Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/95/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F.. I. V., J.. XX.X.XXXX, G.H. XX, G., zastúpeného: M. H. Z.. Z. Z., N..V..Q.., V.U. X, G., F.: XX XXX XXX, proti žalovaným: X/ F.. S. H., J.. X.X.XXXX, Š. X, N. Z., X/ N. D. N..V..Q.., Y. X, G., F.: XX XXX XXX, obaja zastúpení: M. H. I. &. K., N..V..Q.., Ž. XD, H., F.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -91, zo dňa 3.5.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „D.“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 3159 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je vedený Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor pre okres K., obec N. Z., katastrálne územie N. Z., zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1 k celku; žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa uvedeného určenia domáhal po pripustení zmeny žaloby; pôvodne sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.8.2020 označenej ako I.-XXXX/XXXX. Podľa žaloby žalovaná 1/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného 2/, pričom nebolo rešpektované predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosť v okrese K., obec N. Z., katastrálne územie N. Z., zapísaná na LV č. XXXX ako parcela registra D., parcelné číslo XXXX/X, o výmere 3159 m2, druh pozemku - orná pôda, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu (v podiele 1) a žalovaného 2/ (v podiele 1). Rozhodnutím č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 21.8.2020 Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2020 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1 k celku.

4. Predkupné právo v zmysle umožňuje spoluvlastníkovi kúpiť podiel iného spoluvlastníka skôr, než ho ponúkne na predaj inej osobe. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti; jeho predkupné právo bolo porušené tým, že žalovaná 1/ mu pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na žalovaného 2/ neponúkla kúpu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak žalobca žiada určiť, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná 1/, tak sa domáha vrátenia právneho stavu veci a opätovnej možnosti využitia predkupného práva, ktoré

nebolo rešpektované. Jeho súčasné neisté právne postavenie sa stane znovu istým. Zároveň žalobca iba požadovaným určením a rozhodnutím súdu môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv na príslušnom liste vlastníctva. Súd prvej inštancie preto vyjadril presvedčenie, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem ( ), nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného predpisu ().

5. Po tomto závere sa súd prvej inštancie zaoberal samotným skutkovým stavom veci a jej právnym posúdením. Uviedol, že pokiaľ dôjde k porušeniu predkupného práva a spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na inú osobu, t.j. uzavrie kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu, ide o relatívne neplatný právny úkon; považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá ( ). Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu dotknutou osobou sa premlčuje. Trojročná premlčacia doba sa počíta odo dňa nasledujúceho po relatívne neplatnom právnom úkone, čo je v tomto prípade dátum 15.08.2020. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným právnym úkonom dotknutej osoby, ktorý smeruje voči tomu, kto relatívnu neplatnosť spôsobil. Zákon neurčuje formu dovolania sa, ale z hľadiska právnej istoty sa odporúča forma písomná. Momentom dôjdenia dovolania sa adresátovi končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť. Žalobca dňa 21.3.2022 adresoval žalovanej 1/ výzvu na preukázanie ponuky predkupného práva. Z jej obsahu je zrejmé, že žalobca poukazuje na porušenie jeho predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ na žalovaného 2/ a upozorňuje ju na skutočnosť, že sa bude domáhať ochrany svojho práva na súde v prípade, že žalovaná 1/ v lehote 7 dní od doručenia výzvy nepreukáže, že si svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi splnila. Žalovanej 1/ bola výzva doručená dňa 25.3.2022. Tento jednostranný právny úkon žalobcu, realizovaný prostredníctvom právneho zástupcu, je dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý v premlčacej lehote bol doručený žalovanej 1/. Kúpna zmluva zo dňa 14.8.2020 sa preto dňom 25.3.2022 stala neplatnou. Neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2020 znamená, že zmluva nespôsobila právne účinky a teda nedošlo platne k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ na žalovaného 2/. Právny stav platný pred uzavretím kúpnej zmluvy zostáva zachovaný, t.j. žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, parcela registra D., orná pôda, parcelné číslo č. XXXX/X o výmere 3159 m2, zapísanej na LV č. XXXX a to v podiele 1.

