Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-18-2019.pdf
PDF · 129.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: E. N., H.. X.XX.XXXX, C. Z. H. XXXX/XX, XXX XX S. právne zastúpený JUDr. Ľuba Berezňaninová, advokátka, IČO 42249384, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov proti žalovanému: Z. B., H.. XX.XX.XXXX, Z. H. XXXX/XX, XXX XX S. o určenie vlastníckého práva a vypratanie nehnuteľnosti, nar. neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť svedkovi Vladimírovi Králikovi nar. 19.01.1969 sumu 202,15 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Svedok N. E. H.. XX.XX.XXXX m á voči žalobkyni nárok na náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 21.05.2020, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 29.04.2019 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej vrátenia daru - C. N. S. B. L. H. M.. V žalobe uviedla: 1.1. Darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice Č.. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX (ďalej len „darovacia zmluva“) žalobkyňa, spoločne so svojím manželom: P.. Z. E., H.. XX.XX.XXXX, E. T. M. XX.XX.XXXX, ako darcovia darovali žalovanej, ako obdarovanej, v celosti tieto nehnuteľnosti: A) C. Č.. XX H. X. S., N. N. Č.. XX N. C. M. K.. Č.. XXXX, postavenom na parc. E. L. Č.. XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX k celku, evidovaný na LV č. XXXX, E..Ú.. S. a B) pozemok parc. KN C Č.. XXXXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 v spoluvlastníckom podiele XX/XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, E..Ú.. S. (ďalej aj „dar“), C) rekreačná chata súp. Č.. XXX stojaca na pozemku - parc. reg. „L.“. Č.. XXXX, Druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX Z., evidované na F. Č.. XXX, E..Ú.. M. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaná (obdarovaná) je dcérou žalobkyne (darkyňa). Žalovaná sa po smrti jej otca a manžela žalobkyne začala voči žalobkyni správať neúctivo, drzo a s dešpektom. Na takéto správanie pritom nemá žiaden objektívny dôvod. Došlo aj k fyzickému napadnutiu žalobkyne žalovanou. Pravidelné sú hrubé urážky, nadávky a osočovanie žalobkyne zo strany žalovanej. Na základe darovacej zmluvy má žalobkyňa právo doživotného bývania v byte č. XX H. X. S., N. Č.. XX N. C. M. K.. Č.. XXXX nachádzajúcom sa na ulici Z. H. N. S., stojacom na parc. reg. „C“ č.
XXXXX G. H. F. Č.. XXXX, E..Ú.. S.. Tomuto právu žalobkyne zodpovedá jednak povinnosť žalovanej umožniť žalobkyni pokojné užívanie predmetného bytu, a to bezplatne, časovo neobmedzene, s tým, že žalobkyňa sa má podieľať na úhradách nákladov spojených s bývaním - za odber elektriny, vody, tepla, odvoz odpadu, pomerne podľa počtu osôb bývajúcich v byte. Žalovaná sa tiež zaviazala, že poskytne darujúcim, t.j. v súčasnosti už iba žalobkyni, všestrannú pomoc v starobe a chorobe a zaopatrí ju až do smrti. Tento záväzok žalovanej je jej osobným záväzkom, ktorý nie je zapísaný na LV. Žalovaná sa však voči žalobkyni, ako svojej matke, správa tak, že jej doslova strpčuje život. Žalobkyňa sa v strachu o vlastné zdravie a život radšej odsťahovala z bytu, ktorý je podľa darovacej zmluvy oprávnená doživotne užívať. V čase, keď žalobkyňa žila v predmetnom byte spolu so žalovanou, došlo medzi nimi k viacerým konfliktom, ktoré rozhodne nemožno hodnotiť ako bežné nedorozumenia, hádky či rozpory. Žalovaná mávala opakované stavy, kedy sa správala doslova ako nepríčetná. Bezdôvodne útočila na žalobkyňu, vyhrážala sa jej zbitím, ba aj zabitím, hrubo jej nadávala (že je „piča, kurva, beštia“) a pod.. Zamykala žalobkyňu v jej izbe a nechcela ju pustiť von, s odôvodnením, že sa bojí, že utečie a niečo sa jej stane. Žalobkyňa je z existujúcej situácie frustrovaná a nešťastná. Je toho názoru, že žalovaná psychicky nie je v poriadku a je potrebné, aby sa liečila. Tá to však rezolútne odmieta. Žalobkyňa sa spočiatku snažila žalovanú upokojiť a dohovoriť jej. Tá sa však postupom času správala čoraz agresívnejšie. Dokonca od zlosti, v amoku, rozbíjala zariadenie bytu, ktoré bolo súčasťou daru. Svedkom nepríčetných