Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-28-2019.pdf
PDF · 118.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ Y.. arch. M. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXXX/XX, S. S. a 2/ B.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXXX/ XX, S. Bystrica, obaja právne zastúpení JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom Krivánska 4, Banská Bystrica, proti žalovanému XX. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom R. právne zastúpenému JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Nám. SNP 80/22, Zvolen, o zaplatenie 4.011,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/27/2017-198 z 12. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 12. 07. 2018 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali voči žalovanému uloženia mu povinnosti zaplatiť im sumu 4.011,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. 11. 2016 do zaplatenia a to titulom zľavy z dojednanej kúpnej ceny pre zistené vady nehnuteľnosti - rekreačnej chaty nachádzajúcej sa v katastrálnom území Sielnica, so súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 118 ods. 1, § 119 ods. 2, § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 596, § 597 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“, resp. „zák. č. 162/1995 Z. z.“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcov. Medzi stranami sporu došlo dňa 18. 04. 2016 k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností (ďalej aj ,,Zmluva“) zapísaných na LV č. XX, v kat. území Sielnica, a to rekreačnej chaty so súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX, ako aj predmetnej parcely s tým, že rekreačná chata ako nehnuteľnosť bola riadne zapísaná ako stavba spojená so zemou pevným základom a označená súpisným číslom v katastri nehnuteľností. Po uzavretí Zmluvy a odovzdaní rekreačnej chaty do užívania začali žalobcovia s jej rekonštrukciou a v súvislosti s tým u
žalovaného reklamovali vady, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe (§ 620 ods. 1 OZ). Vadu špecifikovali ako chýbajúci pevný základ drevenej časti stavby, pretože táto časť bola postavená na drevených trámoch uložených na zemi a zasypaných štrkom. Tiež vytkli nesplnenie požiadaviek vodotesnosti izolácie, a pre zistené vady uplatnili zľavu z kúpnej ceny v žalovanej sume titulom nevyhnutných nákladov na ich odstránenie. Ohľadne vady chýbajúcich pevných základov pod drevenou časťou rekreačnej chaty mal prvoinštančný súd zo svedeckých výpovedí preukázanú vedomosť žalobcov o tejto vade pred uzavretím Zmluvy. Napriek spochybňovaniu výpovedí svedkov žalobcami ich nepovažoval za účelové a nepravdivé vzhľadom na poučenie svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Konštatoval, že ak sa žalobcovia rozhodli kúpiť rekreačnú chatu aj bez časti pevných základov drevenej časti, nemohli sa v príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou úspešne domáhať primeranej zľavy z kúpnej ceny za túto vadu. Predmetnú vadu izolácie drevenej časti rekreačnej chaty vyhodnotil za skrytú s poukazom na znalecký posudok č. 8/2016 Ing. Y. R., na ktorú žalovaný nemohol žalobcov upozorniť, a preto nárok týkajúci sa tejto vady považoval za uplatnený dôvodne. Tvrdenie žalovaného o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur za uvedenú vadu z dokazovania nevyplynulo, pretože zľava bola poskytnutá za vadu vydutej podlahy v prednej časti obytnej miestnosti rekreačnej chaty, čo potvrdila svedkyňa B.. B. I. (manželka žalovaného). Kúpna cena vo výške 50.000,- Eur bola stranami sporu dojednaná za celý predmet prevodu, pretože žalobcovia kupovali nielen rekreačnú chatu, ale aj priľahlé pozemky a spoluvlastnícky podiel na ďalšom pozemku, preto bolo na vadu konania, že z kúpnej ceny nevyplývalo aká čiastka pripadala na kúpnu cenu rekreačnej chaty. Vada, za ktorú žalobcovia dôvodne uplatnili nárok, bola nimi opravená, pričom nebolo možné vyjsť iba z ceny opravy, pretože ňou mohlo dôjsť aj k zhodnoteniu veci, ak získala vyššiu úžitkovú hodnotu, než by zodpovedala bežnému opotrebeniu vzhľadom na vek stavby a jej technický stav. Na posúdenie uvedenej skutočnosti bola potrebná odborná expertíza, a to vo forme znaleckého posudku, alebo odborného vyjadrenia, pričom žalobcovia na preukázanie primeranej zľavy z kúpnej ceny za túto vadu predložili iba faktúru č. 152016 zo dňa 25. 10. 2016 na sumu 8.565,- Eur a rozpis vyúčtovaných rekonštrukčných predmetnou faktúrou. Z výpovede svedka A. I., ktorý realizoval rekonštrukčné práce vyplynulo, že práce sa týkali nielen vady v zadnej časti rekreačnej chaty, ale aj vydutej podlahy v prednej časti, za ktorú mali žalobcovia poskytnutú zľavu z kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur, pričom išlo aj o cenu opravy podlahy v prednej časti chaty v prednej časti výklenku. Bolo preto povinnosťou žalobcov na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny predložiť hodnoverný dôkaz v podobe odborného vyjadrenia, alebo znaleckého posudku, ktorý ale nepredložili. Pre unesenie dôkazného bremena boli žalobcovia povinní produkovať dôkazy, čo neurobili, preto okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a aplikáciou zásady úspechu priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. 100 %.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná im náhradu trov konania vo výške 100 %.
