Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa Merck Sharp & Dohme Corp, so sídlom 126 East Lincoln Avenue, Rahway, New Jersey, Spojené štáty americké, zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Kůs Považanovou, so sídlom Elišky Peškové 735, 150 00 Praha 5, Česká republika, proti odporcovi Sandoz Pharmaceuticals d.d., so sídlom Verovškova 57, 1000 Ljubljana, Slovinska s organizačnou zložkou Sandoz d.d.-organizačná zložka, so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava, IČO: 35 972 301, zastúpenému BEATOW PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 841, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -214 zo dňa 29. októbra 2019 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -214 zo dňa 29. októbra 2019 v časti prvej výrokovej vety mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -214 zo dňa 29. októbra 2019 v časti druhej výrokovej vety potvrdzuje.

III. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -214 zo dňa 29. októbra 2019 v časti štvrtej výrokovej vety zrušuje a v časti rozhodnutia o návrhu na náhradu trov prvoinštančného konania vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV. Odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. uložil odporcovi povinnosť zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike do 21.12.2019, alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať liek s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-Š, ku dňu 30.9.2019 s názvom Posaconazole SANDOZ 40mg/ml. Výrokom II. vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo výroku III. súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať na Okresný súd Banská Bystrica žalobu vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň výrokom IV. rozhodol, že o nároku na náhradu trov bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

2. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol tak, že prikáže odporcovi, aby sa zdržal ponúkania, uvádzania lieku Posaconazole SANDOZ na slovenský trh alebo pre tieto účely skladovania alebo dovážania lieku, a to do 21.12.2019 a zároveň, aby odporca vzal späť žiadosť č. 17195 o zaradenie výrobku Posaconazole SANDOZ do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny a úhrady výrobku Posaconazole SANDOZ, alebo alternatívne požiadal o dekategorizáciu tohto výrobku (vyradenie zo zoznamu kategorizovaných liekov). Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že je majiteľom

slovenského dodatkového ochranného osvedčenia č. 35 ( ďalej len „ DO-35“), ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku posaconazol. Táto látka zabraňuje množeniu určitých druhov plesní v tele. Medzi lieky, ktoré obsahujú túto látku patrí aj NOXAFIL®, ktorý je od roku 2006 zaregistrovaný a patrí navrhovateľovi a z hľadiska nekalej súťaže má na trhu prioritu. Maximálna doba platnosti DO-35 vyprší dňa 21.12.2019, a teda trh v tejto oblasti bude voľný odo dňa 22.12.2019. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca je zahraničnou právnickou osobou, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky, je držiteľom registrácie pre výrobok nazvaný Posaconazole SANDOZ 40mg/ ml, ktorý obsahuje 40mg posaconazolu, ako jeho účinnú zložku. Posaconazole SANDOZ bol dňa 22.3.2017 zaregistrovaný Štátnym pre kontrolu liečiv ako generická verzia navrhovateľovho lieku NOXAFIL®. Tento výrobok odporcu stavia do ochrany DO-35 navrhovateľa.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca dňa 30.8.2019 požiadal o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku na Ministerstvo zdravotníctva SR pre výrobok Posaconazole SANDOZ - žiadosť 17195. Podľa rozpisu bude rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zverejnené dňa 15.10.2019 a následne bude Posaconazole SANDOZ dňa 1.12.2019 zaradený na Zoznam úradne určených cien a od 1.1.2020 bude tento liek zaradený na Zoznam kategorizovaných liekov. Navrhovateľ tvrdil, že predmetný liek nepotrebuje mať na vstup na slovenský trh určenú cenu a byť kategorizovaný a tiež mal za to, že išlo o dobrovoľný krok podniknutý odporcom z čisto obchodných dôvodov. Posaconazole SANDOZ ako výrobok odporcu bol zaregistrovaný v rámci zjednodušeného registračného konania, ako liek rovnocenný s referenčným liekom (generikum). Je zaregistrovaný v rovnakej triede APCJ02AC04 ako liek navrhovateľa NOXAFIL®. Sú preto z farmaceutického hľadiska považované za bio ekvivalentné náhrady. Navrhovateľ tiež tvrdil, že jeho DO-35 bude platné do 21.12.2019, na základe ktorého má navrhovateľ právo na poskytnutie súdnej ochrany pre svoje práva až do posledného dňa doby platnosti DO-35. Samotné podanie žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny lieku je neoprávneným zásahom do výlučných práv z DO-35 a nekalým súťažným konaním. Navrhovateľ tvrdí, že konanie odporcu zasahuje navrhovateľa, ako majiteľa DO-35 ešte skôr, než sa v Posaconazole SANDOZ dostane na trh, keďže dôjde k zníženiu počtu objednávok na NOXAFIL®, teda liek navrhovateľa, na ktorý sa vzťahuje DO-35. Podľa navrhovateľa až do posledného dňa platnosti dodatkového ochranného osvedčenia nie je možné vyrábať, dovážať, skladovať ani ponúkať výrobok Posaconazole SANDOZ na slovenskom trhu. Pre oblasť nekalej súťaže je kľúčové, že navrhovateľ uviedol výrobok obsahujúci posaconazol ako prvý. Tým, že odporca uvedie obsahujúci konkurenčný výrobok na slovenský trh predčasne, takéto konanie predstavuje nekalosúťažné konanie, keďže by odporca parazitoval na investíciách navrhovateľa, ktorý už vložil finančné prostriedky do výskumu a vývoja, a teda je schopné privodiť škodu navrhovateľovi a narušiť fungovanie hospodárskej súťaže na všeobecnej úrovni. Podľa názoru navrhovateľa je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože konanie odporcu spôsobí navrhovateľovi významnú a neodstrániteľnú majetkovú a nemajetkovú ujmu.

4. Súd prvej inštancie na základe podaného návrhu a všetkých predložených dôkazov zo strany navrhovateľa mal za to, že navrhovateľ sčasti osvedčil uplatnený nárok na súdnu ochranu. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ osvedčil, že je držiteľom DO-35 chrániaceho farmaceutický prípravok ( liek ) obsahujúci účinnú látku posaconazol, pričom maximálna doba platnosti DO-35 uplynutie dňa 21.12.2019. Tiež konštatoval, že na slovenskom trhu je navrhovateľ prítomný s originálnym liekom NOXAFIL®, ktorého účinnou látkou je posaconazol. Odporca je držiteľom registrácie pre liek Posaconazole SANDOZ, ktorý registroval ŠÚKL dňa 21.6.2019 ako generickú verziu lieku NOXAFIL® a tiež obsahuje účinnú látku posaconazol. Súd tiež považoval za osvedčené, že odporca dňa 30.8.2019 požiadal ministerstvo o zaradenie tohto lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie jeho ceny, preto je podľa názoru súdu zrejmé, že v dohľadnej dobe plánuje odporca jeho uvedenie ako generiká na trh. Súd konštatoval, že hoci tento liek ešte nie je na trhu prítomný, konanie odporcu logicky smeruje k jeho bezprostrednému uvedeniu na trh, a to ešte počas platnosti DO-35. Súd tiež považoval za nesporné, že ide o liek, ktorého avizovaná dostupnosť v dohľadnej dobe môže spôsobiť zásah do práv navrhovateľa. Na základe uvedeného súd uznal, že existuje hrozba pre práva navrhovateľa z DO-35 odôvodňujúca potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je vzhľadom na krátkosť času jediným efektívnym prostriedkom ochrany práv duševného vlastníctva navrhovateľa. Súd mal tiež za to, že táto úprava nepredstavuje neprimerané obmedzenie práv odporcu, lebo povinnosť nariadená neodkladným opatrením je limitovaná platnosťou výlučných práv navrhovateľa z dodatkového ochranného osvedčenia, ktoré sú nesporné.

5. V časti týkajúcej sa správnych konaní začatých na návrh odporcu - konanie o žiadosti č. 17195 o zaradenie lieku s názvom Posaconazole SANDOZ do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny lieku súd návrh zamietol, nakoľko si osvojil záver Krajského súdu v Banskej Bystrici ( uznesenie č.k. -201 zo dňa 24. 8.2017 a č.k. -501 zo dňa 10.1.2019 ) o nedostatku právomocí súdov zasahovať do práv fyzickej alebo právnickej osoby obracať sa so žiadosťami na správne orgány a žiadať rozhodnutie, na ktoré má právo podľa príslušných právnych predpisov, pričom výrok súdu, ktorým by uložil povinnosť napr. zobrať späť žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov by ani nebol vykonateľný.

6. Súd uviedol, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté vo veci samej a zároveň konštatoval, že toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením v súlade s .

