Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/26/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej v právnej

veci ţalobcu : M. H., bývajúci v P., zastúpený JUDr. Š. S., advokátom v Ţ., proti ţalovaným :

1/ J. H., bývajúci B., 2/ J. H., bývajúca B., obaja zastúpení JUDr. A. Š., advokátom v B.,

o vydanie dedičstva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 31. marca 2010 sp.zn. ,

t a k t o :

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovaným 1/, 2/ trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 26. septembra 2004 č.k. -231 rozhodol

o opodstatnenosti základného nároku ţalobcu voči ţalovanému 1/ a návrh voči ţalovaným 2/

a 3/ zamietol. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe o základe eventuálneho petitu

ţalobcu umoţňovali výsledky vykonaného dokazovania prijať záver o neplatnosti závetu

a dobromyseľnosti ţalovaných 2/, 3/, ale ešte nedovoľovali rozhodnúť o výške uplatneného

nároku. Postupoval tak podľa ustanovenia , a

ods. 2 druhá veta

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného 1/ Krajský súd v Ţiline uznesením z 28. februára

2005 sp.zn. rozsudok okresného súdu zrušil. Prisvedčil námietke ţalobcu

v podanom odvolaní o neúčelnosti zvoleného procesného postupu prvostupňového súdu.

2

Prvostupňovému súdu nič nebránilo v tom, aby rozhodol o celom uplatnenom nároku, pretoţe

mal vedomosť o tom, čo tvorí predmet dedičstva a bolo len vecou dokazovania, aby ustálil

cenu jednej nehnuteľnosti (nie celej masy dedičstva), ktorej hodnotu ţiadal ţalobca vydať

podľa zásad bezdôvodného obohatenia. Písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá ani

forme medzitýmneho rozsudku, pretoţe nie je táto skutočnosť vyjadrená ani v záhlaví

rozsudku a úplne absentuje i v jeho výrokovej časti, teda účastníci nemajú moţnosť predvídať

ďalší procesný postup súdu.

Následne Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 17. októbra 2008 č.k. -462

uloţil ţalovanému 1/ vydať ţalobcovi titulom oprávneného dediča hotovosť vo výške

20 057,60 Sk spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 17,6 % od 21.8.1998 do zaplatenia,

zostatok vkladu na vkladnej kniţke č. X. v S. pobočka N. vo výške 12 786,70 Sk s úrokom

z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21.8.1998 aţ do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 8 632,50 Sk spolu s úrokom

z omeškania 17,6 % ročne od 21.8.1998 z tejto časti do zaplatenia návrh zamietol. Návrh

ţalobcu voči ţalovanej 4/ o vydanie nehnuteľností ako oprávnenému dedičovi zapísané na LV

č. X., Správa katastra B., katastrálne územie V. a to parcela č. X., zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere X. m, parcela č. X., záhrady o výmere X. m, rodinný dom súpisné číslo X.,

nachádzajúci sa na parcele č. X. zamietol. Návrh voči ţalovaným 2/, 3/ zamietol. Rozhodol

o trovách konania vo vzťahu medzi ţalovaným 1/ a ţalobcom ako aj vo vzťahu medzi

ţalovanými 2/ aţ 4/. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe závet poručiteľky Š. H.

zo dňa 23. apríla 1998 je jednoznačne neplatný právny úkon. S poukazom na ustanovenie

mal za preukázané, ţe oprávneným dedičom je ţalobca

v zmysle dedičskej postupnosti podľa , ţalovaný 1/ ako

nepravý dedič je povinný vydať ţalobcovi titulom oprávneného dediča hotovosť vo výške

20 057,60 Sk spolu s úrokom z omeškania a tieţ zostatok vkladu na vkladnej kniţke vo výške

12 786,70 Sk. Vo zvyšku ohľadne sumy 8 632,50 Sk návrh zamietol, keďţe táto suma peňazí

podľa osvedčenia o dedičstve bola pouţitá na pohrebné trovy poručiteľky, v čase

prejednávania dedičstva uţ predmetná suma bola spotrebovaná. Návrh voči ţalovaným 2/ aţ

