Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, správca majetku úpadcu P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košická polianka 119, so sídlom kancelárie správcu Puškinova 16, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 5.491,67 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.204,65 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 89,54 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Košice - okolie na tunajší súd dňa 10.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti poskytnúť poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 18.07.2014, evidovanej u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi P. P. a žalovaným, číslo poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX k rukám správcu majetku úpadcu.

2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 05.09.2016 bol na majetok dlžníka P. P., nar. XX.XX.XXXX, Košická Polianka 119, IČO: 17 255 597 vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -146 zo dňa 08.06.2012 bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty JUDr. Slavomír Dubjel. 3. Žalobca svoju žalobu skutkovo vymedzil tým, že medzi úpadcom Martinom P. a žalovaným došlo k uzatvoreniu Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo uzavretie havarijného poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia v dôsledku havárie, živelnej udalosti a pre prípad odcudzenia vozidla v rozsahu uvedenom vo Všeobecných poistných podmienkach. Predmetné poistenie sa týkalo motorového vozidla značky: KIA CEED, EVČ: O (ďalej aj „poistené vozidlo“). Nakoľko úpadca odmieta poskytovať súčinnosť správcovi, tento nedisponuje samotnou poistnou zmluvou, preto požiadal súd, aby zaviazal žalovaného na jej predloženie, až následne bude možné zo strany žalobcu upraviť výšku plnenia vyjadreného v peniazoch, ktoré touto žalobou požadoval. Dňa 27.08.2014 bola nahlásená škodová udalosť na poistenom vozidle, pričom žalovaný túto škodovú udalosť zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX. Škodová udalosť spočívala v tom, že došlo k odcudzeniu a poškodeniu vozidla, resp. jednotlivých častí poisteného vozidla tak, že k dispozícii ostala iba konštrukcia, resp. skelet poisteného vozidla. O uvedenej skutočnosti, okrem samotného nahlásenia poistnej udalosti, bol vyhotovený aj Zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti dňa 02.10.2014 a to zamestnancom žalovaného - X. X.. Toho istého dňa došlo aj k osobnej obhliadke poisteného vozidla, pričom o takejto ohliadke rovnako aj správca vyhotovil úradný záznam.

4. Poistené vozidlo tvorilo konkurznú podstatu, keďže ho dlžník nadobudol počas konkurzu. Podaním zo dňa 09.07.2014 žalobca Krajskému súdu v Košiciach oznámil, že rozšíril súpis konkurznej podstaty o súpisovú zložku- poistené vozidlo. Za účelom vydania poisteného vozidla bol úpadca viackrát vyzvaný, vzhľadom k tomu, že predmetné výzvy ignoroval, došlo dňa 22.07.2014 k pokusu o prevzatie poisteného vozidla, pričom práve pri tomto pokuse došlo k zisteniu škodovej udalosti. Poistná udalosť bola žalovaným, prostredníctvom Oznámenia zo dňa 23.09.2015, zamietnutá a to z dôvodu nepravdivo alebo neúplne uvedených podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti podľa článku XII. bod 6 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO (ďalej len „VPP“)a. Žalobca zastáva názor, že tento dôvod odmietnutia plnenia je nedôvodný a preto vzniklo žalobcovi právo a následne nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy. Podľa vyjadrenia úpadcu, ktoré sa nachádza v protokole zo dňa 22.07.2014, tento dňa 18.07.2014 o 6.00 hod zistil, že došlo k odcudzeniu jednotlivých častí poisteného vozidla v obci Čaňa pri jazere. Rovnaké miesto vzniku poistnej udalosti sa uvádza aj v Zápise o poškodení vozidla ku škodovej udalosti zo dňa 02.10.2014. Z dokumentov prístupných správcovi nie je známe, na akom inom mieste k poistnej udalosti došlo, nakoľko úpadca nekomunikuje so správcom, a žalovaný poskytol len jednoduché zamietnutie s odkazom na ustanovenia VPP. Podľa názoru žalobcu nastala náhodná udalosť, k plateniu poistného plnenia dochádzalo a preto vznikol nárok na plnenie z poistnej zmluvy.