6. K námietkam žalovaných 1/ a 2/ súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vysvetlil a zdôvodnenie jeho existencie považuje za dostatočné. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovaní 1/ a 2/ namietali, že takéto určenie neponúka žiadne riešenie. Žalobca preto zmenil petit žaloby a riešenie ponúkol v tom, že žiadal určiť vlastnícke právo žalovanej 1/. Žalovaní 1/ a 2/ namietali, že takýmto určením sa právny stav iba vracia späť a nerieši sa. Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť ochrany spoluvlastníka veci podľa spočíva v možnosti domôcť sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým boli jeho spoluvlastnícke práva dotknuté. Žalobca inú zákonnú možnosť nemal, ak k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ došlo bez jeho účasti, vedomosti a participácie. Právny stav sa vracia do momentu, kedy žalobca bude môcť využiť svoje zákonom garantované predkupné právo a rozhodnúť sa, či kúpi, alebo nie, spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ v prípade, že ho bude chcieť opätovne previesť. Žalovaní 1/ a 2/ namietali, že nikto nemôže nútiť spoluvlastníka veci, aby zotrval v spoluvlastníctve veci. Súd prvej inštancie potvrdil pravdivosť uvedeného s tým, že žalovaná 1/ má naďalej možnosť previesť svoj spoluvlastnícky podiel, avšak za súčasného zachovania práv iného spoluvlastníka.

7. Súd prvej inštancie teda posúdil žalobu ako dôvodnú a určil, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „D.“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 3159 m2, druh pozemku orná pôda, ktorý je vedený Okresným úradom K., katastrálny odbor pre okres K., obec N. Z., katastrálne územie N. Z., zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa .

8. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa a a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

9. Nestotožnili sa s procesno-právnym posúdením žaloby, ktorou sa žalobca domáhal tzv. spätného určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ z dôvodu porušeného predkupného práva pri prevode nehnuteľnosti medzi žalovanými 1/ a 2/. Procesnú prípustnosť žaloby rozporovali v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 26.5.2010, podľa záverov ktorého

„jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti zmluvy mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Súčasne však majú záujem zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho podielu. Práve v takejto situácii ich však zaťažuje dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, teda odôvodnenie, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal namiesto povinného nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie určovacím výrokom. Takýmto rozhodnutím by totiž došlo k neprípustnému požadovaniu, aby podielový spoluvlastník, ktorý má záujem svoj podiel previesť v spoluvlastníckom vzťahu zotrval a teda ani nemohol tento svoj spoluvlastnícky podiel predať a teda v takejto situácii nakladať s predmetom svojho vlastníctva.“

10. Uviedli, že žalobca v konaní neprejavil vôľu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Z uvedeného konkludentne vyplýva, že nemá záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Práve v takomto prípade by aj v zmysle označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR malo jedine žalobcu zaťažovať dôkazné bremeno, ktorého predmetom je preukázanie, z akého dôvodu nesúhlasí so vstupom žalovaného 2/ do okruhu podielových spoluvlastníkov spoločnej veci. Predmetné však žalobca v tomto sporovom konaní nepreukázal, čím dôkazné bremeno uložené mu v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR neuniesol.

11. Podľa žalovaných je tak zrejmé, že žalobca na jednej strane nemá záujem sám sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, no zároveň bráni žalovanej 1/ v prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu. Vzhľadom k tejto skutočnosti považovali konanie žalovaného (správne žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve, a ním vykonanú námietku relatívnej neplatnosti za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je absolútne neplatné v zmysle , respektíve za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa .

12. Opätovne dali do pozornosti námietku absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Pre možnosť tvrdenia, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Navyše v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.11.2008, sp. zn. platí, že: ,,Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva...“. Rovnaké konštatovanie zaujal aj napríklad komentár k od vydavateľstva C.H.Beck, a to konkrétne v stati pojednávajúcej o , konkrétne v časti V. určovacia žaloba, bod 4 - naliehavý právny záujem, z ktorého vyplýva: „Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti.“

13. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že žalobcovi v prejednávanej veci prislúchala aj iná možnosť ochrany svojich porušených práv a to konkrétne žaloba o nahradenie prejavu vôle v zmysle , pričom žalobcovi nič nebránilo domáhať sa od žalovaného (2/ - pozn. odvolacieho súdu) ponúknutia spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu, na kúpu. Práve takouto žalobou by žalobca natrvalo odstránil sporné skutočnosti medzi stranami. Naopak, práve konaním žalobcu, na základe ktorého došlo k vydaniu rozsudku v predmetnej veci vznikol právny stav, kedy žalovanej 1/ naďalej nič nebráni opätovne previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Rozhodnutie v nadväznosti na (podľa názoru žalovaných procesne neprípustnú) podanú žalobu tak vytvára priestor pre ďalšie spory, čo je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom povahy určovacej žaloby podľa .

