Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/60/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: B.. A. B., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej XX., bytom Y., proti žalovanému: M. nar. XXX, bytom B.L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -654 zo dňa 26. 10. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd z vecí patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného: manželskú posteľ v zostatkovej hodnote 246,55 €, obývaciu stenu v zostatkovej hodnote 64,14 €, 5 x komodu v zostatkovej hodnote 59,75 €, jedálenský stôl a 10 kusov stoličiek v zostatkovej hodnote 536,61 €, TV Philips v zostatkovej hodnote 7 €, digitálny fotoaparát Lumix v zostatkovej hodnote 7 €, vysávač v zostatkovej hodnote 2,80 €, uhlová karbobrúska v zostatkovej hodnote 6 €, tavnú pištoľ v zostatkovej hodnote 5,50 €, benzínovú kosačku MTD 46P v zostatkovej hodnote 201 €, nákladný prívesný vozík LPA 125V v zostatkovej hodnote 130 €, kúpeľňovú skrinkovú zostavu v zostatkovej hodnote 148,80 €, spálňovú skrinkovú zostavu v zostatkovej hodnote 81,22 €, policový regál do špajze v zostatkovej hodnote 104,42 € a kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 429,29 €. Do výlučného vlastníctva žalobkyne z vecí patriacich do BSM okresný súd prikázal tieto hnuteľné veci: kuchynský robot Philips v zostatkovej hodnote 1,70 €, drobné kuchynské vybavenie v zostatkovej hodnote 16,60 €, PC s príslušenstvom v zostatkovej hodnote 19,25 € a teplovzdušný ohrievač v zostatkovej hodnote 1,70 €. Zároveň okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni „na úplné vyrovnanie sumu 24 410,30 €, do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia“. Žalobkyni uložil okresný súd povinnosť vydať žalovanému „jednu komodu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia“. O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyni uložil okresný súd povinnosť „nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného vo výške 50 %“. Ďalej uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy znalečného Ing. Jozefovi Lesíkovi a Ing. Igorovi Harachovi, každému v rozsahu 50 %. Žalovanému uložil okresný súd povinnosť „nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného vo výške 50 %“. Ďalej okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy znalečného Ing. Jozefovi Lesíkovi a Ing. Igorovi Harachovi, každému v rozsahu 50 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala vyporiadať BSM, zaniknuté rozvodom manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 19. 12. 2007, právoplatným 18. 03. 2008. Konštatoval, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 23. 02. 2011 ustálil masu BSM pokiaľ ide o hnuteľné veci, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. „Nehnuteľnosť nadobudnutú za trvania manželstva, trojizbový byt, ktorý sa nachádza v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného

a jeho brata a je zapísaný na LV číslo XXX pre k. ú. B., súpisné číslo XXXX, okresný súd posúdil tak, že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko žalovaný je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v 5/6-inách so svojim bratom, ktoré skutočnosti žalovaný preukázal listinnými dôkazmi. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že vzhľadom k tomu, že strany sporu sa nedohodli na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Elektroenergetické stroje a zariadenia, riadiaca technika, výpočtová technika, odhad elektrotechnických zariadení a elektroniky, ďalej z odvetvia Nábytok sektorový a kancelársky, bytové doplnky a znalecké dokazovanie z odboru Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel a z odboru: Strojárstvo, odvetvie: Stroje a zariadenia. Znalecké dokazovanie nariadil okresný súd tiež za účelom „ohodnotenia investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata, a to znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných prác. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v konaní poukazoval na to, že nehnuteľnú vec, podkrovnú bytovú jednotku o výmere 82,85 m2 pozostávajúcu zo vstupnej podesty, predsiene, obývacej izby, spálne, detskej izby, kuchyne, špajze a kúpeľne žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zistil, že „táto bytová jednotka je na LV evidovaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného, neprejednával túto nehnuteľnosť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom nemal dôvod opakovane deklarovať toto výlučné vlastníctvo žalovaného, ktoré je už zapísané na liste vlastníctva“. Zo Znaleckého posudku č. 116/2012, vypracovaného znalcom Ing. Danielom Bartkovičom dňa 03. 10. 2012 okresný súd zistil ohodnotenie investícií do podkrovia uvedenej nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii ku dňu 04. 09. 2012 v sume 41 100 €. Konštatoval, že znalec Ing. Daniel Bartkovič „závery svojho znaleckého posudku potvrdil na pojednávaní“. Zo Znaleckého posudku č. 133/2014, vypracovaného znalkyňou Ing. Evou Országovou dňa 02. 07. 2014, okresný súd zistil „ohodnotenie hnuteľných vecí, pokiaľ ide o bytový nábytok; z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 133/2014, vypracovaného Ing. Evou Országovou okresný súd zistil doplnené hodnoty oceňovaných hnuteľných vecí“. Zo Znaleckého posudku č. 7/2014, vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Zelinom okresný súd zistil hodnotu domácich spotrebičov. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom k tomu, že jednotlivé položky hnuteľných vecí boli prejednané na pojednávaní konanom na okresnom súde v čase účinnosti , a „pre posúdenie hodnoty hnuteľných vecí, na ktorej sa strany sporu nedohodli, bolo potrebné dokončiť ohodnotenie hnuteľných vecí“, nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Lesíkom za účelom určenia hodnoty prívesného vozíka LPA 125V a benzínovej motorovej kosačky MTD 46P. Znalec Ing. Jozef Lesík Znaleckým posudkom č. 4/2017 zo dňa 08. 09. 2007 ohodnotil vyššie uvedené hnuteľné veci, tak ako je ich zostatková hodnota uvedená vo výroku rozsudku. Ďalej okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom Harachom z odboru: Doprava cestná, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel a z odboru: Strojárstvo, odvetvie: Stroje a zariadenia za účelom ohodnotenia „prívesného vozíka a benzínovej motorovej kosačky“. Znalec Ing. Igor Harach v Znaleckom posudku č. 25/2018 zo dňa 03. 05. 2018 ohodnotil tieto hnuteľné veci tak, „ako je ich zostatková hodnota uvedená vo výroku rozsudku“.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , (ďalej len „“) a uviedol, že na základe ustálenej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol, že do vlastníctva žalovaného prikazuje položky 1 - 15 uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko tieto sa nachádzajú v byte žalovaného a bolo by neúčelné prikazovať ich do vlastníctva žalobkyne s tým, že zostatkové hodnoty hnuteľných vecí, ktoré neboli dohodnuté stranami sporu okresný súd uviedol vo výške uvádzanej v znaleckých posudkoch. Konštatoval, že žalovanému boli prisúdené hnuteľné veci v celkovej sume 2 030,56 €. Ďalej konštatoval, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zvyšné hnuteľné veci v zostatkových hodnotách uvedených v znaleckom posudku, pričom tento hnuteľný majetok bol ocenený na sumu 39,25 €. Zdôraznil, že pri vyporiadaní BSM zohľadnil to, že „do podkrovia boli vložené investície, že tieto boli ohodnotené pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Danielom Bartkovičom v čase ohodnotenia na sumu 41 100 €, z čoho polovica predstavuje sumu 20 550 €“. Zároveň uviedol, že pri vyporiadaní BSM zohľadnil za trvania manželstva „žalobkyňou vložené peňažné prostriedky do manželstva“ vo výške 1 759,27 €, ktoré žalobkyňa nadobudla pred uzatvorením manželstva. Z čestných prehlásení rodičov žalobkyne okresný súd zistil, že jej darovali sumu 1 105,35 €. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že „polovica z vyporiadaného majetku predstavuje sumu 1 015,28 €; spolu,

po spočítaní suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie predstavuje 24 410,30 €“, ktorú zaviazal okresný súd zaplatiť žalovaného žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný spolu so svojim bratom podielovým spoluvlastníkom, toto nie je potrebné, nakoľko ohodnotenie investícií bolo vykonané pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii. Ďalšie znalecké dokazovanie by nebolo podľa názoru okresného súdu účelné, „nakoľko rozdiel v hodnote k súčasnému rozhodnutiu vo veci samej by nenapĺňalo náklady uskutočnené na znalca“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ust. ), ďalej z toho dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. . písm. f) ) a z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. ).

