Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-107-2019.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, B. B. - S., 2. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. - K. B., 3. H.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. - K. B., 4. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V. - K. B. proti žalovanej: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. - K. B., o vydanie dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/247/2016 - 130 zo dňa 15.3.2019 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 192 zákona č. 161/2015 Z.z., § 473 ods. 1, 2, § 474 ods. 1, 2, § 475 ods. 1, 2, § 475a, § 485 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14C 280/2011 sa žalobcovia (totožný s okruhom žalobcov v tomto konaní sa proti žalovanej a ďalším žalovaným) domáhali určenia okruhu dedičov. Žaloba žalobcov bola rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 03. 2013, č. k. 14C/280/2011-42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. 10. 2013, č. k. 3Co/116/2013-85 právoplatne zamietnutá. Dovolanie žalobcov bolo uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/9/2014 odmietnuté. Z citovaných rozsudkov mal súd zistené, že v konaní 14C/280/2011 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že oni sú dedičia zo zákona po poručiteľke neb. E. S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX a zároveň, že sú účastníkmi dedičského konania o novoobjavenom majetku vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XXD/XX/XXXX. V konaní 14C/280/2011 žalobcovia uviedli, že po neb. E. S. rod. Q. bolo pôvodne prejednané dedičstvo Štátnym notárstvom v V. pod sp.zn. D XXXX/XX, pričom do úvahy prichádzali dedičia zo zákona v III. skupine, t. j. sestry poručiteľky Q. Q., rodená Q. a O. Q. a účastníkmi pôvodného dedičského konania neboli deti X. Q. ako súrodenca poručiteľky a zákonného dediča v III. skupine, pričom žalobcovia sú právnymi nástupcami nebohého X. Q.. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov vyplýva, že na základe vykonaného
dokazovania súdy mali preukázané, že dedičmi po poručiteľke neb. E. S. zomrelej dňa XX.XX.XXXX boli na základe pôvodného dedičského rozhodnutia Q. Q. a O. Q., poručiteľkine sestry. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súdy poukázali na to, že účastníkmi konania o novoobjavenom prejednaní dedičstva sú iba tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom dedičskom konaní, prípadne ich právni nástupcovia. V čase smrti poručiteľky neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v III. v dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa, tak ako je to v súčasnosti na základe právnej úpravy prijatej s účinnosťou od 1. 1. 1992, kedy do tohto znenia bolo zakomponované ust. § 475 ods. 2, ktoré hovorí o tom že, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. V predmetnom konaní bolo nesporné, že poručiteľka E. S. zomrela dňa XX.XX.XXXX, kedy už jej brat X. Q. (otec žalobcov) nežil, a kedy táto právna úprava ešte neplatila, a preto na základe tejto právnej úpravy, mohli dediť iba žijúci súrodenci - sestry poručiteľky. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXD XX/ XXXX mal súd zistené, že žalobkyňou v 1. rade bol iniciovaný návrh na začatie dedičského konania o novoobjavenom majetku po poručiteľke neb. E. S. a predmetom tohto dedičského konania bola parcela č. XXX/XX o výmere 7450 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území K. B., obec V., okres V. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V danej právnej veci bolo rozhodnuté uznesením č.k. XXD XX/XXXX - XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2016 tak, že celé dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX parcela č. S. XXX/XX, k.ú. K. B. nadobúdajú dedičia zo zákona v III. skupine a to v žalovaná U. S. (jediná dedička po poručiteľke O. Q., zomrelej XX. XX. XXXX, po ktorej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. P bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť) v podiele 4/8in, a Q. Q., Bc. A. Q. a X. K. ako právni nástupcovia po nebohej Q. Q. s tým, že súdny komisár bol viazaný vyššie uvedenými rozhodnutiami. Ako vyplýva z dedičského spisu D XXX/ XXXX žalovaná po poručiteľke O. Q. dedila ako spolužijúca osoba v tretej dedičskej skupine.
4. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd uzavrel, že v danej právnej veci sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej ako neoprávnenej dedičke vydať dedičstvo oprávneným dedičom po poručiteľke O. Q.. Žalobcovia tvrdili, že sú dedičmi po O. Q. v súlade s ustanovením § 475 Občianskeho zákonníka, a preto mali byť aj oni účastníkmi dedičského konania ako potomkovia súrodenca poručiteľky. Súd mal zistené, že dedičské konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke O. Q. je vedené pod sp.zn. XXD XXX/XXXX a tohto času nie je právoplatne skončené. Podľa predloženého zoznamu dedičov zo dňa 11.03.2019 notárskym úradom X.. B. E., so žalobcami je konané ako s dedičmi neb. O. Q. zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Súd v ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 26/2011, ktoré bolo v Zbierke rozhodnutí vydané pod č. 32/2013, z ktorého právnej vety vyplýva - Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, súd nie je oprávnený sám spornosť riešiť; je povinný postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ( v súčasnosti ustanovenie § 192 CMP). Na základe uvedeného súd uzatvoril, že návrh žalobcov v danej právnej veci bol podaný predčasne, pretože konanie o dedičstve právoplatne skončené nebolo a v ďalšom súd poukazuje aj na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 142/2006 zo dňa 20.12.2007 v zmysle, ktorého žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka môže podať úspechom, len ten kto nebol účastníkom konania o dedičstve. Uplatnenie žaloby v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené pred právoplatným skončením dedičského konania. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol ako predčasne podanú, pričom z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcov uvádzanými v konaní.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že v danej právnej veci žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Navrhovali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní uviedli, že záver súdu neobstojí, keďže vychádza z predpokladu, že žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej ako neoprávnenej dedičke
vydať dedičstvo oprávneným dedičom po poručiteľke O. Q.. Toto však nie je pravdou. Ako vyplýva zo žaloby, aj predložených dôkazov, žalobcovia sa domáhajú vydania dedičstva nie po O. Q., ale po E. S., zomrelej dňa XX.X.XXXX. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXD/XX/XXXX bol prejednávaný novoobjavený majetok, parcely KN - E č. XXX/XX, orná pôda o výmere 7450 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. K. B.. Keďže E. S. zomrela ako slobodná a bezdetná, do úvahy ako jej dedičia prichádzali v tom čase žijúce sestry O. Q. a Q. Q. v podiele 1/2. V čase prejednania novoobjaveného majetku, a to v roku 2010, ani jedna z týchto dedičiek už nežila, a preto dedičmi majetku E. S. mali byť dedičia Q. Q. a O. Q.. Okruh dedičov Q. Q. nebol sporný, sporným sa stal okruh dedičov po O. Q., ktorá zomrela XX.X.XXXX. Podľa v čase jej smrti platného ust. § 457 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dedičmi po O. Q., ktorá zomrela bezdetná, mali byť jej súrodenci a v prípade, ak títo už nežijú, tak ich deti. O. Q. mala 7 súrodencov, medzi nimi aj X. Q., otca žalobcov a žalovanej. Titulom svojho otca X. Q. dedičmi po O. Q. mali byť aj žalobcovia aj žalovaná. Z dôvodu, že žiaden majetok po O. Q. v čase jej smrti sa nezistil, uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. D XXX/XX bolo dedičské konanie po O. Q. zastavené a bolo ustálené, že ako jediná dedička prichádza do úvahy žalovaná. Na základe toho potom po E. S. titulom dedičky O. Q. dedila len žalovaná. Z ust. § 457 Občianskeho zákonníka je však nesporné, že okruh dedičov po O. Q. nebol ustálený správne, a tak žalovaná nadobudla viac ako mala. Preto sa žalobcovia domáhajú vydania dedičstva ako oprávnení dedičia. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalobcovia sa nedomáhajú vydania dedičstva po poručiteľke O. Q., ale po E. S., hoci po nej mali dediť titulom O. Q.. Fakt, že dedičské konanie po O. Q. vedené na Notárskom úrade X.. E. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX nie je právoplatne skončené, nie je relevantné. Žalobcovia na toto konanie poukazujú len vo vzťahu ku skutočnosti, že v tomto konaní je s nimi jednané ako s dedičmi O. Q., a teda, že s nimi malo byť jednané aj v konaní po E. S. ako s dedičmi titulom O. Q.. Konanie po E. S. vedené pod č. k. XXD/XX/XXXX bolo právoplatne skončené, pričom dedičkou po O. Q. bola určená len žalovaná. Žaloba o vydanie dedičstva preto nemôže byť podaná predčasne. Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve v konaní XXD/XX/XXXX po E. S., kde sa prejednával novoobjavený majetok, začala v súlade s ust. § 105 plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby. Záver súdu prvej inštancie o predčasnosti žaloby je nesprávny, keďže žalobcovia sa nedomáhajú vydania dedičstva po O. Q., ale po E. S., po ktorej mali dediť titulom O. Q.. Napokon v konaní vedenom na Notárskom úrade X.. E. XXD/ XXX/XXXX sa prejednáva iný majetok ako ten, ktorého vydania sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú.
