Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-64-2019.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 853, proti povinnému F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, H., XXX XX H., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 7Er/525/2014-21 zo dňa 22. marca 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 31521/14 sa zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243f ods. 1, 3, 4, 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods. 1, 5, § 196, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 01.04.2002 do 30.06.2006, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený spísal dňa 11.07.2014 na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.677,69 Eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Zm/827/2011-41 zo dňa 04.11.2013. Dňa 23.12.2015 vydal súdu prvej inštancie súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Oprávnený podaním súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016 a následne súdnym exekútorom dňa 04.02.2016 súdu predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie z ktorého vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. a povinným bola dňa 08.10.2014 uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXX, s predmetom v zmluve bližšie špecifikovaným. Nakoľko si povinný
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy, oprávnený vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2007 uzatvorenej medzi postupcom ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s. a oprávneným, postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. K doplneniu návrhu oprávnený predložil tiež Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 08.10.2004 medzi oprávneným a povinným. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe zmenkového platobného rozkazu, t.j. rozhodnutia, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď pôvodný oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ a povinný pri uzatváraní vystupoval v postavení spotrebiteľa, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatváral za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a tiež to, že všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Pre posúdenie, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je v danom prípade rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Z predloženej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že podmienkou poskytnutia mimoriadneho medziúveru bolo uhradenie poplatku za správu vkladového účtu za celú dobu sporenia vo výške 79,67 Eur. V zmluve v článku VIII je uvedené, že za spracovanie a schválenie úverového prípadu sa vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 165,96 Eur. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. boli veriteľom určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ - dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie a schválenie úverového prípadu zrejme predstavuje ponuku veriteľa za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie a schválenie úverového prípadu bez uvedenia akýchkoľvek povinností a práv, pričom nie je zrejmá jeho funkcia je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené, čím tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatok považuje za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní len z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a z originálu predloženej zmenky. Vzhľadom na uvedené mal za to, že oprávnený nesplnil formálne predpoklady ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo je samé o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie. Ani doplnením návrh a pripojeným zmenkovým spisom nie je preukázané, že je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže oprávnený nepreukázal, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastavil s poukazom na § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku, t.j. súd uplatnil v tomto prípade dôkaz opaku.
5. O trovách konania rozhodol tak, že súdny exekútor oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva. O trovách konania oprávneného a povinného rozhodol tak, že vzhľadom na to, že oprávnený zavinil zastavenie konania, nakoľko si riadne nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom, čo malo za následok zastavenie exekúcie, a preto má povinný nárok na náhradu trov konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie podal z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zastavením exekúcie došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď súd nesprávne aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uviedol, že v čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom a jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp. Súd pred vydaním platobného rozkazu výlučne skúmal, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Vzhľadom na uvedené je preto logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou,
keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 04.11.2013, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak. Z uvedeného dôvodu je preto v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak vo veci konajúci súd vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie práve v tom, že zmenkový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a originálu zmenky. Zároveň oprávnený poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012. Na podporu svojich tvrdení tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. 26CoE/36/2018-61 zo dňa 19.11.2018 a tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. 24CoE/32/2018-41 zo dňa 13.08.2018. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozhodne o pokračovaní exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.
7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že cieľom právnej je zamedziť, aby ďalej nedochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) voči spotrebiteľom a tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Týmto spôsobom sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto exekučných konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť nevykonali.
17. Vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinného, vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd takisto zastáva právny názor, že predmetná zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ, ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k samotnému zákonu č. 438/2015 Z. z. v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EÚ a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice
Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..
19. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ s reflektovaním aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva únia k ochrane zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP“) uznáva rovnaké hodnoty ako Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta ZP vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že § 243f a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom období patria medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval správne právne normy, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou a náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období.
21. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti opätovne nevyjadroval k súdom prvej inštancie poukázaným neprijateľným podmienkam, preto na odôvodnenie v tejto časti v plnom rozsahu odkazuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky. Zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal, keďže z pripojeného spisu vyplýva, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinného v tomto konaní právnym predchodcom oprávneného predložená nebola.
22. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie vlastného vzťahu oprávneného s povinnou nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.
23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdnemu exekútorovi a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).