4/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného 1/ Krajský súd v Ţiline ako odvolací súd

uznesením zo 14. mája 2009 č.k. -501 vyslovil, ţe rozsudok okresného súdu

vo výrokoch, ktorými zamietol návrh voči ţalovaným 2/ a 3/, ţalovaným 2/ a 3/ náhradu trov

3

konania nepriznal a vo výroku, ktorým náhradu trov štátu ponechal samostatnému uzneseniu,

ktoré odvolaním neboli napadnuté, ponecháva nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, ţe

prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu ţalobcu skúmal predpoklady

pre vydanie dedičstva v zmysle a nasl. . K pochybeniu zo strany

prvostupňového súdu ale došlo v tom, keď sa v priebehu konania ani v rozhodnutí vo veci

samej dostatočným spôsobom nevyporiadal s námietkami ţalovaného 1/ a neskúmal, či

rozhodnutie o dedičstve uţ mohlo nadobudnúť právoplatnosť a teda či je splnený základný

predpoklad pre postup podľa ustanovenia (právoplatné

dedičské rozhodnutie). Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vytýka nesprávny postup

notára pri prejednaní dedičstva, keď neodkázal dedičov ako účastníkov dedičského konania

na podanie návrhu o neplatnosť závetu, ale uţ sa dostatočne nevyporiadal s tým, aké následky

takýto postup notára mohol mať.

Naposledy Okresný súd Ţilina rozsudkom z 3. decembra 2009 č.k. -537

zamietol návrh ţalobcu voči ţalovanému 1/ na zaplatenie istiny vo výške 665,79 € spolu

so 17,6 % úrokom z omeškania od 21.8.1998 do zaplatenia a zostatok vkladu na vkladnej

kniţke č. X. v S. pobočka N. vo výške 710,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 %

ročne od 21.8.1998 do zaplatenia. Taktieţ zamietol návrh voči ţalovanej J. H. o vydanie

nehnuteľností ako oprávnenému dedičovi zapísané na LV č. X. Správa katastra B., katastrálne

2

územie V., a to KNC parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, KNC parc.

2

č. X. – záhrady o výmere X. m, rodinný dom súpisné číslo X. nachádzajúci sa na parc. č. X..

Uloţil ţalobcovi uhradiť ţalovanému J. H. a ţalovanej J. H. trovy konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe na pojednávaní konanom

dňa 21.12.1998 vznikol spor o dedičské právo, keď ţalobca ako zákonný dedič spochybnil zo

skutkového hľadiska dedičský titul, závet. Namietal, ţe oboznámený závet nie je podpísaný

poručiteľkou, ţe táto bola slepá a hluchá a pre jej úkon nepostačujú podpisy dvoch svedkov

a z tohto dôvodu bude zvaţovať podanie ţaloby na súd o neplatnosť závetu. Z uvedeného

vyplýva, ţe dedičské konanie nebolo ukončené o prvej časti rozhodnutia, a to ustanovenie

okruhu dedičov. Keďţe ţalobca spochybnil závet, ako dedičský titul pre ţalovaného 1/, zo

skutkového hľadiska bolo povinnosťou súdu (súdneho komisára) postupovať v zmysle

ustanovenia a to vydať uznesenie, ktorým by ţalobcovi (zákonnému

dedičovi) stanovil lehotu na podanie ţaloby o neplatnosť závetu na súde. Ak by ţalobca nebol

vo veci o neplatnosť závetu úspešný, alebo ak by vôbec ţalobu v stanovenej lehote nepodal,

malo by to za následok, ţe súd (súdny komisár) by pokračoval v dedičskom konaní iba so

ţalovaným 1/, ako závetným dedičom a teda to by znamenalo, ţe ţalobca by prestal byť

účastníkom dedičského konania. Nakoľko však súd (súdny komisár) nepostupoval

v dedičskom konaní po poručiteľke Š. H. v zmysle uvedeného, ţalobca je naďalej účastníkom

dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s ním ďalej konať, doručiť mu

dedičské rozhodnutie, proti ktorému mal ţalobca právo podať opravný prostriedok proti časti

rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov. S poukazom na konštatované, rozhodnutie

o dedičstve po poručiteľke Š. H., vedenej na Okresnom súde Námestovo sp.zn.