7. Proti výroku II. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Výrokom II. zamietol súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvej inštancie uložil odporcovi do jedného dňa od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vziať späť žiadosť ID 17195 o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k výrobku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S, ku dňu 30.9.2019 s názvom Posaconazole SANDOZ, alebo alternatívne aby súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť do jedného dňa od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žiadosť o vyradenie lieku s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19-S, ku dňu 30.9.2019 s názvom Posaconazole SANDOZ, zo zoznamu kategorizovaných liekov.

8. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdí, že žiadne z ustanovení právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie uvádza v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nezaoberá právom právnických osôb obracať sa na správne orgány a prípustnosťou zásahu súdu do tohto práva v prípade, že zásah súdu je nevyhnutný pre odstránenie následku neoprávneného zásahu rušiteľa do práv duševného vlastníctva a súvisiaceho protiprávneho stavu. Záver okresného súdu o nedostatku právomoci súdov na zasahovanie do práva právnickej osoby obracať sa na správne orgány preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Súd neodôvodnil svoj záver, že rozhodnutie o danom zásahu by bolo nevykonateľné. Súd prvej inštancie má povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a absencia riadneho odôvodnenia v napadnutom uznesení, konkrétne neuvedenie žiadnych ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu v II. výroku napadnutého uznesenia spôsobuje, že napadnuté uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti. Podľa navrhovateľa už z tohto dôvodu je nutné II. výrok napadnutého uznesenia zrušiť.

9. Navrhovateľ v odvolaní ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ tvrdí, že súd posúdil vec chybne po právnej stránke a jeho skutkové závery sú nesprávne a naopak, na základe nesprávneho skutkového posúdenia učinil chybné právne závery. Navrhovateľ tvrdí, že závery okresného súdu sú nesprávne a v rozpore s platným slovenským právom. Navrhovateľ uviedol, že samotné podanie žiadosti o kategorizáciu lieku Posaconazole SANDOZ, je neoprávneným zásahom do práv navrhovateľa z DO-35, ktorý tieto práva porušuje a pokiaľ súd nedospel k tomuto záveru, tak pochybil. Predmetná žiadosť o kategorizáciu predstavuje v zmysle patentového zákona ponúkanie konkrétneho výrobku - lieku za určitú cenu a s určitou úhradou z verejného zdravotného poistenia Ministerstva zdravotníctva SR - konanie ekvivalentom reklame či inej propagácii ( v patentovom práve nie je možné vyžadovať ponuku v zmysle záväzkového práva ). Žiadosť o kategorizáciu je zverejnená a je všeobecne známou skutočnosťou, že zverejnené žiadosti o kategorizáciu sú monitorované užívateľmi verejného zdravotného poistenia, napr. nemocnicami, distribútormi liekov a pod., ktorí im prispôsobujú svoje správanie - napr. podržaním objednávok liekov, ktoré sa už nachádzajú na trhu a požadovaním zliav kvôli bezprostrednému uvedeniu nového generického lieku po podaní kategorizačnej žiadosti. Navrhovateľ poukázal na to, že národné, medzinárodné a európske právo vyžadujú, aby právam duševného vlastníctva bola poskytnutá účinná právna ochrana prostredníctvom nariaďovania neodkladných opatrení, a to až do posledného dňa platnosti priemyselných práv. Keďže podaním kategorizačnej žiadosti došlo k zásahu do práva navrhovateľa, je oprávnený domáhať sa napravenia závadného stavu v tejto situácii tým, že odporca

vezme späť svoju žiadosť. Navrhovateľ poukázal na judikatúru NS SR, podľa ktorej slovenské súdu majú právomoc uložiť právnickým osobám podať návrh na štátne orgány v špecifických prípadoch, keď určité predchádzajúce návrhy/žiadosti daných právnických osôb neoprávnene zasiahli do práv duševného vlastníctva, napríklad súdy majú právomoc uložiť právnickým osobám podať návrh na súd na zmenu obchodného mena v prípade, že keď zapísané obchodné meno poruší práva duševného vlastníctva inej osoby. Takéto rozhodnutia sú jednoznačne vykonateľné. Pokiaľ by odporca povinnosť nesplnil, budú mu ukladané pokuty až do doby, kým ju splní - alternatívnou formuláciou petitu navrhovateľ zaisťuje, že povinnosť nie je prakticky nesplniteľná. Navrhovateľ je presvedčený, že súd prvej inštancie pochybil, keď zamietol nárok II. navrhovateľa vznesených v návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.9.2019. Zároveň je navrhovateľ presvedčený, že jeho nárok na odstránenie závadného stavu spôsobeného nekalosúťažným konaním odporcu, a to späťvzatím žiadosti č. 17195 alebo alternatívne podaním žiadosti o vyškrtnutie prípravku Posaconazole SANDOZ zo zoznamu kategorizovaných liekov, je v súlade s , a preto po právu. Okresný súd teda pochybil, keď uvedený nárok zamietol, a to bez uvedenia dôvodov.

10. K namietanej nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti napadnutého II. výroku uznesenia navrhovateľ v odvolaní uviedol, že vo všeobecnej rovine platí, že súdy sú povinné odkázať na konkrétne pravidlo, ktoré v rámci právneho posúdenia aplikovali na zistený skutkový stav a riadne odôvodniť závery, ktoré ich viedli k aplikácii daného pravidla. Tieto závery zodpovedajú ustálenej judikatúre v slovenských aj zahraničných súdov, pričom navrhovateľ poukázal na právne závery českej a slovenskej judikatúry, z ktorej vyplýva povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré ustanovenia právnych predpisov, ani ktoré konkrétne právne pravidlá použil pri právnej kvalifikácii, teda vôbec neuviedol, na základe ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov a právnych pravidiel dospel k svojmu rozhodnutiu zamietnuť navrhovateľov nárok II. Navrhovateľ je presvedčený, že odkaz na dve rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici nemôže predstavovať riadne odôvodnenie druhého výroku napadnutého uznesenia, pretože nie je zrejmé, ktoré konkrétne právne predpisy a pravidlá súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav. Je tomu predovšetkým preto, že sám krajský súd v uvedených uzneseniach žiadne právne normy neuvádza a argumentuje výhradne všeobecne. Súd prvej inštancie teda zamietol nárok navrhovateľa II. bez toho, aby uviedol akékoľvek dôvody, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu, následkom čoho napadnuté uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti a právo navrhovateľa na spravodlivý proces bolo porušené. Navrhovateľ zdôraznil, že absencia riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť, ktoré napĺňajú odvolací dôvod podľa . Už z tohto dôvodu je nutné II. výrok napadnutého uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Navrhovateľ ďalej poukázal na článok II. ods. 1, a a má za to, že z týchto právnych noriem je zrejmé, že súd má právomoc nariadiť odporcovi „ aby niečo vykonal“, čo zahrňuje aj späťvzatie žiadosti podanej na správny orgán, bolo preto na súde, aby uviedol, aká iná právna norma túto širokú právomoc výslovne obmedzuje.

12. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že je daná právomoc súdu nariadiť právnickej osobe podať návrh na štátny orgán a také súdne rozhodnutie je vykonateľné. Poukázal na článok VII. ods. 5 a článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES, čl. 50 Dohody TRIPS a a patentového zákona, podľa ktorých platí, že súdy poskytujú ochranu proti neoprávnenému zásahu do práv z dodatkového ochranného osvedčenia, ktorý je predstavovaný porušením daných práv alebo ich ohrozením: „Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené“. Navrhovateľ tvrdí, že všetky tieto ustanovenia boli uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom Smernica č. 2004/48/ES ( článok 9 ) a Dohoda TRIPS ( článok 50 ) vyžadujú, aby členské štáty EÚ ( vrátane Slovenskej republiky ) zaistili, že neodkladné opatrenia budú nariaďované na ochranu práv z dodatkových ochranných osvedčení. vyžaduje ( článok 43 ods. 1 , článok 20 ods. 1 a článok 46 ), aby účinná súdna ochrana bola poskytovaná všetkým právam, vrátane práv duševného vlastníctva, ktoré sú tiež vlastníckym právom.

13. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevzniesol žiaden nárok, ktorý by bránil v uvedení generického prípravku na trh okamžite po uplynutí platnosti dodatkového

ochranného osvedčenia. Zdôraznil, že jedinou zákonnou požiadavkou na uvedenie generického prípravku na trh je jeho registrácia u ŠÚKLu (či Európskej liekovej agentúry) - stanovenie ceny a úhrady generického prípravku Ministerstvom nie je zákonnou požiadavkou pre uvedenie generického prípravku na slovenský trh. Podanie žiadosti o stanovenie ceny a úhrady je krokom, ktorého jediným cieľom je zvýšiť zisk z obchodovania generického prípravu na trhu, pretože umožní uhradenie časti z nákladov na kúpu prípravku z finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia. Ide preto o dobrovoľný krok podniknutý odporcom z čisto obchodných dôvodov.

14. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že ponúkanie výrobku chráneného dodatkovým ochranným osvedčením chráneného je v rozpore s § 15 ods. 1 písm. a) patentového zákona. Ustanovenie § 15 patentového zákona stanoví, že „ bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo používať výrobok“. Ponuka podľa patentového zákona zachycuje aj reklamu a inú propagačnú činnosť, ktorá má negatívny dopad na majiteľa patentu. Navrhovateľ má za to, že podanie kategorizačnej žiadosti odporcom predstavuje ponuku prípravku Posaconazole SANDOZ Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, resp. poisťovniam za v žiadosti uvedenú cenu, a preto kategorizačná žiadosť sama o sebe predstavuje ponuku v zmysle § 15 patentového zákona. Nariadenie , ani patentový zákon pritom neobsahujú žiadnu výnimku, ktorá by stanovila, že by podanie kategorizačnej žiadosti alebo iné konanie podľa zákona nemohlo byť porušením dodatkového ochranného osvedčenia - cf. s výnimkou BOLAR aplikovateľnou na registráciu lieku pred ŠÚKLom, ktorá je výslovne implementovaná v o liekoch a ďalej v patentového zákona. Navyše ponuka odporcu je zverejnená, t.j. bez ďalšieho viditeľná nemocnicami, distribútormi a verejnými zdravotnými poisťovňami.

15. Správnosť svojho výkladu preukazuje navrhovateľ aj nedávnou novelizáciou čl. 5 Nariadenia ES č. 469/2009 , Nariadením EÚ č. 2019/933 zo dňa 20.5.2019. Táto novelizácia priniesla výnimku z ochrany práv ochranných dodatkových osvedčení, ktorá umožňuje skladovanie generických výrobkov v EÚ v prípade, ak sú vyrobené šesť mesiacov pred uplynutím dodatkového ochranného osvedčenia. Táto výnimka sa použije iba na dodatkové ochranné osvedčenia, o ktoré bolo požiadané ku dňu 1.7.2019 alebo neskôr; v novelizovanom znení čl. 5 je vyslovene stanovené, že táto výnimka sa nepoužije na dodatkové ochranného osvedčenia, ktoré sa stali účinnými pred 1.7.2019, medzi ktoré patrí aj DO-35. Uvedená novelizácia preukazuje, že všetky neoprávnené zásahy do práv z dodatkových ochranných osvedčení sú zakázané až do posledného dňa platnosti daného dodatkového ochranné osvedčenia, a to aj v prípade, že generický výrobok nemohol byť predávaný hneď prvý deň po uplynutí platnosti dodatkového ochranného osvedčenia. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-688/17, ktoré tiež preukazuje, že cieľom Smernice č.2004/48/ES je vysoká ochrana práv duševného vlastníctva. Taktiež navrhovateľ poukázal na správu o sektore práv duševného vlastníctva z roku 2009 vydanú Komisiou EÚ, ktorá uviedla, že niektoré právne úpravy režimu stanovenia ceny a úhrady ( kategorizácie ) liekov vyžadujú, aby generické prípravky porušili práva duševného vlastníctva, čo je neprípustné, a preto Komisia EÚ odporučila dotknutým členským štátom zmeniť právnu úpravu režimu stanovenia ceny a úhrady ( kategorizácie ) liekov tak, aby umožňovala uvedenie generických liekov na trh okamžite po uplynutí platnosti patentu/dodatkového ochranného osvedčenia, a to napr. umožnením okamžitého/predbežného alebo automatického stanovenia ceny a úhrady ( kategorizácie ), ktorý by bol preskúmaný ex post. Súčasná slovenská právna úprava stanovenia ceny a úhrady takýto postup neumožňuje, čo však neznamená, že je prípustné neposkytnúť ochranu právu navrhovateľa.

16. Navrhovateľ tiež poukázal na a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -700 zo dňa 29.4.2011, ktoré bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnutím sp.zn. zo dňa 15.11.2011, ktoré uvádza, že podanie žiadosti o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov predstavuje porušenie patentu. Navrhovateľ tvrdí, že toto uznesenie je v súlade so zahraničnou praxou, ktorú citoval navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ taktiež tvrdí, že podanie žiadosti o stanovenie ceny o úhrady, vo vzťahu k lieku Posaconazole SANDOZ zo strany odporcu predstavuje nekalosúťažné konanie voči navrhovateľovi. Navrhovateľ je presvedčený, že konanie odporcu, ktoré bolo súdom prvej inštancie kvalifikované ako porušenie DO-35, je možné automaticky kvalifikovať tiež ako nekalosúťažné konanie voči navrhovateľovi podľa generálnej klauzuly zákazu nekalej súťaže. Navrhovateľ si pre seba vyhradzuje istú časť trhu v Slovenskej republike a porušujúce konanie odporcu predstavuje zásah do tejto exluzívnej časti trhu. Uvedené konanie je dosiahnuté pomocou porušenia práv navrhovateľa, ktorý je súťažiteľom na relevantnom trhu, a preto je v rozpore s dobrými mravmi, keďže porušenie práv

súťažiteľa nie je v súlade s dobrými mravmi súťaže. Podaním žiadosti č. 17195 odporca začal súťažiť s navrhovateľom, pretože v podstate spravil ponuku Ministerstvu zdravotníctva SR a prostredníctvom neho poisťovniam, pacientom, distribútorom, nemocniciam a lekárňam a zahájil obchodné rokovanie o cene, za ktorú bude výrobok predávať, čím vyvolal závadný stav, ktorým dochádza k porušeniu práv navrhovateľa nebyť vystavený nekalej súťaži. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ presvedčený, že nárok II. navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal odstránenia závadného stavu vykonaného odporcom žiadosťou č. 17195 je po právu, a preto súd prvej inštancie pochybil, keď návrh nároku II. zamietol druhým výrokom napadnutého uznesenia.

17. Podľa navrhovateľa súd prvej inštancie má právomoc nariadiť právnickej osobe podať návrh na štátny orgán a také súdne rozhodnutie je vykonateľné. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 16.11.2010, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom súd uložil odporcovi v danom spore povinnosť podať návrh na zápis zmeneného obchodného mena do obchodného registra u príslušného súdu. Keďže podľa článku 8 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20.3.1883 v znení neskorších revízií platí, že obchodné meno je právom duševného vlastníctva, je zrejmé, že na nápravu protiprávneho stavu vyvolaného neoprávneným zásahom do práva duševného vlastníctva - obchodného mena - má súd právomoc nielen uložiť odporcovi povinnosť zmeniť spoločenskú zmluvu, ale tiež uložiť odporcovi povinnosť podať návrh na príslušný súd. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že súd môže nariadiť odporcovi, aby odstránil závadný stav. Akú konkrétnu povinnosť odporcovi uloží je ponechané na súde, nakoľko v súvislosti so základmi Civilného sporového konania platí, aby súdy súkromnoprávne spory rozhodovali tak, aby poskytli účinnú ochranu právam, preto je nutné prihliadnuť aj k , ktorý uvádza, že : „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala.

18. Keďže ministerstvo odmieta poskytnúť ochranu právam navrhovateľa v rámci správneho konania o kategorizácii, je súd prvej inštancie jediným miestom, kde sa navrhovateľ môže domáhať svojich práv a odmietnutie ochrany má konečný, a preto ústavnoprávny rozmer. Navrhovateľ je presvedčený, že uvedené závery o existencii právomoci súdu ukladať povinnosť právnickej osobe podať návrh na súd, ktorým bude odstránený protiprávny stav vyvolaný neoprávneným zásahom do práv z duševného vlastníctva, a ktorých správnosť potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky, je možné bez ďalšieho aplikovať na predmetné konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň je navrhovateľ presvedčený, že na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý bol vyvolaný podaním predmetnej žiadosti odporcu o stanovenie ceny a úhrady, ktorá predstavuje neoprávnený zásah do práv navrhovateľa z DO-35, bolo nevyhnutné nielen uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike, ale vopred tieto účely skladovať alebo dovážať liek Posaconazole SANDOZ, ale taktiež povinnosť podať návrh na späťvzatie kategorizačnej žiadosti alebo návrh na vyškrtnutie lieku Posaconazole SANDOZ na príslušný správny orgán. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal vyhovieť navrhovateľovmu nároku II. z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu a navrhované neodkladné opatrenie nariadil. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľa.

19. Proti výroku I. uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a voči výroku III., ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý podal odvolanie z dôvodov podľa pím. a), , a .