nálad a výbuchov hnevu žalovanej bol aj A. D. - priateľ žalobkyne. Pokiaľ ide o konkrétne incidenty medzi stranami sporu, išlo o nasledovné: A) Dňa 17.07.2017 žalovaná žalobkyňu fyzicky napadla. Stalo sa tak po tom, čo sa žalobkyňa vrátila do predmetného bytu, v ktorom v tom čase bola aj žalovaná. Žalobkyni zazvonil mobil a žalovaná si všimla, že telefonuje jej exmanžel - P.. S. Z., s ktorým bola v tom čase v rozvodovom konaní. To ju nazlostilo a prikázala žalobkyni, aby telefón nedvíhala. Žalobkyňa telefón dvihla, na čo jej žalovaná vytrhla telefón z ruky a udrela ju otvorenou dlaňou do ľavej časti tváre, poškriabala ju na ruke a hodila ju do kresla. Žalobkyňa po tomto incidente ostala otrasená, mala bolesti tváre a krku, nemohla otáčať hlavu. Následky má doteraz - slabšie počuje na ľavé ucho. Žalobkyňa pre pretrvávajúce ťažkosti vyhľadala lekársku pomoc. Dňa 18.07.2017 žalobkyňa podala trestné oznámenie proti žalovanej na OR PZ v Prešove, odbor poriadkovej polície. Polícia toto podanie vyhodnotila ako oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. B) V auguste 2017 sa žalobkyňa chcela dostať do rekreačnej chaty, ktorú v súčasnosti, na základe darovacej zmluvy, vlastní žalovaná. Po príchode zistila, že sú vymenené zámky a do chaty sa preto nedostane. Žalobkyňa pozvala na chatu asi 17 ľudí. Urobili si teda piknik na priľahlej záhrade. O 3 dni na to vymenil syn žalobkyne - N. E., zámok na chate a kľúč nechal iba žalobkyni. Na to žalovaná podala proti žalobkyni oznámenie na polícii, na základe ktorého začalo proti nej, ako obvinenej, priestupkové konanie na Okresnom úrade Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov pod č.: OU-PO- OVVS2-2017/035758. Priestupkové konanie bolo napokon zastavené z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Keďže situácia sa zhoršovala a žalobkyňa nevedela ako sa brániť, opakovane podávala oznámenia na polícii pre agresívne a neúctivé správanie žalovanej voči nej, ku ktorému došlo aj dňa 01.10.2018. Ani tieto oznámenia a následné priestupkové konania však nič nevyriešili. Žalovaná nerušene pokračuje vo svojom hrubo urážlivom, nepriateľskom správaní voči žalobkyni, ktorá má z nej strach. Aj žalovaná podala proti žalobkyni opakované trestné oznámenie, a to pre incident, ku ktorému malo dôjsť dňa 30.09.2018, kedy podľa vyjadrení žalovanej, jej mala žalobkyňa v predmetnom byte hrubo nadávať, vyháňať ju z bytu a zavolať na ňu rýchlu zdravotnú pomoc, aby ju vzali na psychiatriu, čím mala narušiť občianske spolunažívanie voči svojej dcére. Žalobkyňa bola v uvedenej veci vypovedať ako obvinená. Vysvetlila priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 30.09.2018. Priamym svedkom bol aj A. D. - priateľ žalobkyne. Priestupkové konanie bolo aj v tomto prípade zastavené. Žalobkyňa však bola nútená sa z predmetného bytu vysťahovať, nakoľko sa dôvodne obáva o svoj život. Je toho názoru, že správanie žalovanej je nevyspytateľné. Keďže sa neštítila už raz žalobkyňu udrieť, môže sa stať, že v záchvate amoku ju zabije. Žalobkyňa odvtedy býva u známych a rodiny. Je to však komplikované. Nemá svoj stály priestor a pokoj, ktorý, ako osoba vyššieho veku potrebuje. Je šokovaná z vyššie opísaného správania svojej dcéry, nemá voči nej dôveru. Rozhodne sa nejedná o správanie, ktoré by nasvedčovalo plneniu osobného záväzku žalovanej, ku ktorému sa v darovacej zmluve zaviazala, spočívajúceho v poskytnutí všestrannej pomoci v starobe a chorobe a zaopatrení až do smrti. Svojím správaním žalobkyňu prakticky vylúčila z užívania tak bytu ako aj chaty. Žalobkyňa sa nechtiac ocitla v pozícii bezdomovkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu - JUDr. Ernest Vokál, advokát, adresovala žalovanej list zo dňa 28.09.2017, v ktorom ju vyzvala na vrátenie daru (bytu i rekreačnej chaty). Tento list predstavuje jednostranný právny úkon žalobkyne,