D 275/1998 nemohlo doposiaľ nadobudnúť právoplatnosť. Keďţe predmetné dedičské

konanie nie je právoplatne skončené, nie je splnený základný predpoklad pre postup v zmysle

ustanovenia a nasl. . Vychádzajúc z toho, ţe nebol splnený

základný predpoklad na postup v zmysle ustanovenia

(právoplatne skončené dedičské konanie) súd sa v tomto rozhodnutí nezaoberal ďalšími

skutkovými zisteniami a dôkazmi.

Okresný súd Ţilina dopĺňacím rozsudkom zo 17. decembra 2009 č.k. 2 C 317/1999-

554 eventuálny návrh, aby ţalovaný 1/ bol povinný vydať ţalobcovi okrem hotovosti aj

bezdôvodné obohatenie vo výške 56 429,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 %

odo dňa 21.8.1998 do zaplatenia, ktoré predstavuje trhovú hodnotu rodinného domu číslo

súpisné X., nachádzajúceho sa na ulici Z., postaveného na pozemku parc. č. X., pozemku

2

KNC parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma KNC parc. č. X. – záhrada

2

o výmere X. mzapísané na LV č. X. v katastrálnom území V. zamietol. V odôvodnení

uviedol, ţe návrh v časti o alternatívnom petite zamietol z rovnakých dôvodov ako zamietol

návrh voči ţalovanému 1/ o vydanie finančných prostriedkov a voči ţalovanej 2/ o vydanie

špecifikovaných nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, ţe dedičské konanie po

poručiteľke Š. H. nebolo právoplatne skončené, v tomto konaní nebolo postupované v zmysle

ustanovenia , preto ţalobca je naďalej účastníkom dedičského konania, keďţe

nebol vyriešený spor o skutkových okolnostiach (platnosť – neplatnosť závetu), kto je

dedičom po poručiteľke a preto nebol splnený základný predpoklad pre postup podľa § 485

. Ţalobca sa svojich práv musí domáhať v danom dedičskom konaní.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. marca 2010 č.k.

-582, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s doplňujúcim rozsudkom a uznesením o trovách konania. Ţalovaným náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku pripustil dovolanie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a uviedol,

ţe ţalobca bol účastníkom konania (dedičského) a pokiaľ súdny komisár ho „vylúčil“

z dedičského konania a prejednal vec výlučne len so závetným dedičom i napriek námietkam

ţalobcu, bolo jeho povinnosťou aj doručiť rozhodnutie ţalobcovi, ktorý by sa proti takémuto

rozhodnutiu mohol brániť na základe riadneho opravného prostriedku. Keďţe ţalobcovi

doposiaľ zákonným spôsobom rozhodnutie o dedičstve doručené nebolo, nemohlo

nadobudnúť právoplatnosť a neprichádza preto do úvahy ani rozhodnutie v zmysle § 485

ods. 1 . Otázku zásadného právneho významu videl odvolací súd

v tom „či môţe osoba stratiť postavenie účastníka dedičského konania aj napriek skutočnosti,

ţe súdny komisár vyriešil otázku okruhu účastníkov bez toho, aby prihliadal na námietku

v tomto smere a nepostupoval v zmysle ustanovenia a či teda dedičské

rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť aj bez toho, aby bolo

doručené takémuto (vylúčenému) účastníkovi“.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Poukázal

na skutočnosť, ţe keďţe bol vylúčený z okruhu dedičov (nebol účastníkom konania), nikdy

mu nebolo doručené Osvedčenie o dedičstve zo dňa 15.12.1998, ktoré bolo vydané v konaní

sp.zn. D 275/1998, . Vzhľadom na uvedené nemohol sa domáhať pokračovania

dedičského konania po poručiteľke. Je toho názoru, ţe v uvedenej právnej veci, keďţe on ako

