Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/83/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: W. I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., I. XX, U. republika, v konaní zastúpeného: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovanému: Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o zaplatenie 899,80 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -66 zo dňa 13. 09. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 899,80 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11. 12. 2017 až do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. , (ďalej len „“) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, „do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o ich výške“.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 899,90 € na tom skutkovom základe, že Sociálna poisťovňa, a. s., zaslala žalobcovi dávku vo výške 899,80 €, pričom táto suma mala byť žalobcovi vyplatená prostredníctvom žalovaného, a to poštovým poukazom na výplatu zo dňa 15. 08. 2017 k rukám žalobcu. Žalovaný však uvedenú sumu žalobcovi odmietol vyplatiť s tým, že takáto peňažná suma bola vyplatená žalovaným neznámej osobe napriek skutočnosti, že suma uvedená v predmetnom poštovom poukaze na výplatu mala byť vyplatená len žalobcovi. Žalobca sa od žalovaného dožadoval poskytnutia informácie o osobe, ktorej žalovaný neoprávnene vyplatil poštový poukaz prostredníctvom žiadosti o infoslužby a reklamácie, avšak bezúspešne. Žalovaný oznámil dňa 03. 01. 2018 žalobcovi, že jeho reklamácia bola posúdená ako neopodstatnená a odkázal ho na orgány činné v trestnom konaní. Zároveň žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi číslo občianskeho preukazu osoby, ktorej bola táto dávka vyplatená. Na preukázanie tejto skutočností predložil žalobca súdu prvej inštancie fotokópiu poštového poukazu na výplatu, žiadosť o infoslužby zo dňa 30. 11. 2017, reklamačný list zo dňa 11. 12. 2017, výsledok reklamačného konania zo dňa 03. 01. 2018, fotokópiu občianskeho preukazu žalobcu a detail poštového poukazu na výplatu so zabieleným číslom občianskeho preukazu osoby, ktorej bola táto suma neoprávnene zo strany žalovaného vyplatená.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe týchto listinných dôkazov mal za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca, pričom z výsledku reklamačného konania zo dňa 03. 01. 2018 vyplynulo, že poštový poukaz na výplatu bol odoslaný na dodávaciu poštu Nitra 1 a bol vyplatený na pošte Nitra 3 dňa 20. 08. 2017. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 08. 02. 2018 uviedol, že poštový poukaz na výplatu určený žalobcovi bol spracovaný v Centre vysporiadania finančných transakcií Bratislava a odoslaný na dodávaciu poštu Nitra 1. Tento poštový poukaz bol vyplatený na pošte Nitra 3 dňa 20. 08. 2017. Žalovaný pri tom postupoval prostredníctvom priehradkovej zamestnankyne tak, že jej postup bol v súlade s bodom 4 a nasl. Poštových podmienok v spojení s bodom 19 a nasl. Poštových podmienok. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že po predložení občianskeho preukazu občana Talianskej republiky považovala zamestnankyňa žalovaného totožnosť prijímateľa za preukázanú, nakoľko meno a priezvisko prijímateľa uvedené na poštovom poukaze sa zhodovali s menom a priezviskom uvedeným na predloženom občianskom preukaze a rovnako osoba preberajúca hotovosť bola totožná s osobou na fotografii predloženého občianskeho preukazu. V čase vyplácania hotovosti na základe poštového poukazu teda nemala zamestnankyňa žalovaného o identite prijímateľa žiadne pochybnosti, pričom si splnila svoje povinnosti v zmysle Poštových podmienok. Osoba preberajúca hotovosť poštový poukaz vlastnoručne podpísala a vyplnila číslo predloženého dokladu totožnosti. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že sa necíti byť zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi, pretože postupoval v zmysle Poštových podmienok s odbornou starostlivosťou, pričom k vzniku škody na strane žalobcu nedošlo z viny žalovaného; škodcom v tomto prípade je osoba, ktorá sa preukázala evidentne falošným dokladom totožnosti, na základe čoho jej bola vyplatená hotovosť uvedená v predmetnom poštovom poukaze. Konštatoval, že konanie osoby, ktorá predložila falošný doklad totožnosti vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v . V uvedenej súvislosti žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu Poštové podmienky v znení účinnom od 01. 02. 2016, z ktorých bodu 4 ods. 4.3 vyplýva, že Slovenská pošta vyplatí poukázanú sumu adresátovi, resp. oprávnenému prijímateľovi po overení totožnosti a potvrdení prevzatia sumy podpisom.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu označil tvrdenia žalovaného za účelové a ničím nepodložené a žiadal vykonať dokazovanie tým spôsobom, že žalovaný predloží všetky identifikačné údaje osoby, ktorej finančné prostriedky vyplatil.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. , na ust. , a na ust. o poštových službách, podľa ktorého adresát má právo na prevzatie platby poukázanej na výplatu v hotovosti alebo na sprostredkovanie jej pripísania na bankový účet podľa poštového poukazu, a ak nemôže osobne prevziať platbu poukázanú na výplatu v hotovosti, na určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že konštrukcia zodpovednosti za škodu patrí v občianskom práve k tým inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou a jednak judikatúrou. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne dotváraný súdnou praxou. Medzi základné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a prípadne aj zavinenie. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny a požaduje sa, aby bol porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto protiprávnosť úkonu v spore preukázať.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa, a. s., zaslala žalobcovi dávku vo výške 899,80 €, ktorú žalovaný nevyplatil žalobcovi, pričom opak v konaní nepreukázal. Ba naopak, sám uvádzal, že pokiaľ uvedená suma žalobcovi vyplatená nebola, došlo zrejme k výplate tejto sumy tretej osobe, ktorá sa preukázala falošným občianskym preukazom. Tvrdil, že škodcom v takomto prípade je práve táto osoba, ktorá sa preukázala evidentne falošným dokladom totožnosti, na základe ktorého jej potom bola vyplatená hotovosť, pričom takéto konanie môže vykazovať znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného došlo teda v súvislosti s nedodržaním ust. o poštových službách, kedy povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť žalobcovi právo, aby prevzal platbu poukázanú mu Sociálnou poisťovňou na výplatu v hotovosti, čo sa v danom prípade nestalo. Zároveň žalovaný porušil ustanovenie bodu 4 ods. 4.3 Poštových podmienok, z ktorých vyplýva, že mal povinnosť vyplatiť poukázanú sumu oprávnenému prijímateľovi po overení totožnosti a potvrdení prevzatia sumy podpisom. Z dôvodu, že žalovaný na tomto poukaze na výplatu zabielil časť, v ktorej sa nachádzalo zrejme číslo občianskeho preukazu osoby, ktorej žalovanú sumu vyplatil, nebolo možné preukázať skutočnosť, či sa jednalo o číslo občianskeho preukazu totožného s občianskym preukazom žalobcu. Na základe uvedeného okresný súd mal za zrejmé, že na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti vyjadrenej jednak v ustanovení a ust. , ale aj uloženej povinnosti v Poštových podmienkach upravujúci mechanizmus výplaty poštového poukazu na výplatu.

