Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/224/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, R. trieda XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova 69, Nitra, za účasti: Gestamp Nitra, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 255 374, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava a pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, 3/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690 a 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica o správnej žalobe zo dňa 21. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/036170 zo dňa 11. 10. 2017, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06. 03. 2017 bola správnemu orgánu prvého stupňa (Obec Lužianky) doručená žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu GESTAMP - Strategický park Nitra v rozsahu objektov SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel a SO 18 Komunikácie a spevnené plochy. Predmetnú žiadosť podal stavebník Gestamp Nitra, s. r. o., zastúpený spoločnosťou PROMT, s.r.o., miesto stavby Priemyselný park Nitra, katastrálne územie A., pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má stavba vybudovať v žiadosti uvedené, evidované na LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. A. je spoločnosť MH Invest, s.r.o. a vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX k. ú. A. je spoločnosť Nitra Invest, s.r.o.. V žiadosti sa okrem iného uvádza, že na stavbu Gestamp Nitra bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU- NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 02. 2017 a ktoré i žiadateľ pripojil, a tiež pripojil osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 k stavbe „Vybudovanie strategického parku“, ktorá je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

2. Následne správny orgán prvého stupňa (Obec Lužianky) vydal dňa 27. 03. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania na stavbu „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK“ v rozsahu stavebných objektov, ako sú uvedené v žiadosti o vydanie staveného povolenia. V oznámení správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 08. 11. 2016 bolo vydané rozhodnutie zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, lebo stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na realizáciou súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčeniach Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18. 04. 2017, podľa ktorého je stavba GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

3. Dňa 25. 04. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa stavebné povolenie č. j. 294/2017-02-Žá, ktorým sa na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolil stavbu „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK“ v rozsahu: SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel a SO 18 Komunikácie a spevnené plochy, pričom ako miesto stavby je uvedený priemyselný park Nitra, katastrálne územie A., parcelné čísla pozemkov vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o. a Nitra Invest, s.r.o.. V stavebnom povolení je uvedený účel - inžinierska stavba

- komunikácia s tým, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku bolo vydané Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Pre stavbu vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-03- F07.

4. Žalobca a Združenie domových samospráv podali proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Žalobca v odvolaní zo dňa 16. 05. 2017 poukázal na porušenie procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, SR, a stavebného zákona. Poukázal na to, že správnemu orgánu podal a písomne doručil vyjadrenie, pripomienky, stanoviská a námietky k stavebnému konaniu, pričom správny orgán sa nimi nezaoberal, a preto doručil opakovane námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania. Poukázal na to, že žiadal i o doručenie fotokópie celého správneho spisu.

5. Žalovaný (Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2017 zrušil rozhodnutie Obce Lužianky zo dňa 25. 04. 2017 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť, že sa stavebný úrad nevysporiadal s pripomienkami, stanoviskami a námietkami žalobcu a ani o nich nerozhodol. Bude potrebné zadovážiť nové záväzné stanoviská k stavebnému konaniu, kde je uvedená stavba GESTAMP

- STRATEGICKÝ PARK, zabezpečiť také vyjadrenie, v ktorom bude jednoznačne súlad, alebo nesúlad stavby s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 11. 2016.

6. Obec Lužianky v podaní zo dňa 11. 07. 2017 vydala „nové oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania“ na uvedenú stavbu, s označením stavebných objektov, parcelných čísiel katastrálneho územia ako v pôvodnom oznámení o začatí stavebného konania s poučením, že námietky a pripomienky môžu účastníci konania uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní od oznámenia doručenia, inak na ne neprihliadne. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza i záväzné stanovisko k stavebnému konaniu vydané dňa 13. 07. 2017 Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, podľa ktorého je stavba z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 08. 11. 2016.

7. Žalobca v podaní zo dňa 14. júla 2017 žiadal Obec Lužianky o poskytnutie informácií v zmysle a žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu č. 294/2017-Žá. Ďalším podaním zo dňa 21. 07. 2017 žalobca podal pripomienky, stanoviská a zásadné námietky k oznámeniu o začatí stavebného konania a vyjadril nesúhlas s vydaním stavebného povolenia. Namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie - povinné hodnotenie

podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ak takýto proces neprebehol, nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie, a to posudzovanie strategického parku ako celku. Pre investora a stavebníka Gestamp nebolo vydané žiadne osvedčenia o významnej investícii. Namietal, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania. Žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a stanovisko Slovenskej správy ciest. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený. Uvedené skutočnosti sa dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve a výrazne ho obmedzujú v jeho podnikateľskom zámere.