20. Na úvod odvolania odporca uviedol, že konanie trpí vadou konania v zmysle , nakoľko pred súdom prebiehalo konanie pod sp.zn. , ktorého účastníci aj predmet je totožný s týmto konaním a v ktorom súd vydal dňa 20.8.2019 uznesenie. Stranami sporu predchádzajúceho konania je navrhovateľ (v pozícií navrhovateľa) a odporca (v pozícií odporcu). Predmetom predchádzajúceho konania, rovnako ako je to aj predmetom tohto konania, bol návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd nariadiť odporcovi zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike do 21.12.2019, alebo pre tieto účely skladovať alebo dovážať Posaconazole a do jedného dňa od doručenia rozhodnutia vziať späť žiadosť o zaradenie Posaconazole do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny alebo alternatívne podať žiadosť o vyradenie Posaconazole zo zoznamu kategorizovaných liekov. Tak ako v tomto konaní, aj v predchádzajúcom konaní založil navrhovateľ svoj návrh na tvrdení, že podaním žiadosti o zaradenie

Posaconazole do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie cien na Ministerstve zdravotníctva SR odporca porušil práva navrhovateľa vyplývajúce z dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku Posaconazol, a to aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ je prítomný na trhu v Slovenskej republike so svojím liekom NOXAFIL®, ako aj to, že odporca podaním žiadosti porušil patentový zákon v znení neskorších predpisov, ako aj čl. 5 ods. 2 písm. III. a IV. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 469/2009 zo dňa 5. 5. 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá a dopustil sa nekalej súťaže podľa v znení neskorších predpisov. Odporca tvrdí, že toto konanie sa s predchádzajúcim konaním zhoduje vo všetkých prvkoch, a preto je potrebné konštatovať, že pri obidvoch konaniach sa jedná o totožnosť predmetu sporu, a preto toto konanie nemôže pokračovať pre prekážku litispedencie podľa .

21. Pokiaľ by sa chcel navrhovateľ brániť proti tvrdeniu odporcu o prekážke litispedencie námietkou, že Návrh je založený na žiadosti č. 17195 - 1864 D, Posaconazole SANDOZ 40mg/ml, sus por 1x105ml o zaradenie Posaconazole do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie cien zo dňa 30.8.2019, zatiaľ čo návrh v predchádzajúcom konaní je založený na žiadosti č. 17017 - 1864 D, zo dňa 31.7.2019, odporca uvádza, že toto nemôže byť relevantná obrana, nakoľko žiadosť o kategorizáciu č. 1 a žiadosť o kategorizáciu č. 2 sú úkony, ktoré majú rovnaký obsah a vyvolávajú rovnaké účinky, ktorými sú zaradenie Pasaconazole do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie cien. Existuje teda rovnaká skutková situácia relevantná pre rozhodovanie súdu. V prípade, ak odvolací súd v rámci odvolacieho konania, ktoré je vedené pod sp.zn. uznesenie zo dňa 20.8.2019 potvrdí, bude rozhodovať na základe skutkového stavu, ktorý zahŕňa aj žiadosť o kategorizáciu č. 2. Z tohto pohľadu bude potom rozhodnutie odvolacieho súdu v rámci predchádzajúceho konania predstavovať pre toto konanie prekážku rozhodnutej veci ( res iudicata ) v zmysle . Zároveň poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie vydané uznesením a neodkladné opatrenie, ktorého vydanie požaduje navrhovateľ v rámci predchádzajúceho konania sú totožné. Na základe uvedeného odporca konštatuje, že toto konanie je dotknuté prekážkou začatého konania ( litispedencia ), ktorá patrí k neodstrániteľným prekážkam konania, a preto odporca navrhol, aby odvolací súd v zmysle uznesenie zrušil a v zmysle v spojení s konanie zastavil.

22. Odporca taktiež v odvolaní tvrdí, že uznesenie trpí vadou aj preto, že nie je dostatočne odôvodnené. Konštatoval, že vyjadrenie súdu v bode č. 23. uznesenia k rozhodujúcim právnym otázkam sú veľmi nejasné a neurčité. Absentuje odkaz na akýkoľvek právny predpis, o ktorý by súd opieral svoj právny názor. Súd síce v bodoch 6 až 21 uznesenia cituje ustanovenia právnych predpisov, avšak z textu bodu č. 23. nie je zrejmé, o ktoré konkrétne ustanovenia súd svoje právne závery opiera. Tiež z odôvodnenia uznesenia nie je možné vyčítať, či navrhovateľ skutočne osvedčil svoj nárok na súdnu ochranu. Odporca na porovnanie uviedol časť odôvodnenia uznesenia zo dňa 20.8.2019, ktorá sa zaoberá samotným zdôvodnením tohto rozhodnutia súdu, ktorým súd v plnom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 15.8.2019. Z odôvodnenia uznesenia zo dňa 20.8.2019 je zrejmé, aký právny názor súd zastáva a ako sa vysporiada so všetkými kľúčovými právnymi argumentmi navrhovateľa obsiahnutými v jeho návrhu. Na základe uvedeného odporca konštatuje, že odôvodnenie uznesenia porušuje odporcove ústavné právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 , ako aj podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že odporcove námietky ohľadne litispedencie a ohľadne nedostatočného odôvodnenia uznesenia nie sú relevantné, odporca namieta, že vydaním uznesenia bol porušený princíp právnej istoty podľa článku II. , ktorý je súčasťou právneho štátu podľa článku I. . Odporca poukázal na judikatúru súdov.

23. Odporca taktiež konštatoval, že úvahy navrhovateľa, že odporca porušil práva navrhovateľa vyplývajúce z DO-35 nie sú správne a korektné. Odporca uviedol, že zákonná lehota pre rozhodnutie o zaradenie lieku do kategorizácie a úradnom určení ceny lieku je stanovená v § 16 ods. 2 Zákona o úhrade a predstavuje 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. To znamená, že v prípade Žiadosti o kategorizáciu č. 2, ktorá bola Ministerstvu doručená dňa 30.8.2019, muselo Ministerstvo rozhodnúť o tejto žiadosti najneskôr približne do konca februára 2020. V Zozname predpokladaných termínov sú uvedené len orientačné údaje pre rozhodovanie Ministerstva, ktoré nie sú pre Ministerstvo záväzné a z toho dôvodu nie je tento dokument relevantným dôkazom pre osvedčenie ohrozenia porušenia navrhovateľovho práva, pre ktoré požaduje vydať neodkladné opatrenie. Tiež nie je relevantný odkaz na § 80 Zákona

o úhrade v súvislosti s lehotami na rozhodnutie Ministerstva o Žiadosti o kategorizáciu č. 2, nakoľko predmetné ustanovenie Zákona o úhrade v ods. 1 stanovuje len lehotu pre zverejnenie rozhodnutia na webovom sídle Ministerstva, ktoré sa má uskutočniť do 15 dňa mesiaca, avšak v čase podania Návrhu ešte nebolo zrejmé, kedy Ministerstvo o Žiadosti o kategorizáciu č. 2 rozhodne, preto pre stanovenie tejto lehoty je relevantný práve § 16 ods. 2 Zákona o úhrade so stanovením 180 dňovej lehoty od podania príslušnej žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že kalkulácia navrhovateľa, na ktorej navrhovateľ zakladá svoj návrh a podľa ktorej malo byť kladné rozhodnutie Ministerstva o Žiadosti o kategorizáciu č. 2 zverejnené dňa 15.10.2019 a na základe toho Pocasonazole zaradený na Zoznam určených cien ku dňu 1.12.2019 a na Zoznam kategorizovaných liekov ku dňu 1.1.2020l, nie je založená na základe lehôt pre rozhodnutie Ministerstva vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ale sa jedná len o špekuláciu navrhovateľa. Odporca teda považuje za prekvapivé, že súd v uznesení zo dňa 20.8.2019 prišiel k záveru, že pri Žiadosti o kategorizáciu č. 1 neexistuje hrozba porušenia DO-35, zatiaľ čo v uznesení prišiel súd k záveru, že pri Žiadosti o kategorizáciu č. 2 táto hrozba existuje. Odporca v tomto nedostatku uznesenia vidí vadu, ktorá tvorí odvolací dôvod podľa .