6. Odvolacie dôvody vymedzili podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vyčítali prvoinštančnému súdu, že nesprávnym skutkovým zistením dospel k záveru, že zľava z kúpnej ceny vo výške 2.000,- Eur bola poskytnutá za zjavnú vadu vydutej podlahy v prednej časti obytnej miestnosti rekreačnej chaty a k tomu, že boli pred uzavretím Zmluvy upozornení na chýbajúce základy pod drevenou časťou stavby. Tieto závery okresný súd vyvodil z výpovedí žalovaného, ale aj svedkov, ktorých vierohodnosť výpovedí spochybnili a označili ich za účelové. Nepopierali, že vada vydutej podlahy bola zistená pri ohliadke nehnuteľnosti, avšak nesúhlasili s tvrdením o poskytnutí zľavy vo výške 2.000,- Eur za uvedenú vadu. Poukázali na príbuzenský vzťah troch svedkov k žalovanému. Zároveň popreli prítomnosť svedka B. O. na prvej ohliadke nehnuteľností, pretože prvý krát ho videli až na súde. Poukázali na to, že žalovaný začal produkovať nepravdivé skutkové tvrdenia o dôvode zľavy a upozornení na chýbajúce základy až po doručení predžalobnej výzvy. Preto nebol dôvod, prečo by vada vydutej podlahy vo vzťahu k chýbajúcim základom bola nepatrnou a žalovaný im poskytol veľkorysú zľavu vo výške 2.000,- Eur, pričom pri vedomosti o chýbajúcich základoch by nepožadovali zľavu za oveľa nákladnejšiu vadu. Podľa nich zľava vo výške 2.000,- Eur predstavovala obvyklú zľavu poskytovanú pri predaji nehnuteľností. Na chýbajúce základy neboli pred uzatvorením Zmluvy upozornení.Tiež poukázali na výpoveď svedkyne B.. O., ktorá neodpovedala jednoznačne na otázku, kým a kedy boli informovaní o chýbajúcich základoch
rekreačnej chaty, pričom jej syn B. O. prekvapujúco uviedol, že ho na uvedenú skutočnosť upozornila mama. Preto bolo nevysvetliteľné, že uvedenú skutočnosť nevedela potvrdiť aj samotná svedkyňa. Poukázali tiež na zásadné rozdiely vo výpovediach svedkov, čo potvrdzuje ich nepravdivosť. Tvrdili, že žalobca 1/ sa na základy chaty nepýtal, pretože bola po rekonštrukcii a základy sú vlastnosťou stavieb. V súvislosti s vadou izolácie drevenej časti chaty súd prvej inštancie vyvodil nesprávny záver o nevedomosti žalovaného o tejto vade, pretože to zo žiadneho dôkazu nevyplynulo. Zároveň poukázali na obsah listu zo dňa 15. 06. 2016, kde uvádzali chýbajúci pevný základ a konštatovali následky vzniknuté pre všetky zistené vady. Taktiež svedkyňa I. - manželka žalovaného potvrdila, že po vybratí dosiek žalovaný zistil chýbajúce základy časti stavby, a preto musel vidieť aj dôsledky, ktoré táto vada vyvolala. Ak by o chýbajúcich základoch zadnej časti stavby vedeli, objednali by najskôr odstránenie tejto závažnej vady, čomu by zodpovedala aj výška zálohy za práce, ktorá by nebola len vo výške 500,- Eur. Voči rozpisu prác vykonaných svedkom M. nemal žalovaný, ktorému bol súpis doručený ešte pred začatím sporu, námietky a preto do spisu doložili len faktúru, ktorou boli práce vyúčtované. Pretože žalovaný vyslovil námietky voči súpisu až na druhom pojednávaní a v záverečnej reči jeho právny zástupca, mal prvoinštančný súd považovať fakturáciu za nespornú a na neskôr vznesené námietky neprihliadnuť podľa § 151 ods. 1, § 153 ods. 1 CSP. Poukázali na nevznesené námietky žalovaným voči záverom obsiahnutým v znaleckom posudku o zistených vadách stavby, čím potvrdil ich správnosť a vady stavby popísané v posudku boli predmetom prác vykonaných svedkom I., ktoré už žalovaný namietal. Nakoľko žalovaný