Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/18/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: J.. T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., zastúpený: AS Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, proti žalovanej: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X apríla XX, XXX XX J., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 124.477,19 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná 1.) je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.052,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.052,45 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia všetko do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanej 1.) náhradu trov konania v rozsahu 35,22 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Súd konanie v časti o zaplatenie 102.704,80 Eur s príslušenstvom zastavuje.

Súd priznáva žalovanej 1.) v zastavenej časti náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 126.136,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 01.06.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania pôvodne voči žalovanej 1.). Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2007 uzavrel s matkou žalovanej 1.) zmluvu o poskytovaní právnej pomoci vo veci zastupovania v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II č.k. XXD/XXXX/XXXX maloletej dedičky O. F. po nebohom Z.., G. N., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú zmluvu o právnom zastupovaní uzavreli strany v zmysle o advokácii a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnej pomoci. Z uzavretej zmluvy z bodu 4 vyplýva, že klient a advokát sa dohodli po právoplatnom skončení dedičskej veci na podielovej odmene za právne zastupovanie vo výške 20% z hodnoty prisúdeného majetku, čo predstavuje sumu 3.800.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 126.136,89 Eur. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. XXD/XXXX/XXXX zo dňa 03.12.2008 a následne dňa 12.02.2009 rozhodol v zmysle uzavretej dohody na notárskom úrade JUDr. Pavla Semjana zo dňa 05.11.2008 a tento právny úkon bol schválený aj rozhodnutím poručenského súdu Okresného súdu Malacky zo dňa 31.03.2009. Z uvedeného právoplatného rozhodnutia vyplýva, že maloletej dedičke bola vyplatená čiastka v dedičskom konaní 19 miliónov Sk. Žalobca vyzval listom zo dňa 14.05.2009 zákonnú zástupkyňu matku maloletej po právoplatnom skončení dedičskej veci na vyplatenie dohodnutej podielovej odmeny, pričom táto ju doposiaľ neuhradila.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 18.04.2011 žalobca navrhol pripustenie matky maloletej žalovanej 1.) do konania ako žalovanej 2.) z dôvodu, že v prípade posúdenia neplatnosti zmluvy o právnom zastúpení v dôsledku neschválenia predmetnej zmluvy poručenským súdom, sa domáha zaplatenia dlžnej sumy voči matke maloletej. V súvislosti s pripustením žalovanej 2.) žiadal žalobca aj zmenu petitu.

3. Súd uznesením č.k. -3 zo dňa 30.05.2011 pripustil vstup žalovanej 2.) do konania a zároveň pripustil aj s tým súvisiacu zmenu žaloby.

4. Súd rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. - 264 zo dňa 02.12.2016 tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti a vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovaným 1.) a 2.) domáhal zaplatenia 126.136,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, od 1.6.2009 do zaplatenia, právnym titulom podielovej odmeny advokáta za právne zastúpenie žalovanej 1.), v dedičskom konaní po jej otcovi Ing. G. N., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. Súd po právnej stránke posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení , , o rodine, , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj vyhláška). Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 2.), ako zákonná zástupkyňa maloletej žalovanej 1.) uzavrela dňa 27.11.2007 so žalobcom, ako advokátom zmluvu o poskytnutí právnej pomoci vo veci zastupovania žalovanej 1.), ako dedičky v dedičskom konaní po jej nebohom otcovi Z.. G. N.. V zmluve o právnej pomoci v článku 4. bola dohodnutá podielová odmena vo výške 20% z hodnoty prisúdeného majetku dedičovi. Súd poukázal na to, že túto zmluvu o poskytnutí právnej pomoci uzavrela žalovaná 2.), ako matka, teda zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej 1.) a dospel k záveru, že predmetný úkon matky nebolo potrebné schváliť poručenským súdom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná 2.), ako zákonná zástupkyňa postupovala v súlade s ustanovením Zákona o rodine a chránila práva maloletej s náležitou starostlivosťou. Nešlo o priame nakladanie s majetkom maloletej, nešlo o dispozíciu s majetkom žalovanej 1.), pretože v tomto čase ešte žiadnym majetkom nedisponovala. Ani skutočnosť, že dedič dedí majetok ku dňu smrti poručiteľa nič nemení na skutočnosti, že v čase podpisu zmluvy žalovaná 1.) žiadnym konkrétnym majetkom, s ktorým by žalovaná 2.), ako zákonná zástupkyňa nakladala, nedisponovala. Poručenský súd by pre prípadné schvaľovanie takéhoto právneho úkonu nemohol ani posúdiť, či by sa jednalo o úkon v prospech maloletej, nakoľko samotná výška odmeny sa v čase uzatvorenia zmluvy nedala určiť. Jednalo sa o úkon, ktorý vykonala žalovaná 2.) s náležitou starostlivosťou (tak, ako jej to prikazuje ustanovenie Zákona o rodine), s cieľom zachovať, respektíve zvýšiť majetkovú sféru maloletej. Majetok žalovanej 1.) v čase uzavretia zmluvy sa týmto úkonom nezmenšoval, ani sa nevystavoval riziku zníženia. Či sa v danom prípade jednalo o bežnú vec, je potrebné posúdiť vždy podľa okolností každého prípadu. Aj napriek skutočnosti, že ustanovenie (ani s použitím ) nedefinuje pojem bežná vec, úkon žalovanej 2.) (uzavretie zmluvy o právnej pomoci) nie je úkonom, na ktorý by sa vzťahovalo ustanovenie . Nešlo o dispozíciu s konkrétnym nehnuteľným ani hnuteľným majetkom žalovanej 1.) v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zmluvu o právnej pomoci vyhodnotil ako platne uzavretú, pričom túto okolnosť posudzoval ako prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie predchádzalo rozhodnutiu o veci samej. Následne súd ustálil, že žalovaná 2.) nie je v právnom vzťahu so žalobcom, teda nie je v spore vecne pasívne legitimovaná. Vo vzťahu k samotnému vecnému nároku súd prvej inštancie poukázal na to, že pre priznanie podielovej odmeny je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1.) že výsledok konania je podľa okolností prípadu veľmi neistý, a 2.) že advokát o tejto neistote klienta poučil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca splnenie prvej podmienky, poučenie klienta o neistom výsledku, nepreukázal, teda že žalobca, ako advokát o neistom výsledku žalovanú 2.) - klientku (zákonnú zástupkyňu maloletej 1.) poučil. Skonštatoval, že v zmysle ustanovenia vyhlášky nie je podmienkou, aby toto poučenie bolo v písomnej forme a v prípade, že samotná zmluva o poskytnutí právnej pomoci toto poučenie neobsahuje, ešte neznamená, že poučenie nebolo urobené. Z vykonaného dokazovania vyplynuli dve protichodné tvrdenia, keď žalobca tvrdil, že žalovanú 2.) poučil a žalovaná 2.) tvrdila, že žalobca ju nepoučil. Ani svedok A. vo výpovedi nepotvrdil, že žalobca o tomto žalovanú 2.) poučil. Žalobca, ako advokát vykonávajúci advokátsku prax určitú dobu, v záujme zachovania právnej istoty pre seba, mal takéto poučenie zakomponovať do zmluvy, prípadne inej písomnej formy, a ako sám vo vyjadrení uviedol, spísanie záznamu o poučení je vhodné, čiže sám si je vedomý väčšej istoty v prípade použitia písomnej formy. Použitím písomného záznamu by sa vyhol dôkaznej núdzi, ktorá v dôsledku nevyhotovenia poučenia v písomnej forme v tomto prípade