8. Obec Lužianky listom zo dňa 25. 07. 2017 odpovedala na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií podľa o zaslanie fotokópie spisu a vyčíslila náklady spojené s vyhotovením kópie, spolu v sume 661,50 eur s tým, že vyzvala žalobcu na ich úhradu.

9. Stavebný úrad vydal dňa 10. 08. 2017 stavebné povolenie č. 294/2017-10-Žá, ktorým povolil stavbu: GESTAMP - STRATEWGICKÝ PARK Nitra“ v rozsahu stavebných objektov: SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel. SOI 18 Komunikácia a spevnené plochy v katastrálnom území A., určil pre uskutočnenie stavby záväzné podmienky, a rozhodol o námietkach žalobcu a Združenia domových samospráv.

10. Žalobca podal proti rozhodnutiu zo dňa 10. 08. 2017 odvolanie, a to podaním zo dňa 06. 09. 2017, ktoré doplnil a opravil podaním zo dňa 14. 09. 2017

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

11. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OCDPK-2017/036170 zo dňa 11. 10. 2017 uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu - Obce Lužianky zo dňa 10. 08. 2017, spolu so spisovým materiálom a toto zmenil tak, že I. doplnil text do popisu stavebného objektu SO 16 Parkovisko osobných vozidiel nasledovne: „Vrchná vrstva parkoviska pre VIP - 5 kolmých odstavných stojísk o rozmeroch 7,3 x 2,5 m pred administratívnou budovou bude riešená použitím recyklovaných plastových vegetačných tvárnic“. Vo výroku II vymazal pôvodný text k bodu SO 18

- Komunikácie a spevnené plochy a na jeho miesto zapísal text nasledovne: „SO 18 Komunikácia a spevnené plochy - V rámci objektu SO 18 Komunikácie a spevnené plochy sa buduje prístupová účelová komunikácia do areálu, asfaltové spevnené plochy, betónové spevnené plochy a cestná váha“. Ďalej uviedol parametre účelovej komunikácie, ktorá bude napojená na rameno okružnej križovatky novonavrhovanej cesty do priemyselného parku. Vo výroku III v odôvodnení rozhodnutia na strane 20, bod 23.1.5 a na strane 23 bod 23.3.5 vymazal v texte slovo „vodopriepustné“. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia číslo 294/2017-10 Žá zo dňa 10. 07. 2017 zostali nezmenené. V odôvodnení rozhodnutia popísal skutkový stav a priebeh stavebného konania. V ďalšej časti sa venoval námietkam - žalobcu a Združenia domových samospráv. K námietkam žalobcu ohľadne jeho žiadosti o vyhotovenie kópie spisu v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že zo spisu nezistil, že žalobca žiadal o vyhotovenie kópie spisu a uviedol, že vybavenie žiadosti nie je predmetom tohto správneho konania. K porušeniu Aarhuského dohovoru, SR, a stavebného zákona uviedol, že nezistil porušenie citovaných právnych noriem. Ohľadom námietky, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to najmä strategického parku ako celku žalovaný uviedol, že predmetná stavba bola posúdená rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 a stavebný úrad je týmto rozhodnutím viazaný. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu Vybudovanie strategického parku, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme a ak ide o námietku o nesprávnej aplikácii ust. od. 2 stavebného zákona, v tomto prípade sú splnené podmienky podľa predmetného ustanovenia, lebo na stavbu bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, doplnené 22. 07. 2015. K ďalšej námietke, že parcely uvedené v osvedčení v kat. území A. a v napádanom rozhodnutí nie sú uvedené v predmetnom osvedčení Ministerstva hospodárstva SR uviedol, že medzičasom došlo

