Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-132-2019.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/132/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Mgr. Q. Y. Y. SK, bytom K.. N. XXX/ X, XXX XX X., IČO: 35 245 808, proti žalovanému: F. K., bytom T. XXX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 682 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C 109/2015-76 zo dňa 17.09.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 682,- eur od žalovaného titulom nezaplatenej odmeny za sprostredkovanie práce, nevrátenej pôžičky vo výške 137,- eur ako aj náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného pri odťahu motorového vozidla z Rakúska na Slovensko, tu vo výške 314,- eur, ako aj na zaplatení ďalších nákladov, ktoré mal v súvislosti so žalovaným vo výške 35,- eur.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzavretia zmluvy s treťou osobou vo forme zmluvy o dielo alebo pracovnej zmluvy, za čo mal žalovaný zaplatiť odmenu žalobcovi vo výške 0,70 eur za každú ním odpracovanú hodinu v mesiaci. Následne súd prvej inštancie zrekapituloval nákupy pohonných hmôt žalobcu, a to, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zálohy vo výške 137,- eur, ako aj na úhradu nákladov za odťah dodávky z mesta Linz do mesta Prešov vo výške 314,- eur a úhrady cestovných nákladov vo výške 35,- eur.
3. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi stranami ako občianskoprávny s poukazom na to, že pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy konal žalobca ako podnikateľ, no žalovaný vystupoval ako nepodnikateľ.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 774, § 775, § 657, § 760, § 420, § 101 a § 106 Občianskeho zákonníka.
5. Vo vzťahu k nároku k poskytnutej pôžičke súd prvej inštancie uviedol, že je podstatné, aby došlo k reálnemu odovzdaniu veci, čo je podmienkou vzniku zmluvy. Následne súd uviedol, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich nárokov, pričom aj keď tvrdil, že mu žalovaný nevyplatil dohodnutú odmenu, v žalobnom petite si nárok na vyplatenie odmeny vo výške 196,- eur zrejme neuplatnil a nepreukázal ani sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy žalovanému. Vo vzťahu k zmluve o pôžičke na sumu 137,- eur nepreukázal odovzdanie finančných prostriedkov, rovnako vo vzťahu k pôžičke vo výške 200,- eur a nepreukázal vykonanie prepravy za sumu 35,- eur zo dňa 17.03.2011. Vo vzťahu k náhrade škody pri odťahu motorového vozidla nepreukázal, že za túto zodpovedá žalovaný.
Zároveň súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj tým, že žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania voči všetkým nárokom žalobcu.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý namietol, že prácu sprostredkoval živnostníkovi nie občanovi, pričom pojednávania sa nemohol zúčastniť pre osobné dôvody.
8. Právny zástupca žalobcu, ktorý mu bol ustanovený po rozhodnutí súdu prvej inštancie doplnil odvolanie podaním zo dňa 12.08.2019 tak, že uviedol ako dôvod podania odvolania nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny s poukazom na dôvodne vznesenú námietku premlčania ako aj na to, že žalobca nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie v sume 196,- eur nepreukázal, nepreukázal ani platné uzavretie zmluvy o pôžičke, odovzdanie a prevzatie sumy 137,- eur, ako aj pôžičky vo výške 200,- eur, nepreukázal ani vykonanie prepravy za sumu 35,- eur, ako aj zodpovednosť žalovaného za škodu v súvislosti s poruchou a odťahom motorového vozidla. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje zákonné náležitosti odvolania podľa Civilného sporového poriadku, čím je toto odvolanie neodôvodnené. Rovnako poukázal na to, že žalovaný podpísal zmluvu o sprostredkovaní ako fyzická osoba a takto je uvedený aj na faktúre, pričom je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby v zmysle splatnosti faktúry a tento vzťah treba posúdiť podľa Občianskeho zákonníka. Rovnako žalovaný popieral skutkové tvrdenia žalobcu o sprostredkovaní práce, pričom opätovne poukázal aj na vznesené námietky premlčania vo vzťahu k vráteniu pôžičky, ako aj to, že mu spôsobil škodu vo výške 314,- eur kde rovnako tento nárok by bol premlčaný. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že odvolanie žalobcu obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje CSP pre odvolanie, pričom odôvodnenie odvolacích dôvodov nie je povinnou náležitosťou odvolania. Zároveň poukázal na to, že vo veci je nutné aplikovať obchodnoprávne normy vo vzťahu k premlčaniu, nakoľko toto vyplýva aj z predmetu podnikania žalovaného, ktoré si rozšíril pred podpisom zmluvy o sprostredkovaní a nepresnosti v žalobe sú spôsobené tým, že žalobca nemá právnické vzdelanie. Zároveň podľa predpisov procesného práva nie je nutné označovať fyzickú osobu ak je podnikateľom osobitným dodatkom.