nenamietal, že opravou vady by mohlo dôjsť ku zhodnoteniu veci, a tým k vyššej úžitkovej hodnote nehnuteľnosti, prvoinštančný súd svojimi závermi prekročil rámec procesnej obrany žalovaného a nahradil tak vôľu žalovaného, čo mu zákon neumožňuje. Poukázali na predložený znalecký posudok, voči ktorému žalovaný nemal námietky a preto zistenia v ňom obsiahnuté je potrebné považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Skrytá vada chýbajúcich základov a nedostatočnej podlahovej a tepelnej izolácie viedli k znehodnoteniu nielen zadnej časti chaty, ale mala vplyv aj na vlhnutie predmetnej časti stavby, pretože všetky drevené konštrukcie museli byť odstránené a následne bolo potrebné položiť aj pôvodné podlahy v prednej časti stavby. Neexistoval rozumný dôvod, že ak chceli upraviť Zmluvu v bode 4/ čl. III., že by netrvali na tom, aby tam boli zakomponované skutočne známe vady, či dokonca zľava poskytnutá pre konkrétnu vadu za predpokladu, že by ich žalovaný bol na vadu upozornil. Z profesionálneho hľadiska bolo povinnosťou realitnej kancelárie zakomponovať do Zmluvy upozornenie na chýbajúce základy bez ohľadu na požiadavku niektorej zo strán Zmluvy. Zmluve zásadne odporujú svedecké výpovede, ako jediný dôkaz o ich údajnej informovanosti o chýbajúcich základoch a poskytnutí zľavy za vydutú podlahu v prednej časti chaty, ktoré sú nepresvedčivé a nejednotné. Navyše svedok B. O. nepriamo potvrdil, že neboli upozornení na chýbajúce základy. Namietali tiež nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, pretože predložili znalecký posudok, ktorý žalovaný nerozporoval, zistené vady svedok I. odstránil a práce vyčíslil v rozpise doručeného žalovanému pred začatím sporu spolu s faktúrou, ktoré taktiež nenamietal až do druhého pojednávania, pričom faktúru, ktorú nenamietal, bolo potrebné považovať za nespornú.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nešpecifikovaný nárok žalobcov neuznával a mal za to, že žalobcovia úmyselne uvádzali nepravdivé skutočnosti v odvolaní. Poukázal na ich povinnosť špecifikovať aký nárok - zľavu vo výške 4.011,60 Eur uplatňovali a navrhnúť dôkazy v priamej súvislosti s uplatňovaným nárokom, čo úmyselne neurobili. Už v predchádzajúcich vyjadreniach navrhol vypočuť svedka A. I. a spochybňoval nárok žalobcov. Opakovane požadoval predloženie všetkých dokladov týkajúcich sa uplatneného nároku, ktorý v žalobe ani vo vyjadrení žalobcov nebol špecifikovaný. Prvoinštančný súd na jeho obranu reagoval tým, že až po ustálení nároku rozhodne o vypočutí svedka I., ktorý následne vo výpovedi potvrdil vykonanie podláh v celej chate, teda nielen v zadnej časti. Originál rozpisu vykonaných prác - rekonštrukcie podlahy na chate bol predložený žalobcami až po ním predloženej fotodokumentácie, pričom tento dôkaz nebol v rámci procesného útoku žalobcami v žalobe navrhnutý ani predložený s faktúrou, napriek tomu, že od počiatku spochybňoval nárok. Poukázal na výpoveď svedka I., ktorý menil svoju výpoveď ohľadne rozpisu prác, keď spočiatku uvádzal, že sa týkal len zadnej časti chaty a následne po otázkach svoju výpoveď zmenil tak, že vyúčtoval rekonštrukciu podlahy chaty ako celku. Nerozporoval len určité položky rozpisu, ale všetky práce a materiál, ktoré boli zahrnuté vo faktúre neboli a nemohli byť predmetom reklamácie, ako potvrdili všetci svedkovia i žalobcovia, pretože podlahy vo všetkých miestnostiach neboli robené, nachádzali sa v nich len OSB dosky. Preto žalobcami uplatnený nárok nepredstavuje zľavu za reklamované vady. Bolo povinnosťou žalobcov špecifikovať sumu, pričom od neho požadujú zaplatenie prác, ako aj materiálu nesúvisiaceho s údajnou reklamáciou a nákladmi na betónové základy drevenej časti chaty. Poukázal tiež na rozpory vo výpovedi svedka I., ako aj znalca a aj na rozpor vo