ktorým jednoznačne prejavila svoju vôľu smerom k žalovanej, na zrušenie vyššie označenej darovacej zmluvy a vráteniu daru. Žalovaná na predmetný list reagovala tak, že žalobkyni listom zo dňa 06.10.2017 oznámila, že si voči žalobkyni plní všetky povinnosti a je jej i členom rodiny nápomocná. Žalovaná tiež uviedla, že práve žalobkyňa a ostatní členovia rodiny jej majú svojím konaním poškodzovať meno. Napriek tomu konštatovala, že je prístupná dohode, ktorú však bližšie nešpecifikovala. K dobrovoľnému vráteniu daru ani k inej dohode však medzi stranami sporu doposiaľ nedošlo. Vzťah medzi nimi sa neurovnal. Konflikty pretrvávajú, resp. sú zriedkavé iba preto, že žalobkyňa od 30.09.2018 v predmetnom byte nebýva. Správanie žalovanej, opísané v bode II. tejto žaloby, podľa názoru žalobkyne, zodpovedá skutkovej podstate hrubého porušenia dobrých mravov voči nej, ako darkyni a voči osobám jej blízkym (najmä synovi - N. E., A.Á. D. - priateľ). Zároveň žalobkyňa žiadnym svojím správaním nedala žalovanej dôvod na to, aby sa k nej a jej blízkym osobám správala takýmto hrubým a opovrhnutiahodným spôsobom. Nejde pritom len o jej subjektívny pocit. Aj nezainteresované osoby (najmä susedia z bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza), ktoré boli svedkami hrubých urážok adresovaných žalobkyni z úst žalovanej, boli zhrozené a pohoršené jej správaním. Žalovaná sa pritom za života jej otca a manžela žalobkyne: P.. Z. E., správala k žalobkyni a ostatným členom rodiny s náležitou úctou a rešpektom. Občas sa síce vyskytli bežné hádky a nezhody, tie však nikdy neprekročili spoločensky akceptovateľné správanie. Po smrti otca sa správanie žalovanej začalo postupne meniť a zhoršovať.
2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej k žalobe tu je potrebné uviesť, že súd má za to, že táto sa súdnemu konaniu a najmä pojednávaniu vyhýbala. V poradí prvé nariadené pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu tvrdených bolesti chrbta žalovanej a potreby kľudu na lôžku. V poradí druhé pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že žalovaná ukončila zmluvný vzťah so svojim právnym zástupcom a uviedla, že o zastupovanie požiada Centrum právnej pomoci. Požiadavku na Centrum právnej pomoci o zastupovanie však žiadnym spôsobom nepreukázala. V poradí tretie pojednávanie nariadené na deň 21.05.2020, na ktoré si žalovaná prevzala pojednávanie dňa 24.03.2020 žiadala odročiť z dôvodu starostlivosti o deti. Žiadosť o odročenie pojednávania doručila súdu dňa 15.05.2020. Na to jej súd dňa 18.05.2020 doručil oznámenie, v ktorom uviedol, že považuje jej konanie za účelové, a že ak neexistuje žiadna osoba, ktorá by sa jej na čas pojednávania postarala o deti postarajú sa jej o deti zamestnanci súdu. Následne na to žalovaná doručila dňa 19.05.2020 súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na odročení pojednávania trvá, zároveň sa čiastočne vyjadrila k predmetu konania a priložila určité prílohy. 2.1. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2020 súd prerušil pojednávanie na 15 min. za účelom, aby sa právny zástupca žalobkyne a žalobkyňa mohli s týmito listinami predloženými žalovanou oboznámiť. Právny zástupca žalobkyne poukazom na § 153 C.s.p. - (/1/ Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. /2/ Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. /3/ Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.) uviedol, že navrhuje na tieto vyjadrenia a listiny neprihliadať z dôvodu, že boli podané oneskorene a teda žiadal uplatniť sudcovskú koncentráciu konania. Vo vzťahu k vyjadreniu k veci samej má súd za to, že je potrebné sudcovskú koncentráciu konania uplatniť, pretože žalovaná mala možnosť sa k žalobe vyjadriť odo dňa doručenia žaloby, ku ktorému došlo dňa 01.06.2019, pričom určitý čas bola zastúpená aj právnym zástupcom, napriek tomu k vyjadreniu k žalobe nedošlo. Ak by sa mali preverovať tvrdenia žalovanej uvedené v žalobe bolo by potrebné pojednávanie odročiť. Pokiaľ ide listiny priložené žalovanou súd má za to, že tieto bolo možné vzhľadom na objektívny charakter vykonať pred súdom a za účelom ich oboznámenia nebolo potrebné odročovať pojednávanie, pričom išlo o skutočnosti žalobkyni známe (2 priestupkové rozhodnutia a list adresovaný žalobkyni), ktorých predložením žalovaná popierala skutky dávané jej za vinu žalobou.