vznikla. Súd mal ďalej preukázané aj nesplnenie druhej podmienky pre priznanie podielovej odmeny, a to podmienky, že výsledok konania je podľa okolností prípadu veľmi neistý. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade išlo o zastupovanie v dedičskom konaní. Dedičské konanie je konaním nesporovým, v ktorom notár, ako súdny komisár je povinný dedičstvo prejednať aj bez súčinnosti strán. Ide o konanie nesporové, ktoré nie je viazané na aktivitu dedičov a produkovanie dôkazov z ich strany. Ide o konanie, ktorého výsledkom je vždy prejednanie dedičstva a v prípade nedohody dedičov prikázanie dedičských podielov zákonným dedičom. Uvedené konanie nie je možné subsumovať pod pojem „výsledok konania podľa okolností veľmi neistý“. Aj samotné okolnosti konkrétneho dedičského konania, či už v čase smrti poručiteľa (XX.X.XXXX) alebo v čase prevzatia právneho zastupovania (27.11.2007) nasvedčovali tomu, že poručiteľ nezanechal závet a dedičské právo maloletej žalovanej 1.) nebolo nijakým spôsobom spochybnené. Súd nevyhodnotil ako pravdivé tvrdenie žalobcu, že majetok v čase prevzatia právneho zastupovania bol prakticky minimálny. V dedičskom konaní bol nesporne stanovený okruh dedičov a boli zistené a ocenené aj nehnuteľnosti patriace do dedičstva. Akékoľvek vyjadrenia ostatných dedičov, ako aj vyjadrenia dedičov, respektíve žalovanej 2.) publikované v článkoch denníka SME nezakladajú neistotu výsledku konania tak, ako to má na mysli ustanovenie vyhlášky MS SR č. . Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že neistota spočívala vo veľkosti dedičského podielu žalovanej 1.), keďže ostatní dedičia sa snažili zatajiť, zmenšiť a prepísať majetok poručiteľa. Z obsahu pripojeného dedičského spisu nebolo možné tvrdiť, že do času, do kedy žalobca prevzal právne zastupovanie vo veci sa majetok zmenšoval a následne od prevzatia právneho zastupovania sa majetok poručiteľa stabilizoval. Ani tu nie je preukázané splnenie podmienky neistoty výsledku konania. Neistotu výsledku taktiež nemožno oprieť o rozdiel medzi skutočným reálnym dedičským podielom a zákonným dedičským podielom, ako tvrdil žalobca. V predmetnom dedičskom konaní neexistovala možnosť, že by žalovaná 1.) nedostala z dedičstva vôbec nič, čiže výsledok bol istý. Skutočnosť, že do času prevzatia právneho zastupovania (27.11.2007) v dedičskom konaní prebiehali úkony, ako súpis majetku, oceňovanie majetku a výmena notárov a až následne prebiehali dedičské pojednávania na notárskom úrade taktiež neznamená neistotu výsledku dedičského konania. Súd poukázal na to, že žalobcovi nebolo možné priznať ani náhradu hotových výdavkov, keďže hotové výdavky neboli žalobcom špecifikované.

5. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie. Počas odvolacieho konania žalobca T. G. narodený XX.XX.XXXX, advokát, so sídlom Y. 2, U. zomrel dňa XX.XX.XXXX, preto odvolací súd v zmysle ustanovenia uznesením č. k. - 302 zo dňa 30.01.2019, rozhodol, že vo veci pokračuje s jeho dedičmi. Následne, z dôvodu postúpenia pohľadávky rozhodol odvolací súd uznesením č.k. - 314 zo dňa 30.04.2019 o zmene osoby žalobcu tak, že sa ním stal W. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, U..

6. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -332 zo dňa 19.06.2019 rozsudok súd prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej 2.) a súvisiacom výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou potvrdil. Vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej 1.) zamietnutá a súvisiacom výroku o trovách medzi žalobcom a žalovanou 1.) rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že v súdenej veci nebolo preukázané kumulatívne, teda súčasné splnenie dvoch podmienok dohody o podielovej odmene, ktorými sú 1.) veľmi neistý výsledok konania a 2.) poučenie klienta advokátom o tomto veľmi neistom výsledku konania. Skutočnosť poučenia o veľmi neistom výsledku konania z predmetnej písomnej zmluvy o právnej pomoci vôbec nevyplýva. Súd prvej inštancie správne uviedol, že nedodržanie písomnej formy ešte neznamená, že advokát automaticky klienta nepoučil, pretože tak mohol urobiť aj ústne, čím si však advokát sám oslabuje svoje možnosti splnenie danej podmienky preukázať. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si k jeho skutkovým tvrdeniam k tejto podmienke dôkaznú povinnosť adekvátne nesplnil, pretože pokiaľ svedok J.. R. A. vypovedal len to, že žalobca sa vyjadril pred žalovanou 2.), že chce mať určitý podiel, ak dedičstvo vybaví a mal za to, že dedičské konanie bolo komplikované, keď kauza okolo dedičstva bola medializovaná, trvala dlhší čas a dedičia sa hádali, pričom iné okolnosti rokovania žalobcu so žalovanou 2.) svedok uviesť nevedel, nie je možné týmto dôkazom potvrdiť, že v jeho prítomnosti bola žalovaná 2.), o veľmi neistom výsledku predmetu právneho zastúpenia jednoznačne poučená, a v čom vôbec táto veľká neistota výsledku dedičského konania, keď dedičské právo žalovanej 1.) spochybnené nebolo spočíva, prečo by sa výsledok nemal dostaviť. Za takejto situácie, keď žalobca ako osoba znalá práva v záujme čistoty právneho vzťahu netrval na podchytení podmienok dohody o podielovej odmene do jej písomnej formy, keďže požadovanú právnu pomoc kvalifikoval ako vec s veľmi neistým výsledkom, súd prvej inštancie správne ustálil, že dôkazy žalobcu neumožňovali prijať záver o

