Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/130/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu Slovenská republika - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, proti žalovanému F. G., nar. 05.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. - Q., právne zastúpenému Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Mnoheľova 17, Poprad, IČO: 42239290, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -197 zo dňa 11.05.2018 takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. II. Návrh na prerušenie odvolacieho konania sa zamieta. III. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: ,,I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . II. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností - parc. č. XXXX/XXX - vodné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - vodné plochy o výmere X m2, parc. č. XXXX/XXX - vodné plochy o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/XXX - vodné plochy o výmere X m2, nachádzajúcich sa v k. ú. Q., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 4.4.2014, vyhotoveným U. M., úradne overeným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom dňa 23.4.2014 pod č. L II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. “

1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že matka žalovaného uzavrela ako predávajúca dňa 06.09.1985 kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala Československému štátu zastúpenému povodím Bodrogu a Hornádu, podnikom pre správu tokov Košice, časť nehnuteľností parc. č. XXXX o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX o výmere X m2. Tieto časti nehnuteľnosti boli odčlenené na základe geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, v ktorom boli označené ako diel č. XX a XX s tým, že sa mali stať súčasťou novovytvorenej parcely č. XXXX/X. Z týchto dielov potom bola vytvorená parcela č. XXXX/X a zvyšok výmery týchto dielov bol pričlenený podľa identifikácie parciel k parcelám č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X, XXXX/X. Ohľadom týchto tvrdení žalobca aj predložil identifikácie parciel vypracované správou katastra, resp. Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym. Pokiaľ žalovaný namietal, že parcela č. XXXX/XXX nebola vytvorená z parcely KNE XXXX/X, ale z inej parcely, tak podľa názoru súdu toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené jednak predloženým geometrickým plánom č. 31/2014, ako aj predloženými identifikáciami parciel. Taktiež z vyjadrenia Okresného úradu Poprad, odbor katastrálny, zo dňa 28.5.2015 vyplýva, že aj keď geometrický plán, na ktorý poukazuje žalovaný,