3. Súd teda dňa 21.05.2020 napriek neprítomnosti žalovanej vo veci pojednával, pričom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom žalobkyne a výsluchov svedkov a zistil nasledujúce: 3.1. Zo súdneho spisu vyplynulo, že k darovaniu predmetných nehnuteľnosti žalobkyňou a jej nebohým manželom žalovanej ako dcére došlo notárskou zápisnicou zo dňa 25.05.2012. V tejto notárskej zápisnici, ktorá je rozdelená na dve časti je osobitne darovaný byt a osobitne darovaná rekreačná chata. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu ohľadne bytu tá sa nachádza v časti IA) a v závere tejto časti darovacej
zmluvy je uvedené: „zmluvné strany sa dohodli, že darujúci budú spoluužívať predmetné nehnuteľnosti bezplatne, na základe časovo neobmedzeného bezplatného nájmu a budú sa spolupodieľať na úhrade nákladov spojených s bývaním, za odber elektrickej energie, vody, tepla, odvoz odpadkov v pomere podľa počtu osôb bývajúcich v byte. Obdarovaná sa zaväzuje poskytnúť darujúcim všestrannú pomoc v starobe a v chorobe, a zaopatriť ich až do smrti. Uvedený záväzok je osobným záväzkom a nebude zapísaný na list vlastníctva“. Darovacia zmluva v časti IB) týkajúca sa darovania rekreačnej chaty na M. už obdobný záväzok doživotného užívania tejto chaty zo strany žalobkyne a jej nebohého manžela neobsahuje (č.l.18). V darovacej zmluve v časti IA) je ďalej uvedené, že „ja obdarovaná B. Z. Q.. E. dar od darujúcich rodičov v bode IB) opísaný s vďakou prijímam.“ Rovnako takáto deklarácia sa nachádza aj v bode IB) zmluvy, kde je uvedené rovnako, že obdarovaná B. Z. Q.. E. dar od darujúcich rodičov v bode IB) opísaný s vďakou prijíma. 3.2. Súd ďalej vykonal dokazovanie výpismi z listov vlastníctva č. XXX, XXXX B. XXXX, na ktorých je evidované vlastníctvo k darovanému bytu a pozemku, na ktorom sa nachádza bytový dom, v ktorom sa tento byt nachádza ako aj rekreačná chata (č.l.7-9). 3.3. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru Všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 29.09.2017 (č.l.10-11) vyplýva, že došlo vo vzťahu k obvinenej žalobkyni k zastaveniu konania o skutku výmeny zámku na vchodových dverách bytu, ktorého majiteľkou je jej dcéra B. Z. z dôvodu, že tento skutok nie je priestupkom. Zároveň vo vzťahu k obvinenej žalobkyni došlo pre skutok definovaný ako výmena zámku na chate v M. v presne nezistenom čase, ktorej majiteľkou je jej dcéra Z.. B. Z., rovnako k zastaveniu konania z dôvodu, že skutok nespáchala obvinená z priestupku. 3.4. Ďalej žalobkyňa súdu predložil lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX X. XX:XX hod. vystavenú MUDr. Patrikom Hrbatým všeobecným lekárom pre dospelých. Z tejto správy vyplýva, že žalobkyňa navštívila lekára a udala, že ju včera udrela dcéra. Zle to psychicky znáša. Mala vraj krvácanie z nosa. Tiež bolesti ľavej časti tváre po facke. Horšie počuje, sťažuje sa aj na bolesti v oblasti krku v ľavo. Poškriabaná na predlaktí. Nález lekára uvádza, že žalobkyňa bola orientovaná správne. Reaguje primerane a zistil u nej pohmatovú citlivosť v ľavej časti tváre, tiež krku s redukciou hybnosti - rotácia do ľava pre bolesť výrazne redukovaná, hlava orientačne neurologicky v norme a drobná exkoriácia na pravom predlaktí. Žalobkyni bolo odporúčané ORL vyšetrenie a analgetiká podľa potreby. 3.5. Súd ďalej oboznámil list JUDr. Ernesta Vokála zaslaný v mene žalobkyne žalovanej zo dňa 28.09.2017 (č.l. 14-15), v ktorom sa uvádza: „ ako uvádza Vaša matka pani N. E. potom čo vám boli tieto nehnuteľnosti darované a po smrti vášho otca P.. Z. E. sa správate k svojej matke, darkyni, hrubým spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom a to tak, že ju fyzický napádate o čom svedčí lekárska správa, a že si neplníte aj svoje povinnosti, ku ktorým ste sa zaviazala darovacou zmluvou zo dňa 25.05.2012. Taktiež z tvrdenia Vašej matky pani N. E. vyplýva, že je voči vám vedené priestupkové konanie a to na Okresnom úrade Prešov odbor všeobecnej vnútornej správy. Taktiež sa nevhodným spôsobom odporujúcim dobrým mravom správate aj ku členom rodiny darkyne.