Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-2138-2019.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Subarea
69Ek/2138/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PM, s.r.o., IČO: 31 721 974, so sídlom Beňadická 3008/19, 851 06 Bratislava, právne zast. POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 568 124, so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, konajúca konateľom Mgr. Pavlom Poláčekom, advokátom, proti povinnému Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Blaškom, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 577/19, o vymoženie 50.231,76,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2138/2019 zo dňa 20. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2138/2019 zo dňa 20. januára 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2138/2019 zo dňa 20. januára 2020, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 328,43,-EUR.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 13.11.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I., sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 9.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2019 a vykonateľnosť dňa 1.9.2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice I., sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 24.9.2018 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.7.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/2128/2019 dňa 26.11.2019 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2138/2019 zo dňa 20.1.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal náhradu výdavkov súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 328,42,-EUR (výrok II.).
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že dňa 28.10.2019 podal dovolanie, v ktorom požiadal aj o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Podanie dovolania
považoval povinný za dôvod na zastavenie exekúcie daný podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda za inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený tvrdenia povinného rozporoval a poukazoval naopak na to, že žiadny dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný, pričom ani podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.5.2004. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci poukázal na formálnu a materiálnu právoplatnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. K tvrdeniam povinného uviedol, že exekučným titulom v posudzovanej veci je rozsudok Okresného súdu Košice I., sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 9.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2019 a vykonateľnosť dňa 1.9.2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice I., sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 24.9.2018 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.7.2019. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Vo vykonávacom konaní musí exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá odkladný účinok a ani nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti. Až prípadné právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by zakladalo dôvod pre odklad, respektíve zastavenie exekúcie. Keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok a nie je ani dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť, teda povinný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku neuviedol a nepreukázal, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, zamietol. S poukazom na ustanovenia § 199a ods. 1 a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, priznal oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 31.1.2020, podal povinný dňa 14.2.2020, teda v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť. 6. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil v zásade rovnakými tvrdeniami aké uviedol v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. So závermi, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník nesúhlasil. Súd v odôvodnení v podstate uviedol, že povinný okrem toho, že podal dovolanie, neuviedol iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu. Povinný opätovne uviedol, že voči exekučnému titulu podal dovolanie spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Ním podané dovolanie spĺňa všetky predpoklady na to, aby ho súd považoval za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenie exekúcie. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 3.5.2011, z ktorého má za to, že v prípadoch v ktorých Najvyšší súd SR zrušil exekučný titul, na podklade podaného dovolania, počas už vedenej exekúcie, resp. až v čase kedy exekúcia bola už aj ukončená z dôvodu vymoženia exekvovanej pohľadávky, čím nebolo možné zmeniť nezákonný dôsledok takejto exekúcie, vzhľadom na zásadu zákazu navrátenia do predošlého stavu, keďže vymožením pohľadávky došlo ku skončeniu exekučného konania. Preto má povinný za to, že ak by súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, išlo by o procesné rozhodnutie, ktoré by nebránilo oprávnenému opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, ak by Najvyšší súd SR podanému dovolaniu nevyhovel. Povinný poukázal aj na to, že on netvrdil, že podané dovolanie má odkladný účinok, ale tvrdil, že napriek tomu, že exekučný titul bude právoplatný a vykonateľný, bude existovať prekážka vymáhateľnosti právneho nároku z dôvodu podaného dovolania. Vyšší súdny úradník sa týmito skutočnosťami dostatočne nevysporiadal. Na základe všetkých, vyššie uvedených skutočností navrhuje povinný napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu zastaviť a oprávneného zaviazať nahradiť trovy súdneho exekútora. Náhradu trov exekučného konania si neuplatnil.
