Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-116-2013.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1. S. X., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, K. K. - D., 2. Ing. J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXXX/ XX, Z. - E. K., zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou v Prešove, Floriánova 12, 3. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, Z. - E. K., 4. L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, Z. - E. K., 5. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, Z., proti žalovaným: 1. W. D., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, Z. - E. K., 2. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, Z., 3. C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, Z. - E. K., 4. O. E., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, Z., 5. W. A., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, Z. - E. K., t. č. Zariadenie pre seniorov G., Z. - T., zastúpená žalovanou v 3. rade C. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/X, Z. - E. K. 6. W. K., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, Z. - S., o určenie okruhu dedičov, o odvolaní žalobcov v 1. až 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22. 03. 2013, č. k. 14C 280/2011-42, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Rozhodol tak o žalobe žalobcov zo dňa 12. 12. 2011, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú dedičmi zo zákona po poručiteľke L. D., rod. A., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a zároveň sú účastníkmi dedičského konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D 12/2010, prejednávaného súdnym komisárom JUDr. Jánom Marušinom pod sp. zn. Dnot 49/2010. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že po poručiteľke L. D. bolo prejednané dedičstvo pred Štátnym notárstvom v Prešove pod sp. zn. D 1483/88. Keďže nededili potom ani manžel, ani rodičia poručiteľa, do úvahy prichádzali dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine, t. j. súrodenci poručiteľky. Účastníkmi pôvodného dedičského konania boli len sestry poručiteľky A. A., rod. A. a I. A.. Účastníkom pôvodného dedičského konania nebol otec žalobcov (resp. jeho právni nástupcovia), ktorý bol bratom poručiteľky, a teda aj zákonným dedičom v III. dedičskej skupine. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že po poručiteľke sa objavil nový majetok, ktorý je v súčasnosti prejednávaný pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 26D 12/2010. Uznesením Okresného súdu Prešov z 07. 02. 2011, č. k. 26D 12/2010 bola schválená dohoda dedičov. Voči uzneseniu súdu prvého stupňa podala žalovaná v 1. rade odvolanie, ktorému Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24. 08. 2011, sp. zn. 4Cod 1/2011 vyhovel. Uznesenie prvostupňového súdu odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v rámci odôvodnenia odvolací súd poukázal na to, že dedičmi po nebohej poručiteľke majú byť len tí dedičia, ktorí dedili v pôvodnom dedičskom konaní. Žalobcovia tvrdia, že brat poručiteľky O. A. bol tiež dedičom po L. D., rod. A., a keďže už bol nebohý, do úvahy ako dedičia prichádzajú jeho deti - žalobcovia a títo majú byť účastníkmi dedičského konania ako dedičia v III. skupine v konaní o novoobjavenom majetku. Z tohto vyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na určení (§ 80 písm. c) O. s. p.), že sú dedičmi po poručiteľke L. D. a zároveň sú účastníkmi dedičského konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D 12/2010. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že poukazovali na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 08. 2011, sp. zn. 4CoD 1/2011, stotožnili sa s rozhodnutím odvolacieho súdu a s dôvodmi v ňom uvedenými.
Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 475 Občianskeho zákonníka účinného k XX. XX. XXXX, t. j. ku dňu smrti poručiteľky L. D. a ust. § 873 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01. 01. 1992) a uzavrel, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo v konaní jednoznačne preukázané, že pôvodnými dedičmi po poručiteľke L. D., zomrelej XX. XX. XXXX boli na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove, sp. zn. D 1483/88 jej sestry A. A., rod. A. a I. A.. Ostatní súrodenci poručiteľky boli v deň smrti poručiteľky nebohí. V čase smrti poručiteľky neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v III. dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa tak, ako je to v súčasnosti uvedené na základe právnej úpravy prijatej s účinnosťou od 01. 01. 1992, kedy do ustanovenia § 475 Občianskeho zákonníka bolo vložené nové ustanovenie ods. 2, ktoré hovorí o tom, že „ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti“. Keďže poručiteľka L. D., zomrela XX. XX. XXXX, t. j. v čase, keď otec žalobcov O. A. bol už nebohý, na základe právnej úpravy účinnej v deň smrti poručiteľky mohli dediť iba žijúci súrodenci v III. dedičskej skupine. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu za nedôvodnú a k vznesenej námietke premlčania žalovanou v 1. rade uviedol, že nie je dôvodná, pretože nárok žalobcov premlčaniu nepodlieha.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešní žalovaní nežiadali priznať náhradu trov konania a neúspešní žalobcovia nemajú právo na ich náhradu, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 5 rade. Uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne zameral svoju pozornosť na to, že žalobcovia nemôžu byť dedičmi právom nebohého otca O. A., ktorý v čase prejednania dedičstva po poručiteľke L. D. nežil. Podľa účinného právneho predpisu v čase smrti poručiteľky L. D., v III. skupine dedičov dedili rovnakým dielom, okrem poručiteľových súrodencov aj tí, ktorí s poručiteľom žili najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Zdôraznili, že súd prvého stupňa opomenul skúmať okruh dedičov po I. A., zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá bola dedičkou v pôvodnom dedičskom konaní po neb. L. D. spolu s W. A., rod. A.. Súd sa zjavne mal zaoberať okruhom dedičov po I. A., ktorá zomrela ako slobodná a bezdetná už za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení jeho novely č. 509/1991 Zb. účinnej od 01. 01. 1992. Právom jej brata O. A. (súrodenca) zomrelého v roku XXXX nadobúdali, resp. nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti, t. j. žalobcovia v 1. až 5. rade, ktorí sú zákonnými dedičmi I. A. v III. dedičskej skupine, pretože príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka pripúšťa dediť aj deťom súrodenca poručiteľa. Ako dedičia I. A. sú žalobcovia v 1. až 5. rade aj dedičmi v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po neb. L. D.. S tvrdením žalovanej v 1. rade, že ona dochovala I. A., a preto, že iba ona je jedinou dedičkou po nej, žalobcovia nesúhlasia. Prvostupňový súd mal skúmať okruh dedičov po poručiteľke I. A. a bolo povinnosťou súdu oboznámiť účastníkov konania s dedičským spisom sp. zn. D 891/2001, po poručiteľke, umožniť žalobcom vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Ak tak súd neurobil, odňal účastníkom konania - žalobcom, možnosť konať pred súdom. Pretože prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností navrhli, aby odvolací súd z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaní v 1. až 6. rade navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.1, 3 O. s. p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 175x ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
Účastníkmi konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadne ich právni nástupcovia. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva (§ 175x Občianskeho súdneho poriadku) nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania. Týka sa to tak majetku a dlhov, ako aj okruhu účastníkov konania a dedičských práv. Všetky rozhodnutia v konaní podľa § 175x O. s. p., sa preto môžu týkať len novo zisteného majetku (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 202/2005).
Ako vyplýva z obsahu spisu a predovšetkým z obsahu pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva v Prešove, sp. zn. D 1483/88 v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke L. D., rod. A., zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá zomrela bez zanechania závetu, k dedeniu boli povolané sestry poručiteľky: I. A., nar. XX. XX. XXXX a A. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX (podľa § 475 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu smrti poručiteľky, t. j. dňa XX. XX. XXXX), ako dedičky zo zákona v III. dedičskej skupine. V čase prejednávania novoobjaveného majetku po poručiteľke L. D., rod. A. (konanie sa vedie pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 26D 12/2010), dedičia ktorí boli účastníkmi konania v pôvodnom konaní vedenom pred bývalým Štátnym notárstvom v Prešove pod sp. zn. D 1483/88, sú nebohí, a preto dedičmi sú len právni nástupcovia po poručiteľke I. A. a A. A., rod. A..