ţalobca namietal platnosť závetu ako aj skutočnosť, či bolo v sile poručiteľky podpísať

sporný závet, nemohol s určitosťou vyriešiť spornosť notár (ako súdny komisár), keďţe sa

jedná o skutočnosť, ktorú je potrebné preveriť rozsiahlym dokazovaním. Ochranu podľa

poţíva ten, kto nevystupoval v konaní o dedičstve ako účastník

konania. On ako ţalobca v uvedenom prípade nebol účastníkom konania, nakoľko v prípade,

ţe by ním bol, zaslal by mu notár ako súdny komisár osvedčenie o dedičstve. V odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje z akých dôvodov sa stotoţnil s právnymi názormi

prvostupňového súdu, keď odvolací súd len stroho konštatoval, ţe sa stotoţňuje v celom

rozsahu s právnym názorom, ako aj s odôvodnením rozhodnutia. Napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu nespĺňa zákonom stanovené náleţitosti uvedené v Poukázal aj

na nesprávne právne posúdenie veci v časti týkajúcej sa priznania trov úspešným ţalovaným.

V uvedenej právnej veci je potrebné aplikovať ustanovenie a nie

6

ustanovenie Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení

s dopĺňacím rozsudkom ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní navrhli dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, ţe je dovolanie prípustné. Preto

dovolanie ţalobcu proti tomuto rozsudku podľa prípustné je.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod

rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu, bezpochyby ním ale

je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach

prezentovanú a právne inak riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný zo širších

hľadísk, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci. Vzhľadom na to realizácia uvedeného

oprávnenia odvolacieho súdu musí mať vţdy povahu výnimočnosti a vychádzať z prísneho

rešpektovania zákonných podmienok, vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia. Moţnosť

zaloţiť prípustnosť dovolania samozrejme neznamená, ţe by odvolací súd bol oprávnený

vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy; jeho úvahu

zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia z právnej stránky. Ak

odvolací súd zaloţí prípustnosť dovolania svojím rozhodnutím, dovolací súd je oprávnený

preskúmať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci otázky zásadného právneho

významu, ktorú vo svojom rozsudku uviedol odvolací súd. V dovolacom konaní potom

predmetom posudzovania a vyriešenia môţu byť len právne otázky (na riešenie skutkových

otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keď v dôvodoch

rozhodnutia absentuje, z akých dôvodov sa odvolací súd stotoţnil s právnymi názormi

prvostupňového súdu, keď nie je moţné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil.

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať sa

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157

ods. 2 (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo predmetom odvolania ţalobcu, ako

sa k odvolaniu vyjadrili ţalovaní, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Uviedol, ţe

sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a inými slovami ale obsahovo

totoţne konštatoval, ţe prvostupňový súd postupoval v súlade s právnym názorom

vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, keď skúmal, či

dedičské konanie po nebohej poručiteľke Š. H. bolo právoplatne skončené. Rovnako ako súd

prvého stupňa uviedol, ţe súčasťou rozhodnutia o dedičstve sú tri samostatné rozhodnutia,

o ktorých rozhoduje súd. Jednak rozhoduje o okruhu dedičov, predmete dedičstva (ustáli

9

okruh majetku) a následne dôjde k vyporiadaniu dedičstva. Ţalobca bol účastníkom konania

a pokiaľ súdny komisár ho vylúčil z dedičského konania a prejednal vec výlučne len so

závetným dedičom i napriek námietkam ţalobcu, bolo jeho povinnosťou doručiť rozhodnutie