“ Na predmetný list reagovala žalovaná listom zo dňa 06.10.2017 (č.l. 15), v ktorom uviedla: „zo skutočnosťami, ktoré uvádzate v liste nemôžem súhlasiť, pretože nie som si vedomá, aby došlo z mojej strany k hrubému správaniu k mojej matke a už vôbec nie k fyzickému napádaniu. Zároveň nesúhlasím s ďalším tvrdením, že sa nevhodným spôsobom odporujúcim dobrým mravom správam aj ku členom rodiny. Vždy som bola ústretová a nápomocná nielen k mojim rodičom, bratovi, ale taktiež aj k terajšiemu priateľovi mojej matky. Svoje povinnosti som si plnila a snažím sa plniť aj naďalej podľa potrieb a požiadaviek mojich rodičov teraz už len mojej matky. Na základe Vašich tvrdení predpokladám, že nemáte dostatočné informácie o tomto prípade. Konaním, ktoré mi matka a členovia rodiny spôsobujú poškodzujú moje meno. Týmto vám oznamujem, že aj napriek mne veľmi nepríjemným okolnostiam a niekoľkoročnému osočovaniu zo strany mojej rodiny som bola a naďalej som prístupná k dohode.“ 3.6. Zo žalovanej predloženým rozsudkom č.k. 30P/257/2016-149 z č.l. 102-110 vyplýva, že manželstvo žalovanej a svedka Z. bolo rozvedené, pričom na čas po rozvode sa maloleté deti zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z tohto rozsudku vyplýva, že opatrovník v konaní, a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Prešov v správaní žalovanej vo vzťahu k jej deťom nezistil žiadne nedostatky. Znalkyňa PhDr. Jana Čorejová uviedla, že vzťah oboch maloletých deti k rodičom je kladný a intenzívny, väzby deti na oboch rodičov sú rovnocenné. Vzťah matky k maloletým deťom je pozitívny, vrelý a citovo adekvátne nasýtený. Z pohľadu psychologických kritérií a predpokladov vychovávať maloleté deti, hodnotila matku ako primerane zrelú. Podľa súdu prejednávajúceho túto vec z týchto zistení žiadnym spôsobom neplynú skutočnosti svedkami uvádzané a napadajúce psychický stav žalovanej ako aj zlé správanie vo vzťahu k deťom. Uvedený záver bol prijatý napriek tomu, že v rozvodovom konaní ako svedkyňa vypovedala aj žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaná má výbuchy zlosti, čo sa prejavuje aj na maloletých deťoch a podľa jej názoru matka deti bije, z čoho dôvodu je starší syn ustráchaný a utiahnutý.
3.7. Z listu žalovanej adresovaného žalobkyni dňa 11.08.2017 vyplýva, že táto napriek sporom, ktoré medzi nimi existujú deklaruje ochotu, že žalovaná môže naďalej bývať v byte, ktorý jej bol darovaný. 3.8. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 04.02.2019 vyplynulo, že konanie voči Z.. B. Z. (žalovanej) za priestupok skutkovo vymedzený ako vulgárne nadávanie svojej matke, že je „piča“, „kurva“, „beštia“ a taktiež pre robenie schválnosti tým, že ju mala vyháňať z bytu, vymieňať zámok na byte na dverách a nechcenie matke dať kľúč od bytu zastavuje z dôvodu, že spáchanie tohto skutku nebolo obvinenej preukázané. Výpoveď svedka D. správny orgán vyhodnotil ako účelovú, nakoľko sa jedná o priateľa žalobkyne. Správny orgán uzavrel, že v uvedenom prípade sa jedná o narušené medziľudské rodinné vzťahu medzi dcérou a matkou. 3.9. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že priestupkové konanie voči žalobkyni zo skutku uvedeného tak, že dňa 17.07.2017 vo svojom byte mala fyzicky napadnúť svoju matku N. E. tak, že ju mala udrieť rukou do oblasti tváre a poškriabať ju po ľavej ruke, čím jej mala podľa lekárskej správy praktického lekára pre dospelých MUDr. Patrika Hrbatého spôsobiť poranenie zastavuje, nakoľko spáchanie tohto skutku nebolo obvinenej preukázané. Správny orgán okrem iného poukázal na vzájomne rozporné výpovede žalobkyne a žalovanej o skutku, ktorého nebol nikto iný prítomný, ako aj na to, že žalobkyňa lekárske ošetrenie v deň údajného fyzického útoku nevyhľadala. 