14. Výrok napádaného rozhodnutia podľa názoru žalovaných obchádza súčasnú koncepciu typov žalôb, prípustných podľa . Podanie (no najmä vyhovenie) tzv. spätnej určovacej žaloby popiera zmysel a účel právnej normy upravujúcej nároky, ktorých sa je možné domáhať podanou žalobou. Mali za to, že (aplikujúc ) rozhodnutie súdu, ktorým pri prevode spoluvlastníckeho podielu bez predchádzajúcej ponuky spätne určí pôvodného predávajúceho za vlastníka nehnuteľnosti je

v rozpore so zmyslom a účelom koncepcie určovacích žalôb v zmysle , ako aj záujmom zákonodarcu vylúčiť nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Ak by naopak bolo v záujme zákonodarcu ponechanie možnosti domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy pri porušení predkupného práva, nič by mu nebránilo k zakotveniu v nadväznosti na za osobitný predpis, umožňujúci domáhania sa určenia právnej skutočnosti; k uvedenému však nedošlo. Pripustenie podanej žaloby a následné rozhodnutie súdu v jej zmysle tak považovali za rozporné s teleologickým výkladom , čo nie je v súlade ani s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít SR. Žalobcovia označili podanú (tzv. spätnú určovaciu) žalobu za žalobu na určenie právnej skutočnosti prezlečenú na prvý pohľad do procesne prípustného šatu, avšak vykazujúcu zjavné znaky popierania zmyslu a účelu . V tomto smere preto naďalej videli dôvody na zamietnutie podanej žaloby, t.j. z dôvodu procesnej neprípustnosti.

15. Žalovaní ďalej v odvolaní namietli porušenie práva na spravodlivý proces. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa došlo viacerými postupmi súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa na žiadnom mieste nezaoberá ich argumentáciou týkajúcou sa procesnej neprípustnosti žaloby podanej v predmetnej veci, a to s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Žalovaní predmetné skutočnosti (ktoré sú aj obsahom odvolania) v konaní viackrát namietali, avšak súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení s týmito podstatnými argumentami nevysporiadal.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ žalovaní namietajú, že napadnutým rozsudkom vyvolal stav, v rámci ktorého žalovanej 1/ nič nebráni opätovne previesť vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku na tretiu osobu, tak takýto stav zamýšľal vyvolať od počiatku. Jeho úmyslom nebolo brániť vstupu tretej osoby do podielového spoluvlastníctva tak, ako to žalovaní opakovane uvádzajú. Domáha sa len ochrany a zachovania svojho porušeného predkupného práva, ktoré v rámci režimu podielového spoluvlastníctva k veci tvorí súčasť vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka. Žalovanej 1/ nič nebráni nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve a opätovne scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku, ale so zachovaním predkupného práva voči žalobcovi. Absolútne sa tak nemožno stotožniť so záverom žalovaných, že žalobca procesne neprípustnou žalobou v rozpore s preventívnym účelom určovacej žaloby vytvoril priestor pre vznik ďalších sporov a podanie žalôb. Žalobca totiž dosiahol vopred zamýšľaný konečný stav, kedy bude pri prípadnom budúcom prevode vlastníckeho práva žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu podielu na pozemku žalobca oprávnený si prednostne uplatniť predkupné právo k ponúkanému podielu a až následne po jeho odmietnutí bude možné ponúknuť podiel na nehnuteľnosti na kúpu tretím osobám. Nestotožnil sa tak ani s tvrdením, že jeho konanie bolo v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve.

17. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že z jeho konania konkludentne vyplýva jeho nezáujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ k pozemku. Nakoľko sa domáha zachovania jeho porušeného predkupného práva, toto je pripravený si aktívne uplatniť pri prípadnom budúcom zámere žalovanej 1/ scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku. Práve protiprávne konanie žalovaných nesplnením ponukovej povinnosti žalovanej 1/ pripravilo žalobcu o možnosť svoje predkupné právo využiť a prejaviť tak záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ za odplatu. Úmyslom žalobcu tak nebolo zabrániť vstupu tretej osoby do podielového spoluvlastníctva ani nútiť žalovanú 1/ zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, ale po celý čas sa len domáha ochrany svojho práva, ktoré mu zákon explicitne priznáva.

18. V zmysle vyššie uvedeného sa žalobca absolútne nestotožnil s tvrdením žalovaných, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy možno označiť pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi za absolútne neplatné. Práve naopak možno vznesenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu označiť za výkon práva, ktorý požíva právnu ochranu. Pri porušení svojho predkupného práva mal žalobca tri možnosti, ako sa účinne brániť:

a) namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa v spojení s , b) domáhať sa u žalovanej 2/, aby mu ponúkla nehnuteľnosť za rovnakých podmienok na predaj dohodou alebo žalobou na nahradenie prejavu vôle alebo

c) ponechať si zachované predkupné právo voči žalovanej 2/ podľa ; uvedené zákonné možnosti sú pritom alternatívne a použitie jednej z nich vylučuje využitie zvyšných možností. Žalobca uprednostnil právo domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko považoval a za lex specialis, kým sa použije len analogicky. Nakoľko sa tak žalobca nemôže okrem použitého procesného postupu domáhať ochrany svojho práva inou právnou cestou, mal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/ za zachovaný.

