Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-10-2024.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Subarea
8Co/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zast.: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, IČO: 54 279 003 proti žalovanému: UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, o zaplatenie 500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/41/2022-66 zo dňa 29. novembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e.
Vo výroku III. uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 23,30 Eur žalobcovi a výrokom III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tamojšom súde dňa 27.10.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500 Eur s príslušenstvom.
1.2. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 CSP a z ustanovení § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 a § 19a ods. 1, 2 Obč. zák. zdôraznil, že predpokladom spôsobilosti subjektu byť stranou sporu je jeho hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú podľa ustanovení Obč. zák. osoby fyzické (§ 7) a osoby právnické (§ 18).
1.3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravujú ustanovenia §21 - § 23 Obchodného zákonníka. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba. Návrh na zápis organizačnej zložky do obchodného registra podáva zahraničná osoba, nie jej organizačná zložka. Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra má organizačná
zložka zahraničnej osoby obdobné postavenie ako odštepný závod. Z toho vplýva nie len to, že pri prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodné meno zahraničnej osoby s dodatkom, že ide o organizačnú zložku. Zápisom organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby nevzniká právnická osoba, zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká iba právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do obchodného registra preto neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým subjektom byť stranou sporu. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch zahraničná právnická osoba a nie jej organizačná zložka. I v prípadoch, keď sa vec týka organizačnej zložky, ktorá sa zapisuje do obchodného registra sa právnická osoba označuje podľa § 133 ods. 2 CSP, a to názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Údaj o tom, že sa vec týka organizačnej zložky zákon nevyžaduje. O vadnú žalobu 9C/41/2022 3 však ide vtedy, ak je strana sporu označená iba ako organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. Takýto nedostatok bráni pokračovaniu v konaní. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že ak za stranu sporu bola označená samotná organizačná zložka, súd v súlade s § 161 ods. 2 CSP konanie zastaví. V takom prípade sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.
1.4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je potrebné vždy rozlišovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. V prípade, pokiaľ strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, tak ako je tomu aj v tomto prípade, nakoľko žalobca už v žalobe označil žalovaného nesprávne, indikuje to tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. Túto vadu konania sa podľa názoru súdu nepodarilo zhojiť žalobcovi ani podaním doručeným súdu dňa 08.08.2023 prostredníctvom právneho zástupcu označeným ako „Zmena žaloby v zmysle ust. § 139 CSP v platnom znení“, v ktorom žalobca uviedol, že týmto podaní mení žalobu v časti označenia žalovaného, nakoľko podľa príslušných ustanovení CSP možno zmenou žaloby urobiť len kvantitatívnu zmenu, t.j. rozšíriť uplatnené právo, kvalitatívnu zmenu, t. j. uplatniť iné právo alebo doplniť rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedeným skutočnostiam skonštatoval, že žalovaný ako strana sporu bol označený ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, ktorý nemá samostatnú právnu subjektivitu. Nakoľko organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby a toto postavenie nezískava ani zápisom do Obchodného registra, súd prvej inštancie podľa § 62 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP rozhodol tak, že konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca podaním žaloby proti subjektu bez procesnej subjektivity procesne zavinil zastavenie konania a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov konania protistrane. Ako protistranu však žalobca označil osobu procesnou subjektivitou. Nie je tu teda subjekt spôsobilý byť nositeľom práva na náhradu trov konania čo súd považoval za dôvod nepochybne hodný osobitného zreteľa, pre ktorý podľa § 257 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania žalovanému nepriznal. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
2.2 Žalobca poukázal na obsah svojho podania zo dňa 08.08.2023 označeného ako zmena žaloby v zmysle § 139 CSP, v ktorom okrem iného uviedol, že mení žalobu v časti označenia žalovaného, a to z pôvodne označeného žalovaného na UNIQUA pojištovňa, a.s. so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, 160 12 Česká republika, IČO: 49 240 480, zapísaná v OR, vedenom Mestským súdom v Prahe, odd. B, vlož. č.:2012 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, zapísaná v obchodnom reg. OS Bratislava III odd. : PO, vlož. č.: 8726/B. Reakciou súdu prvej inštancie na jeho návrh na zmenu žalovaného však bolo rozhodnutie o zastavení konania, čo je podľa názoru žalobcu nesprávne a nespravodlivé. Žalobca
zdôraznil, že súd ako orgán spravodlivosti, ktorý má chrániť práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a vždy hľadať v konkrétnom spore spravodlivosť, sa nemôže chovať alibisticky tým spôsobom, že prihliada len na označenie podania, bez toho, aby nahliadol na jeho samotný obsah. Súd je totiž povinný vyhodnocovať každé jedno podanie podľa obsahu, a táto požiadavka je o to žiaducejšia, ak súd plánuje celé konanie zastaviť.