5. Vzhľadom k tomu, že poistné plnenie patrí podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) do konkurznej podstaty je žalovaný povinný sumu z poistného vyplatiť k rukám správcu. Úpadca preto jednoduchým prehlásením, že ku škode došlo v obci Čaňa - pri jazere, ktoré sa dodnes nepreukázalo ako nepravdivé- nakoľko žalovaný náležite neodôvodnil zamietnutie poistného plnenia, nemôže zmariť prijatie poistného plnenia z poistnej zmluvy a tým znižovať uspokojenie konkurzných veriteľov. Subsidiárne zároveň žalobca navrhol, aby súd v rámci abstraktnej kontroly posúdil, či článok XII. bod 6 písm. a/ VPP je v súlade s ustanovením , nakoľko tento bod je podľa jeho názoru zjavne v rozpore so zásadou ochrany slabšej strany a bez náležitého odôvodnenia spôsobilo zamietnutie poistného nároku. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z korešpondencie medzi úpadcom a správcom bolo zrejmé, že dňa 22.07.2014 sa správca dostavil na adresu trvalého bydliska úpadcu s cieľom prevziať motorové vozidlo, úpadca motorové vozidlo ukázal s vysvetlením, že dňa 18.07.2014 mu bolo motorové vozidlo v Čani úplne rozkradnuté, čo zistil až ráno, pričom nevie ako k tomuto prišlo. Poukázal na rozpory vo vyjadreniach úpadcu čo do škody na motorovom vozidle, nakoľko úpadca mu už 17.04.2014 mal oznámiť, že motorové vozidlo je nepojazdné a rozbité na dvore v Košickej Polianke a následne, že malo byť dňa 18.07.2014 na jazere v Čani rozkradnuté a na bagri prenesené späť do Košickej Polianky. Odmietol argumentáciu o spotrebiteľskom vzťahu s ohľadom na charakter žalobcu. Aplikáciu čl. XII. bod 6 pís. a) VPP zdôvodnil tak, že skutkové okolnosti o vzniku, čase, mieste a priebehu poistnej udalosti boli odlišne uvádzané, pričom ak poistený uvedie nepravdivé alebo neúplné podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku, priebehu poistnej udalosti je poisťovateľ oprávnený aplikovať citované ustanovenie VPP.

7. Vyjadrením zo dňa 25.04.2017 žalobca navrhol súdu, aby pripustil zmenu žaloby tak, že „Žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 je povinný zaplatiť žalobcovi JUDr. Slavomír Dubjel, správca konkurznej podstaty úpadcu P. P. so sídlom kancelárie správcu Puškinova 16, Prešov sumu 5.491,67 eur. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Uvedená suma predstavuje súpisovú hodnotu 6.000 EUR zníženú o 508,33 EUR, za ktorú došlo v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi k predaju skeletu. V reakcii na vyjadrenie protistrany poukázal na to, že podľa (ďalej len „“) je žalovaný oprávnený poistné plnenie len znížiť a nie odmietnuť, a to len za predpokladu, že porušenie povinnosti dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov poistnej udalosti malo podstatný vplyv na vznik udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Predmetné podmienky na zníženie poistného plnenia stanovené zákonom neboli naplnené, nakoľko oznamovacia povinnosť a ani jej prípadné riadne nesplnenie nemalo akýkoľvek vplyv na vznik poistnej udalosti alebo rozsah jej následkov. Zároveň uviedol, že poistná zmluva bola uzavretá za účelom uspokojenia prípadných nárokov na poistné plnenie pre úpadcu P. P., ktorý v súvislosti s touto zmluvou nevystupoval s ohľadom na všetky okolnosti ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba.

8. Na pojednávaní konanom dňa 26.06.2017 právny zástupca žalobcu špecifikoval predmetnú poistnú udalosť a uviedol, že išlo o vykradnutie MV tak, že v podstate zostal len skelet. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania.

9. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.06.2017 tento namietal platnosť predmetnej poistnej zmluvy z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo po vyhlásení konkurzu. Opakovane uviedol, že skutočnosť, že P. P. nespolupracuje so správcom, tomuto neposkytuje súčinnosť, nepredkladá listiny, uvádza vyslovene účelové a špekulatívne tvrdenia, čím sťažuje konkurzné konanie, nemôže byť v tomto konaní vykladaná na neprospech žalovanej a nepreukazuje vznik nároku žalobcu na poistné plnenie.

10. Žalobca v reakcii na podanie žalovaného uviedol, že poistnú zmluvu je potrebné považovať za naďalej platnú a účinnú, keďže účinky vyhlásenia konkurzu podľa a nasl. túto nepovažujú za neplatnú resp. neúčinnú. Žalovaný rovnako nevyužil právo od tejto zmluvy odstúpiť, pričom sa dá predpokladať, že žalovaný mohol mať vedomosti o tom, že sa jedná o osobu v úpadku, keďže ako subjekt vykonávajúci poisťovaciu činnosť disponuje potrebnými znalosťami a vedomosťami, pri ktorých je možné overiť solventnosť osoby poistníka, a preto je možné usudzovať, že o vyhlásení konkurzu vedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mala vedieť.

