Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-118-2019.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. A., N.. XX.X.XXXX, C. A. W. XX, okres K. N. V., štátna občianka SR, o zaplatenie 149,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 149,06 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118,70 EUR od 13.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.9.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 149,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118,70 Eur od 13.12.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 medzi postupcom: Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.08.2016 Zmluvu č. 3500159586, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 149,06 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 118,70 EUR, z riadneho úroku vo výške 6,84 EUR, z úroku z omeškania vo výške 3,77 EUR a z poplatkov vo výške 19,75 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 149,06 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 118,70 EUR a ostatného príslušenstva vo výške 30,36 EUR. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 13.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadrila.
4. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
5. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 30.4.2020, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.5.2020.
9. Súd žalobu posúdil na základe žalobcom predložených listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
10. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
16. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Raiffeissen BANK, a.s. a žalovaná uzatvorili na základe žiadosti zo dňa 16.8.2016 akceptovanej dňa 16.8.2017 zmluvu o pôžičke č. 3500159586, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 200,- EUR (č.l. 16 - 18), ktorý sa zaviazala žalovaná platiť v mesačných splátkach vo výške 31,24 %, s výškou ročnej úrokovej sadzby 27 %, pri RPMN 31,12 %, priemernej RPMN 31,71 %, výške odplaty 27 %, s dátumom prvej splátky 19.9.2016 a počtom splátok 7 a celkovou čiastkou, ktorú má klient uhradiť pri predpokladaných nákladoch vo výške 218,68 Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a cenník služieb.
19. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, právny predchodca žalobcu ju listom zo dňa 9.2.2017 vyzval na úhradu dlžnej sumy 82,15 Eur (č.l. 40). V zmysle výzvy sa žalovaná dostala do omeškania dňa 19.12.2016. Následne právny predchodca žalobcu žalovanej listom zo dňa 2.3.2017 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.3.2017 a vyzval ju na zaplatenie sumy 149,13 Eur (č.l. 19).
20. Právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s., ktorej odštepným závodom sa stala Raiffeisen bank, a.s.) postúpil zmluvou zo dňa 12.12.2017 na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, o čom žalovanú upovedomil listom zo dňa 9.1.2018. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 15) vyplýva identifikácia pohľadávky voči žalovanej, poskytnutá suma 200,- Eur, zostatok istiny vo výške 118,70 Eur, úroku vo výške 6,84 Eura, úroku z omeškaniai vo výške 3,77 Eura a poplatkov vo výške 19,75 Eura. Z uvedenej prílohy vyplýva aj skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 19.12.2016.
21. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd ďalej za preukázané, že dňa 23.6.2017 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, čo vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 7), prílohy k zmluve o postúpení (č.l. 14) a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017 (č.l. 55) doručovaného žalovanému dňa 6.7.2017.
22. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaná je dlžná na istine 118,70 Eur. Nakoľko sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 19.12.2016, žalobca jej úver zosplatnil dňom 18.3.2017.
23. V prvom rade súd konštatuje, že civilné sporové konanie je viazané zásadou kontradiktórnosti konania. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Túto povinnosť si v konaní žalobca nesplnil. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015). V prejednávanej veci je súd konštatuje, že žalobca nedostatočne preukázal svoje tvrdenia a nároky vyplývajúce zo žaloby. Nepreukázal súdu riadne odstúpenie právneho predchodcu žalobcu od zmluvy ani samotnú skutočnosť, kedy žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver a kedy sa reálne dostal do omeškania.
24. Odhliadnuc od týchto skutočností sa súd v prvom rade súd konštatuje, že uvedenú zmluvu posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 až 54 OZ) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník bol v postavení spotrebiteľa. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu na nebankovú spoločnosť z banky, súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené aj podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
25. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v danej veci žalobca je aktívne legitimovaný, nakoľko pohľadávka banky ako právneho predchodcu žalobcu bola na žalobcu postúpená v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
26. Súd následne preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj vrátane náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., keď vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Keďže žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprela, v priebehu konania nepreukázala, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom a žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe, ktorou si žalobca uplatňoval len dlžnú istinu vo výške 149,08 eur vyhovel a žalovanú zaviazal na jej zaplatenie.
27. Keďže žalovaná sa s úhradou dlžnej sumy dostala do omeškania, súd jej uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 13.12.2017 (počnúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky). Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Na základe uvedeného súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške vo výške 5 % ročne z istiny 118,70 eur od 13.12.2017 do zaplatenia.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, a tak mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.