3.10. Pokiaľ ide o výpoveď predvolaných svedkov je zrejmé, že ide osoby priaznivo naladené v prospech žalobkyne a nepriaznivo naladené v neprospech žalovanej. Svedok D. je priateľom žalobkyne napriek tomu, že je ženatý a s manželkou, s ktorou si podľa svojho tvrdenia nerozumie, rozvedený nie je. Tento nebol účastný žiadneho skutku vymedzeného v žalobe. Uvádzal však skutok, ktorý sa mal odohrať na chate v M. s tým, že nebyť jeho, žalovaná by bola žalobkyňu zabila a následne odmietol ďalej vypovedať. Pokiaľ ide o svedka Z., ten je bývalý manželom žalovanej, kde súd má vedomosť, že medzi nimi vzťahy dobré nie sú, čo koniec koncov nepochybne vyplýva aj z rozvodového rozsudku. Naopak žalobkyňa sa v rozvodovom konaní postavila na stranu svedka, a teda postoj svedka Z. môže byť aj vrátením priaznivej výpovede v rozvodom konaní. Svedok Z. taktiež nebol prítomný žiadneho z incidentov konkretizovaných v žalobe, a preto z jeho výpovede skutočnosti relevantné pre rozhodnutie súdu zistené nebolo. Pokiaľ ide o svedka E. ten je synom žalobkyne a bratom žalovanej. Tento uviedol, že všetky skutočnosti nepriaznivé pre žalovanú týkajúce sa jej tvrdeného nemravného správania má od svojej matky - žalobkyne, ktorá mu ich pravidelne telefonicky oznamuje. Na výpoveď svedka treba prihliadať aj cez prizmu možného pocitu krivdy, že tieto nehnuteľnosti boli darované do výlučného vlastníctva sestre. V konečnom dôsledku z výpovede svedka E. rovnako žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodovanie súdu zistené neboli.
4. Podľa § 630 OZ - Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa čl. 8 C.s.p. - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 17 C.s.p. - Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 215 ods.1 C.s.p. - Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 216 ods.1 C.s.p. - Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
5. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu je podstatné zaoberať sa jednou z hlavných zásad civilného sporového konania a to zásadou prejednacou, ktorá súvisí s odklonom od materiálnej pravdy aplikovanej pred rokom 1989 a príklonom k pravde formálnej spojenej so zodpovednosťou strán sporu za jeho výsledok. 5.1. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy k ich zisteniu je záležitosťou účastníkov konania. Súd prejednáva v procese len to, čo mu účastníci k prejednaniu predložia (ak sa to týka skutkového stavu). Inak povedané, skutkový stav je súdom zisťovaný v rozsahu účastníkmi tvrdenom, za pomoci dôkazov účastníkmi označených (navrhnutých). V tomto zmysle platí idem est non esse aut non probari (čo nie je dokázané je to isté, ako keby nebolo). Je povinnosťou a zodpovednosťou účastníkov zabezpečiť skutkové podklady pre rozhodnutie (vrátane dôkazov). Súd môže svoje rozhodnutie oprieť len o tie skutočnosti, ktoré predniesli účastníci počas konania a síce v zásade počas ústneho konania, z toho pochádza názov princíp prejednací. Výsledný skutkový stav je určovaný procesnou činnosťou strán, pričom nemusí zodpovedať skutočnému stavu, ktorý predstavuje súhrn objektívnych poznatkov o skutočnostiach vonkajšieho sveta.
5.2. Bremeno tvrdenia žalobcu spočíva v tom, že žalobca je povinný predložiť súdu potrebné tvrdenia, z ktorých bude zrejmé, na akom skutkovom základe si uplatňuje svoje právo. Tieto tvrdenia musia obsahovať skutočnosti právne relevantné, a to tak z hľadiska hmotného ako aj procesného práva. Takéto tvrdenia sa potom stávajú predmetom dôkazu. Niektoré skutočnosti nemusia byť dokazované, tvrdené však musia byť všetky skutočnosti, na ktoré má súd prihliadať vo svojom rozhodnutí. Skutočnosti, ktoré strany neuvedú v rámci tvrdení na podporu svojho záujmu, súd neberie do úvahy. Možno konštatovať, že povinnosť tvrdenia je možné považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhov tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. 5.3. Rozhodné skutočnosti však musia byť substancované, teda dostatočne určité. Jedná sa o účinný nástroj oslabovania viazanosti sudcu na skutkové prednesy strán, pretože k nedostatečne substancovaným, teda k nedostatočne určitým skutočnostiam, súd nebude prihliadať. Sudca je dokonca oprávnený, pokiaľ považuje určitú skutočnosť za natoľko neurčitú a nedostatočne substancovanú, že nie je jednoznačne spôsobilá byť predmetom dokazovania, k takejto skutočnosti nenariadiť žiadne dokazovanie. Spolu s neunesením bremena tvrdenia a bremena dôkazného podľahne strana v spore tiež vtedy, pokiaľ bude súd považovať jej skutkový prednes za nedostatočne substancovaný.