11. Prostredníctvom dožiadania cez Okresný súd Košice - okolie bol dňa 08.02.2018 vypočutý svedok P. P., ktorý uviedol, že motorové vozidlo Kia Ceed EVČ: O (ďalej len „MV“) sa dňa 11.07.2014 nachádzalo v obci Čaňa na ceste smerom na Hanisku, pričom na aute bola porucha. Následne dňa 12.07.2014 išiel po svoje MV do obce Čaňa, avšak auto tam už nebolo. Dňa 12.07.2014 bolo motorové vozidlo nájdené v Nižnej Myšli na odpočívadle, rozobraté, rozkradnuté. Dňa 18.07.2014 bolo motorové vozidlo rozobraté, rozkradnuté a nachádzalo sa už u neho doma. Dňa 22.07.2014 sa uskutočnil pokus o prevzatie MV s tým, že za prítomnosti polície došlo k fyzickej obhliadke pričom bolo zaistené, MV bolo rozobraté, ostala len karoséria. Uviedol, že k jeho rozkradnutiu došlo v piatok 18.07.2014 o 6. hod. ráno v Čani na jazere. Bol opitý, nevie na ktorom jazere. Polícii krádež nehlásil, lebo vozidlo nebolo poistené. Naspäť ho doviezol na bagri, ktorý vlastní. Dňa 17.07.2014 a 18.07.2014 sa MV nachádzalo v Košickej Polianke, s vozidlom sa nechodilo, nakoľko bolo rozkradnuté. Zároveň uviedol, že žalobcovi nič nepodpisoval, keď bol u neho, pretože to, čo uviedol správca nie je pravda.

12. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že boli prekvapení argumentáciou úpadcu. Je pravda, že úpadca neposkytuje žiadnu súčinnosť správcovi, nie je možné verifikovať jeho vyjadrenia. Taktiež nie je zrejmé prečo pozmenil tieto svoje údaje. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca ako správca majetku úpadcu uvádzal nesprávny údaj o vzniku poistnej udalosti, pričom zo súdneho spisu vyplýva, že mal už predtým informácie o tom, že MV je nepojazdné minimálne od 17.07.2014 a čas nehody nahlásil na 20.07.2014. Trvá na tom, že žalobca poskytoval nesprávne údaje v tom, že deň predtým vedel, že auto je nepojazdné v stave poistnej udalosti a preto poskytoval nesprávny údaj. Poukazuje na konanie, ktoré nebolo podľa ich názoru bezodkladné v zmysle , nakoľko k žiadosti o súčinnosť došlo dňa 27.08.2014 a oficiálne bola nahlásená poistná udalosť dňa 19.09.2014.Vo vzťahu k poistnej zmluve uviedol, že aj keď išlo v osobe úpadcu o spotrebiteľa, neboli porušené jeho práva s tým, že by žalovaný svojvoľne menil podmienky v jeho neprospech, všetky zmluvné dojednania mu boli známe pri podpise zmluvy. V prípade, ak by súd dospel v konaní k záveru, že konanie žalovaného nebolo v súlade so zákonom a rozhodol sa priznať poistné plnenie žalobcovi, dáva do pozornosti súdu, že pri určení výšky škody je potrebné prihliadať na čl. XI ods. 5 VPP a je potrebné od škody odpočítať spoluúčasť, taktiež sumu, ktorou bolo predané tretej osobe a dlžné plnenie, ktoré zostalo neuhradené v sume 121,05 EUR, ktoré bolo vyčíslené na základe oznámenia z roku 2014.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi Všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO, zo dňa 10.07.2008 Zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti zo dňa 02.10.2014, Zápis o poškodení vozidla, Úradný záznam zo dňa 02.10.2014, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti z 24.07.2014, Trestné oznámenie z 24.07.2014 Okresná prokuratúra Košice - okolie, Hlásenie poistnej udalosti, Oznámenie žalovaného z 23.9.2015, Oznámenie správcu o rozšírení konkurznej podstaty, Kúpna zmluva s kupujúcim p. P. z 15.03.2015, Návrh na uzavretie poistnej zmluvy, Výzva na vydanie motorového vozidla, vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-984/ČA-KS-2014, Zápisnica z výsluchu svedka z 08.02.2018.