bol prevedený do katastra, čo sa týka parcely XXXX/XXX, táto zostala na LV č. X a je majetkovoprávne vysporiadaná v stave EKN č. XXXX/X. 1.2. Mal za to, že žalobca preukázal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia vlastníctva, zodpovedajú časti výmery pôvodných parciel, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a z ktorých bola vytvorená parcela EKN XXXX/X. Následne z tejto parcely boli vytvorené parcely, ohľadom ktorých sa žalobca domáha určenia vlastníctva. 1.3. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ust. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) sa v prípade kúpnopredajných zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností vyžadovala na účinnosť registrácia štátnym notárstvom, okrem prípadov, keď išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy vlastnícke právo nadobudol Československý štát, teda na nadobudnutie platnosti a účinnosti zmluvy sa nevyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom, preto predmetná kúpna zmluva je účinná aj bez registrácie. 1.4. Mal za to, že predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je predovšetkým skutočnosť, že držiteľ je oprávnený a vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto podmienka nebola zo strany právnej predchodkyne žalovaného splnená. 1.5. Poukázal na to, že medzi stranami bolo sporné, či predmetné pozemky sú súčasťou vodného toku, avšak o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté príslušným správnym orgánom, a to Okresným úradom Poprad, odbor životného prostredia, ktorý vyššie cit. rozhodnutím rozhodol, že sporné pozemky sú v súčasnosti vodným tokom - súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku. Na tomto rozhodnutí nič nezmenilo ani podanie správnej žaloby zo strany žalovaného, keďže krajský súd rozsudkom žalobu zamietol. 1.6. V prípade, ak by zo strany žalovaného, resp. jeho právnej predchodkyne, boli aj splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nemohli takýmto spôsobom nadobudnúť predmetné pozemky do vlastníctva, pretože ide o veci, ktoré môžu byť iba vo vlastníctve štátu. 1.7. Dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalovaného kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na Československý štát, ktorý je právnym predchodcom žalobcu a ani následne nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k týmto pozemkom, preto ku dňu smrti nemohla byť vlastníčkou týchto pozemkov, a teda ani žalovaný nemohol nadobudnúť dedením vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. 1.8. Uzavrel, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o tom, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol jeho právny predchodca na základe riadne uzavretej a účinnej zmluvy, a preto žalobe vyhovel. 1.9. Zároveň uviedol, že žalovaný doručil súdu dňa 9.4.2018 návrh na prerušenie konania, keď žiadal, aby bolo konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia o kasačnej sťažnosti, ktorú podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -66 zo dňa 29.09.2017. Mal za to, že žalovaný síce podal voči rozsudku Krajského súdu v Prešove kasačnú sťažnosť, avšak kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok a žalovaný ani v sťažnosti nežiadal priznať odkladný účinok, teda tak rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je právoplatné, a preto nie je daný dôvod na prerušenie konania. Na základe týchto skutočností súd v zmysle návrh na prerušenie konania zamietol. 1.10. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že sporné pozemky sú vodným tokom, a teda môžu byť iba vo vlastníctve štátu a nie sú ani spôsobilým predmetom vydržania pre fyzickú osobu. Mal za to, že výklad a použitie ustanovenia Okresným úradom Poprad v jeho rozhodnutí OÚ-PP-OSZP-2016/001238-10-HJ z 16.06.2016 je nesprávny a v rozpore so o vodách v definuje, čo je vodný tok. Z definície vodného toku jednoznačne vyplýva, že vodný tok nie je pozemok, ako to určil orgán verejnej správy nižšieho stupňa vo svojom rozhodnutí. Uvedenú argumentáciu podporuje aj ustanovenie odseku 2 zákona o vodách, ktorý pojednáva o tom, ktorý pozemok a za akých okolností je korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. V posudzovanej veci platí, že sporný pozemok, ktorého vlastníkom je žalobca, je v katastri nehnuteľností vedený ako pozemok parcela reg. „E“ KN číslo 2756/1, druh pozemku - orná pôda, katastrálne územie Veľká. Za takéhoto stavu, by mohlo potom prichádzať v zmysle ustanovenia zákona o vodách do úvahy prípadne rozhodovanie o tom, kde je hranica koryta vodného toku Q. potok, a akým spôsobom zasahuje do pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V žiadnom prípade však nie je možné pri existujúcej právnej úprave vydať rozhodnutie, že pozemky, ktoré navyše ani právne neexistujú (existuje len geometrický plán, ktorým boli

