Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-1-2020.pdf
PDF · 108.96 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu EGLO CZ+SK s.r.o., so sídlom Náchodská 2479/63, 193 00 Praha 9 - Horní Počernice, IČO: 457 86 470, zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, so sídlom Námestie M.R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 9. R. XXX, XXX XX X. nad X., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 983,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20Cb/32/2016-71 zo dňa 1. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20Cb/32/2016-71 zo dňa 1. októbra 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20Cb/32/2016-71 zo dňa 1. októbra 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 983,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 983,21 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 142,57 Eur a náhradu paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 23.11.2016 domáhal, aby súd pôvodne žalovanému 1/ FinCap s.r.o., Horná Ružová 16, Banská Štiavnica a žalovanému (pôvodne ako žalovanému 2/) uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 983,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 80,5 % p.a. zo sumy 983,21 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 142,57 Eur, náhrady paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania. Uznesením č.k. 20Cb/32/2016-62 zo dňa 24.07.2019 súd prvej inštancie konanie zastavil voči žalovanému 1/ z dôvodu jeho zániku v priebehu konania bez právneho nástupcu.
3. Súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom BALUPA s.r.o., Kamenárska 186, Hliník nad Hronom, IČO: 36 631 540 (ďalej len „pôvodný dlžník“, resp. „BALUPA s.r.o.“) bola uzatvorená Dohoda o postupnom spôsobe splatenia dlhu a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2016 (ďalej len „dohoda“). Za žalobcu konala spoločnosť Northwestern Legal s.r.o. a za pôvodného dlžníka konal žalovaný ako konateľ, pri ktorom boli v dohode uvedené osobné údaje v rozsahu adresy trvalého pobytu, dátumu narodenia a štátneho občianstva. Predmetom tejto dohody bolo uznanie záväzku zo strany pôvodného dlžníka v rozsahu 983,21 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,75 % p.a. a od 07.10.2014 vo výške 9,05 %
p.a., čo ku dňu podpísania zmluvy predstavovalo sumu 192,57 Eur. Pôvodný dlžník sa zaviazal uhradiť aj paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Súčasťou dohody bola tiež možnosť dlžníka splatiť uznaný dlh v splátkach. V záverečných ustanoveniach tejto dohody sa v bode 2.2 uvádza, že osoba konajúca za dlžníka pri podpise tejto dohody osobne zodpovedá za plnenie záväzkov z nej vyplývajúcich pre dlžníka podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo strany žalobcu bola dohoda podpísaná jej zástupcom dňa 11.07.2016 a dňa 14.07.2016 ju vlastnoručne podpísal žalovaný, pričom pod jeho podpisom bolo uvedené jeho meno, priezvisko, funkcia (konateľ za dlžníka BALUPA s.r.o.).
4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní náležitostí ručiteľského záväzku vychádzal z § 303 Obchodného zákonníka, pretože predmetom posúdenia je právny vzťah medzi podnikateľmi, čo vyplýva aj zo samotného obsahu predmetnej dohody a priamo naň odkazuje aj bod 2.2 predmetnej dohody. Z ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v bode 2.2 dohody vyplýva, že ho urobila osoba konajúca za dlžníka pri podpise tejto dohody, ktorá osobne zodpovedá za záväzky vyplývajúce z tejto dohody podľa § 303 Obchodného zákonníka. Z obsahu teda jednoznačne vyplýva, kto vyhlásenie urobil, pretože zo záhlavia predmetnej dohody vyplýva, že osobou konajúcou za dlžníka pri podpise tejto dohody bol žalovaný. Tiež mal za zrejmé, že obsahom tohto vyhlásenia je osobne prevziať zodpovednosť za záväzky, teda že sám ako fyzická osoba konajúca za pôvodného dlžníka splní záväzky presne identifikované v tejto dohode, pričom je nepochybné, že ide o ručiteľské vyhlásenie, keďže priamo obsahuje odkaz na § 303 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje ručenie. Z kontextu dohody, ktorá obsahuje ručiteľské vyhlásene tiež nepochybne vyplýva, že je adresované veriteľovi, ktorý je presne identifikovaný v záhlaví dohody, ktorý podpisom tejto dohody súhlasil s jej obsahom vrátanie v nej obsiahnutého ručenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že po obsahovej stránke je tento právny úkon určitý, zrozumiteľný, z jeho gramatického vyjadrenia je zrejmá vôľa a úmysel osoby, ktorá toto vyhlásenie urobila.
5. Súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného ohľadom absencie osobitného podpisu osoby konajúcej za dlžníka ako vlastnoručný podpis ručiteľa za dôvodnú. Z obsahu dohody mal za nepochybné, že žalovaný túto skutočnosť vo svojom vyjadrení nespochybnil, ale naopak potvrdil, že dohodu vlastnoručne podpísal. Pre vznik platného ručiteľského vyhlásenia však postačuje vlastnoručný podpis žalovaného, pod ktorým je uvedené jeho meno, priezvisko a funkcia. Nie je potrebné, aby sa na predmetnej dohode podpisoval dvakrát ako konateľ dlžníka a ako ručiteľ, pretože z obsahu dohody je zrejmé, že konateľ dlžníka je súčasne osobou konajúcou za dlžníka pri podpise dohody, a teda nemal žiadne pochybnosti o tom, že ručiteľom je žalovaný. Preto postačuje, aby svoju vôľu byť viazaný týmto právnym úkonom prejavil jedným vlastnoručným podpisom, ktorým vyjadril viazanosť jednak ako konateľa dlžníka, jednak ako osoby konajúcej za dlžníka pri podpise tejto dohody. Takúto formálnu podmienku pre platný vznik ručenia nestanovuje Obchodný zákonník, ani nevyplýva z obsahu predmetnej dohody. Keďže ručiteľské vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom, ručiteľ nemusel byť zmluvnou stranou dohody. Súd prvej inštancie tiež dal za pravdu žalobcovi, že nie je v bežnom obchodnom styku obvyklé, aby sa v záhlaví zmluvy uvádzali osobné údaje konateľa zmluvnej strany a práve tieto osobné údaje mali zabezpečiť presnú identifikáciu žalovaného ako ručiteľa. Žalovaný tieto osobné údaje musel poskytnúť, a teda musel vedieť, na aký účel svoje osobné údaje v tomto konkrétnom prípade poskytoval. Napokon svojim podpisom súhlasil s obsahom predmetnej dohody, vrátane ručiteľského vyhlásenia. Na podporu svojich tvrdení súd prvej inštancie poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobnej veci v uznesení sp.zn. 1Obdo V87/2007 zo dňa 17.12.2009 a Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. IV.ÚS 29/2018 zo dňa 18.01.2018. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že v čase uzavretia predmetnej dohody bol žalovaný jediným konateľom pôvodného dlžníka (BALUPA s.r.o.). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nepochybné, že námietka žalovaného ohľadom neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie samostatného podpisu žalovaného ako ručiteľa neobstojí. Na platnosť ručenia obsiahnutého v bode 2.2 dohody postačuje jeden vlastnoručný podpis žalovaného, ktorým potvrdil ako konateľ pôvodného dlžníka byť viazaný dohodou a taktiež ako osoba konajúca za dlžníka pri podpise tejto dohody potvrdil svoje ručiteľské vyhlásenie. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel.
6. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania nepresahuje dohodnutú výšku úroku z omeškania a súd je viazaný žalobným návrhom, súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úrok
z omeškania vo výške, ako si uplatnil v žalobe a súčasne mu priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 2 nariadenia vlády SR 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
7. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ručiteľské vyhlásenie nebolo samostatným vyhlásením a že nikde v dohode sa nenachádza špecifikácia jeho osoby ako ručiteľa. Dohodu podpisoval ako konateľ spoločnosti BALUPA, s.r.o, čo potvrdzuje aj označenie pri podpise, kde bol označený menom, priezviskom a prívlastkom „konateľ“, t.j. preukázateľne nepodpísal a nemohol podpísať predmetnú dohodu ako ručiteľ, pričom na dohode je pod jeho označením výslovne uvedené „za dlžníka“. Ručenie alebo ručiteľ sa nikde v dohode nespomína. Ručenie nie je takýmto spôsobom špecifikované ani v samotnom ustanovení bodu 2.2 dohody, ktoré súd prvej inštancie považoval za ručiteľské vyhlásenie. Uvedené ustanovenie je zahrnuté v záverečných ustanoveniach, nemá ani samostatné označenie a je umiestnené ako aj koncipované tak, aby bolo ľahko prehliadnuteľné. Rovnako jeho znenie podľa názoru žalovaného nezakladá vznik ručenia, ako ho predpokladá zákon, keďže chýba vyhlásenie o tom, že v prospech veriteľa splním špecifikovaný dlh ak ho nesplní dlžník, čím by na seba prevzal záväzok dlžníka. Takto koncipované ručiteľské vyhlásenie nespĺňa ani obsahové náležitosti pre vznik ručenia. Za najdôležitejší obsahový nedostatok považoval chýbajúce znenie o tom, že by mal dlh splniť, ak to neurobí dlžník. V celom konaní bolo sporné, či žalovaný ako ručiteľ nejakú dohodu platne uzatvoril. Poukázal na to, že ručiteľské vyhlásenie je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a musí mať formálne a obsahové náležitosti vyplývajúce z § 303 Obchodného zákonníka. Obligatórnou náležitosťou platného ručiteľského vyhlásenia je podpis ručiteľa. Z dohody vyplýva, že jej účastníkom nebol ručiteľ a ani žiadna iná fyzická osoba, dohoda bola podpísaná len zo strany žalobcu a spoločnosti BALUPA s.r.o., za ktorých konali ich štatutárne orgány. Nakoľko ako fyzická osoba (ručiteľ) predmetnú dohodu nepodpísal žalovaný mal za to, že mu nemohol z uvedeného ručiteľského vyhlásenia vzniknúť ani žiadny záväzok. Z uvedených dôvodov mal za to, že ručiteľské vyhlásenie, na základe ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy nespĺňa zákonom predpokladané obligatórne náležitosti, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, nezákonne, nespravodlivo a najmä v rozpore s princípom právnej istoty, pretože sa dôsledne nevysporiadal s tým, že v priebehu konania došlo k zániku hlavného záväzku, keďže spoločnosť FinCAP, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra, a teda ani prípadný ručiteľský záväzok ako záväzok akcesorický nemohol existovať v čase rozhodovania súdu vo veci samej. Túto skutočnosť žalovaný považoval za dostatočný dôvod pre zamietnutie žaloby proti nemu. V dôsledku nesprávnosti výroku súdu prvej inštancie vo veci samej považoval na nesprávny aj výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne a skutkovo správny a vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu rozhodnutiu. Poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, že by uvedenú dohodu podpísal. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil znenie ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v dohode v bode 2.2. Tiež poukázal na skutočnosť, že v záhlaví dohody sú uvedené osobné údaje konateľa spoločnosti BALUPA, s.r.o. ako pôvodného dlžníka, čo sa v bežnom obchodnom styku nepoužíva, uvedené účastníci dohody robili kvôli vyhláseniu žalovaného podľa § 303 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako osoba, ktorá je zodpovedná za úhradu záväzku pôvodného dlžníka je v záhlaví určito označený bez toho, aby ho bolo možné zameniť s inou osobou. Žalovaný podpisoval zmluvu