7. Súd dňa 12.3.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 20.3.2020. Oprávnený zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a napadnuté uznesenie za vecne a právne správne, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a teda aj preskúmateľné. Povinný podľa názoru oprávneného, nepreukázal žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a pojem „iné skutočnosti“ si vykladá nesprávne. Podľa názoru oprávneného je
skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu taká skutočnosť, ktorá reálne bráni vykonaniu exekúcie a nie subjektívna nespokojnosť povinného s exekučným titulom. Povinný žiadnym spôsobom neozrejmil, čo považuje za dôvod, pre ktorý údajne nemôže byť exekúcia vedená. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Okrem uvedeného, aj v prípade, ak by Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť exekučného titulu, nešlo by o dôvod na zastavenie exekúcie, ale na odklad exekúcie, ktorý je dočasným riešením, pri ktorom po uplynutí prekážky môže exekúcia pokračovať. Zastavenie exekúcie je však inštitút trvalého charakteru. Ak sa už raz exekúcia zastaví, nie je možné v tom istom exekučnom konaní pokračovať. Zastavanie exekúcie by tak nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Oprávnený preto súhlasí so záverom súdu, že podanie dovolania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, keďže nijako nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Teda poukazuje na to, že keď nie je dôvod nekonať, konať sa má. V tomto smere oprávnený považuje napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka aj za dostatočne odôvodnené, pričom povinný prehliada odôvodnenie uznesenia ako celku, v ktorom súd dostatočne odôvodnil prečo podanie dovolania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnený preto súdu navrhol, aby sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a aby ju zamietol. Uplatnil si náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu a právne správne vysporiadal s tvrdeniami povinného uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ako aj s tvrdeniami oprávneného. Súd preto dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného, k skutočnostiam uvedeným povinným v podanej sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu oprávneným ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. Súd opätovne zdôrazňuje, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vyšší súdny úradník preto správne poukázal na to, že
exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, keď sa v podstate v podanej sťažnosti domáha toho, aby exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nesúhlasí s rozhodnutí iného všeobecného súdu SR. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 3.5.2011. Pri uvedenom náleze súd však zdôrazňuje, že tento vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku, ktorá už nie je účinná. Exekučný poriadok bol podstatným spôsobom novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z.z. účinným od 1.4.2017.
16. Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa nezaoberal dostatočne obsahom návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že s týmto tvrdením povinného nemožno súhlasiť. Povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinného o nespokojnosti s nezákonnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podanom dovolaní. S takýmito tvrdeniami povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu. Povinný súdu nepreukázal, že by dovolací súd o jeho podaniach rozhodol v súlade s jeho právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Jediným dôvodom, o ktorom povinný tvrdil, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti exekučnému titulu. Samotné podanie dovolania, však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí napríklad premlčanie, praktická nevykonateľnosť exekučného titulu, či nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod. Tvrdenie povinného, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie dovolania, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.
17. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní dovolania, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu (stále) právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
18. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, súd priznal oprávnenému, ktorý bol úspešný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, trovy jeho právneho zastúpenia. Povinný si náhradu vynaložených trov neuplatňoval. Oprávnený si uplatnil náhradu trov exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie (uvedené v poverení na vykonanie exekúcie) a následne aj v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane sťažnosti povinného. Súd konštatuje, že oprávnený má v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, (vrátane konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/2138/2019 zo dňa 20.1.2020), v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, nárok na náhradu účelne vynaložených trov a to výdavkov na jeho zastupovanie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci z ktorej si trovy uplatnil sám oprávnený, t.j. vo výške 50.231,76,-EUR, súd konštatuje, že oprávnený má, v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, za dva úkony právnej služby, ktorými sú vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, vo výške á 263,07,-EUR a režijný paušál 1x 9,80,-EUR v roku 2019 a 1x 10,62,-EUR v roku 2020, zvýšené o DPH. Keďže náhradu trov za úkon právnej služby, za „vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ oprávnenému priznal v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník, sudca rozhodoval iba o trovách oprávneného súvisiacich s podanou sťažnosťou povinného, ktoré oprávnený žiadal nahradiť. Sudca tak, priznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 263,07,-EUR za jeden úkon právnej služby, za vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, spolu s režijným paušálom pre rok 2020, vo výške 10,62,-EUR, čo je spolu suma 273,69,- EUR, zvýšený o DPH (54,74,-EUR), spolu 328,43,-EUR.
25. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
26. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).