vytvorené nové pozemky z pôvodného pozemku) sú vodným tokom. Ako vyplýva z vyššie uvedenej definície vodného toku, nie sú ním pozemky, ale sa jedná vždy o vodný útvar, o vodu a v posudzovanom prípade je predsa vodným útvarom Q. potok. Navyše posudzované pozemky vytvorené geometrickým plánom sa nachádzajú mimo koryta rieky Q. potok, čo jednoznačne vyplýva z geometrického plánu, kde je vyznačené, že Q. potok preteká pozemkom s parcelným číslom XXXX/X, kat. úz. Q.. Poukázal aj na to, že orgán verejnej správy vo výroku svojho rozhodnutia určil, že sporné pozemky (vytvorené GP) majú byť aj súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku. V § 43 vodného zákona nie je uvedené, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa je oprávnený podľa tohto ustanovenia zákona rozhodovať aj o tom, či pozemok je alebo nie je súčasťou vodnej stavby, a na takéto rozhodnutie nemal správny orgán žiadnu kompetenciu. 2.1. Uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že sporné pozemky nie sú vodným tokom a môžu byť vo vlastníctve fyzickej osoby, nielen štátu a zároveň môžu resp. mohli byť aj spôsobilým predmetom na vydržanie. Keďže ohľadne rozhodnutia Okresného úradu Poprad prebieha konanie, ktorého výsledkom môže byť zrušenie tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie mal konanie prerušiť v zmysle návrhu žalovaného. 2.2. Poznamenal, že v roku 1985 síce bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej mala byť odkúpená časť pozemkov od právnej predchodkyne žalovaného, pričom zámerom bolo, že bude vytvorená nová parcela č. XXXX/X, ktorej súčasťou sa mali stať aj diely z pozemkov vo vlastníctve p. P. D.. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy predmet prevodu - pozemok v právnom slova zmysle neexistoval a nakoniec nebol vytvorený pozemok, ako to bolo zamýšľané pôvodným zámerom a geometrickým plánom, nakoľko ani nedošlo k vykúpeniu všetkých dotknutých pozemkov. Stavebné úpravy sa nikdy nerealizovali tak ako mali, žiadna sypaná hrádza nebola vytvorená a Q. potok tečie v pôvodnom koryte. Nedošlo ani k tomu, aby sa jednotlivé diely pozemkov, ktoré mali byť predmetom výkupu zlúčili do novej parcely a následne ani k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu k takémuto pozemku. Preto ani nemohlo prejsť vlastnícke právo z právnej predchodkyne žalovaného na štát. V ostatnom poukazoval na dobromyseľnosť svojej právnej predchodkyne. 2.3. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alebo zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k argumentácii žalovaného, že sporné pozemky nie sú vodným tokom a teda môžu byť spôsobilým predmetom vydržania uviedol, že tento názor prelomil ako Okresný súd Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-PP-OSZP-2016/001238-01 OH J zo dňa 17.06.2016, ktorého správnosť a zákonnosť bola následne potvrdená rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP3-2016/038955-02/SLM zo dňa 05.10.2016 a následne aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -66 zo dňa 29.09.2017. 3.1. K námietke žalovaného, že z dôvodu neuskutočnenia zámeru - nevykúpenia potrebných pozemkov a ich zlúčeniu do novej parcely č. XXXX/X a nezrealizovania stavebných úprav ako aj z dôvodu nevykonania zápisu vlastníckych práv v prospech žalobcu, nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z právnej predchodkyne žalovaného na štát v zastúpení žalobcu uviedol, že k úprave Q. potoka došlo, a to na základe projektovej dokumentácie a vydaného stavebného povolenia, pričom tieto boli následne potvrdené kolaudačným rozhodnutím. Až následne v roku 2011 bol zistený neoprávnený zásah do upraveného koryta vodného toku Velický potok, a to návažkami materiálu na breh vodného toku od začiatku oplotenia žalovaného až po výpustný objekt čističky odpadových vôd, čím došlo k zúženiu koryta a zmene sklonov svahov oproti schválenej projektovej dokumentácii a tým aj k zmenšeniu kapacity koryta upraveného vodného toku. 3.2. Mal za to, že nakoľko bolo rozhodnuté, že sporné pozemky sú vodným tokom- súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku, ktorý je v správe žalobcu, tieto nemôžu byť spôsobilým predmetom vydržania v zmysle ust. . Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle návrhu žalovaného v podanom odvolaní.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na nespôsobilosť predmetu vydržania a neoprávnenosť držby a navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. V priebehu odvolacieho konania podal žalovaný v zmysle návrh na prerušenie odvolacieho konania s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 22.08.2019, ktorým Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.07.2017 č.k. -66 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10.07.2018 ť.k. -116 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

8. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ustanovenia , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd však dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

9. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal. Súd prvej inštancie poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za vecne správne.

10. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu.

11. Podľa ust. , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa a . 11.1. Výkladom uvedeného ustanovenia možno usúdiť, že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu súdu o prerušení konania podľa a . Extenzívny výklad nie je možný. Odvolací súd preto má za to, že proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému rozhodnutiu prípustné odvolanie podľa . 11.2. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ). 11.3. Vzhľadom na to, že žalovaný podal odvolanie proti časti výroku rozhodnutia, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd musel takéto odvolanie v zmysle citovanej právnej úpravy odmietnuť.

12. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobca určovacou žalobou domáha určenia vlastníctva k novovytvoreným parcelám, ktoré vznikli rozčlenením parcely registra KNE č. XXXX/X, a to geometrickým plánom č. XX/XXXX. Právna predchodkyňa žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.09.1985, previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na Československý štát, ktorý je právnym predchodcom žalobcu.

13. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

14. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. V priebehu odvolacieho konania podal žalovaný návrh na prerušenie odvolacieho konania s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2019, ktorým Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.07.2017 č.k. -66 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 10.07.2018 ť.k. -116, ktorým bola žaloba žalobcu (žalovaného v predmetnom konaní) zamietnutá, zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Žalovaný sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PP-OSZP-2016/001238-01OHJ zo dňa 17.06.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo rozhodnuté, že sporné pozemky

sú vodným tokom. Odvolací súd zistil, že v súčasnosti je vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

16. Zákonné požiadavky na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci boli v jasne a jednoznačne vymedzené v v znení do 31.12.1991 tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

17. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy nadobudol Československý štát, teda na nadobudnutie platnosti a účinnosti zmluvy sa nevyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom, preto predmetná kúpna zmluva je účinná aj bez registrácie. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že zo zmluvy, pokiaľ bola uzavretá platne, vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky - obsah zmluvy sa pre nich stáva záväzným.

18. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že jeho právna predchodkyňa už niekedy v roku 1986, vybudovala na týchto parcelách oplotenie, teda rok po uzavretí kúpnej zmluvy sa chopila držby s tým, že údajne mala za to, že to čo je za oplotením, jej vlastnícky patrí.

19. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet. Odvolací súd je toho názoru, že ani v prípade, ak by v konaní pred správnym súdom bolo zistené, že sporné pozemky nie sú vodným tokom, a teda sú spôsobilým predmetom vydržania pre fyzickú osobu, neodôvodňuje to iné rozhodnutie vo veci, nakoľko sú tu iné dôvody, pre ktoré je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v zmysle návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

20. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.

21. Odvolací súd má za to, že ak by aj v danej veci išlo o spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania a nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej doby, chýbala by však oprávnená držba.

22. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

23. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.

24. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

25. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného uzatvorila predmetnú kúpnu zmluvu z dôvodu, že mala byť vytvorená parcela č. XXXX/X, ktorej súčasťou sa mali stať aj sporné pozemky a na pozemkoch mali byť vykonané úpravy podľa projektovej dokumentácie. Matka žalovaného rok po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy vybudovala na sporných parcelách oplotenie. Samotná výstavba oplotenia za stavu uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nemôže znamenať preukázanie vnútorného presvedčenia, že predaná parcela vlastnícky patrila právnej predchodkyni žalovaného.

26. Odvolací súd je toho názoru, že so zreteľom na všetky okolnosti nemohla byť v dobrej viere, že je vlastníčkou sporných pozemkov, aj keď subjektívne mohla byť o svojom vlastníctve presvedčená, totižto aj výkon vlastníckeho práva žalobca vo svojom dôsledku je odlišný od výkonu vlastníckeho práva fyzickej osoby a treba si uvedomiť, že žalobkyňa z dôvodu predaja nehnuteľnosti nemohla byť dobromyseľná k predmetu prevodu.

27. Odvolací súd po posúdení obvyklej miery opatrnosti, so zreteľom na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a právna predchodkyňa žalovaného, ako účastníci tohto právneho vzťahu, dospel k záveru, že matka žalovaného nemohla byť pri nadobudnutí vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcu v právnom omyle, že jej predmet kúpnej zmluvy naďalej patrí, a teda ani dobromyseľná, keďže jej obsah zmluvy musel byť známy a aj skutočný predmet prevodu nespochybniteľný. Zároveň skutočnosť, že sa žalovaný domnieval, že nedošlo k vykonaniu stavebných úprav v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom, nie je právne relevantná prekážka nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom a zároveň táto skutočnosť nemohla matku žalovaného uviesť do právneho omylu, že aj naďalej je vlastníčkou sporných nehnuteľností. 27.5 Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. ). 27.6 Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. , zo dňa 10. decembra 2008).

28. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, ak mal za to, že už uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy a vyplatením kúpnej ceny došlo k prevodu sporného vlastníckeho práva na právneho predchodcu žalobcu, a to bez potreby osobitnej registrácie a určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).