14. Súd na pojednávaní dňa 07.05.2018 následne vyhlásil rozsudok, kde vo výroku I. pripustil zmenu petitu žaloby, II. výrokom žalobu zamietol a v III. výroku priznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Vec právne posúdil podľa ustanovení a , a , , a , , (ďalej len „“), a , , a , , , , , , , , , , , ,

15. Súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi úpadcom, za ktorého koná žalobca ako správca konkurznej podstaty majetku úpadcu a žalovaným vo forme poistného vzťahu, ktorý sa riadil ustanoveniami a zmluvnými dojednaniami všeobecných poistných podmienok, pričom v tejto veci ide o zmluvný poistný produkt havarijné poistenie KASKO, ktorý pri dojednaní kúpnej/ lízingovej zmluvy dojednal úpadca p. P. s poisťovateľom dňa 15.06.2009. V predmetnom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy je uvedené, že poistený sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami KASKO uvedených v prílohe. V konaní nebolo sporné uzavretie poistného vzťahu, v ktorom žalobca namieta neprijateľnú podmienku v súlade s ustanovením s aplikáciou na ustanovenie čl. XII, bod 6 písm. a/ VPP. Spornosť nastala v zamietnutí plnenia poistného pre prípad poistnej udalosti, a argumentáciou žalovaného, že okolnosti vzniku, času a miesta ako aj priebehu udalosti boli uvádzané absolútne odlišne ( skutkové okolnosti) , teda ako nepravdivé a neúplné údaje týkajúce sa poistnej udalosti v dôsledku čoho žalovaný aplikoval citované ustanovenie čl. XII bod 6 písm. a/ VPP a poistné plnenie zamietol v súlade s citovaným ustanovením VPP. V tejto súvislosti súd poukázal aj na znenie , , zároveň poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj ďalšie povinnosti, ktoré sú prevzaté aj do VPP, pričom je zároveň zmluvne dojednaná sankcia. Súd uviedol, že samotný úpadca ako zmluvná strana nenamietol dojednané ustanovenia. Po vykonanom dokazovaní súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko ako vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka p. Mrázka na súde OS Košice - okolie dňa 08.02.2018, z obsahu výpovede v rámci trestného konania - vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-984/ČA-KS-2014, skutkové okolnosti vzniku poistnej udalosti sa nezhodovali s údajmi uvádzanými žalobcom ako osobou t.č. konajúcou v mene úpadcu ako správcom.

16. Argumentáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky v rámci ochrany slabšej strany - spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, na ktorú pri rozhodovaní neprihliadol, napriek tomu, že súd sa stotožnil s postavením úpadcu ako spotrebiteľa, čo priamo uvádza aj v návrhu poistnej zmluvy - fyzická osoba nepodnikateľ. Zároveň je uvedené, že pri podpise návrhu poistnej zmluvy sa úpadca oboznámil s VPP, teda aj s ustanovením čl. XII bod 6 písm. a/ VPP teda došlo k súhlasu po oboznámení sa s uvedenými podmienkami.

17. Súd mal za to, že konanie správcu bolo v rozpore s citovaným ustanovením VPP práve z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav, resp. neuviedol informácie v súlade s informáciami úpadcu, ktorý vystupuje ako poistený resp. osoba s ktorou bol poistný vzťah dojednaný. Vzhľadom k právnej úprave poistného vzťahu aj k možnosti odmietnutia plnenia ustanovenie a nasl. avšak v danom prípade, bolo osobitne dojednané ako sankcia za nepravdivo alebo neúplne uvedenie podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, teda osobitné dojednania neviažu možnosť odmietnutia/ zamietnutia plnenia len na prípad uvádzaných skutočností pri uzatváraní poistnej zmluvy. Keďže poistený prehlásil, že sa s VPP obsahujúcimi predmetné dojednanie oboznámil, súd nemal pochybnosť o konaní žalovaného v súlade s dojednanými VPP, napriek skutočnosti, že správca vstúpil do postavenia úpadcu v rozsahu nakladania s majetkom, avšak dojednané podmienky ho zaväzovali rovnako. Súd mal za preukázané, že skutočnosti uvádzané žalobcom a úpadcom ako poisteným bolo diametrálne odlišné. Oprávnenie súdu skúmať ako došlo k poistnej udalosti / skutkovej podstate/ nebolo v tomto konaní dané. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Záverom súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku uplatneného v konaní v časti, ktorý by nebol v súlade so zmluvným dojednaním VPP v rámci poistnej zmluvy, ktorou strany sporu založili záväzkový vzťah, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o nesprávnosti konania žalovaného zamietnutím poistného plnenia.

18. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca proti výroku II. a III. odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k -238 zo dňa 14.05.2020 v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Vo svojom uznesení uviedol, že v zmysle Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 15.06.2009 sa uzavretá poistná zmluva pre havarijné poistenie vozidla vzťahovala aj na poistné riziko odcudzenia.

Odvolací súd nespochybnil skutočnosť, že skutkové okolnosti vzniku, času a miesta ako aj priebehu udalosti boli uvádzané zo strany poisteného (úpadcu) i zo strany žalobcu (správcu úpadcu) odlišne, t.j. nepravdivo, resp. neúplne. Uvedená skutočnosť, a síce, že došlo k poskytnutiu odlišných informácií k poistnej udalosti, však nemôže byť dôvodom na to, aby žalovaný ako poisťovateľ odmietol žalobcovi plniť poistné plnenie v celom rozsahu. Odvolací súd dal do pozornosti, že z každého právneho vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať a v prípade ich porušenia nastanú určité sankcie predpísané buď zákonom alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Povinnosti poisteného vyplývajúce z poistnej zmluvy upravuje , okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V prípade poistnej udalosti má poisťovňa poskytnúť poistné plnenie v súlade s dohodnutým obsahom poistnej zmluvy. Okolnosti poistnej udalosti, prípadne konanie poisteného po vzniku poistnej udalosti nemusia odôvodňovať vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. v upravuje predpoklady, za ktorých priznáva poisťovni právo znížiť poistné plnenie. Ide o sankciu, ktorá je na mieste v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku poistnej udalosti. Predmetné ustanovenie je kogentné a predpoklady v ňom stanovené pre zníženie poistného plnenia musia byť splnené kumulatívne, pričom platí, že dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov zaťažuje poisťovňu, a teda subjekt, ktorý tieto okolnosti tvrdí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia , podľa ktorého „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“ Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie má kogentný charakter, čo znamená, že účastníci zmluvného vzťahu sa od neho nemôžu odchýliť ani prostredníctvom všeobecných poistných podmienok. Odvolací súd v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 27.01.2011, podľa ktorého: „Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie , ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného plnenia je vylúčené.“ Či išlo o vedomé porušenie povinnosti a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poisťovateľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poisťovateľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť, poisťovateľ však nemôže plnenie úplne odmietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd dospel v napadnutom rozsudku k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že žalovaný bol oprávnený žalobcovi odmietnuť poskytnúť poistné plnenie v súlade s čl. XII ods. 6 písm. a/ VPP. Odvolací súd poukázal na to, že uvedené ustanovenie VPP žalovaného odporuje ustanoveniu . Zároveň odvolací súd opätovne zdôraznil, že poskytnutie nepravdivých informácii k poistnej udalosti môže byť len dôvodom na zníženie poistného plnenia poisťovateľom (žalovaným), v žiadnom prípade nie na úplné odmietnutie plnenia. K zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovateľa pritom môže dôjsť len v prípade, že vedomé porušenie povinnosti poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej následkov, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažuje žalovaného.

20. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu odvolací súd považoval za vhodné uviesť, že vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody (napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu,

v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.01.2011).

21. Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že súd sa náležite nevysporiadal s otázkou neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle . Súd sa síce stotožnil s postavením úpadcu ako spotrebiteľa, avšak nevysvetlil, z akého dôvodu dojednanie v čl. XII bod 6 písm. a/ VPP nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd len uviedol, že pri podpise Návrhu poistnej zmluvy sa úpadca oboznámil aj s uvedeným ustanovením VPP, a teda došlo k súhlasu po oboznámení sa s uvedenými podmienkami. Odvolací súd takéto odôvodnenie nepovažoval za dostačujúce, ani vecne správne. Odvolací súd v tomto smere poukázal na ustanovenia . Podľa a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak súd ustálil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, mal sa zaoberať aplikáciou uvedených ustanovení a presvedčivým spôsobom zdôvodniť svoje právne závery, skutočnosť že tak nepostupoval, spôsobuje vadu daného rozhodnutia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -189 zo dňa 07.05.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd bude musieť zohľadniť ustanovenie až 3 a rozpor čl. XII bod 6 písm. a/ VPP s citovaným ustanovením a zároveň bude jeho úlohou ustáliť, či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a v prípade že dospeje k záveru, že ide o právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, bude musieť aplikovať predmetné ustanovenia , týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a vyhodnotiť, či sporné zmluvné ustanovenie je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vyvodiť z tohto právne závery. Súd svoje rozhodnutie zároveň dostatočným spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, na základe akých úvah dospel k svojim právnym záverom.