24. Odporca ďalej v odvolaní konštatoval, že považuje návrh navrhovateľa za špekulatívny a jeho cieľom nie je poskytnúť ochranu jeho výrobku NOXAFIL®, ktorý je chránený DO-35, ale nad povolený rámec patentovej ochrany podľa Patentového zákona a Nariadenia, znemožniť odporcovi vstup na relevantný trh liečiv s účinnou látkou posaconazol s jeho výrobkom Posaconazole potom, ako navrhovateľovi skončí patentová ochrana na NOXAFIL® dňa 21.12.2019. Špekulatívnosť prístupu navrhovateľa je podľa odporcu preukázaná aj tým, že navrhovateľ podal návrh aj napriek tomu, že odporca vyhovel požiadavke navrhovateľa, ktorá bola navrhovateľom vznesená počas komunikácie medzi účastníkmi sporu pred začatím tohto konania. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 5.8.2019, aby stiahol Žiadosť o kategorizáciu č. 1, na ktorý mu odporca odpovedal listom zo dňa 8.8.2019 s tým, že Žiadosť o kategorizáciu č. 1 nepovažuje za porušenie patentovej ochrany podľa DO-35, ako aj to, že odporca neplánuje uviesť Posaconazole na trh pred dátumom vypršania platnosti DO-35. Medzi právnym zástupcom navrhovateľa a odporcom prebehla e-mailová komunikácia z ktorej vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že v prípade, ak odporca podá žiadosť o kategorizáciu a úradné určenie ceny v priebehu augusta 2019, navrhovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou nezačne voči odporcovi súdne konanie. V rozpore s týmto vyhlásením však navrhovateľ podal v rámci predchádzajúceho konania odvolanie, ako aj návrh, hoci v čase jeho podania dobre vedel, že Žiadosť o kategorizáciu č. 1 bola stiahnutá a konanie na Ministerstve bolo o nej zastavené a Žiadosť o kategorizáciu č. 2 bola podaná až 30.8.2019. Konanie odporcu nebolo potvrdením mylného právneho názoru navrhovateľa, že podanie Žiadosti o kategorizáciu č. 1 je porušením DO-35, ale úprimnou snahou odporcu o predídenie súdneho sporu, ktorý odporca považuje za vykonštruovaný a zbytočný.

25. Ďalej odporca tvrdí, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, ktoré sú relevantné pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle a nasl. . Odporca nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa, že Žiadosti o kategorizáciu je potrebné v zmysle Patentového zákona považovať ako „ ponuku“ výrobku chráneného patentom, odporca tento názor považuje za nesprávny a nedovolene extenzívny výklad z príslušného ustanovenia Patentového zákona. Kategorizácia liekov je predovšetkým proces určovania výšky úhrady za liek z prostriedkov verejného zdravotného poistenie, ktorým sa v zákonnom špecifikovanom postupe rozhoduje o tom, či bude liek na základe prostriedkov verejného zdravotného poistenia uhrádzaný v plnej výške alebo bude uhrádzaná iba jeho časť. Nejde teda o povolenie uvádzať, ponúkať alebo predávať liek na trhu v Slovenskej republike. Podanie žiadosti o kategorizáciu a následne zaradenie lieku do zoznamu liekov s úradne určenou cenou neznamená jeho ponuku na predaj pre osoby oprávnené nakladať s liekmi. Takže v prípade Žiadosti o kategorizáciu č 2 ide vo svojej podstate o prípravu, ktorá ako taká je v zmysle Patentového zákona prípustná, a nie o ponuku Posaconazole v zmysle patentového zákona. Odporca tvrdí, že pri Žiadosti o kategorizáciu č. 2 neexistuje ani len hypotetická možnosť, že by odporca mohol byť nútený na základe Zákona o úhrade uviesť Posaconazole na trh SR pred uplynutím Doby ochrany. Aj táto skutočnosť len zvýrazňuje vadnosť uznesenia.

26. Odporca nepovažuje za správnu ani argumentáciu navrhovateľa o možnom vplyve Žiadosti o kategorizáciu č. 2 na osoby pôsobiace v zdravotníckom sektore. Údajné účinky, ktoré Žiadosť o kategorizáciu č. 2 môže mať na tieto osoby nastanú bez ohľadu na Žiadosť o kategorizáciu č. 2. Všetky informácie ohľadne uplynutia Doby ochrany liekov, ktoré majú povolenie na uvedenie na trh v SR a ktoré sú konkurenčné k lieku NOXAFIL®, sú verejne známe a boli aj predtým sledované všetkými

zainteresovanými osobami, ako to potvrdzuje aj navrhovateľ vo svojom návrhu. Je bezpochybné, že všetky osoby pôsobiace v zdravotníckom sektore majú dostupné relevantné informácie ohľadne konkurenčných liekov k lieku NOXAFIL®, ktoré môžu prísť na trh po uplynutí Doby ochrany a že akýkoľvek takýto konkurenčný liek bude lacnejší minimálne o 45 % oproti lieku NOXAFIL®. Zníženie ceny lieku chráneného patentom alebo dodatkovým ochranným osvedčením je skutočnosť, ku ktorej musí nevyhnutne dôjsť po skončení doby patentovej ochrany, s čím subjekty pôsobiace na príslušnom trhu nevyhnutne rátajú a v dôsledku toho môžu aj regulovať svoje nákupné správanie. Odporca tiež tvrdí, že zámerne načasoval podanie Žiadosti o kategorizáciu č. 2 tak, aby navrhovateľ nemohol mať odôvodnenú obavu, že DO-35 bude zo strany odporcu porušené.

27. Odporca zároveň uviedol argumenty, prečo na daný prípad nie je možné uplatňovať navrhovateľom označené judikáty. Konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že podanie Žiadosti o kategorizáciu ohrozuje alebo porušuje práva navrhovateľa z DO-35. Navrhovateľ nepreukázal existenciu a dôvodnosť jeho nárokov, ktoré mali byť chránené neodkladným opatrením v zmysle návrhu. Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k porušeniu Patentového zákona, Nariadenia, Zákona o úhrade alebo akéhokoľvek iného všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo že by úkony odporcu predstavovali nekalú súťaž v zmysle , alebo že by konanie odporcu predstavovalo ohrozenie práv navrhovateľa vyplývajúcich z DO-35.

28. Odporca sa tiež domnieva, že v danom prípade nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov a nie je ani ohrozenie neskoršej exekúcie, teda neexistuje potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko zo strany odporcu nebolo uskutočnené konanie, ktoré by ohrozilo práva navrhovateľa. K samotnému tvrdeniu navrhovateľa ohľadne hrozby vzniku škody a nemajetkovej ujmy odporca poukazuje na to, že z vyjadrenia navrhovateľa ohľadom možného vzniku škody ( ušlý zisk ) možno konštatovať, že je všeobecné a neurčité, na základe čoho odporca konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo vzniku škody, ako jednej z podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tiež na osvedčenie svojho tvrdenia nepredložil akékoľvek dôkazy. To isté podľa názoru odporcu platí aj ohľadom možného vzniku nemajetkovej ujmy. Odporca konštatuje, že navrhovateľom nebolo preukázané splnenie základnej zákonnej podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia - potreba dočasne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto odporca navrhol, aby odvolací súd ak príde k záveru, že v tomto konaní existuje prekážka začatého skoršieho súdneho konania ( litispedencia ) v zmysle , aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie podľa zastavil. V prípade, ak odvolací súd dôjde k záveru, že neexistuje dôvod pre zastavenie konania žiadal, aby uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh sa zamieta v celom rozsahu a v prípade, ak odvolací súd dôjde k záveru, že existujú dôvody podľa , aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil.

29. Navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcu a k vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľa. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so znením celého vyjadrenia, avšak vzhľadom na jeho rozsah uvedenie iba tie jeho časti, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové.

30. Navrhovateľ je presvedčený, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavuje konečné rozhodnutie vo veci, ale ide o rozhodnutie o dočasnej úprave vzťahov medzi účastníkmi, a preto rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nezakladá prekážku litispedencie. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na konanie o nariadení neodkladného opatrenia vedené pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. , pričom účelovo opomína uviesť, že toto konanie bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 6.11.2019 v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. , ktorým odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nemôže toto konanie zakladať prekážku litispedencie. Navrhovateľ zároveň doplnil, že predmetom tohto konania bola kategorizačná žiadosť č. 17017, avšak táto kategorizačná žiadosť nie je predmetom tohto súdneho konania. Predmetom tohto súdneho konania je kategorizačná žiadosť č. 171095 zo dňa 30.8.2019, a preto predmety konaní sú odlišné, teda nie je daná prekážka litispedencie. Zároveň navrhovateľ má za to, že právoplatne skončené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže predstavovať ani prekážku res iudicata.

31. Navrhovateľ nesúhlasí ani s názorom odporcu, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Navrhovateľ poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej prvostupňový súd môže zjednodušene odôvodniť svoje rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom v danom prípade súd prvej inštancie uviedol súhrn relevantných osvedčených skutočností a svoj záver týkajúci sa splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je presvedčený, že týmto postupom súd prvej inštancie naplnil požiadavku na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Podľa navrhovateľa bod č. 23 napadnutého uznesenia splňuje zákonné požiadavky kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sú kvalitatívne a kvantitatívne nižšie, ako nároky kladené na rozhodnutia vo veci samej.

