Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/114/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX O., proti žalovaným v: 1. rade Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX X., 2. rade P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXXX/XX, XXX XX W., 3. rade Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX H., 4. rade P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., S. J. XXXX/X, 5. rade Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., žalovaná v 5. rade zast. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -558 zo dňa 25.06.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. O., zapísaných na LV č. XX, ako parc. č. XXX - záhrady o výmere 715 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 830 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a dom súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX tak, že žalobkyňa žiadala prikázať predmetné nehnuteľnosti do spoluvlastníctva pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade s povinnosťou žalovaných vyplatiť žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel vo výške 143.267 Sk a žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení po tom, čo jeho prvší rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -336 zo dňa 29.09.2015 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, citujúc ust. a , zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom žalobkyňa je spoluvlastníčkou podielu vo výške 12/36 k celku. Počas konania pôvodný žalovaný v 1. rade Y. L. zomrel a jeho podiel v dedičskom konaní , nadobudli jeho manželka, pôvodne označená ako žalovaná v 2. rade a ich deti, teda Q. L., Q. O., P. W., Y. L. a P. U., ktorí sa stali stranami sporu na žalovanej strane.

3. Zo znaleckého posudku č. 136/2011, ktorý vyhotovil G. U. F. prvoinštančný súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť. Ďalším znaleckým posudkom č. 135/2011 uvedený znalec určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností, a to sumou 11.900 eur.

4. Všetci žalovaní vo veci uviedli, že im postačuje spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli. Tvrdili, že reálna deľba pôvodného domu po N. L., z ktorej podiel nadobudla žalobkyňa na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. je možná. Oni však nemajú záujem o podiel patriaci žalobkyni, žalobkyňa sama nemá záujem o svoje podielové spoluvlastníctvo, do O. nechodí, toto spoluvlastníctvo je pre ňu záťažové, a preto sa chce svojho spoluvlastníckeho podielu jednoducho zbaviť a zaťažiť tým žalovaných.

5. Prvoinštančný súd tak po vrátení veci odvolacím súdom pokračoval v konaní s dedičmi po pôvodnom žalovanom v 1. rade a žalobu zamietol, čím ponechal každej zo strán sporu svoj spoluvlastnícky podiel, a to s poukazom na ust. , podľa ktorého zákonného ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. V danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v obrane žalovaných a v spochybnení nadobudnutia zákonného podielu žalobkyňou z celého domu, lebo podľa osvedčenia D/500/2001, po poručiteľke N. L. mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastnícky podiel len z polovice pôvodného domu. Preto súd napokon nepovažoval za spravodlivé rozhodnutie, na základe ktorého by mali žalovaní vyplatiť žalobkyni jej vyšší spoluvlastnícky podiel zapísaný na predmetnom liste vlastníctva než aký mala žalobkyňa nadobudnúť v konaní vedenom pod sp. zn. , .

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. z. č. , podľa ktorého žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v príbuzenskom pomere strán sporu.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Poukázala na ust. , v ktorom je upravené poradie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré je pre súd záväzné. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. uviedla, že iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada. Môže k tomu dôjsť iba vtedy, ak reálna deľba nie je možná a ďalším spôsobom vyporiadania bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto musí súd individuálne starostlivo skúmať. V dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú uvedené, pritom nikoho nie je možné nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. . Tvrdila, že súd prvej inštancie sa uvedenými postupmi neriadil a žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby na strane žalovaných nezistil. Aj keď žalovaní spochybňujú jej podielové spoluvlastníctvo pod B2 v rozsahu 9/36 z celku, nadobudnutej dedením po jej starej matke N. L., zomrelej XX.XX.XXXX v zmysle uznesenia Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 25.05.2004, čo však nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa a v zmysle judikatúry. Okrem vyjadrenia žalovaných v tomto konaní sa voči nej neviedlo žiadne iné konanie o určenie vlastníckeho práva k jej spoluvlastníckemu podielu. Žalovaní nerešpektujú prejav vôle ich otca a manžela, ktorý v uvedenom dedičskom konaní uznal závet jej starej matky N. L., podľa ktorého dedičský podiel 9/36 k celku zdedila. V konaní znaleckým dokazovaním bolo zistené, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť a bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v sume 11.900 eur. Do úvahy tak prichádza zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním spoluvlastníckych podielov do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 5. rade za finančnú náhradu vo výške 3.967 eur. Poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti žalovaní užívajú, býva tam žalovaná v 5. rade