pravdivosti tejto skutočnosti. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok pre dojednanie podielovej odmeny vedie k rozhodnutiu v neprospech žalobcu, v záujme ktorého je podľa hmotného práva preukázať tvrdené skutočnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu o nepreukázaní aj druhej podmienky platnosti predmetnej dohody, ktorou sú také okolnosti prípadu, pre ktoré je výsledok konania veľmi neistý, so zdôraznením intenzity „veľmi neistý“. Dojednanie o podielovej odmene predpokladá spornosť nároku, čo sa premieta aj do právnej úpravy vyjadrenej v ustanovení , vyhlášky č. , podľa ktorého má advokát právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie uvedené v vyhlášky č. len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Dedičské konanie je konanie nesporové, jeho výsledkom je prejednanie daného dedičstva po poručiteľovi a to aj bez aktivity dedičov súdnym komisárom, podľa výšky zákonných podielov. Z tohto pohľadu potom nie je možné ustáliť, v čom má byť naplnený plný alebo čiastočný úspech klienta, ako podmienky pre zistenie výšky nároku advokáta na podielovú odmenu. Podielová odmena je špecifická tým, že advokát nie je honorovaný za vyprodukovaný objem svojej odbornej práce, ale výlučne iba za vymienený konečný efekt vo forme úplného alebo čiastočného úspechu klienta v konaní. Predmetný úspech by bol v danej veci zmerateľný vtedy, ak by si zmluvné strany zrozumiteľne a určito dojednali definíciu úspechu žalovanej 1.) v dedičskom konaní, ktorým mohol byť aj úspech spočívajúci v dosiahnutí výšky dedičstva prevyšujúcej výšku zodpovedajúcu dedičskému podielu (čo zo zmluvy nevyplýva), keď úspech zákonného podielu bol pre žalovanú 1.) predvídateľný. Dedičské právo žalovanej 1.) nebolo spochybnené, nebolo sporné, čím podmienka veľmi neistej okolnosti výsledku dedičského konania nemohla byť naplnená, a preto vo vzťahu k dedičskému nároku žalovanej 1.) nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že výsledok dedičského konania bol pre ňu nepredvídateľný, pretože žalovaná 1.) musela dostať podiel zodpovedajúci zákonnému nároku, ktorý má merateľnú výšku, i keď v čase začatia dedičského konania nevyčíslenú. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu nesplnenia podmienok platnosti dohody o podielovej odmene nemožno žalobcovi priznať žiaden peňažný nárok. Vyhláška číslo rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny ( vyhlášky). Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( ). Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi ( vyhlášky ). Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. Podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil ( vyhlášky). Právny vzťah zastúpenia klienta sa zakladá zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Pokiaľ v prípade niektorých zmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta ( vyhlášky, podporne uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 9.5.2012). Za tejto situácie potom treba konštatovať, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikol právny nárok na odmenu za právnu pomoc, ktorú poskytol žalovanej 1.) v dedičskej veci po poručiteľovi Z.. G. N., vedenej na Okresnom súde X. II, pod sp. zn. XXD XXXX/XXXX, D. XXX/XXXX. Odvolací súd poukázal na to, že ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Na rovnakom právnom základe spočívajú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp.zn. z 22.9.2010, sp.zn. z 6.2.2013, sp.zn. z 27.7.2011 a najnovšie aj sp.zn. . Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vec žalobcu neposúdil po právnej stránke podľa ustanovení o tarifnej odmene advokáta, a preto z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu voči žalovanej 1.) a vec mu v tomto rozsahu vrátil ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že bude úlohou súdu prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe zohľadniť predmetný názor odvolacieho súdu a dať žalobcovi možnosť špecifikácie nároku na odmenu za právnu pomoc, podľa ustanovení vyhlášky č. o tarifnej odmene, s rešpektovaním procesných podmienok nielen o prostriedkoch procesného útoku, ale aj procesnej obrany a v zmysle

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-537/13 z 15.1.2015 aj podmienok kladených na spotrebiteľský spor.

7. Predmetom žaloby po čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) zostala suma 124.477,19 Eur.

8. Žalobca druhým späťvzatím po začatí pojednávania vo veci vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 102.704,80 Eur späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu vyčíslenia jednotlivých úkonov právnej služby a ich uplatnenia v sume 23.432,09 Eur.

9. Podľa (ďalej len ) žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 102.704,80 Eur zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby so súhlasom žalovanej.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou právnej pomoci zo dňa 27.11.2007, vyúčtovaním trov zo strany pôvodného žalobcu zo dňa 14.05.2009, zápisnicou sp. zn. XXD/XXXX/XXXX zo dňa 05.11.2008, opravným uznesením Okresného súdu X. II sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, vyjadrením žalobcu zo dňa 28.11.2014 a zo dňa 14.10.2016, rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. XP/XXX/ XXXX zo dňa 31.03.2009, právoplatný dňa 20.04.2009, kópiou podnetu na preverenie zákonnosti zo dňa 07.09.2004, dodatok k sťažnosti zo dňa 22.12.2004, kópie článkov denníka SME, výzvami z dedičského konania právneho zástupcu dedičov zo dňa 12.02.0008 a zo dňa 03.03.2008, výzvami pôvodného žalobcu ako právneho zástupcu žalovanej 1.) zo dňa 05.12.2007, 01.01.2008, 31.01.2008, 13.03.2008, 26.06.2008, 14.01.2009, 03.03.2009, kópiami poštových podacích lístkov, so spisom Okresného súdu X. sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, špecifikáciou úkonov právnej služby žalobcom zo dňa 29.11.2019 a zo dňa 02.01.2020 s prílohami, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.02.2020 a zo dňa 11.05.2020, vyjadrením žalovanej zo dňa 30.04.2020 a zistil tento skutkový a právny stav.

14. Žalobca vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre priznanie podielovej odmeny advokáta, vyčíslil jednotlivé úkony právnej služby na základe tarifnej odmeny. Žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí zaplatenia tarifnej odmeny vo výške 23.432,09 Eur, po započítaní zloženej zálohy v sume 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), zaplatenia sumy 21.772,39 Eur. Tarifnú odmenu vyčíslil za nasledovné úkony právnej služby: 1.) príprava a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 27.11.2007 úkon evidentný, 2.) písomné podanie na Notársky úrad H.. R. Y. - 5.12.2007, 3.) štúdium spisu na Notárskom úrade H.. Y. v X. a vypracovanie právneho rozboru veci - 10.12.2007 (úradný záznam zo dňa 10.12.2007), 4.) písomné podanie protistrane vo veci - 01.01.2008 (list adresovaný H.. P. J. zo dňa 1.1.2008), 5.) písomné podanie protistrane vo veci - 30.01.2008 (list adresovaný JUDr. P. J. zo dňa 30.1.2008), 6.) písomné podanie na Notársky úrad H.. R. Y. - 13.03.2008 (list na Notársky úrad H.. R. Y. zo dňa 13.03.2008), 7.) rokovanie s protistranou v U.e - 25.04.2008 (zápisnica zo dňa 09.09.2015, žalovaná 2.) rade sama potvrdila že k takémuto stretnutiu došlo, toto rokovanie bolo s negatívnym výsledkom, prípis od H.. J. zo dňa 29.4.2008, kde sa vyjadruje že k stretnutiu došlo spolu s klientkou N., podanie je v dedičskom spise č.l. 343), 8.) rokovanie s protistranou v X. - XX.XX.XXXX (evidentné z podaní H.r. J. zo dňa 12.02.2008 a 03.03.2008, rovnako evidentné z prípisu od H.. J. zo dňa 29.04.2008, zo zápisnice zo dňa 29.07.2008, kde sa vyjadruje, že sa vedú intenzívne jednania, rokovaní je viacero a má sa takéto rokovanie uskutočniť aj v X., rovnako evidentné zo zápisnice zo dňa 13.05.2015, kde pôvodný žalobca uvádza (č.l.142), že k druhému rokovaniu došlo v X., ktoré prinieslo posun k dohode),