s tým, že bol dopredu oboznámený s jej obsahom, na obsahu ktorej sa so žalobcom osobne dohodli a bolo dopredu dojednané, že v prípade, ak uvedený záväzok nesplní pôvodný dlžník on zodpovedá za splnenie záväzkov pôvodného dlžníka, teda spoločnosti, v ktorej bol konateľom podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Z formulácie bodu 2.2 dohody je nepochybne jasný úmysel žalovaného ako ručiteľa, a teda uspokojiť záväzok pôvodného veriteľa voči žalobcovi. Poukázal § 266 Obchodného zákonníka, ktoré obsahuje osobitné interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy. V zmysle tohto ustanovenia súd je povinný postupovať
pri výklade prejavu vôle konajúcich strán podľa ustálených pravidiel. Ďalej k tvrdeniam žalovaného o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia z dôvodu chýbajúceho osobitného podpisu žalovaného dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 3900/12, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 4271/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/81/2011 zo dňa 31.07.2012 a ustálenú súdnu prax deklarovanú vo viacerých rozhodnutiach. Mal za nepochybné, že účastníci dohody boli pred jej podpisom oboznámení s jej obsahom, s týmto obsahom súhlasili, s týmto obsahom súhlasil aj žalovaný, ktorý v konaniach predchádzajúcich pred uzatvorením dohody vystupoval ako konateľ žalovaného 1/, ale aj ako fyzická osoba s určitým právnym povedomím, poznajúca následky svojho konania. Navyše uviedol, že žalovaný ako konateľ pôvodného dlžníka mal skúsenosti s podpisovaním podobných dokumentov, uvedomujúc si právne dôsledky podpísania predmetnej dohody obsahujúce vyhlásenie o ručení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.11.2016 proti žalovanému 1/ Fin CAP, s.r.o., Veľká Okružná 43, Žilina, IČO: 46 050 639 (predtým BALUPA s.r.o., so sídlom Kamenárska 186, Hliník nad Hronom, IČO: 36 631 540) a žalovanému 2/ S. P. domáhal zaplatenia sumy 983,21 Eur s príslušenstvom na základe Dohody o postupnom spôsobe splatenia dlhu a uznaní záväzku zo dňa 14.07.2016. Na základe tejto dohody sa žalovaný ako osoba konajúca za dlžníka zaviazala k osobnej zodpovednosti za splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody pre dlžníka podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Uznesením č.k. 20Cb/32/2016-62 zo dňa 24.07.2019 súd prvej inštancie konanie v časti proti žalovanému 1/ zastavil z dôvodu, že žalovaný 1/ výmazom z obchodného registra zanikol v priebehu konania bez právneho nástupcu podľa § 64 CSP. Odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom BALUPA s.r.o. bola dňa 11.07.2016 uzavretá Dohoda o postupnom spôsobe splatenia dlhu a uznanie záväzku. V mene pôvodného dlžníka konal žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti, ktorý bol v záhlaví označený dátumom narodenia, miestom trvalého bydliska a štátnym občianstvom. V dohode dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a uznal, že je ešte povinný uhradiť veriteľovi dlh s istinou 983,21 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne a od 07.10.2014 vo výške 9,05 % ročne, čo ku dňu podpísania zmluvy predstavuje sumu 192,57 Eur a titulom náhrady paušálnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky 40,- Eur. Zmluvné strany si v dohode dohodli, že veriteľ umožní dlh splácať v splátkach po 50,- Eur týždenne na základe splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto dohody, počínajúc dňom 15.07.2016, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky. Podľa článku II. Záverečné ustanovenia, bod 2.2 osoba konajúca za dlžníka pri podpise tejto dohody je osobne zodpovedá za splnenie záväzkov z nej vyplývajúcich pre dlžníka podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Za žalobcu uvedenú dohodu na základe plnej moci podpísala spoločnosť Northwestern Legal s.r.o., Fatranská 3103/18, Žilina, IČO: 48 112 763 dňa 11.07.2016 a dňa 14.07.2016 ju vlastnoručne podpísal aj žalovaný, ktorý bol pod podpisom označený menom, priezviskom a funkciou konateľ za dlžníka BALUPA s.r.o..