2.1 Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. , žalovaný v odvolaní uviedol, že v danom prípade v zásade ide o takú vadu konania, ktorá je porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonom zaručené aj článkom 46 a nasl. SR a článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému dohovoru pristúpila aj Slovenská republika a stal sa súčasťou SR. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba podľa žalovaného považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavke na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zodpovedá povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide o právo sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, kde sa súd vysporiada aj so špecifickými námietkami sporovej strany. Porušením uvedeného práva sporovej strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa sporovej strane okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada konania zakladá právo podať odvolanie. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovaného nepreskúmateľný, keďže v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočným spôsobom dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je rozhodnutím neodôvodneným, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie sa v absolútnej väčšine obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých strán sporu, a len v minimálnej časti odôvodnenia opisuje dôvod rozhodnutia.

2.2 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v prvom rade sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie o účelnosti rozdelenia hnuteľných vecí spôsobom uvedeným v prvom výroku rozhodnutia, a to konkrétne pri komode v počte 5 kusov, kde všetky kusy komody boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom zároveň súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť vydať žalovanému 1 kus komody, ktorý sa nachádza u žalobkyne, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že je to účelné, napriek tomu, že žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní konanom na okresnom súde prejavili k predmetnej hnuteľnej veci - komode stanovisko takým spôsobom, že jedna komoda nachádzajúca sa v bydlisku žalobkyne, t. j. v O., bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva, čo obidvaja považovali za účelnejšie, pretože premiestňovanie predmetnej komody z východnej časti Slovenska až do X.X Ďalšou, presiahne jej hodnotu.

2.3 Ďalšou nesprávnou skutočnosťou týkajúcou sa rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa žalovaného prikázanie hnuteľnej veci TV Phillips do jeho výlučného vlastníctva, pretože, tak ako počas konania pred súdom prvej inštancie uviedol, predmetný TV Phillips neexistuje, a teda nie je možné ho zahrnúť do masy BSM a vyporiadať ho, nakoľko ešte počas trvania manželstva doslúžil a nie je už dlhodobo využívaný.

2.4 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uloženú mu povinnosť vyplatiť žalobkyňu sumou uvedenou v II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, a to z toho dôvodu, že za trvania manželstva

boli do „podkrovia“ domovej nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom vložené investície vo výške 41 100 € určenej znaleckým posudkom, s touto povinnosťou nesúhlasí a namieta ju ako celok. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že dôvodom, prečo nesúhlasí s takto jemu uloženou povinnosťou je tá skutočnosť, že predmetom BSM mohli byť len investície vložené do podkrovia, ktoré podkrovie prerobili počas trvania manželstva, pričom určenie výšky investícií znaleckým posudkom nebolo správne. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na to, že sám súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že znalec predmetným znaleckým posudkom zhodnotil nehnuteľnosť ako celok pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, pričom výška takto vložených investícií predstavovala sumu 41 100 €. Podľa žalovaného je však nesprávne, ak ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie 1/2 z vložených investícií, pretože tieto investície zhodnotili celú nehnuteľnosť a nie len tú časť, ktorej podielovým spoluvlastníkom bol žalovaný za trvania manželstva (v 1/6). V nadsväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že má zato, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z vložených investícií do celej nehnuteľnosti, keď nehnuteľnosť ako celok je v spoluvlastníctve viacerých osôb. Súd prvej inštancie mal podľa žalovaného pri uložení povinnosti žalovanému vyplatiť žalobkyňu vychádzať z vložených investícií vo výške 15 933 € a keďže žalovaný bol za trvania manželstva vlastníkom len 1/6 domovej nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetné podkrovie nachádza, mal ho súd prvej inštancie správne zaviazať na zaplatenie žalobkyni len 1/6 preukázaných vložených investícií v sume 15 933 € , t. j. mal ho zaviazať na zaplatenie sumy 2 655,50 €.