19. Vo vzťahu k námietke relatívnej neplatnosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010, sp. zn. (zákon neustanovuje formu dovolania sa relatívnej neplatnosti; dovolanie relatívnej neplatnosti nadobúda účinky momentom dôjdenia dovolania sa neplatnosti do sféry účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu; rozhodnutie súdu v tejto veci by nemalo konštitutívne účinky a preto možno neplatnosť kúpnej zmluvy ustáliť aj bez rozhodnutia súdu). Nakoľko sa podaním pôvodnej žaloby a jej následným doručením žalovaným žalobca úspešne dovolal relatívnej neplatnosti a vyvolal želané účinky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, obnovil sa pôvodný vlastnícky vzťah žalovanej 1/ k pozemku. Napriek tomu, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti žalobcom nastal želaný následok, príslušný kataster nehnuteľností by napriek tejto skutočnosti vecné právo z nadobúdateľa spätne na prevodcu nezapísal a to až do predloženia súdneho rozhodnutia, keďže kataster nehnuteľností ako správny orgán nie je vecne oprávnený posúdiť občianskoprávny spor a toto posúdenie zákon kompetenčne zveruje výlučne všeobecným súdom. V zmysle toho tak bol žalobca nútený zmeniť svoj žalobný petit na určenie vlastníckeho práva svedčiaceho žalovanej 1/, aby tak mohli nastať aj vecnoprávne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti v katastri nehnuteľností. Táto skutočnosť následne neodňateľne preukazuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/ k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, nakoľko takýto rozsudok je jediným podkladom na zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Prvostupňový rozsudok má pritom len deklaratórnu povahu, pričom konštitutívne účinky malo práve dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ergo súd len vlastnícke právo žalovanej 1/ potvrdil a skonštatoval už pred rozhodnutím súdu existujúci právny stav.

20. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy bolo vylúčené podanie žaloby na nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa. Nakoľko po vyvolaní neplatnosti kúpnej zmluvy nadobúdateľ stratil vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na pozemku, nemožno sa už potom od „nevlastníka“ domáhať prevodu vlastníckeho práva. Zákonné ustanovenia o možnosti žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa sa použijú aj tak len analogicky a žalobca tak mal zato, že je povinný prednostne sa v zmysle právnej úpravy lex specialis v uvedenej v v spojení s domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu medzi prevodcom a nadobúdateľom a po úspešnom dovolaní sa následne domáhať určenia vlastníckeho práva prevodcu.

21. S poukazom na skutočnosť, že žaloba na určenie právnej skutočnosti podľa je z hľadiska ochrany žalobcu vylúčená pre jej procesnú neprípustnosť, je žaloba na určenie vlastníctva žalovanej 1/ prostredníctvom po vznesení námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy jedinou účinnou možnosťou žalobcu brániť svoje porušené predkupné právo, čím je naliehavý právny záujem na rozhodnutí v merite veci neodňateľne opätovne daný. Žalobca v konaní postupoval procesne správne a závery žalovaných o žalobe na určenie právnej skutočnosti prezlečenej do procesne prípustného šatu prijaté v ich spoločnom odvolaní možno odmietnuť ako neoprávnené. Snažil sa dosiahnuť zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, ktorý nastal po dovolaní sa relatívnej neplatnosti a nezodpovedá údaju o vlastníkovi zapísanom v katastri nehnuteľností. Právna teória sa pri ochrane práv zapísaných vo verejnom registri odkláňa od doktríny preventívnej povahy určovacích žalôb, keď priznáva, že určovacia žaloba môže slúžiť aj na ochranu už porušeného práva.

22. K námietke žalovaných, že nedostatočné odôvodnenie spôsobilo porušenie ich ústavného práva na spravodlivý súdny proces, ich žalobca odkázal na bod 11. a tiež 15. rozsudku, ktorý sa osobitne venuje námietkam vznesenými žalovanými; súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a v zmysle toho možno poznámku žalovaných, že súd úmyselne opomenul v odôvodnení námietky žalovaných za účelom rozhodnúť tak ako rozhodol, považovať sa irelevantnú.