k reparcelizácii deleniu pozemkov na základe geometrických plánov, ktoré aj cituje, a parcely boli odčlenené z pôvodných parciel. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. , pričom uviedol, že do spisu nebolo doručené ani rozhodnutie o odkladom účinku tejto žaloby, ani samotné rozhodnutie správneho súdu, preto je týmto rozhodnutím viazaný. K námietke týkajúcej sa dopravného a kapacitného riešenia úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, zmene parametrov cesty I/64 v úseku Nitra - Zobor - Šindolka žalovaný uviedol, že stavba sa má realizovať v kat. území A., žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území W., je teda zrejmé, že pozemky v jeho vlastníctve nebudú uvedenou stavbou dotknuté. Dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní, nebolo predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. a riešenie územie Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenskou správou ciest. K správnemu procesnému postupu, že upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania poukázal na ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný nezistil porušenie podmienok stanovených v zákone. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Podanou žalobou zo dňa 21. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 10. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že Obec Lužianky (III.1) nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania s poukazom na ust. § 117b stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu mal rozhodovať ako vecne príslušný okresný úrad v sídle kraja, a to s poukazom na vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR. Vecne príslušným v tomto konaní je okresný úrad v sídle kraja. Okrem toho namietal, že na navrhovanú činnosť GESTAMP STRATEGICKÝ PARK NITRA nebolo vydané ani osobitné osvedčenie o významnej investícii, preto nie je možné preskakovať územné rozhodnutia na základe § 32 ods. 2 stavebného zákona.

13. V ďalšej časti svojej žaloby (III.2) poukazoval na vadnosť rozhodnutia, a to v tom, že došlo k porušeniu ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkou a to, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a ani kapacitne riešený a tiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017.

14. V záverečnej časti žaloby III.3 žalobca poukazoval na svoju námietku v stavebnom konaní, že stavebnému konaniu k tejto veci nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa týkajúce sa strategického parku ako celku. Poukázal na ust. uvedeného zákona a o prílohu č. 8 časti 9 Infraštruktúra, položka 15, kde sú v časti B upravené kritériá a zo zákona je povinné viesť zisťovacie konanie. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa a strategický park nebol posudzovaný.

IV. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 06. 2018 popísal priebeh administratívneho konania s tým, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ani okolnosti ako tie, s ktorými sa už ako odvolací orgán podrobne zaoberal v odvolacom konaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím.

16. K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol nasledovné:

- k námietke nepríslušnosti Obce Lužianky konať a rozhodnúť uviedol, že Obec Lužianky je príslušná vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. stavebného zákona v spojení s ust. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); územné rozhodnutie na uvedenú stavbu sa nevyžaduje a to na základe zákona stavebného zákona, lebo stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície

- Vybudovanie strategického parku, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich stavieb na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015, vydané podľa zákona č. 175/199 Zb.. K ďalšej námietke - nezákonnosti správneho konania spočívajúcej v tom, že úsek cesty I/64 s napojením na R1A nebol do vydania rozhodnutie dopravne a kapacitne riešený uviedol, že dopravné napojenie nie je premetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s realizáciou stavby. K ďalšej námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa žalovaný uviedol, že na stavbu bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania Okresným úradom, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017 a týmto rozhodnutím je viazaný. V tejto súvislosti poukázal i na súhlasné záväzné stanovisko OU-NR-OSZP3-2017/028775, z ktorého vyplýva, že povoľovaná stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov. K námietke týkajúcej sa porušenia Aarhuského dohovoru žalovaný mal za to, že táto námietka žalobcu nemôže obstáť. V stavebnom ako i odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti, vrátane žalobcu v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. V odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a nezistil žiadnu vadu. S námietkami sa riadne vysporiadal, a tieto vyčerpávajúco odôvodnil. Žalovaný vyjadril názor, že podaná žaloba a namietané skutočnosti majú šikanózny charakter a ide o zneužitie práva, a teda je daný dôvod na aplikáciu ust. v spojení s ust. . Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

17. Dňa 07. 05. 2018 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 04. 05. 2018 na pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené, že spoločnosť MH Invest, s.r.o. zabezpečuje výstavbu strategického priemyselného parku v Nitre, pre ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 v znení osvedčenia zo dňa 22. 07. 2015, ktoré sa týka aj stavby „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK NITRA“ v stavebnom konaní vedenom Obcou Lužianky. Spoločnosť bola v čase vydania stavebného povolenia vlastníkom väčšiny pozemkov v k. ú. Lužianky, ktorých sa predmetné stavené konania týkalo a je taktiež vlastníkom niektorých pozemkov, na ktorých je povolená a má byť realizovaná stavba na základe stavebného povolenia a bola i účastníkom stavebného konania.

18. K námietkam žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že s nimi nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené. V stavebnom konaní nebolo žalobcovi odopreté postavenie účastníka konania. Strategický park Nitra Sever ako celok bol posúdený v roku 2005 ani navrhovaná činnosť Priemyselný park Nitra - Sever. Zároveň boli posúdené viaceré navrhované činnosti v samostatných zisťovacích konaniach. K žalobe podanej žalobcom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 10. 02. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 11. 2016 poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie o podanej žalobe ani o priznaní odkladného účinku. Tiež poukázal na to, že stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom pozemok vo vlastníctve žalobcu nebudú stavbou nijako dotknuté a nejde ani o susedné pozemky.