9.) písomné podanie protistrane vo veci - 26.06.2008 (list adresovaný H.. P. J. zo dňa 26.06.2008), 10.) účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X. - 5.11.2008 (zápisnica zo dňa 05.11.2008, nachádza sa v dedičskom spise, konanie sa začalo 10:00), 11.) účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X. - 5.11.2008 (3 hodiny 40 minút, teda 2x právny úkon, úradný záznam zo dňa 05.11.2008, ktorý uvádza, že sa konanie začalo o 10:00 a skončilo o 13:40, 12.) písomné podanie na Okresný súd X. II - 14.01.2009 (list na Okresný súd X. II zo dňa 14.01.2009), 13.) písomné podanie na Okresný súd X. II - 03.03.2009 (list na Okresný súd X. II zo dňa 03.03.2009). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby žalobca vypočítal z podielu žalovanej na dedičstve vo výške 19.000.000,- Sk (630.684,46 Eur), jeden úkon právnej služby je teda v sume 1.688,13 Eur. Ďalej si žalobca uplatnil režijné paušály k jednotlivým úkonom právnej služby a to za rok 2007 v sume 17,73 Eur (3 režijné paušály v sume po á 5,91 Eur), za rok 2008 v sume 50,48 Eur (8 režijných paušálov v sume po á 6,31 Eur) a za rok 2009 v sume 13,90 Eur (2 režijné paušály v sume po á 6,95 Eur). Celkovo tak predstavujú jednotlivé úkony právnej služby spolu s režijnými paušálmi sumu 22.027,80 Eur (13 krát 1.688,13 Eur, RP v sume 17,73 Eur, v sume 50,48 Eur a v sume 13,90 Eur). Ďalej si žalobca uplatnil náhradu za cestovné - 3 krát Bratislava - X. a späť, t.j. 2700 km, 30 hodín a to za štúdium spisu na Notárskom úrade H.. Y. v X. dňa 10.12.2007, rokovanie s protistranou v X. dňa 20.05.2008 a účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X.. Cena pohonných hmôt bola v decembri 2007 40,82 Sk za liter nafty, v máji 2008 43,07 Sk za liter nafty a v novembri 2008 38,14 Sk za liter nafty. Pri spotrebe motorového vozidla Mercedes -U., C XXX O. a prejdení 900km dňa 10.12.2007 je to suma 84,14 Eur (2.534,93 Sk), dňa 20.05.2008 je to suma 88,78 Eur (2.674,65 Sk) a dňa 05.11.2008 je to suma 78,62 Eur (2.368,50 Sk). Celkovo sú náhrady za palivové látky v sume 251,54 Eur. Základná náhrada za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách za 2700 km je 534,75 Eur (11.160,- Sk na základe opatrenia MPSVaR SR č. a 4.950,- Sk na základe opatrenia MPSVaR č. ). Náhrada za stratu času za 30 hodín cesty je 618,- Eur ( vyhlášky č. ), t.j. 9,86 Eur za 20 polhodín v roku 2007 v sume 197,20 Eur a 10,52 Eur za 40 polhodín v roku 2008 v sume 420,80 Eur.

15. Žalovaná k vyčísleniu jednotlivých úkonov právnej služby vo vyjadrení uviedla, že čo sa týka 1. úkonu, právny predchodca žalobcu nastúpil do právneho zastupovania ako tretí advokát a existujú stanoviská, ktoré hovoria o tom, že pri zmene advokáta takýto úkon právnej služby advokátovi nepatrí. Čo sa týka 2. úkonu, tento úkon sa netýka veci samej, nie je uvedený ako úkon právnej služby vo vyhl. č. Ide o štandardné oznámenie, v ktorom sa oznamuje prevzatie plnej moci a žiada sa o odročenie. Čo sa týka 3. úkonu žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR č. , podľa ktorého nejde o úkon vo veci samej. Čo sa týka právneho rozboru veci, toto nebolo vykonané, žalobca takýto rozbor nepreukázal. Žalovaná neuznala ani úkon č. 4. a 5., zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej neuložila pokyn na takéto úkony právnej služby, išlo o vlastnú iniciatívu právneho predchodcu žalobcu bez vedomostí klientky, oba úkony nie sú úkonmi vo veci samej. List zo dňa 01.01.2008 je výzvou na zaslanie návrhu dohody, neobsahuje žiadny návrh, takýto úkon nie je účelný a absentuje podací hárok o tom, že tento list bol zaslaný právnemu zástupcovi dedičov. Čo sa týka listu zo dňa 30.01.2008 ide o urgenciu v súvislosti s výzvou na zaslanie dohody a platí to isté, ako pri liste zo dňa 01.01.2008. Úkon č. 6 sa netýka vo veci samej, nie je úkonom podľa vyhlášky, je to žiadosť o odročenie pojednávania. Čo sa týka úkonu č. 8, žalovaná nemá vedomosť, že by sa takéto rokovanie konalo. Z listinných dôkazov nevyplýva, kedy sa konalo, koľko trvalo, obsah rokovania. Úkon č. 9, taktiež nie je úkonom právnej služby vo veci samej podľa vyhlášky. Čo sa týka úkonov č. 12 a 13, tieto úkony žalovaná neuznáva, nejde o úkony právnej služby vo veci samej, nie sú úkonmi podľa vyhlášky, tieto úkony nie sú účelné, keďže v prípade nepodania odvolania predmetné uznesenia by nadobudli právoplatnosť relatívne v krátkej dobe. Čo sa týka úkonov č. 10 a 11 účasť na dedičskom konaní dňa 05.11.2008, žalovaná namietala cestovné náklady motorovým vozidlom, nakoľko zo zápisnice notára vyplýva, že na pojednávanie na notárskom úrade právny predchodca žalobcu cestoval lietadlom. Letenku hradila zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej dedičky. Žalobca nemôže požadovať náhradu za stratu času pri ceste motorovým vozidlom. Čo sa týka úkonu č. 7 žalovaná tvrdila, že medzi zákonnou zástupkyňou žalovanej a právnym predchodcom žalobcu nedošlo k dohode o tarifnej odmene, preto náhrada za takýto úkon právnemu predchodcovi žalobcu nepatrí. Ďalej žalovaná namietala požadované úroky z omeškania, právny predchodca žalobcu žaloval pôvodne podielovú odmenu, žalovaná sa nemohla dostať do omeškania.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k jednotlivých úkonom uviedol, že čo sa týka prvého úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, žalovaná nešpecifikovala, aké stanoviská hovoria o tom, že takýto