ţalobcovi, ktorý by sa proti takémuto rozhodnutiu mohol brániť na základe riadneho

opravného prostriedku. Keďţe ţalobcovi doposiaľ zákonným spôsobom rozhodnutie

o dedičstve doručené nebolo, nemohlo ani podľa názoru odvolacieho súdu nadobudnúť

právoplatnosť a neprichádza preto do úvahy ani rozhodnutie v zmysle § 485 ods. 1

. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje podľa názoru

dovolacieho súdu dostatočne skutkovo aj právne dôvody, na ktorých odvolací súd zaloţil

svoje rozhodnutie vo veci dovolateľa a nemoţno ho povaţovať za zrejme

neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie nie sú podľa názoru

dovolacieho súdu rozporné alebo svojvoľné. Odvolací súd v podstate prevzal skutkový stav

ako ho ustálil súd prvého stupňa a stotoţnil sa aj s jeho právnym názorom.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa moţno

odvolaciemu súdu vytknúť, ţe jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

V prejednávanej veci odvolací súd povaţoval za otázku zásadného právneho významu

otázku, „či môţe osoba stratiť postavenie účastníka dedičského konania aj napriek

skutočnosti, ţe súdny komisár vyriešil otázku okruhu účastníkov bez toho, aby prihliadal

na námietky v tomto smere a nepostupoval v zmysle ustanovenia a či

teda dedičské rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť aj bez toho, aby

10

bolo doručené takémuto (vylúčenému) účastníkovi“. Z porovnania takto určeného rámca pre

moţný prieskum dovolacím súdom (tomu vymedzenej otázke) s obsahom dovolania ţalobcu

vyplýva, ţe v dovolaní ţalobca namieta (nesúhlasí) nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, podľa ktorého aj keď bol vylúčený z okruhu dedičov a konanie

pokračovalo so závetným dedičom, pričom mu nikdy nebolo doručené osvedčenie o dedičstve

a teda nemohol sa domáhať pokračovania dedičského konania po poručiteľke, dedičské

konanie bolo ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, t.j. osvedčením

o dedičstve, o čom svedčí aj rozhodnutie príslušnej správy katastra. Keďţe nebol

v predmetnej veci účastníkom dedičského konania poţíva ochranu podľa § 485 Občianskeho

zákonníka.

Podľa účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa moţno dôvodne

domnievať, ţe sú poručiteľovými dedičmi a ak takýchto osôb niet, štát.

Podľa , ak niekto pred potvrdením nadobudnutého dedičstva

tvrdí, ţe je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol,

vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, ţe je

dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáţe súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa

javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil ţalobou. Na podanie ţaloby určí

lehotu. Ak ţaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto

dediča.

Podľa súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa ,

2, § 175l, § 175p, § 175q a § 175t sa doručuje do vlastných rúk.

Dôvodnosť toho, ţe určitá osoba je poručiteľovým dedičom, súd posudzuje na základe

skutočností, ktoré sú významné podľa hmotného práva. Začiatok účastníctva v dedičskom

konaní závisí na tom, kedy sa súd dozvie o skutočnostiach, z ktorých dedičské právo vyplýva,

a trvá tak dlho, pokiaľ chovanie alebo konanie osoby, ktorej svedčí niektorý z titulov dedenia,

smeruje k tomu, aby sa skutočne stal dedičom, alebo pokiaľ nebudú zistené ďalšie

skutočnosti, ktoré ukazujú, ţe dedičom je niekto iný, prípadne, ţe poručiteľ nemá ţiadneho

dediča. Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t.j. osoba,

ktorá o sebe tvrdí, ţe je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania

aţ po tom, čo bude jednoznačne zistené, ţe je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom

11

dedičského konania uţ od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho

komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, ţe jej v skutočnosti ţiadny

z dedičských titulov nesvedčí alebo ţe z iných dôvodov nemôţe dediť.