6. V prejednávanej veci na vyššie uvedenom je potrebné trvať výslovne, pretože skutkové žalobné tvrdenia musia súhlasiť s hmotnoprávnym úkonom výzvy na vrátenie daru. 6.1. Výzva na vrátenie daru adresovaná žalobkyňou žalovanej dňa 28.09.2017 mala nasledujúce znenie (č.l. 14) - sa správate k svojej matke, darkyni, hrubým spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom a to tak, že ju fyzický napádate o čom svedčí lekárska správa a že si neplníte aj svoje povinnosti ku ktorým ste sa zaviazala darovacou zmluvou zo dňa 25.5.2012. Taktiež sa nevhodným spôsobom odporujúcim dobrým mravom správate aj ku členom rodiny darkyne. 6.2. Z hľadiska určitosti (§ 37 OZ - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.) podľa súdu takýto právny úkon nemôže viesť k následku znamenajúcemu zánik právneho vzťahu darovania (§ 630 OZ - Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.; R 61/1997 - K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny.). Uvedená výzva nekonkretizuje konanie hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorého sa má dopúšťať žalovaná voči žalobkyni a to ani vo vzťahu k tvrdenému fyzickému napadnutiu (z výzvy nevyplýva, že by jej súčasťou ako príloha bola lekárska správa). Rovnako výzva nekonkretizuje nevhodné správanie k členom rodiny darkyne. 6.3. Pri vedomosti, že hmotnoprávny úkon môže byť obsahom aj žaloby, musel súd brať do úvahy aj nové skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a teda doručenie žaloby môže byť tiež výzvou na vrátenie daru. Obsah žaloby je uvedený vyššie a obsahuje v podstate 4 incidenty žalovanej a žalobkyne. Incident označený písm. A) - ako vyplýva z výsledku priestupkového konania, tvrdený útok nebol žalovanej preukázaný a súd k odlišnému záveru nedospel ani po vykonanom dokazovaní. Zároveň by však aj v prípade preukázania uvedeného skutku bolo nutné zohľadniť, že práve žalobkyňa proti výslovnej vôli žalovanej zdvihla telefón žalovanej, na ktorý volal jej manžel, s ktorým bola v ostrom rozvodovom konaní. Rovnako tvrdený fyzický útok nebol zvlášť hrozivý, ak žalobkyňa nevyhľadala lekársku pomoc hneď a rovnako tvrdené následky slabšieho počutia neboli žiadnym spôsobom verifikovaným. Incident označený písm. B) - uvedené podľa súdu ani incidentom nebolo, pretože žalovaná ako vlastníčka chaty mala výhradné právo na nej vymeniť zámok. Rovnako žalovaná v užívaní chaty žalobkyni nebránila a neskoršie usmerňovanie jej návštev s početným doprovodom trpieť povinná bez ďalšieho nebola. Incident agresívneho a neúctivého správa zo dňa 01.10.2018 - žiadnym spôsobom nekonkretizovaný. Incident zo dňa 30.09.2018 - priestupkovým konaním nepreukázaný, pričom súd sa od jeho záveru nemá dôvod odkloniť. 6.4. Skutočnosti vytýkané žalobkyňou žalovanej po podaní žaloby súd do úvahy brať nemôže ale je pravdou, že žalovaná počas pandémie koronavírusu volala žalobkyňu bývať v byte, čo žalobkyňa otočila v jej neprospech s tým, že je osobou rizikovou. To, že konkrétne a presné vymedzenie závadného konania obdarovaného (a samozrejme aj jeho preukázanie) je pre rozhodovanie o žalobách o vrátenie daru rozhodujúce vyplýva aj z nižšie citovanej judikatúry a je logické vzhľadom na to, že darca si má zvážiť všetky právne následky darovania
(vrátane možnosti zmeny jeho budúcej majetkovej a osobnej situácie) a byť si vedomý, že navrátenie do pôvodného stavu nemôže byť svojvoľné. Tu len na okraj možno spomenúť, že problémy medzi žalobkyňou a žalovanou nastali po smrti otca žalovanej a manžela žalobkyne a s príchodom svedka D. do spolužitia so žalobkyňou. Rovnako z rozvodového rozsudku, ktorého súčasťou je aj hodnotenie žalovanej znalcom z odvetvia psychológie nevyplynulo, žeby žalovaná patrila na psychiatriu ako sa o tom žalobkyňa snažila presvedčiť súd. Rovnako nižšie citovaná judikatúra a vyššie rozobratá prejednacia zásada aprobujú aj postup súdu, ktorý viedol dokazovanie výlučne ohľadom skutočností uvedených v žalobe, pričom nebolo možné konanie hrubo odporujúce dobré mravy opierať o výpovede svedkov, ktorí sa nevyjadrovali ku konkrétnym skutkom uvedeným v žalobe ale naopak neprípustne rozširovali skutkový stav (svedok D. - záchrana života žalobkyne pred žalovanou, svedok Z. - vzťah so žalovanou ako exmanželkou, svedok E. - vzťah so žalovanou ako sestrou).
