Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/14/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov v rade 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C. C., právne zastúpenej JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Veľkom Krtíši, Ul. SNP 1/A, 990 01, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, 3/ A. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX, 4/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX, proti žalovaným v rade 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/X, XXX XX C. C., 2/ D. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX C., obaja právne zastúpení JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, o určenie rozsahu majetku patriaceho do dedičstva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.3C/302/2014-387 zo dňa 23.10.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie F. ako parc. č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 712 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1.733 m2, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov A. G., O. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. a A. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ďurkovce v celosti (prvý výrok); žalobcom priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok). 1.2 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali určenia rozsahu majetku, patriaceho do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Okresný súd vychádzal z ustanovení (ďalej v texte aj len „“), , , účinného od 01.04.1964 (ďalej v texte aj len „“ alebo „OZ“), , Stredného , účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej v texte aj len „z.č.“ alebo „Stredný “) a , platného a účinného do 30.06.2015 (ďalej v texte aj len „“). Konštatoval, že právnymi predchodcami žalobcov boli A. G., zomr. XX.XX.XXXX a Q. G., O. E., zomr. XX.XX.XXXX (starí rodičia žalobkýň 1/, 2/ a prastarí rodičia žalobcov 3/, 4/); dedičstvo po A. G. bolo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. a po Q. G., O. R. pod sp.zn. . Rodičmi žalobkýň 1/, 2/ a starými rodičmi žalobcov 3/, 4/ boli A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a A. G., O. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Dedičstvo po A. G. bolo prejednané bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš pod sp.zn. a Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. ; po A. G., O. P. bolo dedičstvo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. . Právnym predchodcom žalobcov 3/, 4/ bol ich otec A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX; dedičstvo po ňom bolo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš

pod sp.zn. . Po ich matke C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo dedičstvo prejednané Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. . 1.3 Okresný súd uzavrel, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení rozsahu majetku, patriaceho do dedičstva po právnych predchodcoch, pretože až na základe tohto rozhodnutia môže dôjsť k prejednaniu dedičstva po nich. Ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú vedení žalovaní. Spor, či nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie F. ako parc. č. N. XXX zastavané plochy o výmere 527 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 712 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1.733 m2 patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov A. G. a A. G. O. P. v celosti, sa v civilnom sporovom procese rieši žalobou dedičov o určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom tejto veci. Až po určení, že určitá vec patrí do dedičstva, je možné v rámci dedičského konania vysporiadať dedičstvo, čím získajú dedičia titul pre zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 1.4 Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov A. G., zomr. XX.XX.XXXX - otca žalobkýň 1/, 2/ a starého otca žalobcov 3/, 4/ a A. G., O. P., zomr. XX.XX.XXXX - matky žalobkýň 1/ a 2/ a starej matky žalobcov 3/ a 4/ v celosti, a to titulom vydržania. Právni predchodcovia žalobcov minimálne od roku 1958, kedy postavili na sporných pozemkoch rodinný dom, teda ešte za účinnosti Stredného , boli vedení ako oprávnení užívatelia predmetných pozemkov. 1.5 Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. V súdenej veci boli zákonom požadované predpoklady splnené:

- nehnuteľnosti boli spôsobilým predmetom vydržania: predmetom vydržania je parc. č. N. XXX zastavané plochy o výmere 527 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 712 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1.733 m2; podľa Stredného sa nejednalo o nescudziteľné veci, nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve

- držba bola oprávnená: oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle; posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska/osobného presvedčenia strany, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej/normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí, čo žalobcovia preukázali; ich právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné od roku 1958, kedy si postavili dom, teraz súp. č. 60 na parc. č. N. XXX, starali sa o ne, pri ich užívaní neboli nikým rušení, platili dane až do roku 2012, kým si túto povinnosť nezačal plniť žalovaný, resp. jeho syn, ako vlastník, evidovaný na LV; nehnuteľnosti mali oplotené a užívali ich s tým, že im patria; túto skutočnosť potvrdili aj svedkyne S. A. a S. S., čestným prehlásením aj Q. L.; zo znaleckého posudku znalca I. A. T. vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov užívali nehnuteľnosti od roku 1958, keď prebehlo zakladanie jednotnej evidencie pozemkov (ďalej aj len „JEP“) a parcely XXX/X a XXX/X boli zapísané na EL č. 32 v prospech A. G.. Neskôr v roku 1977 došlo pri parcele EN č. XXX/ X ku zmene EL na č. 33 na G. A. a manž. A.. V roku 1983 bol EL č. 32 zrušený a nahradený EL č. 33 v prospech G. A., O. P. č. 60 - parcela EN XXX/X Q. XXX/X. V roku 1983 bol na parcele EN č.XXX/X zapísaný na EL č. 6 K. R. vd. č. XX

- nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby: podľa ustanovenia Stredného platilo, že ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná; držbu a vydržanie až do novelizácie , t.j. do 01.04.1983, neupravoval; až uvedená novela v ustanoveniach a novoupravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983. 1.6 Žalobcovia splnili podmienky pre vydržanie sporných nehnuteľností a preukázali, že ich právni predchodcovia - rodičia a starí rodičia - sa stali oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností; preto súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 1.7 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa úspechu; úspešným žalobcom priznal voči žalovaným podľa a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu z odvolacích dôvodov, uvedených v , , podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože existuje podstatný rozdiel medzi žalobným petitom, že určitá vec patrí do BSM, alebo či určitá vec patrí do dedičstva po konkrétnom poručiteľovi.

Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, že určitá vec patrí do BSM ich právnych predchodcov, určovací výrok súdu žiadnym spôsobom nezmení právnu situáciu žalobcov, keďže z uvedeného výroku nevyplývajú skutočnosti, podmieňujúce možnosť začatia dedičského konania. Z uvedeného výroku okresného súdu totiž nevyplýva, že právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi daných nehnuteľností aj v čase svojej smrti. Ku dňu smrti BSM zaniká, t.j. takýto výrok súdu je irelevantný k okamihu inštitútu dedenia. Pokiaľ sa určitá vec nachádzala v BSM počas života právnych predchodcov, nie je vylúčené, že identická vec prestala byť súčasťou BSM, a to z akéhokoľvek právneho dôvodu. Takýto výrok nemá žiadnu určovaciu hodnotu vo vzťahu, či sporné právo je alebo nie je dané. 2.1 Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je rozporné, keď v tom istom odseku okresný súd zdôrazňuje, že spor o tom, či súčasťou veci po poručiteľovi je určitá vec, sa v civilnom sporovom procese rieši žalobou dedičov o určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom tejto veci, avšak vec rozhodol určovacím výrokom, že nehnuteľnosti patrili do BSM. 2.2 Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcov vyplýva, že svoj právny titul na užívanie predmetných pozemkov odvodzujú svojich pra/starých rodičov, ktorí mali tieto pozemky nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy z roku 1925, ktorá mala byť riadne intabulovaná. Odhliadnuc od toho je potom možné nadobudnutie vlastníckeho práva ich ďalších právnych predchodcov iba derivatívnym a nie originárnym spôsobom, ako sa dožadujú v rámci súdneho konania. V rámci dokazovania bolo preukázané, že pozemky, ktoré sú predmetom danej kúpnej zmluvy z roku 1925, sa nenachádzajú na mieste, na ktorom sa nachádzajú sporné parcely (znalecký posudok I. T., str. 11, odpoveď na prvú otázku), t.j. predmetom kúpnej zmluvy z roku 1925 sú iné pozemky, než o ktoré sa jedná v tomto spore. 