Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_69Ek-2138-2019.pdf
PDF · 90.13 KB
No categories available
69Ek/2138/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P M, s.r.o., so sídlom Beňadická 3008/19, 851 06 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 721 974, právne zast. POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, konajúci prostredníctvom Mgr. ICLic. Pavlom Poláčekom, LL.M, M.A., advokátom a konateľom, proti povinnému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o vymoženie 50 231,76 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blašku, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 577/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 328,42 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.11.2019, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 09.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2019 a vykonateľnosť dňa 01.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 24.09.2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 17.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/2138/2019 dňa 26.11.2019 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blašku, so sídlom exekútorského úradu kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 5EX 577/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.11.2019 bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 12.12.2019.
3. V priebehu konania, a to dňa 14.01.2020, predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.12.2019, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené do dátovej schránky dňa 02.01.2020, spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného zo dňa 09.01.2020.
4. Súd konštatuje, že povinný si, podľa predloženej doručenky zo strany súdneho exekútora, prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12.12.2019 a návrh na zastavenie exekúcie podal povinný do elektronickej schránky súdneho exekútora prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) dňa 23.12.2019, teda v zákonnej lehote.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že zastaviť exekúciu navrhuje z dôvodu, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). Svoj návrh povinný odôvodnil skutočnosťou, že dňa 28.10.2019 podal na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Okresného súdu Košice I, dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 17.09.2019, spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že má za to, že podané dovolanie spĺňa všetky predpoklady na to, aby bolo považované za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný je názoru, že v prípade, ak by exekúcia nebola za súčasného stavu zastavená, škoda na majetku povinného by mala pre povinného len deklaratórny účinok bez reálnej možnosti domôcť sa vrátenia zexekvovaných peňažných prostriedkov od oprávneného. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že má za to, že pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je potrebné subsumovať okrem iného aj podanie dovolania, nakoľko tento procesný úkon bez rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní či návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 17.09.2019, nespôsobuje sám o sebe ani zánik práva priznaného exekučným titulom a ani zrušenie exekučného titulu. Povinný si je vedomý skutočnosti, že samotné podanie dovolania nezakladá nárok na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, a že o tejto skutočnosti musí rozhodnúť dovolací súd, ergo odklad vykonateľnosti musí byť dovolacím súdom povolený. V súvislosti s vyššie uvedeným povinný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v skutkovo a právne obdobných prípadoch návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vyhovel. Záverom návrhu na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že má za to, že dostatočne preukázal a odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie, a preto žiada súd aby v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil, a oprávneného zaviazal povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Povinný spolu s návrhu na zastavenie exekúcie predložil rovnopis dovolania zo dňa 28.10.2019, potvrdenie o odoslaní podaného dovolania .zo dňa 28.10.2019 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/95/2018 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 15.1.2019, poverenie zo dňa 02.01.2019.
6. Oprávnený sa k podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.01.2020, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.01.2020. Oprávnený vo vyjadrení uvádza, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nesúhlasí. Odôvodnenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený považuje po stránke vecnej aj právnej za neopodstatnené, účelové, sledujúce jediný cieľ, a to vyhnúť sa výkonu exekúcie. Oprávnený uvádza, že podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Povinný však nepreukázal, že by Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť exekučného titulu, pričom oprávnený upozornil na skutočnosť, že na odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je právny nárok. Len konštatovanie povinného, že vykonateľnosť exekučného titulu bude s istotou odložená, podľa oprávneného nepostačuje a je irelevantné. Oprávnený má za to, že podanie dovolania povinným, nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko aj s poukazom na konštantnú judikatúru, podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 60/04 z 19.05.2004). Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by aj dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pri ďalšom postupe by exekučný súd musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Oprávnený vo vyjadrení konštatuje, že povinný neposkytol ďalšie argumenty, ktoré by aj napriek dočasnosti odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, zdôvodňovali oprávnenosť jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný podľa oprávneného nepreukázal odôvodnenosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Záverom vyjadrenia oprávnený navrhol, aby súd zaviazal povinného k náhrade trov exekučného konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
7. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného na rozhodnutie súdu dňa 14.01.2020. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
15. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
17. Súd konštatuje, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 09.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2019 a vykonateľnosť dňa 01.09.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/80/2017 zo dňa 24.09.2018 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 17.09.2019.
18. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie. Rovnako sa súd zaoberal skutočnosťami uvádzanými oprávneným, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa v tomto prípade vyporiadal a zohľadnil najmä skutočnosti, ktoré považoval za dôležité pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj z vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie je podanie dovolania spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 31.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.08.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/16/2019 zo dňa 17.09.2019. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
20. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (bráni vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky). Samotné podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, teda ani na vymáhateľnosť exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Na vymáhateľnosť exekučného titulu má vplyv právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade jeho vykonateľnosti. Avšak odklad vykonateľnosti na základe rozhodnutia dovolacieho súdu ako taký, nie je inou skutočnosťou, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda ani skutočnosťou, ktorá by mala byť dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ale je dôvodom na jej odklad podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom patrí rozhodovať súdnemu exekútorovi.
21. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému nárok na vymoženie pohľadávky vo výške 50 231,76 Eur s príslušenstvom, priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa len domáha toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, a to v rozsahu 100 % , čo predstavuje sumu výške spolu 328,42 Eur vrátane DPH (polovičná odmena za 1 úkon právnej služby v exekučnom konaní
- za spísanie a za podanie vyjadrenia, vypočítané z tarifnej hodnoty 50 231,76 Eur, v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky). Odmena za 1 právny úkon právneho zastúpenia spolu 328,42 EUR vrátane DPH za 1 úkon právnej služby v exekučnom konaní je tvorená: 263,06 EUR (1/2 tarifnej odmeny) + 1x paušálna náhrada nákladov (režijný paušál za rok 2020) vo výške 10,62 EUR + 20% DPH.
27. Vzhľadom na úspech oprávneného v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti so spísaním a podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 328,42 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia ,ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.