úkon pre zmene advokáta advokátovi nepatrí. Žalobca poukázal na Nález ÚS sp.zn. , zo dňa 8.4.2010 v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko pri podobnom probléme, že „nepriznanie odmeny za úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z dôvodu, že odmena za rovnaký úkon už bola priznaná v konaní inému právnemu zástupcovi, je na mieste len v tých prípadoch, keď účastníka konania zastupuje ním zvolený, splnomocnený advokát. Je právom účastníka v priebehu konania meniť právneho zástupcu. Každý zo splnomocnených advokátov musí vec prevziať a oboznámiť sa s ňou. V prípade úspechu účastníka, ktorý v priebehu konania vystriedal viacerých advokátov, pri priznaní náhrady trov konania nemôže ísť ale na ťarchu účastníka, ktorý v predmetnej veci nebol úspešný, skutočnosť, že viacerí právni zástupcovia, ktorí v priebehu konania zastupovali úspešného účastníka, sa museli oboznámiť s vecou.“ Z predmetnej judikatúry vyplýva, že nepriznanie právneho úkonu prípravy a prevzatia je možné len v prípade keď si tento úkon nárokuje strana ktorá bola v konaní úspešná voči neúspešnej strane a ak si účtuje viacej rovnakých úkonov prípravy a prevzatia od viacerých advokátov. Úspešná strana sporu tak nemôže žiadať zvýšené trovy konania na ťarchu neúspešnej strany v konaní pretože náklady vyplývajúce z rozhodnutia o zmene advokátov je len na ťarchu toho kto sa tak rozhodol. V tomto konaní sa takáto domnienka neuplatňuje, pretože sama žalovaná strana sa rozhodla zvoliť si ďalšieho advokáta. Pokiaľ by mala zákonná zástupkyňa žalovanej záujem minimalizovať náklady právneho zastúpenia, mohla poveriť zastúpením len jedného advokáta. Čo sa týka úkonov 2 a 3 argumentáciu žalovanej žalobca považuje za účelovú a neodôvodnenú. Čo sa týka úkonov 4 a 5 žalobca má za to, že predmetné úkony boli účelné nakoľko smerovali k uzavretiu dedičskej dohody, pôvodný žalobca sa vyjadroval k veci a to predmetu dedičskej dohody a jasne bránil záujmy svojej klientky, pričom ak by sa tak nevyjadroval a ignoroval komunikáciu s protistranou z dôvodu neúčelnosti, tak by sa zákonná zástupkyňa žalovanej sťažovala, že pôvodný žalobca je neaktívny a nezastupuje jej záujmy a nemusela tak vôbec splnomocniť pôvodného žalobcu a mohla konať sama. Práve naopak, dôvodom právneho zastúpenia bolo docielenie dohody s ostatnými dedičmi, keďže sama zákonná zástupkyňa žalovanej uviedla, že pôvodný advokát bol príliš agresívny a ostatní dedičia s ním nechceli komunikovať, preto má žalobca za to, že pôvodný žalobca mal súhlas na vykonanie týchto úkonov. Zároveň týmto postupom sa dospelo k úspešnému vytvoreniu dedičskej dohody, ktorá bola výhodná pre žalovanú a teda došlo k úspešnému výsledku. Je nelogické, aby advokát bol povinný žiadať pokyn na vykonanie každého úkonu, ale práve na to slúži splnomocnenie. Žalovaná nepredložila žiadne ustanovenie právnych predpisov z ktorého by za predpokladu účelnosti a vhodnosti úkonu právnej služby bol advokát povinný žiadať si písomný súhlas či pokyn na každý jednotlivý úkon. Takýto formalistický postup nebol bežný ani v čase poskytovania právnej pomoci v r. 2007-2008, nie je ani dnes a úplne by paralyzoval efektívne poskytovanie právnej pomoci zo strany advokátov. Advokát je síce povinný postupovať v podľa pokynov klienta, ak nie sú v rozpore so zákonom, avšak uvedené neznamená, že advokát je povinný žiadať na každý jednotlivý úkon písomný pokyn či súhlas klienta. K úkonu č. 8 žalobca uviedol, že rokovaniu v X. došlo dňa 20.05.2008. Uvedené vyplýva aj z výpovede pôvodného žalobcu H.. T. G. v zápisnici zo dňa 13.05.2015, kde uviedol, že „druhé rokovanie sa uskutočnilo v X. kde prišlo k posunu dedičia navrhovali, aby maloletá dostala majetok, ktorý bol v nevyhovujúcom stave, napr. nehnuteľnosť v U. T. v rekonštrukcii, kde bol porušený pamiatkový zákon, po viacerých rokovaniach a písomných vyjadreniach prišlo k dohode, bol som urgovaný notárom ohľadom dedičskej dohody s požiadavkou na vytýčenie termínu pojednávania, kde by došlo k uzavretiu dohody. Nakoniec prišlo k uzatvoreniu dedičskej dohody ako je v dedičskom rozhodnutí.“ Je to práve tento úkon, ktorý bol prelomový pri vyjednávaniach kde dedičia zmenili názor o možnosti uzatvoriť dohodu a začal sa sled rokovaní, ktoré viedli k vytvoreniu dedičskej dohody, ktorej predmetom bolo, že žalovaná obdržala dva a pol násobne väčší podiel ako ostatní dedičia, t.j. viac ako 250 % úspešnosť oproti zákonnému podielu 1/4. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu ostatných dedičov z podania zo dňa 12.02.2008, v ktorom uvádza, že jeho klienti sú pripravení a ochotní uzavrieť dedičskú dohodu na základe skutočnej a reálnej hodnoty a navrhuje vzájomné stretnutie v X.. Celý list jasne vyjadruje nutnosť prebrať všetky relevantné veci týkajúce sa dedičstva osobne a sám zástupca ostatných dedičov nalieha na osobné stretnutie v X.. Zároveň z podania zo dňa 3.3.2008, vyplýva záujem a naliehavosť právneho zástupcu ostatných dedičov na uskutočnenie vzájomného stretnutia. Opätovne právny zástupca ostatných dedičov nalieha na osobné stretnutie a poukazuje na rozsiahlosť agendy dedičstva a nutnosti ukotvenia aktív a pasív dedičstva. Je zrejmé že k osobnému stretnutiu došlo dňa 25.04.2008 (úkon č. 7), kde pôvodný žalobca rokoval s pani N. ako dedičkou, ale pri týchto rokovaniach sa neposunulo nikam, tieto rokovania boli spontánne naplánované a vytvorené len pod podmienkou neprítomnosti pôvodnej žalovanej 2.). Je tak logické uvažovať, že k vytvoreniu jednotlivých posunov a podmienok dedičskej dohody, ktorá bola o vyše 250 % výhodnejšia pre žalovanú tak muselo dôjsť až pri nasledujúcich rokovaniach. S poukazom na prípis zo dňa 29.04.2008, právny zástupca ostatných

dedičov žiadal o odročenie pojednávania dedičstva z 30.4.2008 z dôvodov prebiehajúcich rokovaní ohľadom uzatvorenia dedičskej dohody približne o 40 dní. Tento list datovaný dňom 29.4.2008 teda 4 dni po neúspešnom rokovaní v U. (úkon č. 7), rokovanie ktoré aj pôvodná žalovaná 2.) označila za úplne neúspešný (zo zápisnice zo dňa 09.09.2015), jasne logicky naznačuje, že muselo dôjsť k ďalšiemu rokovaniu medzi stranami kde by sa táto neúspešnosť zmenila. Žalobca poukázal na zápisnicu zo dňa 29.7.2008, kde právny zástupca ostatných dedičov (H.. J.) uviedol, že sa vedú intenzívne jednania o uzavretí dedičskej dohody s matkou maloletej dedičky E. F. a uvádza, že v priebehu 30 dní je možné, že dôjde k dohode o vyporiadaní dedičstva medzi účastníkmi. Uvedené opätovne poukazuje na existenciu viacerých rokovaní a zároveň uvádza predpoklad úspešnosti uzatvorenia takejto dohody, logicky to tak naznačuje, že muselo byť aspoň jedno ďalšie rokovanie od 25.4.2008 do uzavretia dohody o dedičstve. Alternatíva, že by k takémuto osobnému rokovaniu nedošlo a k uzavretiu dohody došlo bez akejkoľvek komunikácie s pôvodným žalobcom je vylúčená. Spôsob komunikácie musel byť natoľko k veci a jadru právneho zastúpenia, teda uzavretiu dohody o dedičstve, že len také spontánne uzavretie bez písomných podaní protistrane alebo bez osobného stretnutia, ktoré by svojou podstatou podávali základ na právny úkon podľa vyhlášky je nelogické. Predsa len keby sa neuskutočnilo osobné stretnutie, musel by sa písomne poslať návrh dedičskej dohody a jeho odsúhlasenie, a ak nie tak jediná alternatíva je osobné stretnutie. Rovnako alternatíva, že pôvodný žalobca nijakým spôsobom nepomohol pri uzatváraní dohody a k tejto dohode došlo výlučne prostredníctvom zákonnej zástupkyne žalovanej a právnym zástupcom ostatných dedičov alebo len dedičov je vylúčená. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadom leteckej prepravy na pojednávanie na notárskom úrade žalobca uviedol, že žalovaná nepodložila svoje tvrdenie ohľadom leteckej prepravy na pojednávanie a samotný záznam o žiadosti posunutia termínu z dôvodu leteckej cesty nepreukazuje na koho náklady sa cesta vykonala a či sa nakoniec cesta vykonala letecky. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadom úrokov z omeškania žalobca uviedol, že nárok na vznik úrokov z omeškania sa neviaže k právnej kvalifikácii nároku ale k celkovému titulu. Aj napriek zmene kvalifikácie nároku je bežné, že súd priznáva úroky z omeškania. Žalovaná strana mala možnosť vyhodnotiť, akú časť nároku bude zaviazaná uhradiť a z akého titulu a v prípade záujmu i časť nároku dobrovoľne uhradiť s cieľom vyhnúť sa omeškaniu.

17. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.04.2020 namietala, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval od zmluvy o právnej pomoci, konkrétne od hodnoty podielu, Po zmene svoj nárok odvodzuje od jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré mal pôvodný žalobca vykonať v rámci zastupovania žalovanej v dedičskom konaní a teda žiada tarifnú odmenu. Skutková podstata oboch právnych inštitútov, a to podielová odmena a tarifná odmena vykazuje iné obsahové a formálne náležitosti. Bolo tak zrejmé, že zo strany žalobcu boli v doručenom zmenenom návrhu poskytnuté iné skutkové tvrdenia. Vykonaná zmena má za následok aj úplnú zmenu dôkazného bremena žalobcu, ktorá sa v súčasnosti viaže k preukázaniu iných skutkových tvrdení, t.j. najmä aké konkrétne úkony právnej služby pôvodný žalobca v dedičskom konaní vykonal. Žalobca oproti žalobou uplatnenému nároku pristúpil tak k uplatneniu kvalitatívne, skutkovo a právne odlišného nároku. Súd má teda posúdiť nárok žalobcu ako zmenu žaloby v zmysle , pričom s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-537/13 je predmetný spor spotrebiteľským sporom a teda podľa zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa a žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania. Návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej, s ktorým sú preto spojené hmotnoprávne a procesnoprávne účinky. V prípade zmeny nároku nastávajú hmotnoprávne účinky dňom, kedy súdu došla zmena žaloby. S týmto okamihom je potom spojený dôsledok pre spočívanie premlčania, a to, že sa týmto dňom beh premlčacej doby zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný pre posúdenie, či premlčacia lehota máme uplynula. Pôvodný žalobca mal možnosť uplatniť si svoj nárok na odmenu za právne zastupovanie ihneď po právoplatnom skončení dedičského konania. V čase zmeny žaloby tak premlčacia doba už márne uplynula. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom úrokov z omeškania žalovaná uviedla, že je jednou zo základných povinností advokáta po skončení právneho zastupovania zaslať klientovi vyúčtovanie poskytnutých právnych služieb. Nie je úlohou iného advokáta v prípadnom následnom spore domýšľať si, o aké skutkové tvrdenia a právnu kvalifikáciu si advokát alebo jeho právny nástupca v budúcnosti oprie uplatnenú peňažnú sumu. Najmä ak žalobca zastáva názor, že advokát nie je povinný žiadať si pokyn alebo súhlas klienta na vykonanie každého úkonu, ale slúži na to splnomocnenie. Vyvstáva potom otázka, ako mal právny zástupca žalovanej vyhodnotiť akú časť peňažného nároku má žalovaná zaplatiť, keď pôvodný žalobca ani neinformoval žalovanú o vykonaných úkonoch.

18. Žalobca na námietku žalovanej ohľadom neprípustnosti zmeny žaloby poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd nesúhlasil s nepriznaním odmeny v žiadnej výške, ale súdu prvej inštancie dal do pozornosti tarifnú odmenu s poukazom na § 2 ods. 2 vyhlášky. Žalobca má za to, že podanie, v ktorom bola vyčíslená tarifná odmena, je len špecifikáciou nároku na odmenu za právnu pomoc a takáto špecifikácia nie je zmenou žaloby, je len doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Poukázal na rozhodnutia R 38/1999 a rozsudok NS SR sp.zn. . Čo sa týka úrokov z omeškania žalovaná mala možnosť vyhodnotiť, akú časť žalovaného peňažného nároku bude zaviazaná uhradiť a z akého titulu a v prípade záujmu i časť nárok dobrovoľne uhradiť s cieľom vyhnúť sa omeškaniu. Žalovaná mohla usúdiť, že práca advokáta nie je bez odmeny a teda podľa vyhlášky má právo na tarifnú odmenu a mohla uhradiť úkony, s ktorým súhlasila, že právny predchodca žalobcu vykonal.

19. Podľa o advokácii odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

20. Podľa č. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „“) za poskytovanie právnych služieb odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto o tarifnej odmene ( až 14).

21. Podľa č. (účinnej v čase od 01.06.2006 do 01.01.2009) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny, g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

22. Podľa č. za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

23. Po oboznámení sa s vyčíslenými úkonmi ako aj s námietkami žalovanej proti jednotlivým úkonom dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu aj po späťvzatí v časti o zaplatenie sumy 102.704,80 Eur je dôvodná iba v časti. Z trinástich uplatnených a vyčíslených úkonov právnej služby súd priznal žalobcovi 5 úkonov právnej služby.

24. V prvom rade súd počítal sadzbu tarifnej odmeny podľa účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. V danom prípade nebolo sporným, že žalovanej ako dedičke bola v dedičskom konaní vyplatená suma 19.000.000,- Sk (630.684,46 Eur). Táto suma tvorí tarifnú hodnotu veci, z ktorej sa určuje sadzba tarifnej odmeny. Sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné stanoviť v slovenskej mene a až následne prepočítať konverzným kurzom na menu Euro. Úkon právnej služby je teda vo výške 50.650,-Sk, po prepočte konverzným kurzom (30,126 Sk/1 Euro) je to suma 1.681,27 Eur.

25. Súd priznal žalobcovi úkon právnej služby za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady, nakoľko takýto úkon právnemu predchodcovi udelením plnej moci dňa 27.11.2007 patrí. Žalovaná namietala tento úkon s tým, že právny predchodca žalobcu nastúpil do právneho zastupovania ako tretí advokát a poukázal na stanovisko, že pri zmene advokáta takýto úkon právnej služby advokátovi nepatrí. K problematike nepriznania viacerých úkonov právnej služby prevzatí a prípravy právneho zastúpenia sa vyjadril Ústavný súd v náleze sp.zn. zo dňa 08.04.2010. Daná situácia sa však na tento prípad nevzťahuje. Z nálezu vyplýva, že nepriznanie úkonu prípravy a prevzatia je

možné len v prípade, keď si tento úkon nárokuje strana, ktorá bola v konaní úspešná voči neúspešnej strane a účtuje si viac rovnakých úkonov prípravy a prevzatia od viacerých advokátov. V tomto sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu. To, že žalovaná si zvolila v dedičskom konaní najprv jedného advokáta a následne po odvolaní plnej moci druhého advokáta nemôže byť na ťarchu toho druhého zvoleného (v tomto prípade právneho predchodcu žalobcu), nakoľko odvolanie pôvodného a zvolenie si nového advokáta bolo výlučne v kompetencii žalovanej (jej zákonnej zástupkyne) a právny predchodca žalobcu pri prevzatí zastupovania má právo na takýto úkon a je povinný si vec naštudovať a oboznámiť sa s ňou, za čo mu priznáva odmenu. Súd teda priznal žalobcovi tento úkon právnej služby v sume 1.681,27 Eur + režijný paušál 178,- Sk (5,91 Eur), spolu v sume 1.687,18 Eur.