2.3 Okresný súd v rozsudku konštatoval, že vydržacia doba začala plynúť od roku 1958. Žalobcovia ale tvrdili, že vydržacia doba začína plynúť v roku 1925 (zápisnica z pojednávania zo dňa 07.06.2016). Žalobcovia do vydržacej doby započítali aj vydržaciu dobu pra/starých rodičov, pričom svoju dobromyseľnosť odvodzovali od právneho titulu kúpnej zmluvy z roku 1925. Z odôvodnenia rozsudku však vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov začali byť dobromyseľní v roku 1958; úplne absentuje zo strany súdu uvedenie úvah, na základe ktorých dospel k takémuto záveru, a prečo nie je udržateľné tvrdenie žalobcov, že vydržacia doba začala plynúť v roku 1925. Súd neoznačil žiadne skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto právny záver súdu, porušil teda zásadu kontradiktórnosti konania, keď tvrdenie samotných žalobcov o tom, kedy ich právni predchodcovia začali byť dobromyseľní, nahradil svojím vlastným záverom a dátumom, kedy začali byť dobromyseľní. 2.4 Všeobecne prijímaná právna prax aj teória sa zhodujú v tom, že na preukázanie dobromyseľnosti držby je potrebné preukázať putatívny (domnelý) právny titul, na základe ktorého konkrétna osoba odôvodnene dospela alebo mohla dospieť k záveru, že je držba oprávnená. Súd takýto putatívny právny titul neidentifikoval a ani neoznačil dôvody vyvolania omylu na strane právnych predchodcov žalobcov. Nemožno zistiť, na základe akých skutočností dospel k záveru o dobromyseľnosti pra/rodičov žalobcov. 2.5 Žalobcovia neoznačili a nepreukázali žiadnu právnu skutočnosť, hoci aj neplatný právny úkon, na základe ktorého pra/rodičia mohli nadobudnúť dôvodný záver o svojej oprávnenej držbe, nepreukázali žiadny právny úkon medzi nimi, na základe ktorého by malo dôjsť ku prevodu daných nehnuteľností. Na základe úmrtia starých rodičov/prastarých rodičov nemohli ich právni nástupcovia dospieť k odôvodnenému záveru, že na nich prešlo vlastnícke právo k daným pozemkom, keďže absentuje rozhodnutie príslušného orgánu, ktorý by takýto záver pripúšťal. Samotný súd pritom konštatuje, že v prípade dedenia je ingerencia štátu nevyhnutná. 2.6 Okresný súd sa obmedzil iba na konštatovanie, že rodičia/starí rodičia žalobcov boli v rámci zakladania JEP zapísaní ako užívatelia daných pozemkov a nie ich držitelia. Pritom aj Stredný rozlišoval medzi držbou a užívaním. Samotná skutočnosť, že určitá osoba je zapísaná ako užívateľ veci neznamená, že je aj oprávneným držiteľom. Výpis z JEP pritom nie je právnou skutočnosťou a ani právnym úkonom. Otáznym zostáva, na základe akých skutočností mohli právni predchodcovia žalobcov byť v omyle ohľadne svojho vlastníckeho práva, keď absentoval akýkoľvek scudzovací úkon alebo rozhodnutie príslušného orgánu, týkajúce sa sporných pozemkov. 2.7 Žalobcovia v spore nepreukázali dobromyseľnosť držby ich právnych predchodcov; dobromyseľnosť je pritom obligatórnou podmienkou pre nadobudnutie veci vydržaním. Skutkový záver súdu, že dom so súp. číslom XX postavili rodičia/starí rodičia žalobcov je nesprávny, pretože zo samotnej žaloby vyplýva, že dom postavili starí/prastarí rodičia žalobcov. 2.8 Argumentáciu v odvolaní žalovaní vzniesli už v priebehu konania (dobromyseľnosť, absencia preukázania putatívneho titulu, preukázanie právneho nástupníctva k pozemkom od roku 1938 na základe verejných listín - dedičské rozhodnutia), ale súd sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rozsudok je preto nepreskúmateľný.