23. Po vrátení veci súd na pojednávaní konanom dňa 07.06.2021 umožnil stranám sporu vyjadriť sa k právnym záverom odvolacieho súdu. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že aj v zmysle názoru odvolacieho súdu nie je možné poistné plnenie v takomto prípade odmietnuť, ale iba krátiť, nakoľko je predmetné ustanovenie v rozpore s . Žalobca trval na tom, aby súd určil, či je predmetné ustanovenie VPP neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle . Vo vzťahu k prípadnému doplneniu dokazovania uvádza, že jediný návrh na doplnenie dokazovania by bolo prípadné vypočutie p. P., avšak toto ponecháva na zvážení súdu, nakoľko tento nekomunikuje dlhodobo so žalobcom, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa nedostavil na nariadené pojednávanie a napokon jeho výpoveď by aj tak nepriniesla nič nové vo vzťahu k tomu, čo je aktuálne predmetom sporu - či žalovaný bol oprávnený odmietnuť poistné plnenie. S ohľadom na uvedené žiada, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a žiada, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

24. Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k odvolaniu podaného žalovaným. Tvrdenia žalobcu považuje za účelové, poukazuje na skutočnosť, že tak rozdielne informácie o vzniku priebehu škodovej udalosti, ako boli poskytnuté zo strany žalobcu žalovanému, oprávňujú žalovaného k aplikácii tohto ustanovenia VPP teda aj k samotnému odmietnutiu plnenia. Vo vzťahu k prípadnej

existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky uvádza, že úpadca mal možnosť sa oboznámiť s úplným znením zmluvy ako aj VPP, ktoré boli jej súčasťou, nevyjadril nesúhlas s akýmkoľvek ustanovením ani zmluvy ani VPP, preto má za to, že nie je možné konštatovať, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. K aplikácii ustanovenia a jeho kogentnej povahe predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30.5.2018, pričom poukázal najmä na bod 2 a bod 16, kde sa hovorí o tom, že nemá kogentnú povahu. Vo vzťahu k výške požadovaného nároku poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak by súd priznal žalovaný nárok, od tohto je potrebné odpočítať spoluúčasť 5 % - min. 165,97 EUR, hodnotu zvyškov MV a dlžné poistné vo výške 121,05 EUR. V rámci ozrejmenia samotnej výšky nároku, ktorú žalovaný z uvedeného dôvodu neuznáva zástupca žalovaného uviedol, že nakoľko došlo k úprave petitu, kde už samotný žalobca zohľadnil a odpočítal hodnotu zvyškov MV, od žalovanej sumy je potom potrebné odpočítať spoluúčasť a dlžné poistné.

25. PZ žalobcu v reakcii na prednes protistrany uviedol, že s ohľadom na to, kedy došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu majú byť pre žalovaného relevantné len tvrdenia správcu majetku úpadcu a nie samotnej osoby p. Mrázka, ktorý je vo všeobecnosti osobou problémovou. Vo vzťahu k predloženému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v prvom rade uvádza, že sa jedná o odlišný skutkový stav, v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Zároveň má za to, že pokiaľ právny názor vyjadrený NS SR doposiaľ nebol relevantným spôsobom prekonaný, nie je možné na takéto závery krajského súdu prihliadať, napokon zdôrazňuje, že v predmetnej veci je súd zaviazaný rešpektovať záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave ohľadne kogentnosti ustanovenia . Žalovaným uplatnený nárok na dlžné poistné považuje za kompenzačnú námietku a mal byť uplatnený pri prvom procesnom úkone.

26. Súd nadviazal na už vykonané dokazovanie na pojednávaní 07.05.2018, oboznámil s obsahom spisu nadväzujúcim na toto pojednávanie a v zmysle ustanovenia skonštatoval, že dokazovanie listinami nevykoná, nakoľko odpisy listín boli v priebehu konania doručené a ich obsah nebol stranami spochybnený, uvedené sa týka listín založených v súdnom spise, a to: odvolanie žalobcu z č.l. 198-205, vyjadrenie k odvolaniu z č.l. 219, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného z č.l. 222-225 a na pojednávaní založené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Strany sporu oznámili, že obsah spisu im je známy a nenavrhujú vykonať listinné dôkazy ich čítaním. Zároveň uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

27. Súd uviedol, že prípadnému návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím svedka P. P. nevyhovie, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu, právny názor vyjadrený odvolacím súdom a skutočnosť, že úpadca so správcom nekomunikuje a ich vzťahy sú napäté (v rovine podávania trestných oznámení) je takéto dokazovanie nepotrebné a teda nehospodárne a neúčelné.