2.3. Žalobca uviedol, že vo svojom podaní okrem iného doplnil aj rozhodujúce skutočnosti pre predmetný súdny spor. Išlo teda o zmenu žaloby, pretože on vo svojom podaní navrhoval súdu aj zmenu žalovaného subjektu. Pretože je povinnosťou súdu každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu a pretože súd pozná právo,, mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 79 CSP, a nie zastaviť konanie. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3Cdo 128/2010, podľa ktorého „Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 41 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv.“. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
3. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. o zastavení konania a v súvisiacom výroku II. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, a vo výroku III. o náhrade trov konania je potrebné ho zmeniť podľa § 388 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
4. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
6. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 21 ods. 1, 2 Obch. zák., zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická
osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 21 ods. 3, 4 Obch. zák., podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
11. Podľa § 7 ods. 1 Obch. zák., organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 18 ods. 1 Obč. zák., spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
15. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) až d) Obč. zák., právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
16. Krajský súd ako súd odvolací zistil z obsahu spisu, že žalobca v žalobnom návrhu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Prievidza dňa 27.10.2022, označil žalovaného nasledovne: UNIQA pojišťovňa a.s., so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948. Okresný súd Prievidza napadnutým uznesením konanie z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalovaného zastavil.
17. Žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že ten svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a že súd prvej inštancie pochybil, keď obsah jeho podania zo dňa 08.08.2023 označeného ako „zmena žaloby v zmysle § 139 CSP“ zároveň neposúdil aj ako návrh na zmenu žalovaného subjektu z pôvodne v žalobe označeného: UNIQUA pojištovňa, a.s. so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, 160 12 Česká republika, IČO: 49 240 480, zapísaná v OR, vedenom Mestským súdom v Prahe, odd. B, vlož. č.:2012 na: UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948. Žalobca argumentoval tým, že súd prvej inštancie bol povinný jeho podanie posúdiť podľa jeho obsahu ako návrh podľa § 79 CSP a ak by tak postupoval,k zastaveniu konania by nedošlo.
18. Vymedzenie strán sporu, resp. ich identifikácia, vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v CSP. Žalobca je ten, kto podal návrh na súd na začatie konania a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe ako stranu sporu označil. K momentu rozhodovania je súd povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v žalobe jasne označil žalovaného ako zahraničnú zložku podniku zahraničnej osoby, a to: UNIQA pojišťovna a.s., Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 821 948, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Po, vložka č. 8726/B. V žalobe boli výslovne uvedené identifikačné údaje, týkajúce sa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, čo v odvolaní nepoprel ani samotný žalobca. Nakoľko organizačná zložka nemá procesnú subjektivitu, ide sa o nedostatok procesnej podmienky, ktorý aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno odstrániť
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/161/2020 zo dňa 27.01.2021, 2Cdo/8/2009). Súd preto nerobí opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku, ale je povinný konanie zastaviť.
20. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho návrh na zmenu žalovaného subjektu neposúdil podľa jeho obsahu ako návrh v zmysle § 79 CSP, odvolací súd zastáva názor, že postup v zmysle tohto ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, v takom prípade súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP) .
21. Z ustanovenia § 79 CSP vyplýva, že na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. Citované ustanovenie teda predpokladá, že subjekt, ktorý už v konaní vystupuje, má procesnú subjektivitu a k tomuto subjektu potom so súhlasom súdu môže pristúpiť do konania ďalší subjekt. Ak však procesnú subjektivitu nemá, v takom prípade prichádza do úvahy jedine postup podľa § 62 CSP, v zmysle ktorého súd konanie zastaví.
22. V prejednávanej veci bol subjekt na strane žalovaného nepochybne vymedzený ako pobočka poisťovne, ktorá nedisponuje právnou subjektivitou, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Nešlo tu o nejednoznačnosť označenia, ale označený žalovaný bol (je) bez právnej subjektivity, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 128/2010 zo dňa 28.10.2010, odvolací súd zastáva názor, že závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí týkajúce sa posudzovaním procesných úkonov účastníka konania podľa jeho obsahu, nemožno aplikovať na označenie strán sporu. Označenie strán sporu, ktoré je jednou z náležitostí žaloby v zmysle § 132 CSP, vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 133 až 135 CSP.
23. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie s poukazom na § 161 ods. 2 CSP zastavil z dôvodu, že žalobcom označená pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná zložka nie je nositeľom procesnej subjektivity. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie v časti výroku I. o zastavení konania vrátanie súvisiaceho výroku II. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. V prejednávanej veci žalobca podaním žaloby proti pobočke poisťovne, ktorá nemá procesnú subjektivitu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Keďže pobočka poisťovne označená ako žalovaný procesnou subjektivitou nedisponuje, na strane žalovaného nie je komu náhradu trov priznať. Žalobcom označený žalovaný nebol v tomto konaní strán sporu. Nakoľko iba strana sporu (majúca právnu subjektivitu) má nárok na náhradu trov konania, odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie vo výroku III. zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcom označený žalovaný nebol v tomto konaní stranou sporu. Iba strana sporu má nárok na náhradu trov konania.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z rovnakého dôvodu, pre ktorý bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).