7. K podanému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nikdy nebola dedičkou po neb. E. S. a ani sa nezúčastnila jej dedičského konania. V dedičskom konaní v roku 1988 boli dedičkami po poručiteľke jej vtedy ešte žijúce dve sestry, a to Q. Q., rod. Q. a O. Q.. Žalovaná bola uznaná za dedičku po O. Q., ktorá bola sestrou ich otca X. Q.. Dedičské konanie po smrti tety O. Q. notársky úrad zastavil, keďže teta bola nemajetná. Skutočnosť, že O. Q. žila u nej, žalobcom vyhovovalo. Nikto zo žalobcov neprejavil záujem starať sa o tetu a vziať si ju do spoločnej domácnosti. V roku 2010 sa nebohá teta O. Q. stala v zmysle zákona dedičkou novoobjaveného majetku, tzn. 1-ice podielu ornej pôdy zapísanej na LV č. XXXX, po svojej sestre E. S.. Žalobcovia sa dožadovali byť uznaní za dedičov po nebohej tete E. S. titulom ich otca X. Q., ktorý v čase smrti svojej sestry už nežil, pričom zákon v čase úmrtia tety neumožňoval dediť aj nežijúcim súrodencom. Súdy v konaní 14C/280/2011 jednoznačne uviedli, že žalovaná je jedinou dedičkou po nebohej O. Q. a dedičstvo nadobudla oprávnene. Žalovaná tvrdí to, že si dedičstvo po O. Q. zaslúžila oprávnene z dôvodu, že táto u nej žila spolu s jej rodinou a všetci vedeli o tom, že v čase jej života bola nemajetná. Stotožnila sa s odvolaním žalobcovi v časti, keď uviedli, že v konaní vedenom na Notárskom úrade X.. E. je prejednávaný iný novoobjavený majetok po neb. O. Q., a to o rozmere 133 m2, objavený v roku 2016. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
8. K vyjadreniu žalovanej k podanému odvolaniu zo strany žalobcov sa žalobcovia v rámci repliky písomne vyjadrili. Uviedli, že skutočnosť, že sa žalovaná stala jedinou dedičkou bol úmysel žalovanej a nesplnenie si povinností notárskeho úradu, ktorý v roku 2001 prejednával dedičské konanie po O. Q.. Majetok, ktorý sa prejednáva na Notárskom úrade X.. E. zapísaný na LV č. XXXX, bol už v čase smrti v roku 2001 na meno O. Q.. V uznesení o dedičstve po O. Q. sa uvádza, že súd konanie o dedičstve zastavuje z dôvodu nemajetnosti. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 26.9.2018 Notársky úrad X.. E. uviedol, že súrodenci neboli zistení. Povinnosťou súdov, a to tak okresného, krajského, ako aj najvyššieho súdu nie je zisťovať okruh dedičov, z tohto dôvodu sa neoprávnene stala dedičkou žalovaná.
9. Na odvolaciu repliku žalobcov reagovala podanou odvolacou duplikou samotná žalovaná, ktorá v nej uviedla, že naďalej tvrdí a uvádza, že nikdy nebola priamou dedičkou po neb. E. S., teda po otcovej
sestre. V roku 1988 dedičmi po E. S. boli jej vtedy už len dve žijúce sestry, a to Q. Q. a O. Q.. Pri dodatočnom dedičskom konaní v roku 2010 znova boli dedičmi sestry poručiteľky Q. Q. a O. Q., ktoré v tom čase už nežili. Každá z nich zdedila polovicu pozemku zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. K. B..
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal právny záver, ktorý z pohľadu odvolacieho súdu bolo potrebné korigovať a zároveň z tohto dôvodu aj zvoliť postup podľa ust. § 382 CSP. Na výzvu odvolacieho súdu, aby sa strany vyjadrili k možnému použitiu ust. § 475 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu smrti poručiteľky E. S., zomrelej XX. XX. XXXX, sa žalovaná vyjadrila, že nesúhlasí s použitím predmetného zákonného ustanovenia keďže dedičstvo nadobudla oprávnene a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobcovia uviedli, že akceptujú použitie ust. § 475 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu smrti poručiteľky, keďže E. S. zomrela pred novelou Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa bude aplikovať toto zákonné ustanovenie účinné v čase smrti poručiteľky, dedičmi po poručiteľke boli už len žijúce sestry O. Q. a Q. Q.. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si ohľadne skutkového stavu čiastočne osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a vo vzťahu k skutkovým odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.