- matka žalovaných v 1. až 4. rade. Žalovaní v 1. až 4. rade sú v produktívnom veku XX rokov, XX rokov, XX rokov a XX rokov, všetci sú riadne zamestnaní, majú dobrý príjem, a teda schopnosť poskytnúť jej patriacu finančnú náhradu. Vo vzťahu k nim neexistujú ani subjektívne, ani objektívne dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa poukázala na to, že je invalidnou dôchodkyňou, je slobodná a bezdetná, odkázaná na invalidný vozík, bez ktorého sa nevie pohybovať ani s barlami. Je odkázaná na pomoc svojej matky, starobnej dôchodkyne, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v X-izbovom byte v O.. Má zvýšené náklady v súvislosti s prepravou motorového vozidla, zakúpeného z príspevku z prostriedkov sociálneho zabezpečenia. Okrem invalidného dôchodku nemá iný príjem. Súd jej preto mal poskytnúť súdnu ochranu pri presadení jej práva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a toto zrušiť a vyporiadať, nenútiť ju v ňom zotrvať. Namietala tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň v odvolaní žiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu

100 %. Na tejto žiadosti následne netrvala a žiadala, aby odvolací súd na ňu neprihliadol, a to v podaní zo dňa 25.07.2019.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní tak, že opätovne zdôraznili, že nemajú záujem o kúpu podielu žalobkyne, preto je nedôvodné opätovne otvárať tento súdny spor. Žalovaná v 5. rade uviedla, že odvolanie je nedôvodné, navrhla odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť.

9. K replikám žalovaných k odvolaniu žalobkyne sa žalobkyňa už nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Keďže žalobkyňa v odvolaní namietala aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

12. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX. v kat. úz. O.. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje.

13. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov ( ).

14. Podľa názoru odvolacieho súdi v danom prípade, keďže nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v zmysle citovanej právnej úpravy mohol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva autoritatívne rozhodnúť súd. Keďže súd nie je viazaný v predmetnom konaní návrhmi na spôsob vyporiadania, bolo úlohou súdu prvej inštancie najprv zistiť, či je možné predmetné nehnuteľnosti reálne rozdeliť. Z vykonaného znaleckého dokazovania, a to znaleckého posudku č. 136/2011 vyhotoveného G.. U. F., bolo zistené, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná. Aj keď uvedenú skutočnosť žalovaní namietali, nepredložili o svojich tvrdeniach žiaden dôkaz, preto bolo možné vychádzať iba z uvedeného znaleckého posudku. Za daného stavu v zmysle postupnosti pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy ďalší zákonný spôsob, a to prikázanie veci za primeranú náhradu spoluvlastníkom. Strany sporu ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností v konaní prezentovali svoje názory, podľa ktorých žalobkyňa ako invalidná dôchodkyňa nemala záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaných. Rovnako žalovaní nemali záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalobkyne a vyplatiť jej zaň náhradu. Tak ako správne žalobkyňa v odvolaní namieta, že nie je možné niekoho nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, tak nie je možné niekoho zo spoluvlastníkov nútiť, aby prijal spoluvlastnícky podiel iného spoluvlastníka a vyplatil zaň primeranú náhradu. Keďže žalovaní výslovne nemali záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ani tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v predmetnom konaní neprichádzal do úvahy. Tretím spôsobom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je predaj spoločnej nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov podielových spoluvlastníkov. Ako z vykonania dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, žalovaná v 5. rade časť predmetnej nehnuteľnosti užíva na trvalé bývanie, preto predaj predmetnej nehnuteľnosti tiež nie je vhodnou formou zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva strán sporu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo za daných okolností neprichádza do úvahy. Bolo preto správne, že súd prvej inštancie žalobu zamietol.