26. Súd ďalej priznal žalobcovi úkon - štúdium spisu na Notárskom úrade JUDr. Y. v X. dňa 10.12.2007 ako úkon podľa . Z dedičského spisu (čl. 331 dedičského spisu) vyplýva, že dňa 10.12.2007 sa právny predchodca žalobcu dostavil na Notársky úrad za účelom štúdia spisu od 10:13 do 11:05 hod. Právnemu predchodcovi žalobcu patrí aj náhrada sa stratu času podľa za čas strávený cestou z U. do X. za 20 polhodín po á 9, Eur (297,- Sk), v sume 197, Eur a režijný paušál v sume 5,91 Eur, spolu v sume 1.884,38 Eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za cestovné z dôvodu, že žalobca nedoložil, akým motorovým vozidlom právny predchodca žalobcu cestoval. Do spisu doložil kópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla J. U. až z roku 2008, teda nebol jeho vlastníkom ku dňu 10.12.2007, kedy študoval spis. Nebolo možné priznať ani cestu hromadným dopravným prostriedkom, keďže ku dňu rozhodnutia súdu (rok 2020) nebolo možné zistiť výšku cestovného hromadným dopravným prostriedkom ku dňu 10.12.2007, t.j. necelých 13 rokov naspäť.

27. Žalobcovi ďalej patrí úkon právnej služby - rokovanie s protistranou v U. dňa 25.04.2008 ako úkon podľa . Zákonná zástupkyňa v tom čase maloletej žalovanej na pojednávaní dňa 09.09.2015 potvrdila, že došlo k stretnutiu právneho predchodcu žalobcu a p. N., ona sama pri tom čakala mimo kancelárie s H.. J. (právnym zástupcom p. N. a ostatných dedičov). Samotné stretnutie potvrdil aj H.. J. v liste zo dňa 29.04.2008 adresovanom Notárskemu úradu so žiadosťou o preloženie termínu pojednávania dedičstva. Súd teda priznal žalobcovi tento úkon právnej služby v sume 1.681,27 Eur + režijný paušál 190,- Sk (6,31 Eur), spolu v sume 1.687,58 Eur.

28. Posledné dva úkony, ktoré súd priznal žalobcovi je účasť na dedičskom konaní na Notárskom úrade H.. R. Y. v X. dňa 05.11.2008. Je nesporné zo zápisnice dedičského konania sp.zn. XXD/XXXX/XXXX (čl. 365 dedičského spisu), že na tomto dedičskom pojednávaní sa zúčastnil právny predchodca žalobcu ako právny zástupca v tom čase maloletej žalovanej a tiež zákonná zástupkyňa žalovanej. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že dedičské pojednávanie sa začalo o 10:00 hod a skončilo o 13:15 hod., teda trvalo 3 hodiny 15 minút. Žalobcovi patrí úkon podľa vo výške 2 krát 1.681, Eur, teda spolu vo výške 3.368, Eur. K zápisnici vyhotovil notár H.. R. Y. úradný záznam, z ktorého vyplynulo, že účastníci požiadali o posun pojednávania vytýčeného na 13:30 hod. a to na 10:00 hod. z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a zákonná zástupkyňa žalovanej mali letenky z X. do U. o 15:00 hod. žalobca si uplatnil za tento úkon aj cestovné motorovým vozidlom, z úradného záznamu je však zrejmé, že právny predchodca žalobcu na toto dedičské pojednávanie cestoval lietadlom. Žalobca namietal, že informácia uvedená v úradnom zázname notárom ohľadom cesty lietadlom neznamená, že letenku hradila zákonná zástupkyňa žalovanej, sám však nedoložil doklad, že by letenku hradil právny predchodca žalobcu. Z uvedeného mal súd preukázané, že právny predchodca skutočne cestoval na dedičské pojednávanie dňa 05.11.2008 lietadlom a zároveň nemal preukázané, že by túto letenku sám hradil, preto súd náhradu za cestovné k tomuto úkonu nepriznal. Súd priznal aj náhradu sa stratu času podľa za čas strávený cestou z U. do X. lietadlom a to za 8 polhodín po á 10, Eur (317,- Sk), v sume 84, Eur a režijný paušál v sume 6,31 Eur. Keďže súd nemal k dispozícii reálne časy letov z U. do X. a z X. do U. súd priznal náhradu za stratu času za 8 polhodín (2 hodiny cesta lietadlom z U. do X. a 2 hodiny cesta lietadlom naspäť). Celkovo patrí žalobcovi za tento úkon suma 3.453,01 Eur ako tarifná odmena, náhrada za stratu času a režijný paušál (3.368,85 Eur + 84,16 Eur + 6,31 Eur).

29. Súd teda priznal žalobcovi odmenu za 5 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom a náhradou za stratu času spolu vo výške 8.712,15 Eur (1. úkon 1.687,18 Eur, 2. 1.884,38 Eur, 3. úkon 1.687,58 Eur, 4. a 5. úkon 3.453,01 Eur). Keďže žalovaná zložila zálohu vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), žalobca má nárok na odmenu vo výške 7.052,45 Eur. V časti prevyšujúcej túto sumu, t.j. v časti o

zaplatenie 14.719,94 Eur (požadovaných 21.772,39 Eur - priznaných 7.052,45 Eur) súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov.