2.5 Ďalším dôvodom podania odvolania je podľa žalovaného aj tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri vyporiadaní BSM ust. , napriek tomu, že ho v predmetnom rozhodnutí cituje, pričom v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné prihliadnuť aj nato ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa nepodieľala či už na nadobudnutí nehnuteľnosti, ako aj na jej zveľadení, pretože žalobkyňa mala svoje financie prostriedky oddelené, taktiež úvery, ktoré si ako manželia vzali za trvania manželstva, splácal výlučne on (žalovaný) z vlastných peňažných prostriedkov, nakoľko už v čase splácania úverov a zveľadenia nehnuteľnosti mali so žalobkyňou oddelené účty, nehospodárili spolu, čo podľa žalovaného znamená, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepodieľala „na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí“.

2.6 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že „nie posledným dôvodom jeho odvolania je, že súd prvej inštancie, tak ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na základe čestných prehlásení rodičov žalobkyne mal preukázaný dar rodičov žalobkyne žalobkyni vo výške 1 105,35 €. Uvedené čestné prehlásenie rodičov žalobkyne označil žalovaný v odvolaní za irelevantné a zavádzajúce, a to z toho dôvodu, že rodičia žalobkyne presne v sume akú teraz požaduje žalobkyňa od neho zaplatiť ako dar od rodičov, zakúpili spotrebiče do ich spoločnej domácnosti, a to chladničku, sporák a mikrovlnnú rúru, ktoré im dali darom spoločne, obdivom do užívania. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na list, ktorý pripojil k odvolaniu, pričom poprel pravdivosť samotných čestných prehlásení, ktoré žalobkyňa predložila v konaní. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne vyhodnotil dôkaz predložený žalobkyňou, nevysporiadal sa s jeho námietkami a s jeho tvrdeniami a pokiaľ mal za potrebné. zahrnúť do masy BSM aj sumu 1 105,35 €, resp. spotrebiče zakúpené za túto sumu rodičmi žalobkyne, mal tieto hnuteľné veci vysporiadať, ale nie vychádzať z darovanej sumy, ktorá nikdy rodičmi žalobkyne do ich spoločnej domácnosti v podobe finančných prostriedkov nebola vložená.

2.7 V závere odvolania žalovaný uviedol, že namieta aj povinnosť, ktorá mu bola uložená VI. výrokom odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného. Zdôraznil, že i napriek tomu, že súd prvej inštancie nešpecifikoval o aké trovy znalečného ide, myslí si, že ide o trovy znalca Ing. Daniela Bartkoviča, ktorý podľa jeho názoru nesprávne vypracoval znalecký posudok, z ktorého potom konajúci súd vychádzal, výsledkom čoho bolo súdom prvej inštancie nesprávne určenie sumy vložených investícií do „podkrovia“. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že ak znalec vyhotovil znalecký posudok, ktorým určil výšku vložených investícií do nehnuteľnosti ako celku a ohodnotil celú nehnuteľnosť, tak vyhotovený znalecký posudok nie je a ani nebol v konaní použiteľný, pretože nie je v súlade so stavom aký v skutočnosti bol, a teda, podľa žalovaného, znalcovi nevznikol nárok na zaplatenie znalečného za nesprávne vyhotovený znalecký posudok. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v petite jeho odvolania, t. j. aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , a zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. §

388 zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže 1kus komody, z masy BSM - hnuteľných vecí vyjme TV Phillips a žalovaného zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 1 327,80 €.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ust. , , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa ust. (ďalej len „“), pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstáravanie spoločnej domácnosti.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (. písm. f) ), a tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

8. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného uplatnenú v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva, že tzv. inou vadou konania je podľa žalovaného nedostatok riadneho odôvodnenia a nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to najmä v časti zodpovedajúcej výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni „na úplné vyrovnanie“ sumu 24 410,30 € a v časti zodpovedajúcej výroku VI., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného 50 %.“

9. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky, odvolací súd uvádza, že žalovaný opodstatnene namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia.

10. Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Citované ustanovenie upravujúce náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo

na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku uvedeným v ustanovení .

12. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu , ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia rozsudku, ako aj k aktuálne účinnému ust. ) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999, prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

12.1 Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zodpovedá také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré ponúka vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia, pričom nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.

13. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uvedené princípy súvisiace s odôvodnením súdneho rozhodnutia v plnom rozsahu nerešpektoval. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok takých dôvodov, ktoré by jasne a presvedčivo vysvetľovali súdom prvej inštancie prijatý záver; odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa parametre vyplývajúce z ust. , a to najmä pokiaľ ide o výrok VI., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „nahradiť na účet Okresného súdu Zvolen trovy znalečného 50 %“, bez toho, aby v odseku 8 odôvodnenia rozsudku, v ktorom uloženie uvedenej povinnosti súd prvej inštancie vysvetľuje, jasne a zreteľne špecifikoval o aké trovy, ktorého znalca a v akej výške ide. Z hľadiska požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rovnako zmätočná aj tá časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá sa nachádza v odseku 6 odôvodnenia, konkrétne veta „Polovica z vyporiadavaného majetku predstavuje sumu 1 015,28 €“, pretože vyporiadavaným majetkom, resp. majetkom podliehajúcim vyporiadaniu BSM je vždy všetok majetok patriaci do BSM, resp. tvoriaci masu BSM. Rovnako pochybil súd prvej inštancie aj v časti odôvodnenia, ktorá sa týka prikázania určitých konkrétnych hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobkyne, a to najmä vo vzťahu k jednému kusu komody, ktorá sa nachádza u žalobkyne, a teda nemôže sa na ňu vzťahovať konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o tom, ktoré hnuteľné veci do vlastníctva koho prikazuje zohľadnil to, u koho sa tieto veci nachádzajú, pretože vo vzťahu k uvedenej komode vyznieva toto konštatovanie súdu prvej inštancie rozporuplne, nakoľko žalobkyni uložil povinnosť vydať túto komodu žalovanému. Ani pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že v rámci uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni „na vyrovnanie“ sumu 24 410,30 €“ zohľadnil, že žalobkyňa „vložila za trvania manželstva do manželstva“ peňažné prostriedky vo výške 1 759,27 €, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva, nevyznieva odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie presvedčivo, pretože súd prvej inštancie nevysvetlil na aký spoločný majetok bola uvedená suma 1 759,27 € vynaložená, pričom z vyššie citovaného ust. jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa (každý z manželov) je oprávnená pri vyporiadaní BSM požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, preto je podstatné uviesť o aký konkrétny majetok ide, nestačí len všeobecné konštatovanie, že peňažné prostriedky vo výške 1 759,27 €, ako svoje výlučné vlastníctvo nadobudnuté pred uzavretím manželstva vložila žalobkyňa do „manželstva“, a preto má podľa súdu prvej inštancie voči žalovanému nárok na úhradu týchto peňažných prostriedkov.

14. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie opomenul na zistený skutkový stav aplikovať ust. , podľa znenia ktorého: „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka“. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ak rodičia žalobkyne v zmysle ich Čestných prehlásení zo dňa 14. 11. 2009, ktoré sú založené v spise na č. l. 38 - 39 darovali žalobkyni na začiatku manželstva elektrospotrebiče (sporák, chladničku, mikrovlnnú rúru) v celkovej nadobúdacej sume 1 105, 35 €, tak tieto hnuteľné veci ani ich obstarávacia cena nepatria v zmysle ust. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto postup súdu prvej inštancie, ktorý sumu zodpovedajúcu nadobúdacej cene uvedených elektrospotrebičov (1 105, 35 €) zahrnul do vyporiadania, bol nesprávny, a to hneď z dvoch dôvodov: a) pretože bral do úvahy sumu 1 105, 35 €, za ktorú boli tieto elektrospotrebiče zakúpené a nie elektrospotrebiče ako také, b) ak boli tieto elektrospotrebiče darované rodičmi žalobkyne žalobkyni netvoria v zmysle ust. súčasť masy BSM, a to tak sami osebe ako ani ich finančné vyjadrenie, pričom tieto peňažné prostriedky nemožno považovať ani za peňažné prostriedky, ktorí by sa mali nahradiť žalobkyni v zmysle ust. . V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Ak teda súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový stav vôbec ust. , ktorého aplikácia by mala vplyv na správne ustálenie masy BSM a tým pádom aj na správne ustálenie predmetu vyporiadania, žalovaný v odvolaní opodstatnene namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza vo výroku II. z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod uplatnený žalovaným podľa ust. ), čo znamená, že uvedená odvolacia námietka žalovaného je opodstatnená.

15. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, ktoré z hnuteľných vecí patriacich do masy BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne; zároveň rozhodol o prikázaní určitých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom vo vzťahu k hodnote predmetných hnuteľných vecí vychádzal v prevažnej miere zo záverov znaleckých posudkov, ktorých vyhotovenie v konaní nariadil (vypracovaných znalcom Ing. Ladislavom Zelinom, Ing. Jozefom Lesíkom, Ing. Igorom Harachom a Ing. Evou Országovou). Pri určení sumy investícií do podkrovia, nachádzajúceho sa v domovej nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je žalovaný a brat žalovaného a z ktorého podkrovia bol za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného vytvorený obytný priestor, vychádzal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, ktorého závery žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňoval. Poukazujúc na ust. súd prvej inštancie rozhodol „o vyrovnaní podielov“, čo znamená, že titulom vyrovnania podielov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24 410,30 €, ktorá podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie predstavuje polovicu zo znaleckým posudkom zistenej sumy investícií do „podkrovia“ vo výške 41 100 € a ďalej zo sumy tvoriacej súčet sumy 1 759,27 €, ktorú žalobkyňa na začiatku manželstva zo svojich peňažných prostriedkov „vložila do manželstva“ a sumy 1 015,28 €, ktorú darovali žalobkyni vo forme zakúpených elektrospotrebičov (sporáka, chladničky a mikrovlnnej rúry) jej rodičia. Práve vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumy 24 410, 30 €, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku namietal žalovaný v odvolaní, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú v danom prípade z nesprávne položenej otázky znalcovi, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Ing. Danielom Bartkovičom, pretože znalec Ing. Daniel Bartkovič mal v súlade s uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -148 zo dňa 23. 05. 2011 určiť všeobecnú hodnotu (podkrovného) bytu v dome

