Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-90-2014.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Slovenská republika - SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, proti žalovanému F. G.Č., A.. X.X.XXXX, W. F. - Q., E. XXXX/XX, zast. Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, Mnoheľova 17, Poprad, IČO: 42239290, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností - parc. č. 1650/119 - vodné plochy o výmere 128 m2, parc. č. 1650/120 - vodné plochy o výmere 4 m2, parc. č. 1650/147 - vodné plochy o výmere 50 m2 a parc. č. 1650/148 - vodné plochy o výmere 2 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. Q., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 4.4.2014, vyhotoveným U. M., úradne overeným Okresným úradom F., katastrálnym odborom dňa 23.4.2014 pod č. L.-XXX/XX.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 3.7.2014 žiadal, aby súd určil vlastnícke právo Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam, parcelám registra C-KN k. ú. Q., okres F., č. 1650/119 o výmere 128 m2 - druh pozemku vodné plochy, č. 1650/120 o výmere 4 m2 -druh pozemku vodné plochy, parc. č. 1650/147 o výmere 50 m2 - druh pozemku vodné plochy a parc. č. 1650/148 o výmere 2 m2 - druh pozemku vodné plochy, v správe žalobcu v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 4.4.2014. Žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca - Povodie Bodrogu a Hornádu, podnik pre správu tokov Košice, v roku 1985 realizoval majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, ktoré boli zabraté na účely vodohospodárskej stavby „Úprava Velického potoka“ v katastrálnom území Q.. Podľa geometrického plánu a výkazu výmer na porealizačné zameranie vodného toku č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, vyhotoveného dňa XX.X.XXXX bývalou Geodéziou, n. p., Prešov, boli okrem iného dotknuté aj pozemky - parcely EKN č. 1396 a č. 1395, zapísané na LV č. XXX. ktorých výlučnou vlastníčkou bola matka žalovaného. Z parcely č. 1396 bola zabratá výmera 238 m2, ktorá bola označená v geometrickom pláne ako dielo č. 21 a z parcely č. 1395 bola zabratá výmera 5 m2, ktorá bola označovaná ako diel 23. Tieto časti nehnuteľností mali byť pričlenené k novovytvorenej parcele č. 1650/2. Zabraté výmery boli vykúpené kúpnou zmluvou zo X.X.XXXX a pôvodnej vlastníčke bola aj vyplatená kúpna cena.
2. K námietkam žalovaného, že parcela č. 1650/120 o výmere 4 m2 nebola vytvorená z parcely č. 2756/1, ale z parcely č. 2755/1, žalobca poukázal na predloženú identifikáciu parciel, ktorá vyvracia toto tvrdenie. K obrane žalovaného žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy sa nevyžadovala registrácia kúpnej zmluvy bývalým štátnym notárstvom. Nesúhlasil taktiež s tým, že by žalovaný, resp. jeho právna predchodkyňa mohli nadobudnúť vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam vydržaním, pričom poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou koryta vodného toku, a preto aj s poukazom na Ústavu SR ako aj predchádzajúcu Ústavu ČSSR tieto môžu byť len vo vlastníctve štátu, teda nemôžu byť predmetom vydržania. Zároveň spochybnil aj dobromyseľnosť držby, keďže matka žalovaného si bola vedomá, že zabratú časť parciel odpredala a bola jej vyplatená aj kúpna cena. Nesúhlasil s návrhom žalovaného na prerušenie konania, pretože vo veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré aj bolo preskúmané Krajským súdom v Prešove, ktorý žalobu zamietol. Poukázal aj na to, že kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, teda rozhodnutie Krajského súdu v Prešove je právoplatné a žalovaný v kasačnej sťažnosti ani nežiadal priznať odkladný účinok.