1.6 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ďalším atribútom pri skúmaní práva zo zodpovednosti za škodu je vznik škody. Škoda je predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Pojem škody je definovaný tak, že sa musí jednať o majetkovú ujmu teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková ujma musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že vznik škody na strane žalobcu bol preukázaný, pretože suma, ktorá mu mala byť od Sociálnej poisťovne prostredníctvom žalovaného vyplatená, mu vyplatená nebola, teda na strane žalobcu došlo k majetkovej ujme, ktorá je jednoznačne vyjadriteľná v peniazoch a rovná sa žalovanej sume, t. j. sume 899,80 €. Ďalším atribútom prípadného úspešného nároku na náhradu škody je aj zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Okresný súd v uvedenej súvislosti v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že takáto príčinná súvislosť ako kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá je v právnej teórii predstavovaná priamou väzbou javov - objektívnych súvislostí, v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) znamená, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii porušení právnej povinnosti nevznikla, teda musí ísť o príčinu vzniku škody priamu, nie sprostredkovanú. Táto skutočnosť je v uvedenej právnej veci preukázaná. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Je preto zásadnou otázkou, v čom spočíva konkrétna škoda teda majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecnej súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V danom spore je podľa okresného súdu zrejmé, že pokiaľ by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, nedošlo by k vzniku škody na strane žalobcu. Pokiaľ však k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného došlo a toto porušenie priamym spôsobom vyvolalo u žalobcu následok škody, bola podľa súdu prvej inštancie preukázaná v danom prípade príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že všetky atribúty zodpovednosti za škodu pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody boli v danom prípade splnené, a preto súd žalobe vyhovel, pričom spolu s istinou priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle , pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol z tohto dôvodu nárok na úrok z omeškania s tým, že výška úrokov z omeškania vyplýva z nariadenia vlády č.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného v , nakoľko má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zo strany žalovaného

