Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, správca majetku úpadcu P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. O. F. XXX, XXX XX O. F., so sídlom kancelárie správcu Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 42 109 141, zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o plnenie z havarijného poistenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 zo dňa 07.05.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 zo dňa 07.05.2018 v napadnutej časti II. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom pripustil zmenu petitu žaloby takto: „Žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 je povinný zaplatiť žalobcovi JUDr. Slavomír Dubjel, správca konkurznej podstaty úpadcu P. P. so sídlom kancelárie správcu Puškinova 16, Prešov sumu 5.491,67 eur. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení a , a , , a , , (ďalej len „“), a , , a , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2016, postúpenou z Okresného súdu Košice - okolie dňa 03.03.2017, domáhal aby súd zaviazal žalovaného na plnenie poistného z havarijného poistenia s následne upresnenou sumou 5.491,67 eur. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že medzi úpadcom P. P. a žalovaným došlo k uzatvoreniu Poistnej zmluvy č: XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo uzavretie havarijného poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia v dôsledku havárie, živelnej udalosti a pre prípad odcudzenia vozidla v rozsahu uvedenom vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len „VPP“). Predmetné poistenie sa týkalo motorového vozidla O. I., EVČ: O., VIN: J. (ďalej aj „poistené vozidlo“). Dňa 27.08.2014 bola nahlásená škodová udalosť na poistenom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX a ktorá spočívala v tom, že došlo k odcudzeniu a poškodeniu vozidla, resp. jednotlivých častí poisteného vozidla tak, že k dispozícii ostala iba konštrukcia resp. skelet poisteného vozidla. O uvedenej skutočnosti, okrem samotného nahlásenia poistnej udalosti, bol vyhotovený aj Zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti dňa 02.10.2014 zamestnancom žalovaného a toho istého dňa došlo aj k osobnej ohliadke poisteného vozidla, o ktorej aj správca vyhotovil úradný záznam. Poistené vozidlo v zmysle o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) tvorilo konkurznú podstatu.