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že mu bola ponúknutá dohoda o uznaní vlastníckeho práva, avšak nikdy vlastnícke právo žalobcu neuznal. Potvrdil, že jeho matka skutočne uzavrela kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k odpredaju častí uvedených pozemkov, a to z dôvodu, že mala byť vytvorená parcela č. 1650/2, ktorej súčasťou sa stanú aj tieto vykúpené pozemky a na pozemkoch budú vykonané úpravy podľa projektovej dokumentácie, tieto sa však nikdy nerealizovali. Tvrdil, že niekedy v roku 1986 jeho matka postavila na predmetnom pozemku oplotenie, pričom mala za to, že to, čo je oplotené jej vlastnícky patrí a výstavba sa mala týkať iba pozemkov, ktoré sa nachádzajú za plotom. Tieto pozemky nerušene užívala takmer 30 rokov, pričom ani zo strany žalobcu, ani zo strany jeho právnych predchodcov nebolo užívanie týchto pozemkov spochybňované. Namietal, že parcela č. 1650/120 ani nebola vytvorená z parcely č. 2756/1, ale z parcely č. 2755/1, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného boli splnené podmienky na vydržanie predmetného pozemku a taktiež je potrebné rozlišovať samotný vodný tok a pozemky, ktoré tvoria jeho vodné koryto, pretože tieto pozemky môžu byť predmetom vydržania. Navrhol prerušiť konanie, pretože nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu o tom, že pozemok parc. registra EKN č. 2756/1 je súčasťou koryta vodného toku - Velický potok. Taktiež nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, ktorý zamietol žalobu o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu. Vo veci podal kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáha zmeny napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu. Prerušenie konania navrhol do právoplatného skončenia konania vo veci kasačnej sťažnosti.
4. Z vyjadrení strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rozhodnutia bývalého ONV v Poprade č. j. XXXX/XX, geometrického plánu č. XX/XXXX, geometrického plánu č. XXX-X-XXXX- XXX-XX, kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, výpisu z LV č. XXX, zápisnice zo dňa 23.11.2011, rozhodnutia bývalého ONV v Poprade č. XXX/XX/KR, identifikácie parcely č. 2756/1, geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, fotodokumentácie, snímok z katastrálnej mapy, správy Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odboru starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XS/XX/XXXX, súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, je právnym nástupcom bývalého štátneho podniku - Povodie Bodrogu a Hornádu, podnik pre správu tokov Košice. Rozhodnutím bývalého ONV v Poprade - odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, č. j. XXXX/XX-O. zo dňa XX.XX.XXXX, bolo právnemu predchodcovi žalobcu dané povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa projektu „Úprava Velického potoka v Poprade“. Bývalý ONV v Poprade, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, rozhodnutím č. XXX/XX/KR zo dňa XX.X.XXXX povolil právnemu predchodcovi žalobcu užívať stavbu „Úprava Velického potoka“ v časti mesta F. - Q. pozostávajúcu z úpravy potoka o celkovej dĺžke 482 bm.
6. Podľa geometrického plánu a výkazu výmer na porealizačné zameranie vodného toku č. XXX-X- XXXX-XXX-XX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX bývalou Geodéziou, n. p. Prešov, boli teda vyčlenené časti pozemkov, ktorých sa týkala „Úprava Velického potoka“. Okrem iného sa záber týkal aj časti parciel č. 1396 a 1395, ktoré boli vo vlastníctve matky žalovaného. Z parcely č. 1396 bola odčlenená časť o výmere 238 m2 označená v uvedenom geometrickom pláne ako dielo č. 21 a z parcely č. 1395 bola odčlenená časť o výmere 5 m2 označená ako diel č. 23. Tieto časti parciel č. 1395 a 1396 boli následne predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ktorou matka žalovaného odpredala tieto časti pozemkov právnemu predchodcovi žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu 2.430,-- Kčs. Vlastníkom sa teda stal Československý štát v správe Povodia Bodrogu a Hornádu, podniku pre správu tokov Košice. Zmluva nebola registrovaná bývalým štátnym notárstvom a doposiaľ nebola zapísaná do
evidencie nehnuteľností z dôvodu, že zápis v tomto období sa mohol realizovať až po vykúpení všetkých dielov podľa geometrického plánu, pretože sa jednalo o líniovú stavbu.