23. Žalovaní v replike k vyjadreniu žalobcu dali do pozornosti, že predmetná právna vec vedená pod sp. zn. je čo do svojej skutkovej stránky takmer totožná s právnou vecou prejednávanou Najvyšším súdom pod sp. zn. , kde Najvyšší súd SR vyjadril odlišný právny názor od názoru, ktorý zastáva vo svojom vyjadrení žalobca, a ktorý bol súdom prvej inštancie prevzatý v rámci výroku a odôvodnenia napádaného rozhodnutia. Závery citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to najmä poukaz na nemožnosť bezvýnimočného použitia inštitútu určovacej žaloby, najmä v prípade ak žalobca určovacím rozsudkom v podstate núti podielového spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu (a neponúka žiadne alternatívne riešenie napríklad vo forme záujmu o nadobudnutie vlastníckeho práva k prevedenému spoluvlastníckemu podielu, respektíve zároveň neuvádza žiadne dôvody „prečo nemá záujem byť v podielovom spoluvlastníctve s nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu“ a „prečo požaduje zotrvanie pôvodného spoluvlastníka v spoluvlastníckom vzťahu“) sú podľa žalovaných na túto právnu vec v plnom rozsahu aplikovateľné.

24. Žalovaní mali za nesporné, že aj keď hmotnoprávne normy priznávajú oprávnenému z predkupného práva jednotlivé nároky (ktoré žalobca popisuje v ním podanom vyjadrení), tak pri voľbe jedného z nárokov je potrebné zvažovať jeho uplatnenie v nadväznosti na skutkové okolnosti danej právnej veci. Podľa ich názoru ak má žalobca konkrétne skutkové argumenty, na základe ktorých je možné odôvodnene predpokladať, že nebude mať záujem o spoluvlastnícky vzťah s nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu, je na mieste pripustiť podanie určovacej žaloby. V predmetnej právnej veci však zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu konkrétnych argumentov, respektíve dôkazov, ktoré by s poukazom na citované rozhodnutie NS SR sp. zn. zakladali dôvodnosť určovacej žaloby. Žalobca mal v tejto veci postupovať žalobou o nahradenie prejavu vôle, ktorá by efektívnejším spôsobom zabezpečila jeho nárok a zamedzila by súčasnému stavu nútenia žalovanej 1/ v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve.

25. Skutočnosť, že žalobca sa svojim vlastným konaním (dovolaním sa relatívnej neplatnosti) vystavil stavu, kedy úspešne nemôže požadovať nahradenie prejavu vôle, nie je podľa názoru žalovaných dôvodná. Žalobca mal už v čase uskutočňovania predmetného právneho úkonu (dovolávania sa relatívnej neplatnosti) myslieť na dôsledky takéhoto konania, a ďalšiu možnosť uplatnenia svojich nárokov súdnou cestou. Spomenuté tvrdenie naberá o to viac na dôvodnosti v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca už bol v čase dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zastúpený kvalifikovaným zástupcom - advokátom.

26. Záverom vyjadrenia žalovaní opätovne odkázali na argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní, týkajúcu sa skutočnosti, že žalobca podanou žalobou obchádza účel a zmysel právnej normy - , keď sa domáha spätného určenia vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ (v zmysle písm. c) citovaného ustanovenia), nakoľko domáhanie sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (ako právnej skutočnosti) nie je s poukazom na a možné. Aj keď je zo znenia podanej žaloby (na podklade jej zmeny) zrejmé, že po formálnej stránke je žaloba prípustná, nakoľko sa žalobca domáha určenia či tu právo je alebo nie je, poukázali na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou snaží navodiť úplne rovnaký stav, ako mal v úmysle navodiť pôvodne podanou určovacou žalobou v zmysle písmena d) spomenutého ustanovenia, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Práve v tomto prípade je podľa názoru žalovaných potrebné nazerať na podanú žalobu nie len v súvislosti s gramatickým výkladom , ale je potrebné brať do úvahy aj systematický a teleologický výklad právnej normy, teda úmysel zákonodarcu vylúčiť určovaciu žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva. Žalobcom podaná žaloba v plnom rozsahu napĺňa špecifikáciu a náležitosti takej určovacej žaloby, ktorú mal zákonodarca v úmysle prijatím nového procesnoprávneho kódexu vylúčiť, pričom zo strany žalobcu bola následne len formálne prevedená do na oko prípustnej podoby. Konanie žalobcu je tak v priamom rozpore so zmyslom a účelom .

27. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaných citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.5.2010, sp. zn. : „K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ) platne ju nenadobudol.“ V zmysle uvedeného tak zotrval na dôvodnosti podanej žaloby, pričom určovaciu žalobu na určenie vlastníckeho práva mal za procesne prípustnú. Podľa žalovaných sa mal hneď od začiatku vydať cestou podania žaloby o nahradenie prejavu vôle voči nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Uvedené riešenie bolo však len jednou z troch možností, ktoré zákon žalobcovi na ochranu porušeného predkupného práva ponúka. Nakoľko ide o zákonné možnosti oprávneného z predkupného práva, výber jednej z možností prislúcha výlučne oprávnenému na základe jeho voľnej úvahy. Žalobca vyjadril domnienku, že nakoľko možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy vyplýva z lex specialis právnej úpravy vecného predkupného práva a domáhanie sa nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa či ponechanie si predkupného práva voči nadobúdateľovi sa uplatnia ako právna úprava len analogicky, oprávnený z porušeného predkupného práva by mal prednostne využiť práve možnosť domáhania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu sa už po dovolaní sa relatívnej neplatnosti nemožno domáhať nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa alebo si predkupné právo voči nemu ponechať, keďže mu vlastnícke právo neprislúcha. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpna zmluva nadobudla charakter od počiatku absolútne neplatného právneho úkonu a teda na nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti platne neprešlo. Z uvedeného dôvodu sa tak žalobca môže domáhať uplatnenia predkupného práva už len splnením ponukovej povinnosti od skutočného vlastníka, t.j. žalovanej 1/, pri budúcom prevode. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti a doručení tohto hmotnoprávneho úkonu do sféry dispozície účastníkov kúpnej zmluvy je tento spôsob jedinou možnosťou. Na ochranu porušeného predkupného práva a možnosť si ho voči žalovanej 1/ pri zamýšľanom budúcom prevode vlastníckeho riadne uplatniť bolo však potrebné domáhať sa žalobou určenia vlastníckeho práva žalovanej 1/.

28. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaných, že ide o spätné určenie vlastníckeho práva žalovanej 1/. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti spôsobilo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy od počiatku a návrat do právneho stavu pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Uvedené znamená, že žalovaná 1/ neprestala byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ergo nemôže ísť o spätné určenie jej vlastníckeho práva. Rozsudok súdu pri určení vlastníckeho práva žalovanej 1/ má deklaratórny účinok a len potvrdzuje už existujúce vlastnícke právo; v žiadnom prípade sa vlastnícke právo rozsudkom súdu nanovo nezakladá. Takéto rozhodnutie súdu zosúladí právny stav so stavom skutkovým a následne bude slúžiť ako podklad k zápisu zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností. Príslušný katastrálny odbor okresného úradu ako správny orgán nie je pritom oprávnený riešiť otázku spornosti vlastníckeho práva, nakoľko túto zákon výlučne zveruje do kompetencie všeobecných súdov. Bez existencie takéhoto rozhodnutia by tak v katastri nehnuteľnosti zotrval pri spoluvlastníckom podiele na nehnuteľnosti zápis žalovaného 2/ ako de facto vlastníka, pričom právne vlastnícke právo k tomuto spoluvlastníckemu podielu prislúcha aj naďalej žalovanej 1/. V zmysle rímskej zásady nemo plus iuris nie je pritom žalovaný 2/ oprávnený nehnuteľnosťou disponovať, podľa nesprávneho katastrálneho zápisu bez zosúladenia so skutočným stavom je však obmedzené aj právo žalovanej 1/ voľne s nehnuteľnosťou nakladať a to vrátane možnosti opätovne scudziť nehnuteľnosť v prospech žalovaného 2/. Uvedené jasne preukazuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovanej 1/. S poukazom na predchádzajúcu vetu by bez požadovaného rozhodnutia nastala neriešiteľná právna situácia a preto je záver žalovaných o procesnej neprípustnosti podanej žaloby neudržateľný.

29. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok v zmysle v spojení s verejne vyhlásil.

30. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 14.8.2020. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -67, zo dňa 22.11.2022, pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná 1/ je podielovým spoluvlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti v podiele 1. Napadnutým rozsudkom zmenenej žalobe vyhovel, keď mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pri porušení predkupného práva žalobcu, keď mu žalovaná 1/ pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 2/ tento neponúkla, a po dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, sa právny stav vracia do momentu, kedy žalobca bude môcť využiť svoje zákonom garantované predkupné právo a rozhodnúť sa, či kúpi, alebo nie spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ v prípade, že ho bude chcieť opätovne previesť. Žalobca iba požadovaným určením a rozhodnutím súdu môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckych práv na príslušnom liste vlastníctva. Súd prvej inštancie preto vyjadril presvedčenie, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem ( ), nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného predpisu ().

31. Žalovaní v odvolaní (pri nespornosti zisteného skutkového stavu veci) namietli absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, a to najmä s poukazom na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Pokiaľ podľa nich žalobca na jednej strane nemá záujem sám sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, no zároveň bráni žalovanej 1/ v prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu, je konanie žalobcu v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve; námietku relatívnej neplatnosti vykonanú žalobcom mali za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je absolútne neplatné v zmysle , respektíve za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa . Poukázali na inú možnosť ochrany porušených práv žalobcu, a to konkrétne na žalobu o nahradenie prejavu vôle v zmysle . Podľa žalovaných napadnutý rozsudok vytvára priestor pre ďalšie spory, čo je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom povahy určovacej žaloby podľa ; výrok napadnutého rozsudku podľa názoru žalovaných obchádza súčasnú koncepciu typov žalôb, prípustných podľa .