28. Podľa a tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

29. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

38. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

39. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

40. Podľa , poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

41. Podľa , povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

42. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

43. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

44. Podľa poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

45. Podľa kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

46. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

47. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vec opätovne prejednal v intenciách právnych záverov, ktoré odvolací súd vo svojom kasačnom rozhodnutí vyslovil, pričom konštatuje, že žiadna zo strán nenavrhla doplniť už vykonané dokazovanie, z ktorého by vyplynuli akékoľvek nové skutočnosti.

48. Aj vzhľadom na právne záväzný názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný uvádza, že v predmetnom spore je dôležité posúdenie, či záväzkový vzťah medzi úpadcom a žalovaným založený poistnou zmluvou má charakter spotrebiteľského vzťahu a v prípade, ak dospeje k záveru, že áno, musí podrobiť predmetné znenie VPP prieskumu, či v danom prípade sa nejedná o neplatnú zmluvnú podmienku. Zároveň odvolací súd zaujal jednoznačný záver, v zmysle ktorého je predmetné ustanovenie VPP v rozpore s kogentným ustanovením .

49. Vo vzťahu k posúdeniu povahy záväzkového vzťahu súd sa pridržiava právnych záverov uvedených už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, keď z Návrhu na uzavretie poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že poistníkom/držiteľom vozidla/poisteným je p. Martin P. bytom O. polianka XXX, 044 41, pričom je identifikovaný rodným číslom a nie IČOm. V kolónke použitie vozidla je uvedené „bežné“. Návrh je podpísaný p. P. P. bez uvedenia akéhokoľvek ďalšieho dodatku, ktorý by prípadne mohol vzbudiť pochybnosti o tom, či Návrh podpisoval ako fyzická osoba alebo ako zástupca právnickej osoby. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v danom prípade je naplnená definícia pojmu spotrebiteľ v zmysle , pričom postavenie žalovaného, ako dodávateľa, v konaní nebola nikdy sporná. Súd preto bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva v zmysle .

50. Základnou charakteristikou neprijateľnej podmienky je, že v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K nerovnováhe dochádza v praxi napríklad vtedy, keď sa dodávateľ vedome snaží eliminovať alebo významne obmedziť možnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv v právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou. Smernica Rady z 5. apríla 1993 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách používa pre zmluvné dojednania, ktoré umožňuje takého konanie dodávateľa, označenie "nekalá podmienka" (tzv. unfair terms). Nekalou podmienkou je teda dojednanie spotrebiteľskej zmluvy nečestné, neférové, nepoctivé, neseriózne alebo spotrebiteľa hrubo poškodzujúce ().

51. Národná právna úprava v intenciách všeobecných ustanovení o právnych úkonoch je plne použiteľná a predstavuje prísnejšie právne normy oproti transponovaným normám, ktoré majú svoj pôvod v smernici Rady 93/13/EHS. Z hľadiska možnej konkurencie rýdzo národnej právnej úpravy a právnej úpravy, ktorá je transpozíciou smernice Rady 93/13/EHS platí, že jej vecné zameranie je odlišné a ustanovenia národnej úpravy budú mať štatút subsidiarity plne použiteľnej v prípade, ak by zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo inej forme zmluvných podmienok boli iba v časti neprijateľné, prípadne by úspešne prešli testom neprijateľnosti zmluvných podmienok. Status lex generalis bude mať napríklad vo vzťahu k , ktorý je lex specialis dôvodom absolútnej neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nemožno preto za žiadnych okolností dospieť k záveru, že by transponované ustanovenia vnútroštátnej úpravy mohli akýmkoľvek spôsobom vylučovať prísnejšie právne normy rýdzo národnej povahy (pozri Budjač, M. In Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2019, s. 560).

52. Následkom naplnenia jednej zo skutkových podstát je absolútna neplatnosť právneho úkonu, pričom toto ustanovenie sa aplikuje nielen na zmluvy, ale aj na akékoľvek právne úkony. O rozpore so zákonom možno hovoriť v prípade rozporu s kogentnou normou, resp. porušenia povinnosti ustanovenej kogentnou normou. Kogentnosť právnej úpravy totiž znamená obmedzenie princípu autonómie vôle a pre toto obmedzenie musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného poriadku, ochrana tretích osôb, ochrana slabšej strany a ochrana právnej istoty. Ak zakazujúca norma výslovne ustanovuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý je s ňou v rozpore (lex perfecta), možno bez ďalšieho konštatovať neplatnosť. Vo väčšine prípadov však zakazujúca norma neustanovuje expressis verbis následok rozporu (lex imperfecta). V týchto prípadoch je potrebné analyzovať účel konkrétnej normy. Na konštatovanie neplatnosti je potrebné, aby sa rozpor so zákonom týkal obsahu alebo účelu daného právneho úkonu a absolútna neplatnosť musí byť odôvodnená účelom, ktorý toto zákonné obmedzenie sleduje a na koho ochranu je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená (pozri Gyárfáš J. In

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2019, s. 282-283).