32. Navrhovateľ zotrval na tom, že podanie kategorizačnej žiadosti č. 17195 predstavuje neoprávnený zásah do práv navrhovateľa k DO-35, a to skutočné porušenie a súčasne ohrozenie týchto práv, keďže účinky podania tejto kategorizačnej žiadosti neoprávnene zasahujú do platných práv navrhovateľa k DO-35 už v súčasnosti. Navrhovateľ sa domáha poskytnutia ochrany pre svoje práva pred porušujúcim konaním odporcu až do posledného dňa ich platnosti, pričom poskytnutie účinnej súdnej ochrany je garantované Slovenským národným právom a platným a účinným medzinárodným aj európskym právom. Navrhovateľ tiež tvrdí, že tvrdenie odporcu o skutočnostiach, ktoré nastanú až po uplynutí platnosti DO-35 nie sú predmetom tohto súdneho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby k nim neprihliadal. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v tomto súdnom konaní vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zo dňa 29.10.2019 až v období po vydaní a zverejnení rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č.k. S13566-2019-OKC-17195 zo dňa 14.10.2019 o žiadosti č. 17195.

33. Navrhovateľ ďalej vo vyjadrení zopakoval, že dňa 30.8.2019 odporca podal kategorizačnú žiadosť č. 17195 a podľa rozvrhu malo Ministerstvo zdravotníctva SR zverejniť prvostupňové rozhodnutie o kategorizačnej žiadosti č. 17195 do 15.10.2019. Dňa 14.10.2019 Ministerstvo zdravotníctva vydalo svoje rozhodnutie č. k. -17195, ktorým vyhovelo kategorizačnej žiadosti č. 17195 odporcu. Dňa 15.10.2019 Ministerstvo zdravotníctva SR v súlade so svojím rozvrhom zverejnilo svoje rozhodnutie zo dňa 14.10.2019 a uvedené rozhodnutie bolo doručené odporcovi dňa 16.10.2019. Predmetné rozhodnutie sa po uplynutí 7-dňovej lehoty na podanie námietok stalo právoplatným, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR postupuje v prípade žiadosti č. 17195 odporcu plne v súlade so svojím rozvrhom tak, ako to opísal navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ tvrdí, že odporca nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by osvedčili ním tvrdené, že Ministerstvo zdravotníctva SR svoj rozvrh nedodržuje. Navrhovateľ ďalej zotrval na svojich argumentoch, že samotné podanie žiadosti č. 17195 v dobe platnosti DO-35 predstavuje neoprávnený zásah do práv navrhovateľa z DO-35. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že odporca môže začať predávať svoj generický liek okamžite po uplynutí platnosti DO-35 bez ohľadu na akýkoľvek výsledok tohto súdneho konania a bez akéhokoľvek rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR o kategorizačnej žiadosti č. 17195.

34. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že odporca, ako dlhoročný výrobca generických liekov si je veľmi dobre vedomý skutočností, že jeho generický liek nepotrebuje byť zapísaný na zozname kategorizovaných liekov na to, aby mohol byť okamžite po uplynutí platnosti DO-35 obchodovaný na trhu v Slovenskej republike. Tiež navrhovateľ poukázal na to, že odporca pristúpil k späťvzatiu kategorizačnej žiadosti č. 17017 až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa, a to dňa 23.8.2019. Odporca dňa 30.8.2019 potom, ako bol pravdepodobne oboznámený so znením prvostupňového rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sp.zn. zo dňa 20.8.2019 podal novú, ale obsahovo zhodnú kategorizačnú žiadosť č. 17915. Následne navrhovateľ podal nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.9.2019, o ktorom súd rozhodol napadnutým uznesením. Odporca podľa názoru navrhovateľa doteraz nevyzval navrhovateľa na zmierlivé vyriešenie tohto sporu. Navrhovateľ tvrdí, že on sa pokúsil vyriešiť predmetný spor zmierlivo, avšak odporca bez ďalšieho odmietol tento pokus vo svojom liste zo dňa 8.8.2019. Nesúhlasí teda navrhovateľ s tvrdeniami odporcu, že sa pokúsil vyriešiť spor zmierlivo.

35. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca predísť vytvoreniu popísanej situácie tým, že sa zdrží podania žiadosti o kategorizáciu pred uplynutím platnosti DO-35 a ak tak odporca neurobil, vystavuje sa riziku, že proti nemu bude nariadené neodkladné opatrenie. Skutočnosť, že odporca môže kedykoľvek podať žiadosť o kategorizáciu neznamená, že kedykoľvek tak smie urobiť aj napriek tomu, že to má za následok negatívny dopad na tretiu osobu. Odporca je podľa navrhovateľa povinný zdržať sa neoprávnených zásahov porušujúcich alebo ohrozujúcich práva z DO-35 počas celého obdobia jej platnosti, t.j. až do posledného dňa platnosti DO-35. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že konanie odporcu už donútilo navrhovateľa, aby podal dňa 5.11.2019 vlastnú žiadosť o zníženie ceny. Teda počas

obdobia platnosti DO-35 navrhovateľ musel konať vo svoj neprospech tak, ako by nekonal, keby odporca nezasiahol do jeho práv.

36. Navrhovateľ poukázal na ním predložený prehľad slovenskej judikatúry, v ktorej v skutkovo podobných sporoch súdy nariadili neodkladné opatrenia. Tiež poukázal na neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -214 zo dňa 29.10.2019. Navrhovateľ tiež zotrváva na tom, že podaním žiadosti č. 17195 boli naplnené všetky relevantné znaky skutkovej podstaty nekalosúťažného konania tak, ako sú stanovené v generálnej klauzule v . Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybil, keď sa vôbec nezaoberal nekalosúťažným konaním odporcu, ktorého konanie je uskutočnené čisto za účelom generácie hospodárskeho zisku a je spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu a je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože buď zasahuje do práv z predmetného DO-35, alebo parazituje na výkonoch navrhovateľa, keď predčasne zasahuje do trhu, ktorý svojou vedeckou činnosťou a obchodným úsilím navrhovateľ vybudoval.

37. Navrhovateľ sa nestotožňuje so závermi prijatými v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 19.4.2018, na ktoré odporca v odvolaní odkazuje, pričom navrhovateľ zastáva názor, že citované dve rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktoré sa odporca odvoláva, nepredstavujú ustálenú judikatúru, ktorá je všeobecne záväzná. Navrhovateľ tvrdí, že záväzné sú len rozhodnutia nadriadených súdov. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že ujma spôsobená navrhovateľovi, ako následok konania odporcu je nevyčísliteľná a nenapraviteľná a na zamedzenie jej ďalšieho zvyšovania je na mieste nariadiť neodkladné opatrenie. Odporca je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do výlučných práv navrhovateľa k DO-35, ktorými navrhovateľovi spôsobuje ujmu počas celého obdobia platnosti DO-35. Navrhovateľ tvrdí, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa vôbec nezaoberal nekalosúťažným konaním odporcu, ktorého konanie je uskutočnené čisto za účelom generácie hospodárskeho zisku, je spôsobilé spôsobiť navrhovateľovi ujmu a je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pretože buď zasahuje do práv z predmetného DO-35, alebo parazituje na výkonoch navrhovateľa, keď predčasne zasahuje do trhu, ktorý svojou vedeckou činnosťou a obchodným úsilím navrhovateľ vybudoval. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. -585 zo dňa 11.1.2013, z ktorého podľa navrhovateľa vyplýva, že Slovenské súdy považujú konanie odporcu za nekalosúťažné, a preto bolo na mieste vydať neodkladné opatrenie aj z toho dôvodu. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolanie odporcu zamietol a aby priznal trovy odvolacieho konania navrhovateľovi.

38. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 23.12.2019, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutú časť uznesenia ako vecne správnu potvrdil a aby zaviazal navrhovateľa v plnom rozsahu nahradiť odporcovi trovy konania. K námietke navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutej časti uznesenia odporca uviedol, že súd tým, že v odôvodnení uznesenia poukázal na rozhodnutia odvolacieho súdu v dostatočnej miere odôvodnil napadnutú časť uznesenia. Rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. zo dňa 24.8.2017 a č.k. zo dňa 10.1.2018 boli navrhovateľovi dobre známe, pričom odporca považuje navrhovateľom vznesenú námietku za nepodloženú a uznesenie v napadnutej časti za dostatočne odôvodnené.

39. Navrhovateľ tiež nepovažuje za relevantnú námietku navrhovateľa v odvolaní, že odôvodnenie uznesenia nehovorí o dôvodoch, prečo navrhovateľovi nebola poskytnutá ochrana proti údajnej nekalosúťažnej činnosti odporcu. Odporca tvrdí, že z uznesenia je zrejmé, prečo súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie navrhovateľom v požadovanom znení a tieto dôvody sa vzťahujú tak na navrhovateľov nárok podľa patentového zákona, ako aj nároky z údajnej nekalej súťaže. Osobitné zdôvodnenie by bolo nadbytočné, nakoľko by bolo obsahovo rovnaké.