2.9 Žalovaní navrhli rozsudok okresného zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

4. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť ; podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie, inak podľa neho vecne a právne správny, podľa z formálnych dôvodov zmenil tak, že určil, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie F., ako parc. č. N. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 712 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1.733 m2, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľov A. G., O. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. a A. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., v celosti, ku dňu smrti A. G. (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu, ktoré sú im žalovaní povinní zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o vyčíslení súdnym úradníkom okresného súdu (výrok II.).

6. Na dovolanie žalovaných Najvyšší súd SR uznesením č.k. zo dňa 21.12.2022 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.1 Najvyšší súd SR poukázal na to, že vydržanie patrí ku všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, vrátane bytov a nebytových priestorov, ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci, napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byt dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 14.11.2018). 6.2 Pre vydržanie pozemku je rozhodujúci reálny stav v prírode, v akom držiteľ po zákonom predpísanú minimálnu dobu 10 rokov s pozemkom nakladá ako so svojím a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu tento pozemok (parcela) v príslušných hraniciach určených v prírode hraničiacim plotom vlastnícky patrí. Pri hodnotení významu držby podľa minulej právnej úpravy nemožno prehliadnuť, že držba na základe bola všeobecne prípustná; súčasťou

skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene. Nemožno prehliadnuť, že držba na základe bola všeobecne prípustná; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene. Nová právna úprava () držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby, pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti mohli nastať najskôr od 01.01.1992. Z toho možno vyvodiť, že celá 10-ročná lehota nemusí uplynúť až po jeho účinnosti, t.j. po 01.01.1992. Pre započítanie vydržacej doby treba zohľadniť aj ustanovenie – ide o možnosť započítania vydržacej doby uplynutej pred 01.04.1983 – podľa ktorého bolo možno túto dobu započítať celú (t.j. vlastnú aj predchodcom), avšak vydržacia doba nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roka po 01.04.1983, teda 31.03.1984. 6.3 Ustanovenie uvádza, že pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia , sa vlastníkom pozemku v dôsledku vydržania stane osoba, ktorá kedykoľvek po 01.01.1992 splní podmienky stanovené citovaným ustanovením. Zo zákona teda nemožno vyvodiť, že nie je možné prihliadať k dobe, po ktorú mal oprávnený držiteľ, resp. aj jeho predchodca pozemok v držbe pred 01.01.1992 (porovnaj sp.zn. ). 6.4 Najvyšší súd poukázal na to, že dovolatelia už v odvolaní dôvodne poukazovali na to, že okresný súd síce vyhovel žalobe s odôvodnením, že právni predchodcovia žalobcov (starí/rodičia) predmetné nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné od roku 1958, kedy si postavili dom, teraz súp. číslo XX na parc. č. N. XXX, avšak súd prvej inštancie opomenul uviesť, na základe akých konkrétnych skutočností, t.j. na základe akého právneho titulu vstúpili do užívania týchto nehnuteľností dobromyseľne tak, že boli oprávnení ich užívať ako svoje. V tejto súvislosti Najvyšší súd uviedol, že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porovnaj ). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. 6.5 V danom prípade však zo strany súdu prvej inštancie v rozhodnutí chýbala odpoveď na otázku dobromyseľnosti vstupu právnych predchodcov žalobcov do držby predmetných nehnuteľností; následne, reagujúc na odvolacie námietky žalovaných, odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sporné pozemky vydržali už právni predchodcovia žalobcov v roku 1935, a to na základe kúpnej zmluvy z roku 1925, vychádzajúc pritom z iných skutkových záverov, ako vychádzal súd prvej inštancie, čím došlo zo strany odvolacieho súdu k porušeniu ustanovenia . Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového stavu, že vydržanie sporných parciel sa odvíja od kúpnej zmluvy z roku 1925, uzavretej A. G. a manželkou Q. G., ktorá sa síce nezachovala, ale bola intabulovaná do pozemno- knižnej zápisnice, vychádzajúc z listín vyžiadaných z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pracovisko archív Veľký Krtíš – zapožičaného kompletného spisu, týkajúceho sa kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 06.02.1925 medzi predávajúcim R. A. C. a kupujúcimi A. G. a manželka Q. G. v katastrálnom území F., uloženého pod signatúrou 621/1925 a týkajúceho sa signatúry katastrálne územie F. č. d. 1013/1028, uloženého v Okresnom meračskom stredisku Modrý Kameň. Ďalej odvolací súd uviedol, že následne v roku 1928 po tom, ako zomrela Q. G., O. R. na jej meno vedené vlastníctvo v pozemno-knižných zápisniciach XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX prešlo titulom dedičstva na ich deti G. – D., T. a A., každému po 1/3-ine. V tejto súvislosti žalovaný už v odvolaní namietali, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že pozemky, ktoré sú predmetom danej kúpnej zmluvy z roku 1925, sa nenachádzajú na mieste, na ktorom sa nachádzajú sporné parcely, vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku Ing. Šimúna na strane 11, a preto táto zmluva nemôže predstavovať putatívny titul, ktorý je podstatný pre konštatovanie dobromyseľnosti a oprávnenej držby, avšak odvolací súd sa ani s uvedenou námietkou nevysporiadal a nedal na ňu žiadnu odpoveď. 6.6 Najvyšší súd mal za to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu potom jasne nevyplýva kto?, kedy? a na základe čoho? (titul aj putatívny) vstúpil zo strany právnych predchodcov žalobcov do dobromyseľnej držby ohľadne sporných nehnuteľností. 6.7 Predpokladom vydržania je totiž skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, a teda že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti

nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( in fine ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porovnaj sp.zn. , bod 17). 6.8 Najvyšší súd SR vytkol odvolaciemu súdu aj, že nedal odpoveď na odvolaciu námietku, že pokiaľ teda boli vlastníkmi sporných pozemkov už pra/starí rodičia žalobcov, vlastníctvo k týmto pozemkom mohlo prejsť na rodičov/starých rodičov žalobcov len ich smrťou – dedením, avšak veci nadobudnuté dedičstvom nespadajú pod režim BSM, a preto je vylúčené, aby rodičia/starí rodičia žalobcov (A. G., O. P., zomr.XX.XX.XXXX a A. G., zomr.XX.XX.XXXX) nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom do režimu BSM. 6.9 K otázke dovolateľmi namietaného žalobného petitu by sa mala do úvahy vziať tak hmotnoprávna úprava dedenia (no nielen dedenia), ako aj procesnoprávna úprava konania o dedičstve, resp. procesnoprávna úprava vo všeobecnosti, no v neposlednom rade je potrebné sa zamerať na to, aby petit (ktorého odrazom je výrok súdneho rozhodnutia) zamedzoval vzniku ďalších sporov, a teda, aby bol na podanej žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva, naliehavý právny záujem a v konečnom dôsledku riešil spornosť vlastníckeho práva. 6.10 Najvyšší súd SR poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré už riešili otázku žalobného petitu v skutkovo obdobných veciach, napr. najvyšší súd v judikáte R32/2011 vychádzal z predpokladu, že žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je z hľadiska vymedzenia predmetu konania žalobou o určenie vlastníckeho práva k určitej (doposiaľ neprededenej) veci. Vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa. Pokiaľ totiž príslušná vec nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, v rámci ktorého by bolo určené, ktorý predmetný dedič (resp. dedičia) sa stal vlastníkom predmetnej veci tvoriacej súčasť dedičstva, nemôže sa dedič domáhať všeobecnou určovacou žalobou (podľa , resp. v súčasnosti ) určenia, že je vlastníkom predmetnej (neprededenej) veci. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že v zmysle sa dedič stáva vlastníkom vecí patriacich do dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. To, kto nadobudol veci (a iné majetkové hodnoty) patriace do dedičstva po poručiteľovi, je predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič domáhať na súde určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Preto, ak najvyšší súd vychádzal z predpokladu, že žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je žalobou o určenie vlastníckeho práva k určitej (dosiaľ neprededenej) veci, nemohol dôjsť k inému záveru ako k tomu, že ide o určenie vlastníckeho práva osoby poručiteľa. Na uvedené následne nadväzuje záver najvyššieho súdu ohľadom okamihu, ku ktorému sa vlastnícke právo poručiteľa určuje. Prirodzene, keďže smrťou stráca poručiteľ spôsobilosť na práva a povinnosti, nie je možné určiť vlastnícke právo poručiteľa k okamihu po jeho smrti (keďže po smrti toto vlastnícke právo poručiteľ už nemá. Súd preto logicky uviedol, že vlastnícke právo poručiteľa sa určuje k okamihu jeho smrti (t.j. k poslednému možnému okamihu, kedy poručiteľ toto vlastnícke právo ešte mohol mať). 6.11 Ďalej najvyšší súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , v ktorom je uvedená nasledujúca právna veta: „Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje na deň smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu vplyv na rozhodnutie súdu.“ V predmetnom rozhodnutí tak najvyšší súd v zásade vyslovil záver, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemá súd skúmať to, či určitá vec v súčasnosti (ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ale to, či predmetná vec bola vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. 6.12 Najvyšší súd tak citovaným judikátom determinoval, že predmetom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je (napriek zneniu žalobného návrhu) určenie vlastníckeho práva poručiteľa, pričom rozhodujúcim časovým okamihom, ku ktorému má súd viazať svoj určovací návrh, je okamih smrti poručiteľa a nie okamih vyhlásenia rozhodnutia súdu. 6.13 Dovolací súd vyslovil názor, že je potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s odvolacou argumentáciou dovolateľov, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd zdôraznil, že po zrušení rozsudku krajského súdu a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvej inštancie a odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu a súdy sú povinné rozhodnúť aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (, ).