7. V rámci právnej argumentácie na podporu vyššie uvedeného súd poukazuje na :
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/4038/2013 - K platnosti právního úkonu vrácení daru je nezbytné, aby v něm byly uvedeny konkrétní skutečnosti, v nichž dárce spatřuje hrubé porušení dobrých mravů vůči němu nebo členům jeho rodiny. I pro tento jednostranný adresný právní úkon totiž platí, že musí splňovat náležitosti požadované občanským zákoníkem pro právní úkony, tedy i náležitosti projevu vůle ve smyslu jeho určitosti.
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/2661/2013 - K platnosti právního úkonu dárce směřujícího k vrácení daru z hlediska jeho určitosti je nezbytné, aby v něm uvedl konkrétní skutečnosti, v nichž spatřuje hrubé porušení dobrých mravů obdarovaným vůči němu nebo členům jeho rodiny. Jen tak, při současném splnění zákonných předpokladů podle § 630 obč. zák., nastanou zamýšlené právní účinky jednostranného hmotněprávního úkonu dárce, tj. zrušení darovací smlouvy a obnovení jeho vlastnictví ex nunc, tj. okamžikem, kdy jeho projev vůle došel obdarovanému. Označením (identifikací) závadného chování obdarovaného vůči dárci ve výzvě k vrácení daru, případně v žalobě, je dán okruh sporných skutečností, které jsou předmětem dokazování.
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/3643/2012 - Prosadit se proto nemůže ani argumentace dovolatelky, že se žalovaný dopustil jednání hrubě porušujícího dobré mravy i vůči jejímu synovi. Označením (identifikací) závadného chování žalovaného vůči žalobkyni ve výzvě k vrácení daru ze dne 22. 4. 2010, případně v žalobě, byl dán okruh sporných skutečností, které byly předmětem dokazování; nevyzvala-li proto žalobkyně k vrácení daru pro chování žalovaného vůči jejímu synovi, je takové jednání z hlediska opodstatněnosti žalobou uplatněného nároku právně irelevantní.
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/218/2010 - Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007).
- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/767/2011 - Aby úvaha soudu o naplnění důvodů pro vrácení daru podle § 630 obč. zák. mohla být založena na soustavném porušování dobrých mravů, musela by být jednotlivá dílčí jednání obdarovaného vůči dárci, která samostatně nedosahují intenzity chování hrubě porušujícího dobré mravy, specifikována (skutkově popsána) již ve výzvě ke vrácení daru, následně obsažena jako tvrzení v žalobě a být předmětem dokazování. 8. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 258 ods.1 C.s.p. - Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8.1. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobkyňa bola v konaní neúspešná, avšak žalovanej žiadne preukázateľné trovy zo spisu neplynú, preto jej náhrada trov konania priznaná nebola.
8.2. Pokiaľ ide o náhradu výdavkov svedka Králika spojených s účasťou na pojednávaní tieto má nahradiť v konaní neúspešná žalobkyňa. Vzhľadom na to, že o výške týchto nákladov už bolo rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka bolo by v rozpore zo vzniknutou situáciou priznávať tomuto svedkovi iba nárok na náhradu výdavkov spojených s účasťou na súde, preto súd aplikujúc článok 4. základných zásad C.s.p. (/1/ Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. /2/ Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.) rozhodol priamo o platobnej povinnosti žalobkyne vo vzťahu k tomuto svedkovi. Naopak, keďže o výdavkoch svedka Králika spojených s účasťou na pojednávaní dňa 21.05.2020 ešte rozhodnuté nebolo, tak v tomto prípade súd postupoval tak, že tomuto svedkovi priznal nárok na náhradu týchto výdavkov voči neúspešnej žalobkyni, ktorá mu ich bude musieť zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto nákladov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.