32. Napriek tomu, že slovenská právna úprava predkupného práva spoluvlastníkov je dlhodobo nemenná ( ), nesporne má mimoriadne stručný, rámcový charakter. Postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve ( až ) sa primerane vzťahujú aj na predkupné právo spoluvlastníkov. Týka sa to aj porušenia predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré ako súčasť podielového spoluvlastníctva prirodzene vedie k množstvu právnych sporov .... V tomto kontexte sa vyprofilovali nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom (treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( ), b/ možnosť domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby ( ); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa ( ), c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu ( ). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. Aj napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností, ich kumulácia je vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). V prípade rôznych súdnych žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta aj samotný zákonodarca v . Ostatné spôsoby nápravy odvodené od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny (individuálny) spôsob ochrany oprávneného vlastníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

33. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka možnosť dovolať sa buď relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle (pri popretí dôvodu neplatnosti domáhať sa na súde spravidla určenia neplatnosti právneho úkonu, prípadne určenia vlastníctva) alebo sa domáhať prevodu scudzeného podielu od nadobúdateľa za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby (ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa) alebo stav akceptovať a ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi. Každý z uvedených nárokov sleduje iný cieľ, pričom súbežné uplatnenie týchto nárokov je z povahy veci vylúčené.

34. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa

musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný) (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. ).

35. Aký prípadný procesný prostriedok ochrany oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva použije, závisí predovšetkým od toho, aký hmotnoprávny nárok sa rozhodne uplatniť. Zámer, ktorý oprávnený spoluvlastník chce v tomto prípade dosiahnuť, je spravidla zrejmý už z toho, aký hmotnoprávny úkon pri porušení predkupného práva využije. Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle , aby nastali účinky neplatnosti, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej. To platí aj v prípade, ak predmetom právneho úkonu je nehnuteľnosť a i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu, už vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti vecné právo. Po obsahovej stránke z prejavu vôle musí byť zrejmé jednak to, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje a jednak, v čom konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva (napr. že predávajúcim spoluvlastníkom bolo pri prevode spoluvlastníckeho podielu porušené jeho predkupné právo podľa ). Účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu (t. j. jeho neplatnosť) nastavajú okamihom dôjdenia prejavu vôle do dispozičnej sféry povinných osôb ex tunc, t. j. spätne ku dňu uzavretia právneho úkonu. Ak povinná osoba uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti popiera, prípadne povinné osoby odmietajú upraviť svoje vzájomné práva, vzniká tu medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov spornosť ohľadne neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu je potom podstatné predovšetkým to, či oprávnený spoluvlastník uplatneným procesným prostriedkom môže dosiahnuť odstránenie tejto spornosti. Ak účelom tohto špecifického oprávnenia úkonom dotknutej osoby je reparácia porušenia právnej povinnosti, potom z pohľadu naliehavého právneho záujmu je v prípade, ak predmetom kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť a na jej základe už bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa podstatné aj to, či výrok vyhovujúceho rozsudku môže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, ktorým sa obnoví pôvodný vlastnícky stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

36. V predmetnom spore sa žalobca ako opomenutý podielový spoluvlastník rozhodol uplatniť voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ osobitnú formu postihu za porušenie predkupnej povinnosti podľa . Dovolal sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.8.2020 (z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu bolo opomenuté a tým porušené jeho predkupné právo podľa ).

37. V dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy došlo k obnove pôvodného spoluvlastníctva, v danom prípade žalovanej 1/. V prípade, že by žalovaní 1/ a 2/ uvedenú skutočnosť akceptovali, t. j. urobili úkony smerujúce k zápisu spoluvlastníctva žalovanej 1/ do katastra nehnuteľností, nevznikol by nesúlad medzi zápisom v stave katastra nehnuteľností a právnym stavom. Na odstránenie tohto nesúladu slúži práve žaloba na určenie vlastníckeho práva (zhodne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ pri neplatnosti kúpnej zmluvy odmietajú upraviť vzájomné práva. Medzi žalobcom ako právnym úkonom dotknutou osobou a žalovanými tu nepochybne došlo k spornosti ohľadne následkov neplatnosti kúpnej zmluvy, čím zostalo sporné aj to, či žalovaná 1/ je po dovolaní sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odstránenie tejto spornosti žalobca mohol dosiahnuť práve uplatnením procesného nástroja formou žaloby o určenie, že žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Predmetnou určovacou žalobou uplatnenou žalobcom teda možno teda dosiahnuť odstránenie spornosti, ku ktorej došlo medzi účastníkmi právneho vzťahu (a odstránenie nesúladu medzi zápisom v stave katastra nehnuteľností a právnym stavom), bez toho, aby sa uvedenou