výpovedi žalobkyne 2/ ohľadne toho, kedy volali znalca, či pred stretnutím s ním alebo nie. Znalecký posudok nie je skutkovým tvrdením, ktoré by bolo možné považovať za nesporné a nemá nič spoločné s chýbajúcou špecifikáciou, ako aj chýbajúcimi skutkovými tvrdeniami ohľadom vymáhanej sumy, pretože výškou nákladov na vybudovanie základov sa znalec vôbec nezaoberal. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o poskytnutí zľavy z kúpnej ceny za zjavnú vadu vydutej podlahy v obývacej miestnosti, pretože zľavu poskytol predovšetkým na dobudovanie chýbajúcich základov zadnej drevenej časti chaty, i keď žalobca 1/ pri zjednávaní zľavy argumentoval aj výmenou podlahy v obývacej časti. To, že išlo o vydutú podlahu v uvedenej časti potvrdil aj svedok B. O. i vypočuté svedkyne. Práve žalobcovia s ním vyvolali viaceré stretnutia, pretože chceli informácie o chýbajúcich základoch, a zároveň chceli dohodnúť zľavu z kúpnej ceny. Jeho vzťah k svedkom je rovnaký ako zo strany žalobcov, pretože sa so svedkami stretol v živote len vo veci predaja jeho chaty a kúpy domu. Ďalej poukázal na to, že žalobcovia boli upozornení pred kúpou aj na ďalšie vady a to prasknutú WC misu, videli vydutú podlahu, nevyhovujúcu žumpu, krivý otvor dverí a ani tieto nepožadovali uviesť do Zmluvy, tak ako nežiadali uviesť ani chýbajúce betónové základy. Popieral, že sa so žalobcami pred kúpou stretol len jedenkrát, pretože žalobcovia priznali dve stretnutia a ďalšie dve stretnutia boli za účasti realitnej kancelárie. Trval na vedomosti žalobcov o chýbajúcich betónových základoch pod drevenou časťou chaty, čo potvrdili vypočutí svedkovia, pričom vzhľadom na túto vedomosť nie je podstatné, či ide o vadu alebo nie.
8. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázali na doručenie rozpisu prác a teda špecifikácie nároku žalovanému ešte pred doručením žaloby, k čomu nemal námietky a tieto uplatnil až počas sporu. Predvolaním navrhnutého svedka M. mal súd ustálený základ nároku popieraný žalovaným, pričom svedok vyúčtoval aj odstraňovanie vád, ktoré boli dôsledkom chýbajúcich základov pod drevenou časťou stavby. Poukázali na to, že žiadny zo svedkov jednoznačne nepotvrdil, kto a kedy konkrétne ich oboznámil o chýbajúcich základoch, uviedol to iba syn svedkyne Mgr. O., B. O., pričom uvedená svedkyňa tak jednoznačne nevypovedala. Tiež poukázali na nelogické tvrdenia svedkyne O., ktorá svojou výpoveďou potvrdila, že na vadu musel prísť sám žalobca 1/, a že ho na základy neupozornila. Žalovaný neoprávnene tvrdil, že žalobca 1/ ako odborník mal predpokladať a aj predpokladal chýbajúce základy, ktoré za vadu nepovažoval a ak to tak žalobca 1/ bral, mal to uviesť do Zmluvy. Za predpokladu vedomosti chýbajúcich základov by nehnuteľnosť neboli kupovali. Všetky svedecké výpovede naďalej považovali za účelové. Tiež poukázali na to, že žalovaný učinil námietky k znaleckému posudku až v záverečnej reči. Zľavu vo výške 2.000,- Eur naďalej považovali za obvyklú zľavu, ktorá sa v realitných kanceláriách bežne poskytuje.