Poistná udalosť bola žalovaným, prostredníctvom Oznámenia zo dňa 23.09.2015, zamietnutá z dôvodu nepravdivo alebo neúplne uvedených podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti (čl. XII bod 6 písm. a) KASKO). Vzhľadom k tomu, že poistné plnenie patrí podľa do konkurznej podstaty, je žalovaný povinný sumu z poistného vyplatiť k rukám správcu. Žalobca mal za to, že dôvod na zamietnutie poistného plnenia je nedôvodný a nedostatočne odôvodnený. Dodal, že poistná zmluva má charakter adhéznej zmluvy, subsidiárne preto navrhol, aby súd v rámci abstraktnej kontroly posúdil, či čl. XII bod 6 písm. a) je v súlade s , nakoľko tento bod je v rozpore so zásadou ochrany slabšej strany a bez náležitého odôvodnenia spôsobil zamietnutie poistného nároku. Svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 05.09.2006 bol na majetok dlžníka P. P. vyhlásený konkurz, uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -146 zo dňa 08.06.2012, právoplatným dňa 19.07.2012, bol ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Slavomír Dubjel. Žalovaný namietol miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu, a taktiež žiadal upresniť, či ide o určovaciu povinnosť, kedy je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, alebo žalobou na plnenie. Uviedol, že z korešpondencie medzi úpadcom a správcom bolo zrejmé, že dňa 22.07.2014 sa správca dostavil na adresu trvalého bydliska úpadcu s cieľom prevziať motorové vozidlo, úpadca motorové vozidlo ukázal s vysvetlením, že dňa 18.07.2014 mu bolo motorové vozidlo v Č. úplne rozkradnuté, čo zistil až ráno, pričom nevie ako k tomuto prišlo. Poukázal na rozpory vo vyjadreniach úpadcu čo do škody na motorovom vozidle, nakoľko úpadca mu už 17.04.2014 mal oznámiť, že motorové vozidlo je nepojazdné a rozbité na dvore v O. F. a následne, že malo byť dňa 18.07.2014 na jazere v Č. rozkradnuté a na bagri prenesené späť do O. F.. Odmietol argumentáciu o spotrebiteľskom vzťahu s ohľadom na charakter žalobcu. Aplikáciu čl. XII. bod 6 pís. a) VPP zdôvodnil tak, že skutkové okolnosti o vzniku, čase, mieste a priebehu poistnej udalosti boli odlišne uvádzané, pričom ak poistený uvedie nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku, priebehu poistnej udalosti je poisťovateľ oprávnený aplikovať citované ustanovenie VPP. Podaním doručeným súdu 28.04.2017 žalobca žiadal zmenu žaloby tak, že: „Žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 je povinný zaplatiť žalobcovi JUDr. Slavomír Dubjel, správca konkurznej podstaty úpadcu P. P. so sídlom kancelárie správcu Puškinova 16, Prešov sumu 5.491,67 eur. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Navrhol súdu postup podľa z dôvodu, že žalovaný je oprávnený poistné plnenie len znížiť a nie odmietnuť, a to len za predpokladu, že porušenie povinnosti dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, predmetné podmienky na zníženie poistného plnenia však neboli naplnené, nakoľko oznamovacia povinnosť a ani jej prípadné riadne nesplnenie nemalo vplyv na vznik poistnej udalosti alebo rozsah jej následkov. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné uzavretie poistného vzťahu, v ktorom žalobca namieta neprijateľnú podmienku v súlade s s aplikáciou na čl. XII, bod 6 písm. a) VPP, spornosť nastala v zamietnutí plnenia poistného pre prípad poistnej udalosti a argumentáciou žalovaného, že okolnosti vzniku, času, miesta a priebehu udalosti boli uvádzané absolútne odlišne (skutkové okolnosti), teda ako nepravdivé a neúplné údaje týkajúce sa poistnej udalosti v dôsledku čoho žalovaný aplikoval čl. XII bod 6 písm. a) VPP a v súlade s týmto ustanovením poistné plnenie zamietol. Poukázal na a a uviedol, že poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti, ktoré sú prevzaté aj do VPP, pričom je zmluvne dojednaná sankcia. Zdôraznil, že úpadca ako zmluvná strana nenamietol dojednané ustanovenia. Po vykonanom dokazovaní sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka p. P. na Okresnom súde Košice-okolie dňa 08.02.2018, z obsahu výpovede v rámci trestného konania - vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-984/ČA- KS-2014, skutkové okolnosti vzniku poistnej udalosti sa nezhodovali s údajmi uvádzanými žalobcom ako osobou toho času konajúcou v mene úpadcu ako správcom. Argumentáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v rámci ochrany slabšej strany - spotrebiteľa súd vyhodnotil ako nedôvodnú, na ktorú pri rozhodovaní neprihliadal, napriek tomu, že sa stotožnil s postavením úpadcu ako spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri podpise návrhu poistnej zmluvy sa úpadca oboznámil s VPP, teda aj s čl. XII bod 6 písm. a) VPP, a teda došlo k súhlasu po oboznámení sa s uvedenými podmienkami. Mal za to, že konanie správcu bolo v rozpore s citovaným ustanovením VPP práve z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav, resp. neuviedol informácie v súlade s informáciami úpadcu, ktorý vystupuje ako poistený resp. osoba s ktorou bol poistný vzťah dojednaný. Uviedol, že v danom prípade, bolo odmietnutie plnenia osobitne dojednané ako sankcia za nepravdivo alebo neúplne uvedenie podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, teda osobitné dojednania neviažu možnosť odmietnutia/zamietnutia plnenia len na prípad uvádzaných skutočností pri uzatváraní poistnej zmluvy a keďže poistený prehlásil, že sa