7. Vzhľadom na námietky žalovaného, ktorými spochybňoval, či parcela č. 1650/120 bola vytvorená z parcely č. 2756/1, žalobca predložil identifikáciu parcely EKN č. 2756/1 vyhotovenú Okresným úradom v Poprade, katastrálnym odborom, dňa X.XX.XXXX pod č. O.-XXX/XXXX, F.-XXX/XXXX, v k. ú. Q.. Táto identifikácia nadväzuje na identifikáciu č. j. O.-XXXX/XX vyhotovenú podľa geometrického plánu č. XXX- X-XXXX-XXX-XX, ktorým z parcely CKN č. 1396 bola odrátaná výmera 238 m2 (diel č. 21) a z parcely CKN č. 1395 bola odrátaná výmera 5 m2 (diel č. 23). Na základe geometrického plánu a identifikácie parciel následne dal žalobca vyhotoviť geometrickým plán č. 31/2014 za účelom špecifikácie parciel, ktoré boli vykúpené od pôvodnej vlastníčky.
8. Zo správy Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, zo dňa 28.7.2015 vyplýva, že geometrický plán č. XX/XXXX nebol zapísaný do katastra, pretože nebola podaná žiadosť o jeho zápis. Geometrický plán č. XX/XXXX vydaný zhotoviteľom U. H. bol prevedený do katastra, ale parcela CKN č. 1650/120 zostala na LV č. X, čiže je majetkovoprávne vysporiadaná v stave EKN č. 2756/1. Správa katastra Poprad rozhodnutím č. H. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX rozhodla o oprave niektorých chýb v katastri nehnuteľností v k. ú. Q.. Na základe uvedeného rozhodnutia okrem iného došlo k oprave výmery parcely registra EKN č. 2756/1 na LV č. XXX na výmeru 184 m2. Geometrickým plánom č. XX/XXXX boli potom vytvorené práve z parcely č. 2756/1 parcely, ktoré sú predmetom tohto konania. Vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX bolo zapísané na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XXXX, keď sporné nehnuteľnosti mal nadobudnúť dedením po pôvodnej vlastníčke P. G..
9. Na základe podnetu žalobcu bolo na Okresnom úrade Poprad, odbore starostlivosti o životné prostredie, začaté konanie o určenie, či sporné pozemky sú vodným tokom. Rozhodnutím č. j.: E.-F.- E.-XXXX/XXXXXX-XX-M. zo dňa XX.X.XXXX správny orgán rozhodol tak, že novovytvorené pozemky KN-C parc. č. 1650/147 o výmere 50 m2, parc. č. 1650/148 o výmere 2 m2, parc. č. 1650/120 o výmere 4 m2 a parc. č. 1650/119 o výmere 128 m2, ktoré vznikli odčlenením od zaniknutého pozemku KNE parc. č. 2756/1 k. ú. Q., v katastri nehnuteľnosti vedeného ako druh pozemku orná pôda, geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným U.P. M. dňa X.X.XXXX, sú v súčasnosti vodným tokom - súčasťou vodnej stavby - úpravy vodného toku, ktorý je v správe SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku. Na základe odvolania prejednal vec Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací správny orgán, ktorý rozhodnutím č. E.-F.-E.-XXXX/XXXXXX-XX/SLM zo dňa X.XX.XXXX odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňom 19.10.2016. Rozhodnutie správneho orgánu napadol žalovaný žalobou a konanie bolo vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. XS/XX/XXXX. Rozsudkom zo dňa 29.9.2017 Krajský súd v Prešove žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a navrhol konanie prerušiť.