53. Účel ustanovenia prvá veta je jednoznačný v časti, v ktorej sa limituje sankcia pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 spôsobom, že poisťovateľ je za splnenia podmienok stanovených v danom ustanovení oprávnený poistné plnenie iba znížiť, nie však odmietnuť plniť. Zakotvenie tohto limitu má za cieľ ochranu poisteného, pričom zároveň zákonodarca stanovil aj podmienky, za ktorých k tomu môže dôjsť a v prípade ich nenaplnenia poistné plnenie nie je možné z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 ani znížiť. Vo vzťahu ku skutočnosti, či ustanovenie je kogentným ustanovením súd poukazuje na závery NS SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.01.2011, na ktoré poukázal v tejto veci aj Krajský súd v Bratislave, pričom tento záver odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie právne záväzný.

54. Vzhľadom na už vyššie prezentovanú kogentnosť tohto ustanovenia súd považuje akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré by v takýchto prípadoch vylučovalo plnenie z poistnej udalosti, za rozporné s týmto ustanovením z dôvodu, že je v rozpore s účelom, ktorý toto zákonné ustanovenie sleduje a na koho ochranu je sankcia absolútnej neplatnosti zakotvená (ochrana poisteného).

55. S ohľadom na uvedené má vo veci konajúci súd za to, že v prípade, ak konkrétne zmluvné ustanovenie čl. XII bod 6 písm. a/ VPP, pričom nie je sporné, že VPP sú súčasťou poistnej zmluvy a spolu tvoria jeden celok, je v rozpore s kogentným ustanovením aplikujúcim sa na prejednávanú problematiku, a to konkrétne , je takéto zmluvné dojednanie v tejto časti neplatné v zmysle a . Pri konštatovaní absolútnej neplatnosti v zmysle , ktorou je súd povinný sa zaoberať prioritne s ohľadom na už uvedené závery, preto nie je potrebné sa vysporiadať s tým, či je predmetné ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pri konštatovaní existencie ktorej nastupuje totožný následok v podobe absolútnej neplatnosti predmetného zmluvného ustanovenia.

56. Nakoľko žalovaný odmietol poskytnúť predmetné plnenie s poukazom na čl. XII bod 6 písm. a/ VPP, ktoré je podľa názoru súdu absolútne neplatné, súd pri neexistencii spornosti vo zvyšných predpokladoch potrebných pre prijatie záveru o vzniku nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia považuje žalovaný nárok za daný.

57. Vo vzťahu k výške žalovaného nároku súd vzal do úvahy žalovaným rozporované skutočnosti, a to, že od žalovanej sumy 5.491,67 EUR je potrebné v zmysle čl. XI ods. 5 VPP odpočítať spoluúčasť vo výške 5 %, minimálne 165,97 EUR a dlžné plnenie, ktoré zostalo neuhradené vo výške 121,05 EUR, ktoré bolo vyčíslené na základe oznámenia zo dňa 06.10.2014 (č.l. 187). Túto argumentáciu žalovaná predniesla na pojednávaní konanom dňa 07.05.2018 ešte pred poučením o zákonnej koncentrácii konania, pričom súd zároveň konštatuje, že zo strany súdu nebola aplikovaná sudcovská koncentrácia konania, ktorá by prípadne umožnila súdu neprihliadať na tieto skutkové tvrdenia dôkazy ich preukazujúce.

58. S ohľadom na všetko uvedené preto súd rozhodol tak, že žalovanému nároku vyhovel a priznal ho vo výške 5.204,65 EUR (výrok I.).

59. O nároku na náhradu trov konania (výrok II.) súd rozhodol v zmysle pri zohľadnení zásady úspechu v konaní tak, že hoci žalobca bol neúspešný v časti sumy 287, EUR, čo je vo vzťahu k žalovanej istine neúspech v časti 5,23 %, úspešný bol vo zvyšku, teda v rozsahu 94,77 %. S ohľadom na uvedené bol žalovaný úspešný v rozsahu 5,23 %, preto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, je celkový úspech žalobcu vo výške 89,54 % (94,77 - 5,23 = 89,54). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).