so VPP obsahujúcimi predmetné dojednanie oboznámil, súd nemal pochybnosť o konaní žalovaného v súlade s dojednanými VPP, napriek skutočnosti, že správca vstúpil do postavenia úpadcu v rozsahu nakladania s majetkom, avšak dojednané podmienky ho zaväzovali rovnako. Súd mal za preukázané, že skutočnosti uvádzané žalobcom a úpadcom ako poisteným bolo diametrálne odlišné. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal oprávnenosť nároku uplatneného v konaní v časti, ktorý by nebol v súlade so zmluvným dojednaním VPP v rámci poistnej zmluvy, ktorou strany sporu založili záväzkový vzťah, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o nesprávnosti konania žalovaného zamietnutím poisteného plnenia. Keďže nárok žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný, žalobu zamietol a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v časti II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že v zmysle Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 15.06.2009 P. P. uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie aj pre prípad odcudzenia. V tejto súvislosti poukázal na čl. III. bod 2 Dohody o osobitných podmienkach havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „dohoda o osobitných podmienkach“). Vyjadril názor, že v danom prípade došlo len k poskytnutiu iných informácií k poistnej udalosti, udalosť však ostáva, a preto v zmysle poistného vzťahu je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie. Mal za to, že predmetná poistná zmluva má charakter adhéznej zmluvy, pri ktorej má jedna zmluvná strana dominantné postavenie spočívajúce v tom, že druhej zmluvnej strane ponúka len akceptáciu návrhu zmluvy bez povinnosti rokovať o náležitostiach zmluvy, zmluvná voľnosť je pri nej obmedzená na akceptovanie alebo odmietnutie návrhu zmluvy, preto má podľa žalobcu charakter spotrebiteľskej zmluvy a úpadca nemohol namietať jej ustanovenia. Uviedol, že čl. XII bod 6 písm. a) VPP je v rozpore so zásadou ochrany slabšej strany, preto tvrdenie žalovaného a súdu, že žalobca sa mal možnosť oboznámiť s uvedenou podmienkou je bez významu, keďže ako spotrebiteľ nemal možnosť s touto podmienkou nesúhlasiť. Mal za to, že správca konal s odbornou starostlivosťou vzhľadom na jemu dostupné informácie o škodovej udalosti. S poukazom na uviedol, že poistiteľ je oprávnený poistné plnenie z poistnej zmluvy len znížiť a nie odmietnuť, lebo ide o kogentnú právnu normu, od ktorej sa účastníci právneho vzťahu nemôžu odchýliť ani prostredníctvom poistných podmienok. Zdôraznil že podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dodal, že poistné plnenie môže znížiť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že išlo o vedomé porušenie povinností zo strany poisteného, porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej následkov medzi vedomým porušením povinností a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením jej následkov je príčinná súvislosť, pričom tieto podmienky neboli splnené a žalovaný nebol oprávnený znížiť (nieto odmietnuť) poistné plnenie, kedy dôkazné bremeno o tom, či tieto podmienky boli splnené, zaťažuje žalovaného a ten nepreukázal, že by podmienky na takéto zníženie poistného dané boli. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Nesprávne právne posúdenie podľa neho spočíva v tom, že súd pripustil poistnú podmienku VPP, ktorá umožňuje nepriznať poistné plnenie z dôvodu porušenia týchto podmienok, aj keď neboli splnené podmienky v zmysle . Ďalej namietal, že súd sa náležite nevysporiadal s otázkou neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle , keď sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že žalobcovi svedčí postavenie spotrebiteľa, no nevysvetlil, prečo napádané ustanovenie poistných podmienok nepovažuje za neprijateľné. Zdôraznil, v zmysle sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné, pričom táto podmienka je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a odporuje , považuje sa za neprijateľnú a taktiež spôsobuje rozpor v jej výklade, kedy slovné spojenie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti nemá jednoznačný význam a obsah. Uviedol, že v zmysle v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda, že ak aj súd pripustí uvedenú námietku, má sa vykladať v tom zmysle, že uvedené poskytnuté údaje sa nepovažovali za podstatné skutočnosti. Namietal, že súd s uvedenými námietkami nevysporiadal. Podľa žalobcu boli poskytnuté všetky nevyhnutné dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú vznik poistnej udalosti, ktorá je vymienená v poistnej zmluve resp. dohode o osobitných poistných podmienkach, a tým vznikla žalovanému povinnosť uhradiť poistné plnenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výrokov II. a III tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 5.491,67 eur a žalobcovi prizná nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Za predpokladu, že odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným nezmení napádaný rozsudok, navrhol, aby napadnutý rozsudok v časti výrokov II. a III. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konania, pričom o náhrade trov konania rozhodne súdu v novom rozhodnutí o veci tak, že priznáva žalobcovi 100 % náhradu trov.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.08.2018. Súd podľa neho vec správne posúdil a dospel k správnemu rozhodnutiu. Stotožnil sa s názorom súdu, že vzhľadom k tomu, že okolnosti vzniku, času a miesta ako aj priebehu udalosti boli uvádzané absolútne odlišne, teda ako nepravdivé a neúplné údaje týkajúce sa poistnej udalosti, žalovaný aplikoval čl. XII bod 6 písm. a) VPP a poistné plnenie zamietol. Poukázal na a a na to, že poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti, ktoré sú prevzaté aj do VPP, pričom je zároveň zmluvne dojednaná sankcia, kedy úpadca dojednané ustanovenia nenamietol. Mal za to, že súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke v rámci ochrany slabšej strany - spotrebiteľa. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v tomto prípade spotrebiteľ nemá možnosť nesúhlasiť s takouto podmienkou, ani s tvrdením, že nejde o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Uviedol, že použitie režimu neprijateľných zmluvných podmienok nie je bezbrehé a je vylúčené v prípade ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli dojednané individuálne alebo ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Poukázal na skutočnosť, že úpadca v čase uzavierania poistnej zmluvy mal možnosť sa oboznámiť ako s VPP tak aj s Osobitnými dojednaniami žalovaného pre predmetný druh poistenia, v prípade nesúhlasu s nejakým ustanovením VPP alebo Osobitných dojednaní mal možnosť namietať predmetné znenie ustanovenia, prípadne mal možnosť uzatvoriť poistenie v inej poisťovni. Nakoľko však úpadca pri uzatváraní poistenia nevyjadril svoj nesúhlas s akýmkoľvek ustanovením VPP alebo Osobitných dojednaní a nepožadoval ani vykonanie žiadnej zmeny, nemožno podľa žalovaného hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Uviedol, že žalobcom namietané ustanovenie čl. XII ods. 6 písm. a) VPP neoprávňuje žalovaného zamietnuť poistné plnenie „ako sa mu zachce“, ale predstavuje dôsledok porušenia povinnosti zo strany poistníka, poisteného alebo oprávnenej osoby a vzhľadom k tomu, že poistený prehlásil, že sa so znením VPP obsahujúcim predmetné dojednanie oboznámil, musel si byť vedomý dôsledku svojho konania. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.09.2018. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že uvedenie odlišných okolností vzniku poistnej udalosti, je dôvod na zamietnutie poistného plnenia, ale nanajvýš na jeho zníženie. Za bezpredmetnú označil skutočnosť, či žalovaný mal akúkoľvek poistnú podmienku vo svojich všeobecných podmienkach, keďže poistné podmienky (ani poistná zmluva) nesmú byt v rozpore s a . Dotknutá poistná podmienka je podľa neho v rozpore s , preto je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom. Spornú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, kedy mal s poukazom na a za to, že táto zmluvná podmienka, zakomponovaná do všeobecných poistných podmienok, nebola individuálne dojednaná. Na uvedenom podľa neho čom nič nemení skutočnosť, že poistený (úpadca) mal možnosť oboznámiť sa s poistnými podmienkami.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa a (ďalej len „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

11. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

13. Podľa ,

(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

14. Podľa ,

(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. V prejednávanej veci bola preukázaná existencia poistného vzťahu medzi úpadcom, za ktorého koná žalobca ako správca konkurznej podstaty majetku úpadcu a žalovaným ako poisťovateľom, ktorý sa riadil ustanoveniami a zmluvnými dojednaniami všeobecných poistných podmienok (ďalej len „“), pričom v tejto veci ide o zmluvný poistný produkt havarijné poistenie KASKO. V konaní bolo sporným zamietnutie poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti zo strany žalovaného, ktorý v liste zo dňa 23.09.2015 uviedol, že šetrením sa preukázalo, že poškodenie na vozidle vzniklo v inom čase a na inom mieste, ako je uvedené v hlásení škody, na základe čoho poisťovateľ aplikoval čl. VII bod

6 písm. a) a poistné plnenie z tohto dôvodu zamietol. Súd sa po vykonanom dokazovaní stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko mal preukázané, že skutočnosti uvádzané žalobcom a úpadcom ako poisteným boli diametrálne odlišné. Súd mal za to, že konanie správcu bolo v rozpore s čl. VII bod 6 písm. a) z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav, resp. neuviedol informácie v súlade s informáciami úpadcu ako poisteného a vzhľadom na to, že v danom prípade bolo osobitne dojednané ako sankcia za nepravdivo alebo neúplne uvedenie podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, oprávnenie poisťovateľa zamietnuť poistné plnenie. Keďže poistený prehlásil, že sa s obsahujúcimi predmetné dojednanie oboznámil, súd nemal pochybnosť o konaní žalovaného v súlade s dojednaniami . Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o nesprávnosti konania žalovaného, nepreukázal oprávnenosť nároku uplatneného v konaní, nárok žalobcu preto vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný a žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedenými právnymi názormi a právnym záverom súdu nestotožnil a ako dôvodné vyhodnotil námietky žalobcu v podanom odvolaní.