19. K ďalšej námietke žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že stavebný úrad a žalovaný sú vydaným osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých. Stavebný úrad neporušil právny poriadok, postupoval v súlade so zákonom a stavebné povolenie obsahuje všetky zákonné náležitosti, bolo riadne doručené žalobcovi, pričom neboli porušené jeho ústavné ani procesné práva.

20. Uznesením č. k. - 102 zo dňa 29. 06. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ MH Invest, s.r.o., 2/ Združenie domových samospráv, 3/ Nitra Invest,

s.r.o. a 4/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.

21. K podanej žalobe sa ako účastník konania vyjadril pribratý účastní v rade 2/ Združenie domových samospráv v podaní zo dňa 14. 11. 2018. Poukázal na to, že stavebný úrad musí v stavenom konaní podľa § 62 ods. 1 skúmať, či územný plán resp. územný plán zóny obsahuje dostatočný zastavovací plán na overenie všetkých zákonných záujmov a práv účastníkov konania. V žiadnom prípade však nie je postačujúce zdôvodnenie, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , , sp. zn. , z ktorých citoval. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšej časti vyjadrenie uviedol, že ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh stavebného povolenia a to, zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávneného záujmy účastníkov, a teda vydané rozhodnutie je vydané v rozpore s § 32 správneho poriadku. Skonštatoval tiež, že podľa osvedčenia o strategickej investícii nie je spoločnosť Gestamp Nitra s.r.o. oprávneným subjektom podľa stavebného povolenia a z vydaného stavebného povolenia nevyplýva, že by povolená stavba bola súčasťou overenej strategickej investície. Vzhľadom na uvedené nie je prípustné oslobodenie od povinnosti predložiť k stavebnému povoleniu územné rozhodnutie. S poukazom na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR prezentoval názoru, že správny orgán je povinný reálne oboznámiť účastníka konania s podkladmi tak, aby sa mohol s nimi oboznámiť a následne svojim vyjadrením mohol reálne rozhodnutie správneho úradu ovplyvniť a už nesplnenie tejto skutočnosti je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobu považoval za dôvodnú a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť.

22. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. sa v podaní zo dňa 11. 11. 2019 vyjadrila už ako pribratý účastník konania, ktorým poukázal a na už vydané rozsudky Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktoré k svojmu podaniu i pripojila. Prezentovala názor, že ide o rozsudky, ktoré sú skutkovo obdobné prejednávanej veci. Žiadal, aby súd prihliadol na predložené rozhodnutia a v súlade s ust. žalobu žalobcu zamietol.

23. K správnej žalobe sa vyjadrila i spoločnosť Gestamp Nitra, s.r.o. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to podaním zo dňa 11. 11. 2019. Považovala rozhodnutia správnych orgánov za správne a zákonné a vydané v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. K niektorým žalobným dôvodom poskytla nasledovné vyjadrenie:

- k námietke vecnej nepríslušnosti uviedla, že predmetné rozhodnutia sa týkajú stavebných objektov, na ktoré sa vyžaduje vecná príslušnosť špeciálneho stavebného úradu. Je nepochybné, že mala konať Obec Lužianky. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa dopravného napojenia uviedla, že toto sa neriešilo v tomto stavebnom konaní, nebolo predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie. K námietke o neposudzovaní strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie považovala interpretáciu ust. zo strany žalobcu za neprávnu, lebo citovaného zákona sa nevyžaduje samostatné posudzovanie strategického parku, ako je tento definovaný v . Uviedla, že stavba bola posúdená a poukázala pritom na rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. 02. 2017. Stavebný úrad bol týmto rozhodnutím viazaný. V ďalšej časti vyjadrenia sa venovala aktívnej legitimáciu i žalobcu na podanie správnej žaloby. Mala za to, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , pričom žalobca sa nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. V závere poukázala na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky a poukázala na prevládajúcu rozhodovaciu prax týchto súdov v správnych veciach, predovšetkým zdôraznila princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia žalobe, ergo zrušenia správneho rozhodnutia. Žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

24. Na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2020 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca (ktorí predložili súdu Zámer Gestamp Nitra - str. 69 a 72), zástupkyňa žalovaného, zástupca spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratí účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili, predvolanie mali riadne vykázané a svoju neúčasť neospravedlnili.