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
14. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
15. Citované ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka vyžaduje písomnú formu ručiteľského vyhlásenia. Určitosť zabezpečovaného záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán), ako aj právneho titulu (napr. faktúra). Taktiež z účelu predmetného vyhlásenia vyplýva nutnosť presnej identifikácie jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa a zo znenia § 303 možno vyvodiť aj nutnosť dodržania obsahovej stránky vyhlásenia - záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom.
16. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie posudzoval náležitosti ručiteľského vyhlásenia v súlade s § 303 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v článku II. Záverečné ustanovenia, bod 2.2 dohody je zrejmé, že ho urobila osoba konajúca za dlžníka pri podpise tejto dohody, ktorá osobne zodpovedá za splnenie záväzkov z nej vyplývajúcich pre dlžníka podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu znenia tohto ručiteľského vyhlásenia je teda jasné, ktorá osoba ho urobila, pričom zo záhlavia tejto dohody vyplýva, že osobou konajúcou za dlžníka bol žalovaný, ktorý bol v záhlaví riadne identifikovaný údajmi ako fyzická osoba. Z dohody je tiež zrejmé, že obsahom tohto ručiteľského vyhlásenia bolo žalovaným, ako osobou konajúcou za dlžníka prevziať zodpovednosť za splnenie záväzkov presne špecifikovaných v tejto dohode, pričom v danom prípade niet pochýb, že ide o ručiteľské vyhlásenie, nakoľko samotný text ručiteľského vyhlásenia odkazuje na § 303 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúci ručenie. Zároveň z obsahu dohody je zrejmé, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného je adresované veriteľovi, ktorý je riadne identifikovaný v záhlaví tejto dohody. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právny úkon ručiteľského vyhlásenia žalovaného v uvedenej dohode je právnym úkon určitým, zrozumiteľným, z jeho gramatického znenia je zrejmá vôľa a úmysel osoby, ktorá toto vyhlásenie urobila. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že ručiteľské vyhlásenie je neurčité a nezrozumiteľné, t.j. že neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti za nedôvodnú.
17. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre platnosť ručiteľského vyhlásenia nie je potrebné, aby sa žalovaný na predmetnej dohode podpisoval dvakrát ako konateľ dlžníka a ako ručiteľ dlžníka, pretože pre vznik platného ručiteľského vyhlásenia postačuje vlastnoručný podpis žalovaného, pod ktorého menom bolo uvedené jeho meno, priezvisko a funkcia. Z obsahu dohody je totiž zrejmé, že žalovaný je osobou konajúcou v mene pôvodného dlžníka, ako aj osobou, ktorá prevzala osobnú zodpovednosť za splnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V 87/2007, z ktorého vyplýva, že ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej samostatný podpis za každého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva, k zmluvným prejavom, ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd námietku žalovaného, že ako fyzická osoba (ručiteľ) predmetnú dohodu nepodpísal považoval za nedôvodnú.
18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že došlo k zániku hlavného záväzku z dôvodu, že spoločnosť FinCAP, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra odvolací súd uvádza, že v zmysle § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. V danom prípade ide o záväzok žalobcu, na ktorého splnenie sa ručiteľským vyhlásením zaviazal žalovaný ako osoba konajúca za dlžníka podľa § 303 Obchodného zákonníka a v predmetnej veci ide o záväzok, ktorý je splniteľný ručiteľom. Preto zánikom dlžníka výmazom z obchodného registra tento dlh nezanikol. Odvolací súd preto považoval aj túto námietku žalovaného za nedôvodnú.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka dospel k správnemu záveru, že na platnosť ručenia postačuje jeden vlastnoručný podpis žalovaného ako konateľa dlžníka a ručiteľa dlžníka. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech plnom rozsahu. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
22. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).