18. Podľa čl. VII bod 6 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len „VPP“) „Poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti.“

19. V zmysle Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 15.06.2009 sa uzavretá poistná zmluva pre havarijné poistenie vozidla vzťahovala aj na poistné riziko odcudzenia. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že skutkové okolnosti vzniku, času a miesta ako aj priebehu udalosti boli uvádzané zo strany poisteného (úpadcu) i zo strany žalobcu (správcu úpadcu) odlišne, t.j. nepravdivo, resp. neúplne. Uvedená skutočnosť, a síce, že došlo k poskytnutiu odlišných informácií k poistnej udalosti, však nemôže byť dôvodom na to, aby žalovaný ako poisťovateľ odmietol žalobcovi plniť poistné plnenie v celom rozsahu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že z každého právneho vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať a v prípade ich porušenia nastanú určité sankcie predpísané buď zákonom alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Povinnosti poisteného vyplývajúce z poistnej zmluvy upravuje , okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V prípade poistnej udalosti má poisťovňa poskytnúť poistné plnenie v súlade s dohodnutým obsahom poistnej zmluvy. Okolnosti poistnej udalosti, prípadne konanie poisteného po vzniku poistnej udalosti nemusia odôvodňovať vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. v upravuje predpoklady, za ktorých priznáva poisťovni právo znížiť poistné plnenie. Ide o sankciu, ktorá je na mieste v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku poistnej udalosti. Predmetné ustanovenie je kogentné a predpoklady v ňom stanovené pre zníženie poistného plnenia musia byť splnené kumulatívne, pričom platí, že dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov zaťažuje poisťovňu, a teda subjekt, ktorý tieto okolnosti tvrdí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia , podľa ktorého „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“ Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie má kogentný charakter, čo znamená, že účastníci zmluvného vzťahu sa od neho nemôžu odchýliť ani prostredníctvom všeobecných poistných podmienok. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2011, podľa ktorého: „Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie , ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené.“ Či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poisťovateľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poisťovateľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť, poisťovateľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené je

zrejmé, že súd dospel v napadnutom rozsudku k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že žalovaný bol oprávnený žalobcovi odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v súlade s čl. VII ods. 6 písm. a) . Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie žalovaného odporuje ustanoveniu . Zároveň odvolací súd opätovne zdôrazňuje že poskytnutie nepravdivých informácii k poistnej udalosti môže byť len dôvodom na zníženie poistného plnenia poisťovateľom (žalovaným), v žiadnom prípade nie na úplné odmietnutie plnenia. K zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovateľa pritom môže dôjsť len v prípade, že vedomé porušenie povinnosti poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej následkov, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažuje žalovaného.

20. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu odvolací súd považuje za vhodné uviesť, že vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody (napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2011)

21. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že súd sa náležite nevysporiadal s otázkou neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle . Súd sa síce stotožnil s postavením úpadcu ako spotrebiteľa, avšak nevysvetlil, z akého dôvodu dojednanie v čl. VII bod 6 písm. a) nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd len uviedol, že pri podpise Návrhu poistnej zmluvy sa úpadca oboznámil aj s uvedeným ustanovením , a teda došlo k súhlasu po oboznámení sa s uvedenými podmienkami. Odvolací súd takéto odôvodnenie nepovažuje za dostačujúce ani vecne správne. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenia . Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade ak súd ustálil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, mal sa zaoberať aplikáciou uvedených ustanovení a presvedčivým spôsobom zdôvodniť svoje právne závery, skutočnosť že tak nepostupoval, spôsobuje vadu daného rozhodnutia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 zo dňa 07.05.2018 podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. Súd bude musieť zohľadniť ustanovenie až 3 a rozpor čl. VII bod 6 písm. a) s citovaným ustanovením a zároveň bude jeho úlohou ustáliť, či v danom prípade ide

o spotrebiteľský vzťah a v prípade že dospeje k záveru, že ide o právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, bude musieť aplikovať predmetné ustanovenia , týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a vyhodnotiť, či sporné zmluvné ustanovenie je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vyvodiť z tohto právne závery. Súd svoje rozhodnutie zároveň dostatočným spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, na základe akých úvah dospel k svojim právnym záverom. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).