10. Podľa § 164 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
11. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
12. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
13. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
17. Podľa článku 4 ods. 1 Ústavy SR nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.
18. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníctva k novovytvoreným parcelám, ktoré vznikli rozčlenením parcely registra KNE č. 2756/1, a to geometrickým plánom č. XX/XXXX. V danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu, preto nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (účinného v čase začatia konania) je preukázanie naliehavého právneho záujmu. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný tam, kde rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, alebo ak bez takéhoto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Keďže v danom prípade žalobca nemôže dosiahnuť zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností inak, ako na základe rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom, súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.
19. Žalobca tvrdí, že tieto nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva jeho právny predchodca, a to Československý štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX uzavretej s pôvodnou vlastníčkou P. G., matkou žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy, a že matke žalovaného bola aj vyplatená kúpna cena. Žalovaný však tvrdil, že následne nedošlo k využitiu týchto pozemkov na účel, pre ktorý bola uzatváraná kúpna zmluva, a že samotná kúpna zmluva ani nikdy nenadobudla účinnosť. Taktiež namietal, že ešte zo strany pôvodnej vlastníčky došlo k oploteniu týchto pozemkov po uzavretí kúpnej zmluvy, a teda že jeho právna predchodkyňa nadobudla k týmto pozemkom vlastnícke právo vydržaním. Vo vzťahu k parcele č. 1650/120 žalovaný namietal, že táto ani nebola vytvorená z parcely č. 2756/1, ale z parcely č. 2755/1, ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy a v tomto smere poukázal na geometrický plán vyhotovený U. H. dňa XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXX- XX/XXXX.
20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka žalovaného uzavrela ako predávajúca dňa 6.9.1985 kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala Československému štátu zastúpenému povodím Bodrogu a Hornádu, podnikom pre správu tokov Košice, časť nehnuteľností parc. č. 1396 o výmere 238 m2 a parc. č. 1395 o výmere 5 m2. Tieto časti nehnuteľnosti boli odčlenené na základe geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX-XX, v ktorom boli označené ako diel č. 21 a 23 s tým, že sa mali stať súčasťou novovytvorenej parcely č. 1650/2. Z týchto dielov potom bola vytvorená parcela č. 2756/1 a zvyšok výmery týchto dielov bol pričlenený podľa identifikácie parciel k parcelám č. 1396, 1395/1 a 1395/2, 1395/3. Ohľadom týchto tvrdení žalobca aj predložil identifikácie parciel vypracované správou katastra, resp. Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym. Pokiaľ žalovaný namietal, že parcela č. 1650/120 nebola vytvorená z parcely KNE 2756/1, ale z inej parcely, tak podľa názoru súdu toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené jednak predloženým geometrickým plánom č. XX/XXXX, ako aj predloženými identifikáciami parciel. Taktiež z vyjadrenia Okresného úradu Poprad, odbor katastrálny, zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že aj keď geometrický plán, na ktorý poukazuje žalovaný, bol prevedený do katastra, čo sa týka parcely 1650/120, táto zostala na LV č. X a je majetkovoprávne vysporiadaná v stave EKN č. 2756/1. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že žalobca preukázal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom určenia vlastníctva, zodpovedajú časti výmery pôvodných parciel, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a z ktorých bola vytvorená parcela EKN 2756/1. Následne z tejto parcely boli vytvorené parcely, ohľadom ktorých sa žalobca domáha určenia vlastníctva.
21. Žalovaný v rámci obrany namietal, že predmetná kúpna zmluva nenadobudla platnosť a účinnosť, pretože nedošlo k jej registrácii štátnym notárstvom. V zmysle ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) sa v prípade kúpnopredajných zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností vyžadovala na účinnosť registrácia štátnym notárstvom, okrem prípadov, keď išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy vlastnícke právo nadobudol Československý štát, teda na nadobudnutie platnosti a účinnosti zmluvy sa nevyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom, preto predmetná kúpna zmluva je účinná aj bez registrácie.