došlo úmyselným konaním k zmareniu dôkazného prostriedku. Číslo občianskeho preukazu osoby, ktorej bola žalovaná suma namiesto žalobcu vyplatená, bolo zo strany priehradkovej zamestnankyne žalovaného zabielené z dôvodu ochrany osobných údajov, nakoľko priehradková zamestnankyňa mala za to, že peniaze na základe poštového poukazu už oprávnenému adresátovi vyplatila a osoba, ktorej peniaze vyplatila sa so žalobcom, ktorý sa vyplatenia poštového poukazu následne dožadoval, nestotožňovala. Napriek tomu je táto skutočnosť podľa žalovaného pre právne posúdenie danej veci irelevantná. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že netvrdí a z jeho vyjadrenia v podanom odpore proti platobnému rozkazu ani nevyplýva, že vyplatil žalovanú sumu oprávnenému adresátovi, teda žalobcovi. Práve naopak, predpokladá, že právnym titulom podania žaloby zo strany žalobcu je práve skutočnosť, že mu žalovaná suma vyplatená nebola. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný na svoje vyjadrenie v odpore proti platobnému rozkazu, že priehradková zamestnankyňa postupovala v súlade s bodom 4 a nasl. Poštových podmienok, a teda že na základe predloženého občianskeho preukazu občana Talianskej republiky považovala totožnosť prijímateľa za preukázanú, nakoľko meno a priezvisko prijímateľa uvedené na poštovom poukaze sa zhodovali s menom a priezviskom uvedeným na predloženom občianskom preukaze a osoba preberajúca hotovosť bola totožná s osobou na fotografii predloženého občianskeho preukazu. V čase vyplácania hotovosti na základe predmetného poštového poukazu nemala teda zamestnankyňa žalovaného o identite prijímateľa žiadne pochybnosti, splnila si svoje povinnosti v zmysle Poštových podmienok v časti „Poštový poukaz na výplatu“ a „Všeobecná časť“ a postupovala pritom s odbornou starostlivosťou. Osoba preberajúca hotovosť uvedenú na poštovom poukaze, poštový poukaz vlastnoručne podpísala a priehradková zamestnankyňa žalovaného vyplnila číslo predloženého dokladu totožnosti. V nadväznosti na uvedené poukázal žalovaný v odvolaní na ust. , , , o poštových službách, ďalej na ust. a a uviedol, že postupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko postupoval v zmysle Poštových podmienok, a to jednak pri doručení predmetného poštového poukazu do poštovej schránky uvedenej žalobcom a rovnako pri overovaní totožnosti a vyplácaní žalovanej sumy. Žalovaný prostredníctvom priehradkovej zamestnankyne dodržal všetky predpísané postupy a využil všetky dostupné možnosti a prostriedky. Nedisponuje zariadeniami na overovanie pravosti predložených dokladov a rovnako nemá prístup do systémov a evidencií občianskych preukazov krajín EÚ. Vzniknutá škoda bola jednoznačne zapríčinená udalosťou, ktorá vznikla nezávisle od vôle žalovaného a je evidentné, že mu bránila v splnení jeho povinností, ktorých porušením vznikla. Žalovaný nemohol v čase vyplácania hotovosti predvídať, že oprávnenému adresátovi bol zo schránky odcudzený poštový poukaz a že predložený občiansky preukaz bol s najväčšou pravdepodobnosťou falzifikát. Z tohto dôvodu nemôže súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, pričom je podľa žalovaného rovnako vylúčená príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou na strane žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k zisťovaniu príčinnej súvislosti uviedol, že škodu treba izolovať od všeobecnej súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, tak v tomto prípade je podľa žalovaného bezprostrednou príčinou protiprávne konanie osoby, ktoré poštový poukaz z poštovej schránky žalobcu odcudzila, sfalšovala občiansky preukaz žalobcu a následne ho priehradkovej zamestnankyni predložila, na základe čoho tejto osobe bola vyplatená žalovaná suma. Z uvedených dôvodov žalovaný podľa jeho názoru preukázal v konaní existenciu liberačných dôvodov, ktoré ho zodpovednosti za škodu zbavujú. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žalobca sa poskytnutia infoslužby dožadoval až 30. 11. 2017, čo je viac ako 3 mesiace po vyplatení žalovanej sumy zrejme neoprávnenej osobe. Na túto skutočnosť poukázal žalovaný podľa svojho tvrdenia v odvolaní z toho dôvodu, že pošta Nitra 3 je monitorovaná kamerovým systémom, táto informácia je pri vstupe do budovy pošty zreteľne označená, s čím musela byť osoba, ktorej bola žalovaná suma reálne vyplatená uzrozumená, preto sa žalovaný domnieva, že osoba, ktorá si dobrovoľne pod dohľadom kamier na základe zrejme falošného dokladu totožnosti dala vyplatiť finančnú hotovosť 899.80 €, musela byť presvedčená o tom, že žalobca sa v lehote 15 dní od vyhotovenia kamerového záznamu nebude dožadovať vyplatenia sumy na základe poštového poukazu, ani nebude jej nevyplatenie reklamovať. V opačnom prípade by sa veľmi nelogickým spôsobom vystavila možnosti trestného stíhania pre niekoľko trestných činov. V závere odvolania žalovaný uviedol, že „sa domnieva, že potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie by bol vytvorený nebezpečný precedens a zároveň návod ako sa beztrestne obohacovať na úkor Slovenskej pošty “ a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného uvedeným v závere jeho odvolania, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie môže