žalobou zbytočne vyvolávalo konanie, po ktorom by muselo nasledovať ďalšie súdne konanie (ako bez ďalšieho uviedli v odvolaní žalovaní). Žalobca tak v predmetnom spore má naliehavý právny záujem v zmysle na požadovanom určení, že spoluvlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti v podiele 1 je žalovaná 1/, keďže sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri (katastri nehnuteľností) so skutočným právnym stavom. Nie je preto dôvodná ani odvolacia námietka ohľadom obchádzania súčasnej koncepcie typov žalôb, prípustných podľa , výrokom napadnutého rozsudku.

38. Odvolacej argumentácii žalovaných smerujúcej k záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nemôže odvolací súd priznať úspech. Dovolací súd v označenom rozhodnutí (v ktorom sa vo všeobecnosti zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy) na jednej strane uvádza ako možnosti osoby dotknutej porušením predkupného práva dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa , alebo domáhať sa na nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu ponúknutia veci na kúpu podľa ; uzatvára, že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože (nadobúdateľ) ju platne nenadobudol. Na strane druhej dovolací súd v označenom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ostatní spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom (určenie neplatnosti zmluvy). Pri pripustení možnosti dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu však dovolací súd v označenom rozhodnutí nedáva odpoveď na otázku, ako by mala osoba dotknutá porušením predkupného práva postupovať po dovolaní sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Ak totiž zákon pripúšťa možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy, pričom súdna prax ustálila nemožnosť kombinácie nárokov pri porušení predkupného práva, bolo na mieste dať odpoveď aj na uvedenú otázku. Jej zodpovedaním sa však zaoberali následné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uviedol odvolací súd v zdôvodnení naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

39. Odvolací súd rovnako nemal za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných, že pokiaľ žalobca na jednej strane nemá záujem sám sa stať spoluvlastníkom nehnuteľnosti aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, no zároveň bráni žalovanej 1/ v prevode spoluvlastníckeho podielu na inú osobu, je jeho konanie v rozpore so zákazom nútenia podielového spoluvlastníka v zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve, a ním vykonaná námietka relatívnej neplatnosti za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je absolútne neplatné v zmysle , respektíve ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa . Ak totiž žalobca využil jednu zo zákonných možností pri porušení predkupného práva (práve žalovanou 1/, ktorá zmluvu uzavrela so žalovaným 2/), tak dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy bolo postupom súladným s a podanie predmetnej zmenenej žaloby výlučne následkom nesúhlasu žalovaných s následkom namietanej relatívnej neplatnosti zmluvy a ich nezáujmom na vyriešení danej spornosti.

40. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietli skutočnosť, že žalobcovi prislúchala aj iná možnosť ochrany porušených práv, a to konkrétne žaloba o nahradenie prejavu vôle v zmysle , pričom žalobcovi nič nebránilo domáhať sa od žalovaného 2/ ponúknutia spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom prevodu, na kúpu, tak odvolací súd odkazuje na vyššie uvedenú časť odôvodnenia, v ktorej uvádza možnosti oprávneného spoluvlastníka z predkupného práva pri porušení predkupného práva; súbežné uplatnenie týchto nárokov je z povahy veci vylúčené. Žalovaní tak síce majú pravdu v tom, že žalobca mal aj iné možnosti, ale bolo výlučne na žalobcovi, aký nárok z porušenia predkupného práva využije a bude uplatňovať. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom vytvára napadnutý rozsudok priestor pre ďalšie spory, ako tvrdia v odvolaní žalovaní. Ako totiž správne uvádzajú, žalovanej 1/ naďalej nič nebráni opätovne previesť svoj spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ k tomu však príde pri zachovaní predkupného práva žalobcu, tvrdenie o priestore pre ďalšie spory je bez reálneho základu.

41. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s procesnou argumentáciou strán sporu, vychádzajúc z konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, akých nárokov sa žalobca v konaní domáhal, aké dôkazné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany použili; ďalej vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vyjadril sa k procesu vykonaného dokazovania

a vysvetlil, ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje závery, vrátane záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, zrozumiteľne v napadnutom rozsudku odôvodnil, čím naplnil požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle . Odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vysporiadal sa s dôvodnosťou relevantných argumentov strán sporu, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).