9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov mal za to, že opakovane zavádzajú súd. Opätovne poukázal na jeho list zo dňa 15. 11. 2016, ktorým ich pohľadávku neuznával, pričom žalobcovia chcú od neho zaplatiť za práce, či materiál, ktoré nemajú nič spoločné s dobudovaním základov. ďalej uvádzal rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k odvolaniu.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcov uvedené v odvolaní.
14. Odvolacími dôvodmi žalobcov bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], ako aj nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP].
15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009, zo dňa 26. 02. 2010).
16. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
17. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nepochybil ani pri právnom posúdení veci, ak na zistený skutkový stav použil ustanovenia § 597 ods. 1, 2, § 598 OZ a predmetné ustanovenia vyložil spôsobom uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia. Výklad predmetných ustanovení a ich aplikácia na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie nevykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, práve naopak, je dôkladný, náležitý a v súlade s právnou teóriu a rozhodovacou praxou súdov. 18. Žalobcovia v odvolaní namietali i to, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
19. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f ) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom vieryhodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo. Prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo vieryhodnosti je logický rozpor. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorý spočíva v nesprávnom skutkovom závere je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd chybne vyhodnotí návrh strán na vykonanie dôkazov, hoci ich vykonanie bolo relevantné na správne zistenie skutkového stavu a tiež vtedy, keď okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa § 191 ods. 1 CSP. Ak nie je teda možné okresnému súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi
20. Odvolací súd uvádza, že takého pochybenie prvoinštančného súdu nezistil, pretože súd prvej inštancie v danom prípade náležitým spôsobom zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nevzal pritom do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo.
21. V súvislosti so splnením si dôkaznej povinnosti žalobcov, odvolací súd dodáva, že medzi povinnosti strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (rozsudok NS SR, sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 CSP z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Teda dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní 12. 07. 2017 konajúci sudca poučil prítomné strany sporu na ich procesnú povinnosť produkovať dôkazy na svoje tvrdenia najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 182 CSP. Z obsahu prednesu žalobcov vyplynulo, že nenavrhovali vykonať nejaký dôkaz na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny. Pokiaľ ide o predloženie faktúry a rozpisu prác, ktorými boli fakturované viaceré práce na predmetnej nehnuteľnosti, správne súd prvej inštancie konštatoval, že rozpis predmetných rekonštrukčných prác sa týkal nielen vady v zadnej časti rekreačnej chaty, ale aj vady vydutej podlahy v obytnej miestnosti v prednej časti, za ktorú mali poskytnutú zľavu. Preto pokiaľ žalobcovia uplatnili zľavu vo výške 4.011,60 Eur podľa nimi predloženého rozpisu prác (č. l. 102 až 104 spisu) namietaného žalovaným, neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie výšky zľavy z kúpnej ceny. Keďže žalobcovia na preukázanie dôvodnosti výšky uplatneného nároku proti žalovanému neprodukovali žiadne iné dôkazy a ani nenavrhli ich vykonanie, nimi uplatnený nárok nebol dôvodný ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.
23. K ďalším argumentom žalobcov sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyjadril, poskytol dostatočnú odpoveď k stanoviskám strán sporu a odvolací súd sa s jeho záverom plne stotožňuje. K znaleckému posudku č. 8/2016 predloženým žalobcami, treba uviesť, že tento dôkaz síce preukazuje skryté vady, avšak nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške zľavy z kúpnej ceny uplatnenej žalobcami.
24. K spochybňovaniu výpovedí svedkov žalobcami, odvolací súd uvádza, že pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedka je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru jeho výpovede, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých vypovedá a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
25. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v podrobnostiach svedkovia síce vypovedali rôzne, čo bolo logické vzhľadom na uplynutie času od uzavretia Zmluvy a tiež stretnutí pred jej uzavretím, pričom nešlo o zásadné rozdiely, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nepravdivosti a účelovosti ich výpovedí.
26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a preto rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).
27. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).