na M. ulici č. XXXX/XXX vo H., postavenom na CKN parc. č. XXXX, k. ú. B., obec H., okres H. „ku dňu 18. 03. 2008 a v súčasnosti“. Už v liste zo dňa 28. 11. 2011 znalec Ing. Daniel Bartkovič súdu prvej inštancie oznámil, že predmetný byt nie je samostatná nehnuteľnosť, ale je súčasťou rodinného domu zapísaného v katastri nehnuteľností so súpisným číslom 1398 v katastrálnom území B., pričom pri takomto právnom stave možno byt ohodnotiť ako zhodnotenie nehnuteľnosti rodinného domu (č. l. 167). Podľa Znaleckého posudku číslo 116/2012 z 02. 10. 2012 znalec Ing. Daniel Bartkovič uvedeným spôsobom určil všeobecnú hodnotu predmetného (podkrovného) bytu ku dňu 18. 03. 2008 v sume 40 800 € a ku dňu 04. 09. 2012 (dátum ohliadky bytu) v sume 41 100 €. Ak súd prvej inštancie pri určení sumy investícií za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného do podkrovia domovej nehnuteľnosti na M. ulici č. XXXX/XXX vo H., postavenej na J. parc. č. XXXX, k. ú. B., obec H., okres H., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata vychádzal z toho, ako bola zhodnotená týmito investíciami celá domová nehnuteľnosť, tak sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočným spôsobom a nesprávne vysporiadal s tým, ako správne určiť sumu týchto investícií s prihliadnutím na ust. , kde sa okrem iného uvádza, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (majetok, ktorý je v jeho vlastníctve, či už výlučnom alebo v podielovom, tak ako je tomu v tomto prípade). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že ak v konaní pred súdom prvej inštancie vyvstali v tejto súvislosti určité nevyjasnené otázky (a z obsahu spisu vyplýva, že vyvstali), tak mal súd prvej inštancie vyzvať znalca, aby tieto nevyjasnené otázky objasnil, prípadne, aby znalecký posudok správne doplnil, čím by súd prvej inštancie predišiel tomu, že jeho rozhodnutie je vo výroku II. výsledkom nesprávnych skutkových zistení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na druhej strane (odhliadnuc o toho, že súd prvej inštancie pri určení výšky investícií do podkrovia nesprávnym zadaním úlohy znalcovi pochybil, pričom tento nedostatok neodstránil ani v priebehu konania), neobstojí ani argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie mal pri stanovení výšky investícií vychádzať len z 1/6 zistených investícií, pretože žalovaný bol počas manželstva podielovým spoluvlastníkom predmetnej domovej nehnuteľnosti, kde sa podkrovný byt nachádza len v 1/6, a to z toho dôvodu, že pri zisťovaní sumy predmetných investícií vynaložených za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM mal súd prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, v zmysle ust. zistiť sumu skutočne vynaložených investícií do podkrovia domovej nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho brata a nie určiť sumu týchto investícií ako výsledok zhodnotenia predmetnej domovej nehnuteľnosti.

16. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa prejednania odvolania žalovaného, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a zrušil, a to ako celok, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25. 07. 2013, kde najvyšší súd uvádza, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom čo sa z masy BSM prikazuje tomu ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na rozhodnutie o vyporiadaní BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania (strán sporu) vyplývajúce z BSM a konštituovať ich nové právo. Ak je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM či už ako celok alebo len jeho jednotlivé výroky, žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť alebo zmeniť alebo zrušiť.

17. Pokiaľ teda odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a že je daný dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. a , nemôže zrušiť len niektoré odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, pretože rozhoduje o rozhodnutí súdu prvej inštancie ako o celku. Z povahy rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia zrušiť celé rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie musí nanovo v celom rozsahu rozhodnúť. To medzi iným znamená, že súd prvej inštancie musí znovu uviesť konkrétny výpočet vecí z BSM, ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov a tiež určiť, či a aké plnenie má jeden z bývalých manželov poskytnúť druhému na ich úplné vyrovnanie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že argumentáciu žalovaného týkajúcu sa TV Phillips nepovažuje za opodstatnenú, pretože sám žalovaný uvedený televízny prijímač vo „Vyjadrení k mase BSM“ zo dňa 13. 05. 2015 zahrnul do hnuteľných vecí patriacich do BSM.

18. V rámci ďalšieho konania sa súd prvej inštancie vysporiada s riadnym zistením skutkového stavom vo vyššie naznačenom smere, pričom zohľadní aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa vydania 1 kusu komody žalobkyňou a vysporiada sa správne aj s tou skutočnosťou, že hnuteľné veci, ktoré darovali žalobkyni jej rodičia (sporák, chladnička, mikrovlnná rúra) nepatria do BSM ako také a už vôbec nie v ich peňažnom vyjadrení, teda v sume, za ktorú boli zakúpené, pričom táto suma nemôže byť predmetom vyporiadania BSM, pretože to odporuje ust. . Nové rozhodnutie súd prvej inštancie v súlade s ust. riadne odôvodní, a to pokiaľ ide o všetky výroky, vrátane výroku o „znalečnom v rozsahu 50 %“, kde rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky zjavnej nepreskúmateľnosti; v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).