16. K ďalším odvolacím dôvodom žalobkyne týkajúcim sa námietok žalovaných, ktorým spochybňovali výšku jej spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého na základe dedičského konania sp. zn. vo výške 9/36 k celku je potrebné uviesť, že výška uvedeného podielu vyplýva z LV č. XX, kat. úz. O.. Ak nebol preukázaný opak, je nutné, aby súd vychádzal z uvedenej listiny. Ak žalovaní spochybňovali nadobudnutie uvedeného podielu žalobkyňou, mohli podniknúť právne kroky, smerujúce k preukázaniu ich tvrdení. Ak tak neurobili, súdu neostávalo nič iné, iba vychádzať z listiny, a to aktuálneho LV č. XX, podľa ktorého žalobkyňa je vedená ako podielová spoluvlastníčka okrem iného aj podielu vo výške 9/36 pod B2, na základe uznesenia D/500/2001. Uvedené spochybňovanie výšky tohto podielu nie je dôvodom na zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie. Odvolací súd však dôvody hodné osobitného zreteľa videl v iných okolnostiach, ku ktorým sa vyjadril vyššie.

17. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú aj ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia žalobkyne, že žalovaní v 1. až 4. rade majú schopnosť poskytnúť jej patriacu finančnú náhradu za jej podiel. Podstatným je to, že uvedení žalovaní nemajú záujem o nadobudnutie podielu žalobkyne. Tak, ako nie je možné nútiť niekoho zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, nie je možné nikoho nútiť nadobudnúť spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka. Prinútiť žalovaných prijať podiel žalobkyne nie je dôvodné ani vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne, ktorá je invalidnou dôchodkyňou.

18. Je možné tak zosumarizovať, že spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ust. . Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možnosti spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale udáva aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Súd má predovšetkým vec rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, a to nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. , R/54/1973).

19. Výnimočne je možné návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť aj v prípade, ak je reálne rozdelenie možné, ak výnimočnosť takého postupu bude presvedčivo preukázané. Tam, kde zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nie je možné, sa súdy zaoberajú posúdením predpokladov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom uvádzaným na druhom mieste v ust. , a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri rozhodovaní je správne vychádzať zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníctve zotrval (viď R/1/1989, rozhodnutie NS ČR, sp. zn. ). Z rozhodnutia NS ČR, sp. zn. , vyplýva, že stavbu je možné považovať za nedeliteľnú aj v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie potrebných stavebných úprav.

20. Je možné však súhlasiť s tvrdením odvolateľky, že napadnutý rozsudok je odôvodnený dosť stroho, ale je možné z neho zistiť myšlienkové pochody, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa , a to aj vo výroku o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a . Stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že na

strane žalobkyne boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej zdravotnom stave, keďže je invalidná dôchodkyňa s príjmom invalidného dôchodku a ťažkým zdravotným postihnutím, odôvodňujúcim zvýšené výdavky na jej životné potreby. Naproti tomu na strane žalovaných neboli zistené také okolnosti, ktoré by neodôvodňovali rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že im nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý rovnako nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania s poukazom na . Odvolanie proti takémuto výroku o trovách konania zo strany žalovaných podané nebolo.

23. Je potrebné uviesť, že ak dôjde k zmene pomerov, je možné opätovne podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ak ohľadom toho nedôjde k dohode spoluvlastníkov. Za takejto situácie uvedený rozsudok nie je res iudicata, čo znamená, že nie je prekážkou rozsúdenej veci.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).