12. Podľa ust. § 475 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu XX. XX. XXXX, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
13. Z konania bolo nepochybne zrejmé, že žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú vydania dedičstva (§ 485 Občianskeho zákonníka), ktoré sa prejednávalo ako novoobjavený majetok po poručiteľke E. S., zomrelej dňa XX.X.XXXX. E. S. zomrela ako slobodná, bezdetná a mala v čase svojej smrti dve žijúce sestry O. Q. a Q. Q., rod. Q., ktoré dedili v tretej skupine rovnakým dielom podľa § 475 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 18. 09. XXXX. Z tohto dôvodu po E. S. dedili jej majetok v podiele po 1/2-ici jej žijúce dve sestry O. Q. a Q. Q.. Samotní žalobcovia ako deti po zosnulom bratovi poručiteľky X. Q. nededili, pretože nepatrili ani do jednej z troch skupín dedičov. Troma dedičskými skupinami uvedenými v ust. § 473 až 475 Občianskeho zákonníka, účinného v čase smrti E. S., bol rozsah dedenia zo zákona vyčerpaný. Inak povedané ust. § 475 Občianskeho zákonníka, účinného v čase smrti poručiteľky, nepovolávalo na dedičský podiel súrodenca, ktorý v čase poručiteľkinej smrti už nežil, t. j. synovcov a netere poručiteľky.
14. Nesprávny právny záver súdu prvej inštancie vyplýval z tvrdenia súdu, že žaloba o vydanie dedičstva bola predčasne podaná z dôvodu neskončeného dedičského konania XXD/XXX/XXXX o novoobjavenom majetku po O. Q., zomrelej XX. XX. XXXX. Predmetom tohto konania je vydanie dedičstva po poručiteľke E. S. (a nie po poručiteľke O. Q., ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie), pričom ide o nehnuteľný majetok o rozlohe 7450 m2 (pozemok, parcela č. XXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. K. B.. Súdom uvádzané dedičské konanie XXD/XXX/XXXX prebieha ako dedičské konanie po nebohej O. Q. a jeho predmetom je iný nehnuteľný majetok ako majetok v prejednávanej veci. Samotní žalobcovia, ako aj žalovaná sú deťmi X. Q., nar. XX.X.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol bratom poručiteľky E. S.. Keďže v čase smrti poručiteľky E. S. neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v tretej dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa tak, ako je to v súčasnosti na základe právnej úpravy účinnej s účinnosťou od 1.1.1992 a poručiteľka E. S., zomrela XX.X.XXXX, kedy už brat poručiteľky X. Q. nežil, preto na základe právnej úpravy platnej v deň smrti poručiteľky, správne po poručiteľke dedili len jej dve žijúce sestry. Preto účastníkmi konania v konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľke (XXD/XX/XXXX) môžu byť len právni nástupcovia po sestrách poručiteľky O. Q. a Q. Q.. Z obsahu spisu po poručiteľke O. Q. (D XXX/XXXX) nepochybne vyplýva, že jedinou dedičkou po nej bola určená žalovaná, ako spolužijúca osoba, ktorá s poručiteľkou O. Q. žila po
dobu 41 rokov v spoločnej domácnosti, ktorá sa o poručiteľku starala, a preto po nej dedila v zmysle ust. § 475 Občianskeho zákonníku ku dňu smrti poručiteľky (XX. XX. XXXX).
15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Preto súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Aktívna a pasívna legitimácia vo vzťahu k žalobe o ochrane oprávneného dediča je vymedzená v ust. § 485 Občianskeho zákonníka.
16. V prejednávanej veci, v spore o vydanie dedičstva (§ 485 Občianskeho zákonníka) vystupuje ako žalovaná strana osoba, ktorá dedičstvo skutočne nadobudla na základe rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve (pasívna vecná legitimácia) a oprávnený dedič vystupuje ako žalujúca strana (aktívna vecná legitimácia). Keďže žalobcovia v konaní nepreukázali, aby v ich prospech svedčil niektorý z dôvodov dedenia po poručiteľke E. S., nie sú oprávnenými dedičmi, a preto nie sú ani aktívne legitimovanými na podanie žaloby o vydanie dedičstva.
17. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie v podstatných častiach rozhodnutia, správne dospel k záverom konštatovaným aj odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1.a 4. rade vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní a žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).