Dôvodom dodatočného dedičského konania podľa § 175x O. s. p. nie je vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní a rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného rozhodnutia nedotýka. Konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje.
V konaní o dodatočnom prejedaní dedičstva (§ 175x O. s. p.), teda nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania, čo znamená, že účastníkmi dedičského konania pri prejednávaní novoobjaveného majetku po poručiteľovi musia byť len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní, prípadne ich právni nástupcovia. Niet akýchkoľvek pochybností, že pôvodné dedičky po poručiteľke L. D., v čase začatia konania o novoobjavenom majetku boli nebohé. Právnym nástupcom po nebohej I. A., zomrelej XX. XX. XXXX je žalovaná v 1. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. D 891/01, Dnot 128/2001. Právnymi nástupcami po A. A., rod. A., sú žalovaní v 2., 3., 4. a 5 rade (deti poručiteľky).
Žalobcovia v 1. až 5. rade a žalované v 1. a 6. rade sú deti O. A., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX, ktorý bol bratom poručiteľky L. D.. V čase smrti poručiteľky L. D. neexistoval právny predpis, ktorý by umožňoval v III. dedičskej skupine dediť aj deťom súrodencov poručiteľa tak, ako je to v súčasnosti na základe právnej úpravy prijatej s účinnosťou od 01. 01. 1992, kedy podľa tohto znenia bol do ust. § 475 Občianskeho zákonníka subsumovaný odsek 2, podľa ktorého, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Poručiteľka L. D. zomrela XX. XX. XXXX, kedy už brat poručiteľky O. A. nežil, a preto na základe právnej úpravy platnej v deň smrti poručiteľky, dedili len jej dve žijúce sestry.
Z vyššie uvedeného výkladu zásad, podľa ktorých sa postupuje v konaní o novoobjavenom majetku (§ 175x O. s. p.) vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že účastníkmi konania v konaní o novoobjavenom majetku môžu byť len právni predchodcovia pôvodných dedičiek, t. j. žalovaní v 1. až 5. rade ako právni nástupcovia po I. A. a A. A., rod. A. a nemôžu nimi byť žalobcovia v 1. až 5. rade, lebo títo nevystupovali ako účastníci v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke L. D. vedenom pred bývalým Štátnym notárstvom v Prešove pod sp. zn. D 1483/88.
K odvolacím námietkam odvolateľov je potrebné uviesť, že súdy v predmetnom konaní nijako nemohli preskúmavať správnosť okruhu dedičov po poručiteľke I. A., zomrelej XX. XX. XXXX. Ako vyplýva z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. D 891/01, dedičské konanie po I. A. bolo vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. D 891/01. I. A. zomrela ako slobodná, bezdetná, bez zanechania závetu. V uvedenom dedičskom spise je po poručiteľke uvedená ako jediná dedička spolužijúca osoba, ktorá s poručiteľkou žila v spoločnej domácnosti 41 rokov - žalovaná v 1. rade. Uznesením Okresného súdu Prešov z 26. 06. 2001, č. k. D 891/2001-7 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľka I. A. nezanechala žiaden majetok (§ 175h ods. 1 O. s. p.). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. 06. 2001. Nie je pravdivé ani tvrdenie odvolateľa (žalobcu v 2. rade), že účastníkom konania nebolo umožnené oboznámiť sa s dôkazom, t. j. so spisom Okresného súdu Prešov, sp. zn. D 891/2001, ani dať im možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu, čím súd prvého stupňa odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Opak tvrdenia odvolateľa vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20. 03. 2013, na ktorom pojednávaní súd oboznámil účastníkov konania s obsahom pripojených dedičských spisov Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26D 12/2010 a D 891/01 (č. l. 35 spisu). K oboznámenú dôkazu prítomní účastníci nemali žiadnych pripomienok a po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nemali ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Odvolací súd v dôsledku vyššie uvedeného postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešní žalovaní nežiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania a neúspešní žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.