7. Po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR, krajský súd podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa ; rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Odvolanie žalovaných je dôvodné. 9.1 Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. zo dňa 21.12.2022 uviedol, že princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi súdne konanie, vyjadruje vzájomnú nadväznosť a prepojenosť odvolacieho konania s konaním, uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu, vydanému v odvolacom konaní, musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil, čo najspoľahlivejšie signalizuje (práve) odôvodnenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti, vykonávanej súdom prvej inštancie. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle . Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky vnútorne, kompaktne a neprotirečivo vysvetliť dôvody jeho rozhodnutia. Myšlienkový postup súdu musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. 9.2 Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane najvyšší súd zdôraznil, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu ( ); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ). 9.3 Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní už v rámci prvoinštančného konania, ale aj v rámci odvolania proti rozsudku okresného súdu argumentovali, že znalec Ing. Ján Šimún v rámci znaleckého posudku č. 6/2017 v odpovedi na otázku č. (str. 11 posudku) konštatuje, že parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1925 sa nenachádzajú v riešenej lokalite (t.j. na mieste sporných pozemkov), ale sa nachádzajú v iných častiach katastrálneho územia F.. Uvedený dôkaz nebol pritom v konaní vyvrátený vykonaním iného dôkazu. Uvedené konštatovanie znalca a znalecký posudok ako dôkaz sú pritom podstatné pre celé konanie, keďže priamo podmieňuje aj dobromyseľnosť a oprávnenosť držby právnych predchodcov žalobcov. 10.1 Keďže predmetom kúpnej zmluvy z roku 1925 boli iné pozemky, ako sporné pozemky, je potom nevyhnutným záver, že právni predchodcovia žalobcov (pra/starí rodičia) nemohli byť dobromyseľní v rámci inštitútu vydržania a takými potom nemohli byť ani ďalší právni predchodcovia žalobcov (rodičia/ starí rodičia). Zmluva z roku 1925 potom nemôže predstavovať putatívny titul, ktorý je nevyhnutný pre konštatovanie dobromyseľnosti a oprávnenej držby. Najvyšší súd zdôraznil, že z uvedenou argumentáciou sa prvoinštančný súd ani odvolací súd nevysporiadali. 10.2 Zo spisu ďalej vyplýva, že kúpna zmluva z roku 1925 bola riadne intabulovaná. Pokiaľ boli sporné pozemky vo vlastníctve pra/starých rodičov, okamihom ich smrti mali prejsť na dedičov, avšak v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, preukazujúci prevod sporných pozemkov na rodičov/starých rodičov žalobcov. Súčasný originárny (vydržanie pozemkov pra/starými rodičmi) a derivatívny (nadobudnutie

vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z roku 1925) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa však pojmovo vylučuje. S uvedeným argumentom sa provoinštačný súd nevysporiadal. 10.3 Prvoinštančný súd rozhodol, že predmetné pozemky patrili do BSM rodičov/starých rodičov BSM. Žalovaní poukázali na to, že veci nadobudnuté dedičstvom nespadajú pod režim BSM, teda je vylúčené, aby rodičia/starí rodičia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom do BSM. Žalovaní namietali, že pokiaľ prvoinštančný súd rozhodol, že predmetné pozemky patria do BSM rodičov/starých rodičov BSM, takto formulovaný nárok nespĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu, keďže na základe tohto výroku nie je možné začať prípadné dedičské konanie a tento výrok nedáva odpoveď na základnú otázku, či určitá vec patrila alebo nepatrila do dedičstva (vec mohla patriť do BSM, ale napr. ešte pred smrťou mohla byť scudzená, t.j. nepatrila by do dedičstva). Pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že podstatou žaloby je domáhanie sa žalobcov, že sporné pozemky patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, požadovaný petit tomu nezodpovedá. Určenie časového okamihu je však rozhodujúce, keďže časový okamih determinuje, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva, t.j. či predmetné právo v rozhodnom okamihu existuje alebo nie. 10.4 Najvyšší súd zdôraznil, že krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. s tým, že žalobami o určenie vlastníctva sú aj žaloby o určenie vecí patriacich do dedičstva, resp. žaloby o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci; takýmto spôsobom však žaloba sformulovaná nebola, t.j. takáto žaloba nespĺňala podmienky pre zistenie naliehavého právneho záujmu; naliehavosť právneho záujmu z formulácie petitu nevyplýva.

11. Žalovaní namietajú skutočnosti, ktoré namietali už aj v prvoinštančnom konaní, s ktorými sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nesprávne. 11.1 S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že právny názor, aký prezentoval okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku, nezodpovedá skutkovým zisteniam po vykonaní dokazovania, v dôsledku čoho je jeho rozsudok nepreskúmateľný (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom). Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nezistil dôvod na jeho potvrdenie ( ), ani zmenu ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania ( ). 11.2 Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude nanovo právne posúdiť vec za použitia zákonných ustanovení (o vydržaní) v nadväznosti na podanú žalobu (pokiaľ na petite žalobcovia zotrvajú), vyhodnotí naliehavý právny záujem na podanej žalobe, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaných a s vyjadreniami, prezentovanými v odvolacom aj dovolacom konaní a opätovne vo veci rozhodne, a to aj o všetkých trovách konania, tzn. o trovách konania pred okresným, krajským i najvyšším súdom ( , ).

12. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.