40. K navrhovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces odporca konštatoval, že nie každá vada v prvostupňovom konaní je dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ale len taká, ktorú nie je možné odstrániť v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ by aj odôvodnenie napadnutej časti uznesenia vykazovalo nedostatky, nie je to automaticky dôvodom pre zrušenie tejto časti uznesenia odvolacím súdom. Odporca poukázal na to, že dňa 21.12.2019 sa skončila platnosť DO-35 a z tohto dôvodu už odvolací súd nemôže vyhovieť návrhu, a preto k dôvodu, pre ktorý súd zamietol časť návrhu ohľadom žiadosti o kategorizáciu č. 2 pristúpil teraz aj ďalší dôvod, a to skončenie platnosti DO-35.

Odporca je presvedčený, že jediným správnym a logickým postupom je, aby odvolací súd napadnutú časť uznesenia potvrdil.

41. K námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odporca konštatoval, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol čokoľvek, čo by odôvodňovalo použitie tohto odvolacieho dôvodu. Z odvolania nie je zrejmé, k akému nesprávnemu skutkovému záveru mal súd v napadnutej časti uznesenia dôjsť.

42. Odporca tiež nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa, že súd má právomoc uložiť odporcovi povinnosti, ktoré navrhovateľ požadoval v nároku č. 2 svojho návrhu, pričom navrhovateľ odkázal na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 16.11.2010. Odporca tento právny názor nepovažuje za správny a poukázal na časť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu č.k. zo dňa 24.8.2017 a uznesenia odvolacieho súdu č.k. zo dňa 10.1.2018. Odporca v súlade s právnymi názormi vyslovenými v týchto rozhodnutiach konštatuje, že právo odporcu sa obracať na ministerstvo vo veci žiadosti o zaradenie Posaconazolu do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie cien vyplýva z článku 46 ods. 1 SR, a preto uloženie povinnosti vziať späť Žiadosť o kategorizáciu č. 2, alebo podať žiadosť o vyradenie Posaconazole zo zoznamu kategorizovaných liekov, by bolo porušením tohto ústavného práva odporcu a zároveň neoprávneným zásahom súdnej moci do právomoci výkonnej moci v rozpore s SR garantovaným delením moci.

43. K rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 16.11.2010, o ktorý navrhovateľ opiera svoju argumentáciu odporca uviedol, že odôvodnenie tohto rozhodnutia sa vôbec nezaoberá právnou otázkou, ktorá je predmetom tohto konania. V rozhodnutí absentuje relevantná právna veta, ktorá by bola použiteľná pre toto konanie. Tiež skutkové okolnosti z ktorých predmetný rozsudok vychádza sú diametrálne odlišné od tohto konania, a preto nie je na toto konanie aplikovateľný. Odporca teda nepovažuje právny názor navrhovateľa za správny.

44. V replike navrhovateľa k vyjadreniam odporcu navrhovateľ zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a zotrval na svojom návrhu, aby krajský súd zrušil výrok II. napadnutého uznesenia a aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby odvolací súd zamietol odvolanie odporcu.

45. Odporca sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľa, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

46. Navrhovateľ následným podaním zo dňa 3.4.2020 doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 19.3.2010, v ktorom podrobne obšírnych spôsobom zopakoval už uvádzané skutočnosti a zotrval v ňom na návrhu, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného v celom rozsahu.

47. Odporca reagoval na vyjadrenie navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 6.5.2020, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a doplnil, že je daná prekážka rozhodnutej veci podľa .

48. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa , a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a odvolanie odporcu je dôvodné.

49. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia za účelom ochrany svojich práv, ako majiteľa Slovenského dodatkového ochranného osvedčenia č. 35, ktoré chráni lieky obsahujúce účinnú zložku Posaconazol. Maximálna doba platnosti ochrany DO-35 vyprší dňa 21.12.2019. Navrhovateľ osvedčil, že je prítomný na Slovenskom trhu s originálnym liekom NOXAFIL®, ktorého účinnú látku tvorí pasaconazol ( každý ml perorálnej suspenzie obsahuje 40mg pasaconazolu ).

50. Odporca je držiteľom registrácie pre liek Pasaconazole SANDOZ, ktorý registroval ŠÚKL dňa 22.3.2017 ako generickú verziu lieky NOXAFIL® a tiež obsahuje účinnú látku posaconazol ( každý ml obsahuje 40 mg posaconazolu ). Dňa 30.8.2019 odporca požiadal Ministerstvo zdravotníctva SR o zaradenie tohto lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie jeho ceny. Navrhovateľ

v návrhu uviedol, že rozhodnutie o uvedenej žiadosti bude podľa rozpisu ministerstva zverejnené dňa 15.10.2019 tak, aby boli dodržané lehoty na právoplatné rozhodnutie podľa požiadaviek slovenského práva a práva EÚ a následne podľa zákona bude Posaconazole SANDOZ 1.12.2019 zaradený na Zoznam úradne určených cien. Následne bude dňa 1.1.2020 zaradený na Zoznam kategorizovaných liekov. Samotné podanie žiadosti je podľa názoru navrhovateľa taktiež jednoznačným dôkazom o ohrození práv z DO-35 a nekalosúťažným konaním, pretože preukazuje hrozbu bezprostredného uvedenia výrobku Posaconazole SANDOZ na trh.

51. Podľa názoru navrhovateľa, žiadosti o kategorizáciu lieku sú z pohľadu platného práva ponukou podľa § 15 ods. 1 písm. a) Patentového zákona, pretože de facto ide o započatie konania o cene lieku, za ktorú bude dodávaný na Slovenský trh. Konanie odporcu zasahuje navrhovateľa ako majiteľa DO-35 ešte predtým, než sa Posaconazol SANDOZ dostane na trh, keďže dôjde k zníženiu počtu objednávok na NOXAFIL®, alebo ich odloženiu kvôli očakávaniu uvedeného lieku Posaconazol SANDOZ, ale odberatelia budú na dodávky vyžadovať zľavy od navrhovateľa. Najdôležitejšie je, že rozhodnutie o cene a kategorizácii spôsobí navrhovateľovi významnú, ťažko napraviteľnú a nevyčísliteľnú majetkovú a nemajetkovú ujmu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či odporca skutočne uvedenie svoj výrobok na Slovenský trh.

52. Uviedol tiež, že pre oblasť nekalej súťaže je kľúčové, že to bol navrhovateľ, ktorý uviedol výrobok obsahujúci liečivo Posaconazol, t.j. NOXAFIL® na Slovenský trh ako prvý, preto uvedenie konkurenčného výrobku odporcom predstavuje nekalosúťažné konanie, keďže odporca parazituje na investíciách navrhovateľa do výskumu a do vývoja, čo znamená, že uvedené konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ale je tiež schopné spôsobiť škodu navrhovateľovi a narušiť fungovanie hospodárskej súťaže na všeobecnej úrovni.

53. Tiež uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva SR doposiaľ odmietalo prihliadať k právam ďalších fyzických alebo právnických osôb z patentov a dodatkových ochranných osvedčení, či k právam súvisiacim so zákazom nekalej súťaže a vždy dopísalo generické výrobky na Zoznam kategorizovaných výrobkov, preto sa navrhovateľ obrátil na súd, aby uložil odporcovi vziať späť žiadosť o stanovenie ceny a úhrady vo vzťahu k prípravku Pasaconazol SANDOZ a zdržať sa podania nových žiadostí vo vzťahu k prípravku Pasaconazol SANDOZ, pretože práve takýmto konaním odporca protizákonne zasahuje do práv navrhovateľa.

54. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

55. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

56. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

57. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

58. S poukazom na ustanovenie a nasl. , môže súd využiť prostriedok neodkladného opatrenia, ak je potrebné dočasne bezodkladne upraviť pomery strán vtedy, ak je nepochybné, že hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda že úprava pomerov strán na čas, kým bude rozhodnuté vo veci samej je naliehavá. Jeho účelom je, aby sa zamedzilo vzniku, prípadne rozširovaniu škody alebo inej ujmy. K charakteru neodkladného opatrenia teda patrí najmä jeho dočasnosť, ale aj to, že zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Rovnako musí byť primeraná aj prípadná ujma, ktorá neodkladným opatrením druhej strane môže vzniknúť.

59. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom za predpokladu, že sú z návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné

poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnené nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie je súd oprávnený nariadiť v prípade, ak je potrebné, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená.

60. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ sa domáha ochrany preto, že sa domnieva, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom. Takémuto návrhu je možné vyhovieť iba vtedy, ak obsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah súdu do vzájomných pomerov navrhovateľa a odporcu a zároveň, ak potreba úpravy pomerov obsahuje prvok neodkladnosti a nevyhnutnosti. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. Špecifikum rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie neodkladného opatrenia je len zabezpečovacím procesným inštitútom. Zjavne neodôvodnenému nároku preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu.

61. Navrhovateľ a odporca podali odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu riadne a včas, a preto odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa a odporcu.

62. Odporca v podanom odvolaní namietal prekážku litispendencie, resp. prekážka res iudicata, pričom odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde o konanie s rovnakým predmetom tak, tvrdí odporca, a preto odvolací súd podané odvolania navrhovateľa a odporcu prejednal.