22. Žalovaný tiež v rámci obrany tvrdil, že už jeho právna predchodkyňa nadobudla k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo aj vydržaním. V zmysle § 134 ods. 1 Obč. zákonníka vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak oprávnený držiteľ má nehnuteľnosť v držbe po dobu 10 rokov. Žalovaný v tomto smere uvádzal, že už niekedy v roku 1986, teda po uzavretí kúpnej zmluvy, jeho matka vybudovala na týchto parcelách oplotenie a mala za to, že to čo je za oplotením, jej vlastnícky patrí. V tomto ju utvrdzovala aj skutočnosť, že ani zo strany žalobcu, ani jeho právneho predchodcu, nikto nenamietal, že užíva aj tú časť pozemkov, ktorá bola predmetom odpredaja. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je predovšetkým skutočnosť, že držiteľ je oprávnený, teda tak, ako to vyplýva z ust. § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Podľa názoru súdu už táto podmienka nebola zo strany právne predchodkyne žalovaného splnená, pretože matka žalovaného si bola vedomá, že predmetnú časť týchto pozemkov odpredala na základe kúpnej zmluvy, za čo jej bola vyplatená aj kúpna cena. Skutočnosť, že následne si oplotila aj pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a tieto ďalej užívala, nezakladá jej dobromyseľnosť.
23. Naviac v danom prípade k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním bráni aj ust. § 134 ods. 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb. V zmysle článku 4, ods. 1, Ústavy SR, vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Obdobná úprava platila aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy, keď bola účinná Ústava ČSSR (Zákon č. 100/1960 Zb.), čo vyplýva z ust. článku 10, ods. 1. Medzi stranami bolo sporné, či predmetné pozemky sú súčasťou vodného toku, avšak o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté príslušným správnym orgánom, a to Okresným úradom Poprad, odbor životného prostredia, ktorý vyššie cit. rozhodnutím rozhodol, že sporné pozemky sú v súčasnosti vodným tokom - súčasťou vodnej stavby
- úpravy vodného toku. Na tomto rozhodnutí nič nezmenilo ani podanie správnej žaloby zo strany žalovaného, keďže krajský súd vyššie cit. rozsudkom žalobu zamietol. Na základe uvedeného je zrejmé, že aj v prípade, ak by zo strany žalovaného, resp. jeho právnej predchodkyne, boli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nemohli takýmto spôsobom nadobudnúť predmetné pozemky do vlastníctva, pretože ide o veci, ktoré môžu byť iba vo vlastníctve štátu.
24. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalovaného kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na Československý štát, ktorý je právnym predchodcom žalobcu a ani následne nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k týmto pozemkom, preto ku dňu smrti nemohla byť vlastníčkou týchto pozemkov, a teda ani žalovaný nemohol nadobudnúť dedením vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného súd má za to, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o tom, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol jeho právny predchodca na základe riadne uzavretej a účinnej zmluvy, a preto žalobe vyhovel.
25. Žalovaný doručil súdu dňa 9.4.2018 návrh na prerušenie konania, keď žiadal, aby bolo konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia o kasačnej sťažnosti, ktorú podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. XS/XX/XXXX-XX zo dňa 29.9.2017. V zmysle § 164 CSP súd môže prerušiť konanie, ak prebieha súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V danom prípade sa v správnom konaní riešila otázka, či sporné pozemky sú vodným tokom, o ktorej však bolo právoplatne rozhodnuté príslušným správnym orgánom. Taktiež bolo právoplatne rozhodnuté o správnej žalobe, ktorú podal žalovaný voči rozhodnutiu správneho orgánu. Žalovaný síce podal voči rozsudku Krajského súdu v Prešove kasačnú sťažnosť, avšak kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok a žalovaný ani v sťažnosti nežiadal priznať odkladný účinok, teda tak rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je právoplatné, a preto nie je daný dôvod na prerušenie konania. Na základe týchto skutočností súd v zmysle § 162 ods. 3 CSP návrh na prerušenie konania zamietol.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).