11. K uvedenému zaujal stanovisko žalovaný, ktorý poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, a preto takéto odvolanie by malo byť odmietnuté. Zároveň poukázal na to, že vo veci boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca v odvolacom konaní sú nové argumenty, ktoré sú neprípustné v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, nakoľko sa týkajú skutkového stavu veci. Zotrval na stanovisku, že vzťah medzi stranami sporu je nutné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a aplikovať trojročnú premlčaciu dobu. Naďalej zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach.
12. K uvedenému žalobca podaním zo dňa 07.02.2020 uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobcu o odmietnutí odvolania, nakoľko aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba rozlišovať medzi odstraňovaním odstrániteľných vád odvolania a medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov, pretože je rozdielna situácia, ak bolo podané odvolanie, ktoré obsahuje aspoň jeden odvolací dôvod a bolo podané odvolanie, ktoré neobsahuje žiaden odvolací dôvod. V tejto veci teda nemožno odvolanie odmietnuť. Zároveň poukázal na to, že sa nejedná o odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie, pretože Civilný sporový poriadok nepozná rozsudok, ktorý má charakter rozsudku pre zmeškanie a voči takémuto rozsudku ani odvolanie prípustné nie je.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní zo strany súdu prvej inštancie došlo k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia.
15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto je nepreskúmateľný.
16. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu spĺňa predpísané náležitosti a z jeho obsahu je možné zistiť skutočnosť, pre ktorú žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, a to skutočnosť, že podľa jeho názoru predmetný vzťah mal byť posúdený podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko v samotnom odvolaní žalobca uvádza, že podpisoval predmetnú zmluvu o sprostredkovaní so živnostníkom.
18. Odvolací súd zároveň uvádza, že v danej veci nebol vydaný rozsudok pre zmeškanie žalobcu, preto nie je dôvod zaoberať sa odvolacími námietkami, ktoré smerujú k tomu, že sa jedná o rozsudok pre zmeškanie, nakoľko boli splnené podmienky pre jeho vydanie. Z obsahu spisu je nepochybne jasné, že súd prvej inštancie nerozhodoval vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
19. Z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posudzovaní jednotlivých nárokov žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil viacero nárokov, a to nárok na zaplatenie odmeny podľa zmluvy o sprostredkovaní, nárok na vrátenie pôžičky, ako aj nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie s obmedzil iba na konštatovanie, že žalobca nepreukázal tieto svoje nároky a zároveň poukázal aj na to, že bola úspešné vznesená námietka premlčania. Takéto rozhodnutie nie je preskúmateľným rozhodnutím a nedáva strane sporu odpoveď na otázky vznesené v konaní.
20. Z uvedeného dôvodu bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade sa podrobne zaoberať vznesenou námietkou premlčania, pričom bude nutné posúdiť vznesenú námietku premlčania osobitne
vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude zistiť a odôvodniť, kedy sa právo z uplatnených nárokov mohlo vykonať po prvý raz, teda kedy začína plynúť premlčacia doba u každého z uplatnených nárokov. Zároveň bude nutné, aby súd prvej inštancie posúdil osobitne vo vzťahu ku každému nároku, či premlčanie sa bude posudzovať podľa noriem obchodného alebo občianskeho práva. Je nutné brať do úvahy charakter každého nároku, pričom pri nároku na odmenu za sprostredkovanie je nutné vychádzať hlavne z ustanovení zmluvy o sprostredkovaní, ktorého režimom sa táto zmluva riadi, teda či sa riadi ustanoveniami Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Len v prípade, že súd prvej inštancie dôjde k záveru, že nároky žalobcu nie sú premlčané, bude jeho povinnosťou zaoberať sa samotným základom uplatneného nároku. Samotné odôvodnenie, že žalobca nepreukázal svoj nárok, nemožno považovať za preskúmateľné už len s poukazom na obsah listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil do spisu, teda podpísanú zmluvu o sprostredkovaní ako aj ďalšie listinné dôkazy o nákupe pohonných hmôt a ďalších nákupov v súvislosti s vykonanou cestou žalobcu do Rakúska, na čo súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nedal odpoveď.
21. Odvolací súd uvádza, že v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky existuje zmluva o sprostredkovaní ako aj sprostredkovateľská zmluva, pričom zmluva o sprostredkovaní je samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je uzatváraná medzi podnikateľmi v zmysle Obchodného zákonníka. Sprostredkovateľská zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 774 - § 777) je zmluvou, ktorej podstatou je obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu s treťou osobou, pričom od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho alebo podľa Obchodného zákonníka sa odvíjajú aj ďalšie náležitosti ako sú náhrada škody, premlčania a pod. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie na základe dôkazov navrhnutých sporovými stranami dospieť k záveru, či žalovaný, hoci v tom čase mal aj živnostenské oprávnenie, konal v tomto zmluvnom vzťahu ako podnikateľ alebo ako nepodnikateľ a či, ak konal ako podnikateľský subjekt, je takáto zmluva platnou, nakoľko treba odpovedať na otázku, či si tieto zmluvné strany mohli zvoliť dobrovoľne režim Občianskeho zákonníka, pokiaľ vstupovali do podnikateľského právneho vzťahu.
22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).