vytvoriť precedens ako sa obohacovať na úkor Slovenskej pošty, pretože je len zodpovednosťou Slovenskej pošty, aby si riadnym spôsobom preverila totožnosť osoby, ktorej vypláca finančné prostriedky. Žalovaný najprv v konaní popieral, že peniaze vydal nesprávnej osobe, na pojednávaní túto skutočnosť napokon potvrdil a v odvolaní to potvrdil tiež. V prípade ako je tento, ak Slovenská pošta zistila, že niekto zneužil osobné údaje iného, preukázal sa falzifikátom občianskeho preukazu alebo iným spôsobom podvodne získal plnenie od Slovenskej pošty, mala postupovať s odbornou starostlivosťou, sama podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a nie odmietnuť plniť oprávnenej osobe a túto odkázať na trestné konanie. Vyšetrovanie predmetnej udalosti by tak prešlo na orgány činné v trestnom konaní, ktoré by nemuseli byť odkázané len na kamerové záznamy, na ktoré žalovaný vo svojom odvolaní účelovo poukazuje, pričom špekulatívnym spôsobom podsúva lehoty na ich uchovávanie a tak sa snaží vyviniť z porušenia svojich povinností, najmä povinnosti vyplatiť žalobcovi sumu uvedenú na predmetnom poštovom poukaze. Argumentu žalovaného o nebezpečnom precedense možno ľahko oponovať použitím argumentu a contrario, teda naopak, že nepriznaním žalovaného nároku žalobcovi by mohol o to skôr vzniknúť nebezpečný precedens obohacovania sa na účet adresátov, kde by tak ako v tomto konaní Slovenská pošta vždy tvrdila, že peňažné prostriedky vyplatila osobe, ktorá sa preukázala falošným občianskym preukazom, ale keďže postupovala s odbornou starostlivosťou a podľa Poštových podmienok, škoda bola zapríčinená nezávisle od jej vôle, a preto sú dané liberačné dôvody, ktoré ju zodpovednosti za škodu zbavujú, čo podľa Slovenskej pošty znamená, že oprávnená osoba si nemôže nárokovať vyplatenie žalovanej sumy.

4. Na obsah vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný v písomnom vyjadrení, kde uviedol, že plne zotrváva na svojich vyjadreniach a skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu a v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že naďalej poukazuje na to, že priehradková zamestnankyňa Slovenskej pošty konala s odbornou starostlivosťou, nakoľko postupovala v zmysle Poštovných podmienok, pričom využila všetky možnosti overenia totožnosti adresáta, čím boli naplnené liberačné dôvody na strane žalovaného. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že nepriznaním žalovanej sumy žalobcovi by vznikol nebezpečný precedens obohacovania sa Slovenskej pošty, keďže na poštovom poukaze je vždy evidentne uvedený dátum, kedy boli peniaze vyplatené a táto skutočnosť sa aj vzhľadom na prítomnosť kamerového systému dá jednoducho overiť. Spochybnil posúdenie žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody a v uvedenej súvislosti uviedol, že žalobca neodvodil žalobou uplatnený nárok od náhrady škody, avšak z odvolaním napadnutého rozsudku je evidentné, že súd vo veci rozhodol ako o nároku na náhradu škody.