30. Žalobca si uplatňoval odmenu za úkon právnej služby za písomné podanie na Notársky úrad H.. Y. dňa 05.12.2007 (čl. 241 spisu resp. čl. 433 spisu). Odmena za takýto úkon právnej služby žalobcovi nepatrí, ide o oznámenie prevzatia právneho zastupovania a žiadosť o odročenie pojednávania, nie je úkonom vo veci samej tak, ako to má na mysli . To isté sa týka úkonu zo dňa 13.03.2008 ako písomné podanie na Notársky úrad. Ide taktiež len o žiadosť o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty. Ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorý nie je riešením konkrétneho problému v dedičskom konaní, neobsahuje také zásadné informácie, ktoré by vychádzali zo samotného sporu resp. prejednávaného dedičstva. Súd taktiež nepriznal žalobcovi tri úkony právnej služby a to písomné podanie protistrane zo dňa 01.01.2008 (čl. 243), zo dňa 30.01.2008 (čl. 244) a zo dňa 26.06.2008 (čl. 247 spisu). Podania obsahujú výzvu na doloženie návrhu dohody v rámci dedičského konania. Samotný návrh dohody neobsahujú. V prvom liste zo dňa 01.01.2008 vyzýva právny predchodca žalobcu právneho zástupcu dedičov H.. J. o predloženie návrhu dohody a druhým listom zo dňa 30.01.2008 svoju výzvu urguje. Druhé podanie zo dňa 30.01.2008 uvádza sumu 45.000.000,- Sk ako hodnotu dedičského podielu, právny predchodca žalobcu neuvádza, ako konkrétne k tejto sume dospel. Tretie podanie zo dňa 26.06.2008 uvádza, že žalovaná ako maloletá dedička žiada vyplatiť sumu 26.000.000,- Sk, opätovne bez popísania, ako k tejto sume právny predchodca žalobcu dospel. Súd má za to, že aby bolo podanie protistrane úkonom vo veci samej, musí obsahovať a pomenovať konkrétne skutočnosti z daného sporu, musí obsahovať argumentáciu vychádzajúcu z konkrétnych skutočností, nie len všeobecnú výzvu na uzavretie dohody, resp. konštatovanie konkrétnej sumy a stanovovanie limitov bez podrobnejšieho vysvetlenia. Aby bolo možné hovoriť o úkone vo veci samej, na takýto úkon má právny zástupca použiť svoje vedomosti o spore s aplikáciou svojich vedomostí z oblasti práva. Súd sa v tomto smere stotožnil s námietkou žalovanej, že tieto úkony nie sú účelné. Okrem toho žalobca predložil podací hárok k prvému listu zo dňa 01.01.2008 (čl. 245 spisu) a k tretiemu listu zo dňa 26.06.2008 (čl. 248 spisu), súdu však chýba doklad o doručení druhého listu zo dňa 30.01.2008, a teda súd nemá preukázané, že takýto list bol skutočne H.. J. doručovaný. Súd nepriznal žalobcovi úkon - rokovanie s protistranou v X. dňa 20.05.2008, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov nemal preukázané, že sa takéto rokovanie konalo. Žalobca dokladoval uvedené stretnutie dvomi listami H.. J. (čl. 432 a 445 spisu), v ktorých H.. J. navrhuje stretnutie a ďalej tvrdením H.. J. v zápisnici Notárskeho úradu (čl. 456 spisu) o tom, že prebiehajú intenzívne rokovania. Aj samotný právny predchodca žalobcu na pojednávaní dňa 13.05.2015 uviedol, že sa konalo rokovanie v X.. Žalobca ďalej argumentuje aj tým, že keďže neprišlo k dohode na stretnutí v U. dňa 25.04.2008, logicky sa muselo uskutočniť ešte jedno rokovanie, kde prišlo k posunu, keďže dňa 05.11.2008 došlo k uzatvoreniu dohody na Notárskom úrade. Z uvedených listinných dôkazov a z tvrdenia právneho predchodcu žalobcu na pojednávaní súd nemal preukázané, že skutočne došlo k rokovaniu v X. a že sa toto rokovanie malo konať dňa 20.05.2008 a že sa na tomto rokovaní mal zúčastniť právny predchodca žalobcu. Žalovaná poprela, že by sa takéto rokovanie konalo, bolo teda úlohou žalobcu uniesť dôkazné bremeno. Žalobca svojim tvrdením o tom, že po neúspešnom rokovaní v U. dňa 25.04.2008 muselo dôjsť ešte k ďalšiemu rokovaniu nepreukázal, že by sa práve takéto rokovanie, na ktorom malo prísť k dohode konalo práve v X. a práve v deň 20.05.2008. To, že H.. J. navrhuje v listoch osobné stretnutie ešte nepreukazuje, že sa takéto rokovanie aj konalo. Napokon súd nepriznal žalobcovi úkony právnej služby za dve písomné podania na Okresný súd X. II zo dňa 14.01.2009 a zo dňa 03.03.2009 (čl. 249 a 251 spisu), ktorým sa právny predchodca žalobcu vzdáva práva podať odvolanie voči uzneseniu XXD/XXXX/XXXX zo dňa 03.12.2008 a voči opravnému uzneseniu. Takéto úkony nie sú úkonmi vo veci samej, nie sú účelné. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že aj v prípade nevykonania takýchto úkonov, by obe uznesenia v relatívne krátkom čase nadobudli právoplatnosť. Takéto úkony nesmerovali k riešeniu veci.

31. V tomto smere súd poukazuje na to, že vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej je spotrebiteľským sporom (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-537/13 z 15.01.2015), na čo upozornil aj odvolací súd. Pôvodné zmluvné strany si pri začatí poskytovania právnej pomoci nedohodli tarifnú odmenu, neznamená to však, že súd nemôže starostlivo preskúmať každý uplatnený úkon právnej služby a v prípade spornosti úkonu právnej služby a pochybnosti o vykonaní takéhoto úkonu, takýto úkon právnej služby nepriznať. Uvedeného pravidla sa súd držal a preto z pôvodne uplatnených trinástich úkonov právnej služby súd priznal žalobcovi 5 úkonov, ktoré považoval za oprávnené a realizované v súlade s a so zohľadnením postavenia žalovanej ako spotrebiteľky.

32. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalovaná žiadala nepriznať žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania z tarifnej odmeny, pričom pôvodne žiadal podielovú odmenu. Keďže došlo k zmene druhu požadovanej advokátskej odmeny, žalovaná nemohla vyhodnotiť aký peňažný nárok má zaplatiť, keďže jednotlivé úkony právnej služby neboli žalovanej vyúčtované. Súd má zato, že v tomto prípade ide o peňažný dlh a teda je možné požadovať úroky z omeškania. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaná mohla sama zhodnotiť, aký nárok na odmenu má pôvodný žalobca a uhradiť odmenu a nedostala by sa do omeškania.

36. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 01.06.2009 s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.05.2009 vyzval žalovanú (jej zákonnú zástupkyňu) na vyplatenie dohodnutej podielovej odmeny. K výzve právny predchodca žalobcu doložil kópiu obálky o podaní na pošte. Súd nemal s výzvy preukázané, že by právny predchodca žalobcu vo výzve uviedol lehotu ani neurčil splatnosť, do ktorej mala podľa výzvy žalovaná odmenu uhradiť. Ani v samotnej zmluve o poskytnutí právnej pomoci nebola splatnosť odmeny dohodnutá. Preto súd priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej (v tom čase jej zákonnej zástupkyni) dňa 02.03.2011 v konaní pred súdom (doklad o doručení na čl. 19 spisu), keďže k tomuto dňu bola žalovaná informovaná o vymáhaní advokátskej odmeny. Súd teda priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (základná sadzba Európskej centrálnej banky 1% platnej ku dňu 03.03.2011 + 8 percentuálnych bodov podľa nar. vlády SR č. ) od 03.03.2011 do zaplatenia.

37. Čo sa týka žalovanou namietanej zmeny žaloby a s tým spojnú námietku premlčania súd má zato, že nejde o zmenu žaloby ak namiesto podielovej odmeny bol vyčíslená tarifná odmena. Predmetom konania stále zostal nárok na zaplatenie odmeny za právne služby a nie peňažný nárok uplatnený podľa iného právneho predpisu. Súd má zato, že zmenou právnej kvalifikácie nedochádza k zmene žaloby tak ako to má na mysli

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 124.477, Eur. V časti o zaplatenie sumy 102.704, Eur vzal žalobcu späť z dôvodu zmeny právneho posúdenia požadovanej advokátskej odmeny a vyčíslenia si tarifnej odmeny. Zavinenie zastavenia konania je potrebné pričítať žalobcovi. Súd priznal žalovanej plnú náhradu trov konania v zastavenej časti. Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 21.772,39 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 7.052,45 Eur, čo predstavuje 32,39 % a žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie 14.719,94 Eur, čo je 67,61 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovanej, preto bola žalovaná úspešná v pomernej časti 35,22 % (67,61 - 32,39). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).