63. Okresný súd v časti, v ktorej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel dospel k záveru, že hoci tento liek ešte na trhu nie je prítomný, konanie odporcu logicky smeruje k jeho bezprostrednému uvedeniu na trh, a to počas platnosti DO.

64. Odporca v odvolaní správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ netvrdí, že odporca uvádza na Slovenský trh liek Posaconazol SANDOZ s registračným číslom 26/0189/19-S alebo že také uvádzanie na trh bezprostredne hrozí s tým, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by odporca ponúkal akémukoľvek subjektu na Slovenskom trhu liek Posaconazol SANDOZ s registračným číslom 26/0189/19-S, alebo že také činnosti bezprostredne hrozia, ani nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by odporca kdekoľvek na území Slovenskej republiky predmetný liek skladoval, alebo že by tento liek do Slovenskej republiky dovážal. Odporca uviedol, že nemá v úmysle vykonávať ktorúkoľvek z uvedených činností po dobu trvania ochrany patentových práv navrhovateľa, preto neexistuje žiaden právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia.

65. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplynula potreba bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom, pretože v návrhu nebolo osvedčené, ani tvrdené také správanie odporcu, z ktorého by vyplynulo, že bezprostredne hrozí uvádzanie predmetného lieku na trh, ani správanie odporcu, ktorý by ponúkal akémukoľvek subjektu na Slovenskom trhu liek Posaconazol SANDOZ s registračným číslom 26/0189/19-S, ani že takéto činnosti bezprostredne hrozia a ani skutočnosť, že by odporca kdekoľvek na území Slovenskej republiky liek skladoval, prípadne tento liek do Slovenskej republiky pre tieto účely dovážal. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby okresný súd napadnutým uznesením nariadil odporcovi zdržať sa do 21.12.2019 ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo na tieto účely skladovať alebo dovážať liek s registračným číslom ŠÚKL 26/0189/19- S ku dňu 30.9.2019 s názvom Posaconazole SANDOZ, a preto prvú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd podľa ustanovenia zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

66. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že ponúkanie v zmysle nie je podanie žiadosti odporcu o zaradenie tohto lieku do zoznamu kategorizovaných

liekov a úradné určenie jeho ceny. Ani pri posudzovaní navrhovateľom uplatneného práva z titulu nekalosúťažného konania, by pri prezumpcii riadneho nekalosúťažného konania nebolo možné odporcovi vytýkať, že robí všetky úkony k tomu, aby mohol vstúpiť na trh ihneď, ako skončí platnosť DO-35.

67. Aj keď „ ponúkanie“ alebo „uvádzanie na trh“ by mali byť vykladané v širšom slova zmysle, odvolací súd má za to, že nie je možné pripustiť až taký výklad, že by tým odporca nemohol vykonávať zákonom upravený a predpokladaný postup, akým žiadosť o kategorizáciu lieku a úradné určenie ceny lieku bezpochybne je. Odvolací súd má preto za to, že ak by išlo o „ ponúkanie“ lieku alebo „ uvádzanie na trh“ lieku v zmysle Patentového zákona, vyžadovali by sa marketingové aktivity súvisiace s reálnou ponukou lieku, či už formou priamej ponuky nemocniciam, lekárňam alebo ďalším subjektom, alebo formou inzercie alebo inej propagácie.

68. Taktiež má odvolací súd za to, že podanie žiadosti o kategorizáciu a úradné určenie cenu lieku neodporuje ani medzinárodnému európskemu právu ochrany duševného vlastníctva, ani ochrane dodatkových ochranných osvedčení pre liečivé prípravky, keďže podanie žiadosti nepredstavuje činnosť pozostávajúcu z výroby výrobku alebo liečiva za účelom uvedenia na trh, ale predstavuje činnosť smerujúcu k zaradeniu lieku medzi lieky uhrádzané z verejného zdravotného poistenia za úradne určenú cenu.

69. Navrhovateľ podal odvolanie voči druhej výrokovej vete, ktorou súd vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami navrhovateľa. Okresný súd v časti, v ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odkázal na závery rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. a , v ktorých konaniach Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval a prijal závery ohľadne nedostatku právomocí súdov zasahovať do práv fyzickej alebo právnickej osoby obracať sa so žiadosťami na správne orgány, prípadne žiadať rozhodnutie, na ktoré má právo podľa príslušných právnych predpisov.

70. Je nepochybné, že navrhovateľ sa vo viacerých svojich návrhoch domáhal uloženia rôznych odporcom totožnej povinnosti, ako napr. uložiť vziať späť žiadosť o zaradenie výrobku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, ktoré podal na Ministerstve zdravotníctva SR, prípadne uložiť odporcovi podať žiadosť o vyradenie toho ktorého konkrétneho lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov, ako tomu je aj v tomto prípade.

71. K uvedenému rozhodnutiu okresného súdu je nutné uviesť, že odvolací súd zotrváva na právnom názore vyjadrenom v predchádzajúcich rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorých nie je výroková veta zaväzujúca subjekt na späťvzatie žiadosti v konaní o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov vykonateľná.

72. Rovnako odvolací súd zotrváva na stanovisku, že pokiaľ okresný súd zaviaže subjekt podať žiadosť o vyradenie určitého lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku a zaviaže ho do budúcnosti nepodávať žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku, takýmito výrokmi neoprávnene zasahuje do práva subjektu obracať sa so svojimi žiadosťami na správne orgány a žiadať od nich rozhodnutie, na ktoré má subjekt právo podľa príslušných právnych predpisov. Proces kategorizácie liekov, predpoklady začatia tohto procesu, ako aj jeho priebeh sú príslušnými právnymi predpismi zverené do právomoci správneho orgánu. Všeobecný súd má v rámci správneho súdnictva právomoc následne preskúmavať rozhodnutie správnych orgánov, ale nemôže zasahovať do prebiehajúceho správneho konania v tom zmysle, že zakáže súkromnému subjektu, aby sa správneho konania zúčastnil. Zároveň úkony týkajúce sa kategorizácie liekov sú úkonmi vo vzťahu medzi odporcom a správnym orgánom, netýkajú sa vzťahu odporcu a navrhovateľa. Nie je preto dôvod zasahovať do nich nariadením neodkladného opatrenia. Nie je možné dospieť ani k záveru, že začatie kategorizačného konania je konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a teda nekalosúťažným konaním, pretože nejde o porušenie práva tretieho subjektu, ale o realizáciu práva odporcu vstupovať do konaní pred štátnymi orgánmi. Nikoho nie je možné obmedziť, a to ani dočasne v možnosti obracať sa na správne orgány s návrhmi podľa platných právnych predpisov.

73. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní k právomoci prvostupňového súdu nariadiť právnickej osobe podať návrh na štátny orgán a také súdne rozhodnutie je vykonateľné poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR č.k. zo dňa 16.11.2010, ktorým Najvyšší súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil odporcovi v danom spore povinnosť podať návrh na zápis zmeneného obchodného mena do obchodného registra príslušného súdu, podľa názoru odvolacieho súdu nie je predmetné rozhodnutie na tento prípad možné aplikovať, pretože otázka zmeny obchodného mena nemá nič spoločné s možnosťou zabrániť tretej osobe využívať jej zákonom zaručené práva podať žiadosť o začatie správneho konania.

74. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie okresného súdu v druhej výrokovej vete, v ktorej súd vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podľa ustanovenia , ako vecne správne potvrdil.

75. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na rozhodnutia iných súdov, v ktorých odvolací súd potvrdil predbežné opatrenie nariadené v situáciách, kedy výrobca generického lieku podal kategorizačnú žiadosť o stanovenie ceny a úhrady a súd uložil výrobcovi generického lieku vziať späť kategorizačnú žiadosť, odvolací súd zdôrazňuje, že súdne rozhodnutie nie je možné paušalizovať, ale vždy je potrebné vychádzať zo skutkových okolností konkrétnej veci, ako aj z konkrétnej právnej úpravy. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, od ktorej nemá dôvod sa odkloniť, a na ktorú v odvolaní poukázal aj odporca.

76. Odvolací súd podľa ustanovenia zrušil rozhodnutie okresného súdu v IV. výrokovej vete, nakoľko takáto výroková veta je nesprávna z dôvodu, že žaloba vo veci doposiaľ podaná nebola, keďže súd prvej inštancie uložil povinnosť podať žalobu v lehote 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia, teda nie je zrejmé, či navrhovateľ vôbec žalobu proti odporcovi podal tak, ako mu súd prvej inštancie uložil, preto výrok okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, že o nároku na náhradu trov bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej je nesprávny. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Bude preto povinnosťou okresného súdu v časti, v ktorej odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil opätovne o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie rozhodnúť.

77. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia , a a odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).