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacej námietky žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

7. Podľa ust. , , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí.

7.1 Podľa ust. , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

7.2 Podľa ust. o poštových službách, adresát má právo na prevzatie platby poukázanej na výplatu v hotovosti alebo na sprostredkovanie jej pripísania na bankový účet podľa poštového poukazu, a ak nemôže osobne prevziať platbu poukázanú na výplatu v hotovosti, určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta.

7.3 Podľa ust. o poštových službách, poštový podnik je povinný dodávať poštové zásielky a poukázané platby s odbornou starostlivosťou a v lehote zodpovedajúcej druhu poštovej zásielky a spôsobu jej podania podľa poštových podmienok.

8. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, odvolací uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe za nesprávne právne posúdenie veci možno považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis, alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. ). V danom prípade súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody v zmysle ust. 420 , ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej základnými predpokladmi sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné). Pre splnenie podmienok zodpovednosti za škodu nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné len z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za škodu tzv. exkulpáciou. Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Žalovaný sa zabielením čísla občianskeho preukazu osoby, ktorej žalovanú sumu namiesto žalobcu vyplatil na predmetnom poštovom poukaze, zbavil možnosti exkulpácie relevantným spôsobom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že na to aby sa škodca zbavil zodpovednosti za škodu nestačí len produkovať tvrdenia, ale je potrebné tieto tvrdenia aj právne relevantným spôsobom preukázať, čo žalovaný neurobil, preto je opodstatnený záver, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súvisiacich s exkulpáciou neuniesol dôkazné bremeno, pričom na uvedenom nič nemení zdôvodnenie zabielenia čísla občianskeho preukazu tretej osoby na predmetnom poštovom poukaze žalovaným v odvolaní, a to že: priehradková zamestnankyňa žalovaného musela tak kvôli ochrane osobných údajov tejto tretej osoby urobiť, pretože takéto odôvodnenie uvedeného kroku priehradkovej zamestnankyne žalovaného je pri všetkom rešpekte k ochrane osobných údajov a povinnosti dodržiavať ochranu osobných údajov, príliš alibistické a účelové, pričom z nezabieleného čísla občianskeho preukazu uvedeného na predmetnom poštovom poukaze by bolo možné pre účely tohto súdneho konania bez akýchkoľvek pochybností zistiť, osobe s akým číslom občianskeho preukazu boli peňažné prostriedky v žalovanej sume vyplatené a od tohto zistenia by bolo možné odvodiť ďalšie kroky, napr. kroky súvisiace s prípadným falšovaním občianskeho preukazu žalobcu v rovine trestnoprávnej zodpovednosti.

9. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska ním uplatnenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis - a tiež správne ustanovenie tohto právneho predpisu - ust. , upravujúce všeobecnú zodpovednosť za škodu, v zmysle ktorej všeobecnej zodpovednosti každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie vysvetlil aplikáciu uvedeného ustanovenia za použitia ust. o poštových službách (kde je upravená povinnosť, ktorú žalovaný v spojení so záverom o existencii protiprávneho úkonu ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, porušil). Súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo považuje jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi, zavinenie) v danom prípade za splnené. Žalovaný mal možnosť exculpácie - vyvinenia sa zo zodpovednosti za škodu, ktoré však, tak ako je vyššie uvedené, nespočíva len v produkovaní určitých tvrdení, ale je potrebné tieto tvrdenia aj preukázať, čo však žalovaný právne relevantným spôsobom neuskutočnil, keďže na predmetnom poštovom poukaze zabielil číslo občianskeho preukazu osoby, ktorej sumu uvedenú na poštovom poukaze namiesto žalobcu vyplatil, pričom iný dôkaz umožňujúci jeho exkulpáciu neoznačil a ani nepredložil (poznámka odvolacieho súdu žalovaný nesprávne namiesto exkulpácie poukázal v odvolaní na liberačné dôvody, ktoré zákon spája s iným druhom zodpovednosti za škodu).

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že žalobca sa nedožadoval zaplatenia žalovanej sumy z titulu náhrady škody podľa ust. a že žalobcom v žalobe uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy ako nárok na náhradu škody podľa ust. Občianskeho

zákonníka posúdil, tak odvolací súd uvádza, že ešte z čias rímskeho práva platí zásada „iura novit curia“, ktorá znamená to, že súd pozná právo a tiež to, že súd si je vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho aplikuje vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 20. XII. 2001). Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že na zistený skutkový stav je opodstatnené aplikovať ust. upravujúce všeobecnú zodpovednosť za škodu, mohol tak poznajúc právo urobiť, a preto mu v tomto zmysle tiež nemožno vytknúť žiadne pochybenie.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , tak že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).