom uvádzaných 495,97 eur. Ak celkové náklady skutočne mali byť 495,97 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom to znamená, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok (nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 4 ods.2 písm. i) a § 4 ods.3 veta druhá zákona by bol sám osebe ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
41. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková výška nákladov spojených s úverom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 495,97 eur pri údaji „Celková výška nákladov“ a sumou 664,80 eur získanou vynásobením počtu (40) a výšky splátok (41,62 eur), teda 1.664,80 eur a odpočítaní výšky úveru (1.000,-eur), respektíve sumou 520,-eur získanou vynásobením počtu (40) a výšky splátok bez poistenia ( 38 eur), teda 1.520 eur a odpočítaní výšky úveru (1.000,-eur) čo má vplyv aj na nesprávne uvedenie údaja o RPMN. 42. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie správneho, korektného, skutočnosti zodpovedajúceho údaja o RPMN a celkových nákladoch za úver môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.
43. To, že údaj predpísaný v § 4 ods.2 písm.j) zákona o spotrebiteľských úveroch - RPMN, patrí medzi absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé už z toho, že už v pôvodnom znení zákona č.258/2001 Z.z. ( do 31.12.2007) to bol pôvodne jediný údaj, ktorého absencia bez ďalšieho znamenala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Účelom precizovanej úpravy náležitostí zmluvy v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľa pravdivo a úplne informovať o parametroch úveru a jeho nákladoch, teda chrániť ho. Nestačí tam uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale pravdivý, skutočnosti zodpovedajúci údaj. Nesprávny údaj má pre spotrebiteľa rovnakú výpovednú hodnotu ako žiaden údaj, neumožňuje mu porovnať produkt a jeho náklady s ostatnými obdobnými produktmi. Krajský súd v Prešove tento názor potvrdil v rozsudku sp.zn.10Co/27/2017 kde uviedol, cit.“ Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve.“
44. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele súčasného, nového zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
45. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 4 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve nesprávny údaj o RPMN, ako aj o sume celkových nákladov túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. 46. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobné spory žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových zmlúv kde súdy (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn.6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu z rovnakých dôvodov. Ďalej v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor, v ktorom Krajský súd v Prešove posudzujúc obdobnú zmluvu o úvere uzavretú právnym predchodcom žalobcu
- Poštovou bankou, a.s. v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017 uviedol, cit „ neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
47. Keďže súd má za to, že zo zmluvy o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok nevzniklo právo žiadať od žalovaného úroky a poplatky, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z listiny Aktuálny stav úveru zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.000,-eur a zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu bola ku dňu 30.11.2012 suma 366,83 eur. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žiadne ďalšie plnenie žalovaný na nároky z danej úverovej zmluvy neposkytol, preto jeho preukázaný dlh je suma 633,17 eur (1.000,-eur mínus 366,83 eur) ktorá už je celá splatná, nakoľko podľa zmluvy posledná splátka zaplatená mala byť žalovaným ešte dňa 25.7.2012 čo bol dátum konečnej splatnosti úveru. 48. Žalobca predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 a zo dňa 15.1.2013 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., ktorej právnym nástupcom na základe zlúčenia sa dňom 9.8.2017 stal žalobca, čo je zrejmé z obchodného registra. Uvedené postúpenia pohľadávky boli v súlade s ustanoveniami o postúpení pohľadávok v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.), zákonom o bankách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Postupovala sa v celom rozsahu splatná úverová pohľadávka keďže konečná splatnosť úveru podľa zmluvy bola dňa 25.7.2012 a k postúpeniu došlo až dňa 18.12.2012, pričom boli preukázané písomné výzvy banky žalovanému na plnenie. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny.
49. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný po dni 30.11.2012 zo sumy 633,17 eur nezaplatil nič, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 633,17 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
50. Žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania (po výzve upomínacieho súdu a oznámení žalobcu zo dňa 17.12.2018) vo výške 8,75 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia.
51. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
53.Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď §10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1.2.2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1.2.2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Posledná splátka úveru mala byť podľa zmluvy zaplatená dňa 25.7.2012, žalovaný ešte predtým bol vyzývaný k plnenie, najneskôr po tomto dni žalovaný bol v omeškaní s vrátením nevrátenej úverovej istiny vo výške 633,17 eur a preto ak žalobca úrok z omeškania žiadal až odo dňa 15.1.2013, bolo to po práve. Sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania. Žalovanému tak bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi popri sume 633,17 eur aj úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 633,17 eur od 15.1.2013 do zaplatenia.
56. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach ani nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v jeho časti spočívajúcej v úroku 25 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania 0,25 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia žalobca nebol úspešný, na tejto časti nároku po výzve upomínacieho súdu netrval a tam v zmysle § 8 ods.1 zákona o upomínacom konaní platí, že konanie bolo zastavené, a to nie pre správanie žalovaného po podaní žaloby, ale zavinením žalobcu, čo je potrebné považovať za neúspech žalobcu v tejto časti. O zvyšku nároku rozhodnuté bolo tak, že v časti bolo žalobe vyhovené, v časti bola zamietnutá, teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
58. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
59. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
60. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
61. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú
upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
62. V danom prípade žalobca pôvodne žalobou žiadal zaplatenie istiny 852,53 eur, úroku 25 % ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013 do zaplatenia, čo pri vyčíslení ku dňu podania žaloby činilo úrok vo výške 1.235,58 eur a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 852,53 eur od 15.1.2013, čo pri vyčíslení ku dňu podania žaloby činilo úrok z omeškania vo výške 444,81 eur, spolu teda žalovaná bola suma vo výške 2.532,92 eur.
63. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 1.038,29 eur ( 633,17 eur ako prisúdená istina + 405,12 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 633,17 eur od 15.1.2013).
64. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 40,99 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 59,01 %.
65. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.