Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/50/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti povinnému V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 11, 977 01 B., o vymoženie 1.392,09 eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad Lučenec, T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.01.2020 takto

rozhodol:

Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.01.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 15.01.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, so sídlom úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec pod sp. zn. 337EX 36/19 zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 04.03.2019 domáhal zastavenia exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jana Debnárová, so sídlom úradu T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec pod sp. zn. v zmysle a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení svojho návrhu povinný uviedol, že podľa jeho názoru je predmetná exekúcia neprípustná, exekúcia je vedená na základe nespôsobilého právneho titulu, premlčaná. Súd tento návrh dňa 31.05.2019 uznesením zamietol, voči ktorému povinný podal sťažnosť, ktorej bolo vyhovené a uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie bolo dňa 30.10.2019 právoplatne zrušené.

3. Vyšší súdny úradník opätovne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie vrátane skutočností namietaných v podanej sťažnosti v zmysle Exekučného poriadku v platnom znení. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 21.01.2019. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.02.2019, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Povinný okrem iných tvrdení poukázal aj na skutočnosť, že nemal možnosť zúčastniť sa konania pred súdom, nakoľko nebolo súdom prvej inštancie nariadené pojednávanie. V odôvodnení exekučného titulu

- rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 23.02.2017 je uvedené, že žalovaný (povinný) sa napriek výzve súdu k žalobe nevyjadril. Povinný svojou nečinnosťou v konaní o vydanie exekučného titulu sám spôsobil, že na jeho vyjadrenie, námietky a prípadné dôkazy nebolo prihliadnuté. Tvrdenie, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces je teda irelevantné, keďže mal možnosť

podať vyjadrenie k predmetu sporu, no toto svoje právo nevyužil. Skutočnosť, že nebolo nariadené pojednávanie, ja prakticky zavinená konaním povinného, nakoľko súd nemal dôvod na jeho nariadenie, keďže nik nerozporoval nárok oprávneného.

5. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, je premlčanie nároku oprávneného. S poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd pokladal nárok oprávneného za nepremlčaný, nakoľko odo dňa vykonateľnosti exekučných titulov (25.04.2017, resp. 06.06.2017) neuplynula premlčacia doba stanovená zákonom.

6. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej tvrdil, že exekučný titul je materiálne a formálne nevykonateľným. K tomu vyšší súdny úradník konštatoval, že formálnou vykonateľnosťou sa rozumie najmä dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia či uplynutie lehoty na plnenie a podanie opravného prostriedku. Zo všetkých zistených skutočností vyplýva, že exekučný titul je formálne vykonateľný, nakoľko bol riadne doručený povinnému, ktorý nepodal voči nemu opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote. Lehota na plnenie, resp. podanie odporu teda uplynula a doložka o vykonateľnosti rozhodnutia deklaratórne preukazuje možnosť oprávneného domáhať sa uhradenia pohľadávky napr. aj exekúciou. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu zahŕňajú predovšetkým správne označenie účastníkov, t. j. či účastníci skutočne existovali v čase vydania exekučného titulu, pričom účastníci musia byť dostatočne individualizovaní a vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Niet pochýb o tom, že účastníci v čase vydania exekučného titulu existovali, čo preukazuje aj dostatočná individualizácia oprávneného a povinného, či výpis z Obchodného registra pri osobe oprávneného. Plnenie je taktiež dostatočne vymedzené, určité a možné spočívajúce v úhrade finančných prostriedkov k rukám oprávneného.

7. Ďalšie tvrdenie povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, že nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a teda nemal byť pri takomto nároku vydaný platobný rozkaz, je zmätočné. Exekučným titulom je totiž rozsudok a uznesenie súdu, teda celkom odlišná forma rozhodnutia, akým je platobný rozkaz. Prípadné otázky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy mohol a mal možnosť povinný namietať v základnom konaní. Na dôvažok súd uviedol, že prieskumná činnosť súdu pri exekúciách je obmedzená na to, či exekučný titul je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený/povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.

8. Súd na základe preukázaných skutočností návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keďže povinný nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku (napr. jeho uhradenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie) či inú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu (napr. vyhlásenie osobného bankrotu).

9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. a , a Exekučného poriadku a .

10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok sp. zn. zo dňa 23.02.2017, ktorý vydal Okresný súd Brezno, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s ; súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s ; nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom; neurčil, či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti; nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná; neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné podmienky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Citujúc povinný uviedol, že nemal možnosť zúčastniť sa konanie pred súdom, pojednávanie nebolo nariadené a súd prvej inštancie rozhodol bez pojednávania. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Preto žiada odvolací súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a

o oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor exekučného titulu so zákonom, a únijným právom a exekúciu zastavil.

11. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

16. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

17. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa v dostatočnej miere vysporiadal s obranou a námietkami povinného v napadnutom uznesení a dal odpovede na všetky otázky, ktoré mu v rámci konania boli relevantne predložené. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti okrem citácie odvolacích dôvodov v zmysle a opätovného uvedenia skutočností uvedených už v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.

20. Napriek zneniu cit. ust. Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že exekučným titulom je v danom prípade súdne rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania po novele Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinného týkajúce sa postupu súdu a vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného

konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedené exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ teda povinný namieta postup súdu v základnom konaní a skutočnosti týkajúce sa samotného základu vzťahu s oprávneným (spotrebiteľský charakter vzťahu, postúpenie pohľadávky, neplatnosť zmluvy), ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (právo vyjadriť sa k žalobe, právo podať opravný prostriedok odvolanie proti rozsudku, resp. sťažnosť proti uzneseniu). Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučné tituly, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť zvyšok neuhradených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru a nahradiť oprávnenému trovy konania, exekučný súd musí takého exekučné tituly vyznačujúce sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z nich, takže spochybňovanie samotných exekučných titulov a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučných titulov a mimo rámca vykonávanie exekúcie, ale sú skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

21. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

22. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.01.2020 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.