25. Žalobca na pojednávaní predložil fotokópiu námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 (doručenú súdu dňa 25. 09. 2019 na pojednávaní v inej veci) proti senátu 11S Krajského súdu v Nitre v zložení JUDr. Vargová, JUDr. Šišková a JUDr. Kováčová. Uviedol, že táto námietka sa podľa jej obsahu vzťahuje i na toto konanie. Na tejto námietke zaujatosti proti JUDr. Vargovej a JUDr. Šiškovej trvá a námietku zaujatosti proti JUDr. Lenke Kostolanskej ako zastupujúcej členke senátu za JUDr. Martu Molnárovú nepodal.

26. Z predloženého podania - námietky zaujatosti (č. l. 320 - 321 v súdnom spise) zo dňa 25. 09. 2019 súd zistil, že sa jedná o totožnú námietku zaujatosti, ako žalobca podal v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. a sp. zn. , resp. v konaniach pod sp. zn. a sp. zn. . V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu správny súd poukazuje na predmetné podanie zo dňa 25. 09. 2019, v ktorom žalobca konkrétne uviedol, že námietku zaujatosti vznáša „v konaní a ako aj na október 2019 vytýčené pojednávania v konaniach a “, pričom tvrdil, že podľa obsahu sa uvedená námietka zaujatosti vzťahuje aj na konanie sp. zn. .

27. Námietka zaujatosti musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. a osobitné náležitosti v zmysle ust. 90 ods. 2 , pričom v prípade prebiehajúceho súdneho konania je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky konania. Žalobca nemôže očakávať, že súd vyhotoví fotokópie jeho námietky zaujatosti, v príslušnom súdnom registri vylustruje spisové značky konaní, ktoré sa týkajú žalobcu (a pritom súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover) a následne tieto fotokópie založí do vylustrovaných súdnych spisov. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku zaujatosti i v ostatných konaniach, ktoré sa vedú vo veciach jeho žalôb a ktoré napadli do senátu 11S, mal tak urobiť právne relevantným spôsobom, a nie vo fotokópii a bez uvedenia spisovej značky.

28. Správnemu súdu je taktiež z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že o námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 vznesenej žalobcom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. rozhodol Najvyšší súd SR uznesením v konaní pod sp. zn. zo dňa 02. 10. 2019 (doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 10. 2019) tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. .

29. Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní pod sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o totožnej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2018 vznesenej žalobcom tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitra JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. . Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyššie uvedených spisových značiek si správny súd pripojil a založil do súdneho spisu vedeného v tejto predmetnej veci (sp. zn. na č. l. 322 - 326, - 331). Na doplnenie je potrebné uviesť, že JUDr. Oľga Kováčová už toho času nie je sudkyňou Krajského súdu v Nitre.

30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. , , a . V uznesení v konaní pod sp. zn. zo dňa 07. 10. 2019 Najvyšší súd SR okrem iného uviedol: „Záverom najvyšší súd poučuje žalobcu, že v zmysle ust. , ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,- eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti, najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa pristúpi“.

31. Vzhľadom na totožnosť obsahu námietok vznesených žalobcom v podaní zo dňa 25. 09. 2019 v tomto konaní (sp. zn. ) a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. , ale predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že totožné námietky žalobcu (vznesené v jednom podaní, ktoré žalobca ďalej predkladá vo fotokópii) už boli predmetom posudzovania zo strany senátov Najvyššieho súdu SR a žalobcom namietané sudkyne neboli vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci, postupoval tunajší súd tak, že obsahovo totožné námietky už nepredložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR. Správny súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na veľký komentár k (T., Fečík, R., M. a kol), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca ( ). V kladnom prípade ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 21. 12. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 10. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

33. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa , vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa , vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

34. Podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce,

d/ územný plán zóny.

Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ( § 13). Podľa § 11 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

1g) až 27 v znení neskorších predpisov.