Ak zanechal poručiteľ závet, je potrebné povaţovať za účastníkov konania vedľa

závetných dedičov tieţ neopomenuteľných dedičov ( ) a ďalšie

osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona ( aţ ). Ich

účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáţe, ţe k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi

dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania

vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.

Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej

iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré učinia osoby, ktoré uplatňujú

svoje dedičské právo. Tých, u ktorých moţno mať dôvodne za to, ţe sú dedičmi, potom

vyrozumie o ich dedičskom práve a o moţnosti dedičstvo odmietnuť.

O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd

nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, ţe s určitou

osobou jedná ako s účastníkom konania alebo ţe s ňou jednať prestane, keď sa zistí, ţe

dedičom je niekto iný.

S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym

komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, ţe nie

je účastníkom konania, alebo ţe ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo

s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje podľa

alebo

Ak tvrdí niekto o sebe, ţe je dedičom a popiera, ţe by dedičské právo svedčilo

niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva

totiţ vedľa seba nemôţu buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôţu byť podkladom pre

uznesenie o dedičstve. Pretoţe účastníctvo v dedičskom konaní odráţa hmotné dedičské

právo, nie je moţné uvedený spor riešiť výlučne aţ uznesením o dedičstve. Spor o dedičské

právo sa prejavuje tieţ v tom, s kým má byť v priebehu dedičského konania jednané a kto má

mať moţnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania,

teda v tom, kto má byť povaţovaný za účastníka dedičského konania.

Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či

vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tieţ

skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení

veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej jedná ako

s účastníkom dedičského konania, kto je podľa jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne,

s kým z účastníkov bude naďalej konané, nakoľko moţno mať dôvodne za to, ţe je dedičom,

alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko moţno mať dôvodne za to, ţe nie je

poručiteľovým dedičom. O podmienkach dedičského práva v zmysle ustanovenia § 175k

ods. 1 súd zásadne rozhoduje uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom

do vlastných rúk ( ) a proti nemu je prípustné odvolanie. O dedičskom

práve nemusí byť vţdy rozhodnuté uznesením a moţno pokračovať v konaní s tým, u koho

má súd (súdny komisár) za to, ţe je dedičom, alebo vylúči z účasti na konaní toho, u ktorého

má za to, ţe dedičom nie je. Toto je moţné spravidla len vtedy, ak osoba uplatňujúca svoje

právo nedôvodne je s takým postupom uzrozumená a nehodlá naďalej svoje údajné dedičské

právo uplatňovať alebo ak je jednoznačne nepochybné, ţe nemôţe byť dedičom (napr. pri

dedení zo zákona uplatňuje dedičské právo súrodenec poručiteľa, hoci poručiteľ zanechal

potomkov, ktorí dedičstvo neodmietli a sú spôsobilí dediť). Ak nejde však o celkom

jednoznačnú situáciu a osoba uplatňujúca dedičské právo na svojom tvrdenom dedičskom

práve trvá, je namieste vţdy rozhodnúť o spore o dedičské právo uznesením podľa § 175k

ods. 1

Ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti, na ktorých závisí rozhodnutie

o dedičskom práve, nemá súd v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska

moţnosť objasňovať sporné skutočnosti. Zákon súdu (súdnemu komisárovi) v prvom rade

ukladá, aby sa pokúsil uvedený spor o dedičskom práve vyriešiť dohodou. Ak sa spor

nepodarí odstrániť dohodou a skutočnosti rozhodné pred posúdením dedičského práva

zostanú i po pokuse o odstránenie sporu medzi účastníkmi sporné, vydá súd uznesenie,

ktorým odkáţe toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,

aby svoje právo uplatnil ţalobou na súde. Menej pravdepodobným sa spravidla javí dedičské

právo u toho účastníka, ktorý spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul

(napr. tvrdí, ţe závet alebo listina o vydedení je neplatná; tvrdí, ţe s poručiteľom ţil najmenej

po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti).