35. Podľa , , , o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti.

36. Podľa , o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy

pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2/ o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa , , vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( ), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa . Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

37. Podľa , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa , , vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa , , , účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa , , vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

38. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa . Podľa , , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie . Podľa , žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa , , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa , , , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

39. Žalobca v podanej žalobe (časť III., III.1 až III.3) proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11. 10. 2017 vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný, a to s poukazom na ust. 134 ods. 1 , v zmysle ktorého je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. . Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11. 10. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo netýkala tohto rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2017, teda povolenia stavby „ GESTAMP- STRATEGICKÝ PARK NITRA“ v rozsahu stavebných objektov SO 13 Cestná váha, SO 16 Parkovisko osobných vozidiel, SO 17 Parkovisko nákladných vozidiel, SO - 18 Komunikácie a spevnené plochy v katastrálnom území A..

40. V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom

na vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

41. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. .

42. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

43. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

44. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

45. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.

46. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

47. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

48. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná stavba sa realizuje v katastrálnom území A. na pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

49. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

50. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. , resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „GESTAMP Nitra“, ktorý predložila spoločnosť Gestamp Nitra, s.r.o. (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 11. 2016.

51. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. , teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého

rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52. V ďalej časti svojho rozsudku sa súd bude zaoberať jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu v podanej žalobe, ktorými je viazaný.

53. Žalobca v podanej žalobe namietal (III.1), že Obec Lužianky nie je vecne príslušným správnym orgánom vo veciach tohto stavebného konania s poukazom na ust. § 117b stavebného zákona, lebo ide o stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu a podľa názoru žalobcu mal byť vecne príslušný na konanie okresný úrad v sídle kraja.

54. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. ), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. . Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

55. Z administratívneho spisu súd zistil, že v žiadosti o vydanie stavebného povolenia, podanej dňa 06. 03. 2017, stavebník - Gestamp Nitra, s. r. o. uviedol, že stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, na pozemkoch uvedených v Osvedčení Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015 a ide o prístupové, účelové komunikácie a spevnené plochy - parkoviská v katastrálnom území A.. Uvedená skutočnosť, teda že ide o stavbu miestnych komunikácií v k. ú. A. nebola sporná. Podľa názoru žalobcu však bol vecne príslušný stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja z dôvodu, že ide o významnú investíciu podľa osobitného predpisu, a to podľa ust. § 117b stavebného zákona.

56. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy tak, že ust. určuje orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, a v ust. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov, pričom v odseku 4 uvádza, že pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Obec Lužianky v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 10. 08. 2017 uviedol, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa , v nadväznosti na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

57. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Obec Lužianky v predmetnej veci rozhodla dňa 10. 08. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 3a ods. 4 cestného zákona.

58. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Lužianky zo dňa 10. 08. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý v zmysle ust. 5 ods. 2 písm. a/ o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, a v zmysle , cestného zákona vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. Uvedené zákonné ustanovenie je uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 10. 2017, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu špecializovaného stavebného úradu Obce Lužiany. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v

predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

59. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.2 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe identifikovanej ako „GESTAMP - STRATEGICKÝ PARK NITRA“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 10. 08. 2017 i riadne zdôvodnil.

60. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.3 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

61. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov

62. V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „GESTAMP Nitra“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 11. 2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.

63. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.3 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pred stavebným konaním v predmetnej veci sa uskutočnilo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a

vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2016/030582-033-F07 zo dňa 08. 11. 2016, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „GESTAMP Nitra“, ktorú predložil navrhovateľ

- Gestamp Nitra, s. r. o. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. . (navrhovaná činnosť rieši výstavbu a prevádzku lisovacieho závodu na výrobu dielov pre automobilový priemysel a bude umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever severne od PP). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017, je teda právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. .

64. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 11. 10. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 20. 02. 2017). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovalo a stále existuje vyššie označené právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z uvedených dôvodov potom nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné.

65. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. , pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde.

66. Žalobca v podanej žalobe (časť II.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 10. 08. 2017 (stavebné povolenie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 11. 10. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

67. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v II. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“.

68. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v II. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s

ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

69. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol na pojednávaní dňa 20. 05. 2020 v predmetnej veci, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. v spojení s , preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal ani písomnými podaniami žalobcu, ktoré žalobca predložil na pojednávaní v predmetnej veci a argumentáciou v nich obsiahnutou.

70. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

71. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

73. O trovách spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Žalobca už v podanej žalobe označil za účastníka konania spoločnosť Gestamp Nitra, s. r. o., ktorú súd vyzval na vyjadrenie k žalobe. Správny súd uznesením č. k. -102 zo dňa 29. júna 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v tomto uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu zaslanú spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratým účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné spoločnosti Gestamp Nitra, s. r. o. a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

74. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.