13

Súčasťou rozhodnutia o dedičstve sú prakticky tri samostatné rozhodnutia, o ktorých

súd rozhoduje, a to musí sa ustáliť okruh dedičov, predmet dedičstva a následne dôjde

k vyporiadaniu dedičstva. V spornom dedičskom konaní v časti ustálenia okruhu dedičov boli

účastníci dedičského konania ţalobca ako zákonný dedič a ţalovaný 1/ ako dedič zo závetu.

Na pojednávaní konanom dňa 21.12.1998 vznikol spor o dedičské právo, keď ţalobca ako

zákonný dedič spochybnil zo skutkového hľadiska dedičský titul, závet. Namietal, ţe

oboznámený závet nie je podpísaný poručiteľkou, ţe táto bola slepá a hluchá a pre jej úkon

nepostačujú podpisy dvoch svedkov a z tohto dôvodu bude zvaţovať podanie ţaloby na súd

o neplatnosť závetu. Zo zápisnice o pojednávaní napísanej na Notárskom úrade v N. zo dňa

21.12.1998 je zrejmé, ţe súdny komisár sa nepokúsil uvedený spor o dedičské právo vyriešiť

dohodou a nevydal ani uznesenie, ktorým by odkázal ţalobcu, aby uplatnil svoje právo na

súde, ale bez ďalšieho pokračoval v konaní so závetným dedičom. Z uvedeného je zrejmé, ţe

dedičské konanie nebolo ukončené o prvej časti rozhodnutia, a to ustálenia okruhu dedičov.

Keďţe ţalobca spochybnil závet ako dedičský titul pre ţalovaného 1/ zo skutkového hľadiska

bolo povinnosťou súdu (súdneho komisára) postupovať v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2

, a to vydať uznesenie, ktorým by ţalobcovi (zákonnému dedičovi) stanovil lehotu na

podanie ţaloby o neplatnosť závetu na súde, za predpokladu, ţe uznesenie, ktorým bol tento

účastník (dedič) odkázaný na podanie ţaloby splňuje poţiadavky vymedzené v § 175k

ods. 2 Ak by ţalobca nebol vo veci o neplatnosť závetu úspešný alebo ak by vôbec

ţalobu v stanovenej lehote nepodal, malo by to za následok, ţe súd (súdny komisár) by

pokračoval v dedičskom konaní iba so ţalovaným 1/ ako závetným dedičom, a teda by to

znamenalo, ţe ţalobca prestal byť účastníkom dedičského konania. Nakoľko však súd (súdny

komisár) nepostupoval v dedičskom konaní po poručiteľke Š. H. v zmysle zákona (§ 175k

ods. 2 ), ţalobca je naďalej účastníkom dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho

komisára s ním ďalej konať, doručiť mu dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve),

proti ktorému mal ţalobca právo podať opravný prostriedok proti časti rozhodnutia, ktorým

bol ustálený okruh dedičov. Moţno teda uzavrieť, ţe rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke

Š. H. vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. D 275/1998, zo dňa

21.12.1998 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Nie je teda splnený základný predpoklad

pre postup v zmysle ustanovenia a nasl. .

Napadnutým rozhodnutím pri zodpovedaní otázky „či môţe osoba stratiť postavenie

účastníka dedičského konania aj napriek skutočnosti, ţe súdny komisár vyriešil otázku okruhu

14

účastníkov bez toho, aby prihliadal na námietky v tomto smere a nepostupoval v zmysle

ustanovenia a či teda dedičské rozhodnutie mohlo nadobudnúť

právoplatnosť aj vykonateľnosť aj bez toho, aby bolo doručené takémuto (vylúčenému)

účastníkovi“, krajský súd nepochybil, takţe s takýmto právnym názorom sa stotoţňuje aj

dovolací súd. Odvolací súd vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch a jeho

rozhodnutiu nemoţno vytknúť pochybenie, takţe dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol

( ).

V dovolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným 1/, 2/ ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová