Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1364/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: DARA studio, spol. s r.o., IČO: 44 912 188, so sídlom Párovská 9/4, 949 01 Nitra, zast.: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, IČO: 50 650 190, so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti povinnej: H.. K. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XXXX/XX, XXX XX K., zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36833533, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Bizoň, advokát, o vymoženie 3.968,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, sp. zn. 130EX 619/19, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinnej zamieta.

II. Oprávnenej voči povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 81,16 Eur, ktorý bude v prospech oprávnenej vymáhaný v tomto exekučnom konaní na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. februára 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol a povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.08.2019 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.968,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 12.07.2017, ktorý nadobudol v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k.: - 555 zo dňa 30.04.2019 právoplatnosť dňa 24.06.2019 a vykonateľnosť dňa 28.06.2019 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Dňa 27.08.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 130EX 619/19.

3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 29.10.2019 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29.10.2019 s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý povinná odôvodnila tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinná v návrhu uviedla, že výzvou zo dňa 10.07.2019 vyzvala oprávnenú na zaplatenie jej pohľadávky vo výške 9.214,33 EUR v lehote 3 dní od jej doručenia, ktorá pozostávala z: istiny 5.330,- EUR titulom poskytnutej pôžičky splatnej dňa 31.05.2018, úrokov vo výške 3.412.37 EUR (8 % ročne z istiny od 01.06.2010 do 31.05.2018), úrokov z omeškania vo výške 471,96 EUR (8 % ročne z istiny od 01.06.2018 do 10.07.2019). Predmetná výzva bola oprávnenej doručená dňa 11.07.2019, pričom oprávnená predmetnú pohľadávku povinnej na výzvu neuhradila. Povinná dňa 16.07.2019 v súlade s ustanovením jednostranne započítala pohľadávky - predmetnú pohľadávku povinnej a

vymáhanú pohľadávku oprávnenej, v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli a ku dňu, kedy sa vzájomne stretli. Dňa 18.07.2019 podľa povinnej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, kedy bol oprávnenej doručený jednostranný prejav vôle povinnej o ich započítaní, na preukázanie ktorej skutočnosti povinná predložila súdu doručenky Nakoľko predmetná exekúcia začala dňa 20.08.2019, začala po mesiaci od zániku nároku oprávnenej z exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo ešte pred začatím exekúcie, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 61e Exekučného poriadku.

4. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2019 uviedla, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Vyhlásila, že voči povinnej nemá žiadny záväzok zo zmluvy o pôžičke. Na výzvu povinnej zo dňa 10.07.2019 reagovala listom zo dňa 12.07.2019, kde poprela existenciu pôžičky a žiadala povinnú, aby predložila k svojim tvrdeniam relevantné doklady. Keďže povinná na jej listy neodpovedala, dňa 23.08.2019 podala trestné oznámenie. Podanie oprávnenej bolo ORPZ Nitra ORP-l225/3-VYS-NR-20l9 odmietnuté, avšak vyšetrovateľka v ňom konštatovala, že vo veci bola vypočutá aj povinná, ktorá sa vyjadrila, že o tejto pôžičke nemá žiaden písomný doklad a že sa jedná o pohľadávku, ktorú nevie povinná riadne preukázať. Poukázala na skutočnosť, že je vysoko nepravdepodobné, aby povinná čakala s údajnou pohľadávkou celých 10 rokov, hoci si ju mohla napríklad uplatniť v súdnom konaní v rámci obrany voči žalobe oprávnenej. Konanie povinnej označila za účelové a o tom, že povinná nemá v úmysle dobrovoľne uhradiť oprávnenej jej nárok, podľa jej názoru svedčí aj návrh povinnej, ktorým sa domáhala zrušenia spoločnosti DARA studio, spol. s r.o. tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. .

5. Súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je dôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že v zmysle cit. ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla však existuje výnimka zakotvená v cit. ust. § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorej súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví. Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretoval tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výkladom, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by súd poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku. Nesprávny je preto i výklad povinnej o tom, že vzhľadom na to, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo ešte pred začatím exekúcie, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 61e Exekučného poriadku. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania. Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z praxe je rozpoznané, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a ak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení. V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 je jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky prípustné, nakoľko tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na uvedené, staršia judikatúra ohľadom riešenia námietky započítania v exekučnom konaní, na ktorú poukazuje i povinná vo svojom návrhu a zastavenie exekúcie, je na exekučné konania začaté po 1. apríli 2017 použiteľná iba v

značne obmedzenom rozsahu. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku však nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré povinný uplatňuje voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. nepodaním návrhu na zastavenie exekúcie po zániku pohľadávky). Súd preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Povinná voči konštatovanému rozhodnutiu podala sťažnosť, v ktorej sa domáhala, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná jej nárok na náhradu trov konania alternatívne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Podanie sťažnosti odôvodnila tým, že spolu s napadnutým uznesením bolo povinnej doručené vyjadrenie oprávnenej zo dňa 12.11.2019, ktoré jej dovtedy doručené nebolo. Oprávnená vo svojom vyjadrení odkazuje na viaceré dôkazy, ktoré zrejme boli predložené exekučnému súdu, ale ani tie povinnej doručené neboli. Povinná tak nemala do doby vydania uznesenia (a nemá ani teraz vzhľadom na nedoručenie príloh k vyjadreniu) možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam a právnej argumentácii uvedených zo strany oprávnenej, v dôsledku čoho (najmä s ohľadom na zásadu dvojinštančnosti konania) došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Z uznesenia podľa povinnej vyplýva, že vyšší súdny úradník považoval za preukázaný skutkový stav tvrdený povinnou, najmä skutočnosť, že povinná ešte pred začatím exekúcie doručila oprávnenej oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok. Povinná však nesúhlasila s jeho interpretáciou § 61e Exekučného poriadku. Poukázala na znenie dôvodovej správy týkajúcej sa predmetného ustanovenia, podľa ktorej: „Doterajšia právna úprava nevylučovala uplatnenie započítania pohľadávok zo strany povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie a to bez ohľadu na to, kedy sa pohľadávky stretli a kedy povinný urobil úkon voči oprávnenému smerujúci k započítaniu. Inštitút započítania tak bolo možné zneužívať na odďaľovanie exekvovania majetku povinného. Oprávnený mal exekučný titul a povinnému postačovalo uplatniť započítanie hoc aj nejudikovanej pohľadávky. Nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný by si mal uplatňovať prípadné následky započítania v základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť, sa voči žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil (tzv. žaloba z lepšieho práva, keďže započítanie podľa hmotného práva je možné). Ustanovenie sa orientuje len na procesné následky.“ Podľa povinnej citovaná časť dôvodovej správy nedáva podklad pre interpretáciu použitú súdom v napadnutom uznesení. Naopak, je zrejmé, že predmetné ustanovenie novelizovalo iba možnosť započítania „v priebehu exekúcie“, nevylučuje jednostranné započítanie pred začatím exekučného konania. Keďže povinná doručila oznámenie o započítaní pohľadávok oprávnenej ešte predtým, ako táto podala návrh na vykonanie exekúcie, tak na toto započítanie sa v tunajšom konaní musí prihliadnuť. Povinná je pripravená preukazovať právny dôvod a výšku svojej nejudikovanej pohľadávky, ak to bude súd považovať za podstatné pre rozhodnutie vo veci. Navrhla, aby súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom bude možné vypočuť účastníkov konania a tiež svedka, ktorého povinná za tým účelom navrhne.

7. Oprávnená vo vyjadrení k sťažnosti povinnej žiadala sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. Podľa názoru oprávnenej zákonodarca v dôvodovej správe jasne a zrozumiteľne prezentoval zámer novely a to zamedziť zneužívaniu započítania na odďaľovanie exekuovania majetku povinného. Z citovaného ustanovenia, ako aj z uvedenej dôvodovej správy jasne vyplýva, že je vylúčené v exekučnom konaní uplatňovať akékoľvek započítanie s výnimkou, že sa jedná o judikovanú pohľadávku. To znamená, že nejudikovaná pohľadávka nemôže byť uplatňovaná ako obrana povinného v exekučnom konaní, pritom nie je právne významné, kedy k započítaniu došlo. Ustanovenie §-u 61e Exekučného poriadku inú interpretáciu nepripúšťa. Výnimku má výlučne judikovaná pohľadávka. Oprávnená vo svojom vyjadrení ďalej zopakovala svoje tvrdenia, že v celom rozsahu popiera tvrdenie povinnej o existencii pohľadávky, ktorú sa pokúša započítať. Dôveryhodnosť tvrdení povinnej podľa svoj oprávnenej znižujú zistenia v trestnom konaní, skutočnosť, že povinná právny inštitút započítania nevyužila v rámci základného

konania trvajúceho desať rokov ako aj samotný fakt, že povinná ako dlžníčka oprávnenej by vôbec poskytla oprávnenej pôžičku. Oprávnená preto navrhla, aby súd sťažnosť povinnej zamietol a priznal oprávnenej náhradu trov konania.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia a poskytuje primeranú odpoveď aj na povinnou uplatnené dôvody sťažnosti, v ktorej povinná zopakoval svoje tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie, že vymáhaná pohľadávka zanikla započítaním ešte pred začatím exekučného konania.

14. Súd exekúciu zastaví podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak po vzniku exekučného titulu nastala právna skutočnosť spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Z tohto všeobecného pravidla (lex generalis) však existuje výnimka zakotvená v § 61e Exekučného poriadku (lex specialis), ktorá aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvodnosť obrany povinnej (zánik vymáhaného dlhu započítaním) proti exekúcii v posudzovanom prípade nepripúšťa. V zmysle § 61e Exekučného poriadku sa po začatí exekúcie neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí so správne vysloveným názorom súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorého námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom) alebo ide o započítanie vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov, čo v danom prípade nebolo preukázané, resp. povinná túto skutočnosť ani netvrdila. Predmetné ustanovenie aj podľa sťažnostného súdu zakotvuje výnimku zo spôsobu zániku záväzku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok (compensatio). Správe súd v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že slovné spojenie „po začatí exekúcie“ je potrebné vykladať „largo sensu“ tak, že exekučný súd neprihliadne na započítaciu námietku nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo až po jej začatí. Opačný výklad by viedol k popretiu účelu a zmyslu tohto ustanovenia, ktoré je vyjadrením snahy zákonodarcu redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Podkladom pre zavedenie tohto ustanovenia do Exekučného poriadku bolo poznanie vychádzajúce zo súdnej praxe, že za účelom preukázania existencie započítavanej

pohľadávky bolo zväčša potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré patrí do základného sporového konania a nie do konania exekučného, určeného len na faktický výkon exekučných titulov (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.). Tento výklad Exekučného poriadku je na viac v súlade aj s jeho jazykovým znením. Z gramatického a sémantického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať jazykový výklad spojenia „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ tak, aby tým nebol popretý význam tohto ustanovenia, ktoré nie je možné vykladať tak, že zákaz započítania sa v exekúcii uplatňuje až v čase po začatí exekúcie, ako žiadala vykladať túto právnu normu povinná. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel zakázať počas prebiehajúcej exekúcie vykonanie jednostranných zápočtov nejudikovaných pohľadávok, nepochybne by to takto vyjadril aj prostredníctvom právnej normy. V Exekučného poriadku je však jasne vyjadrené, že po začatí exekúcie súd na kompenzačné prejavy povinného neprihliada, pričom právna norma nijako nešpecifikuje, kedy bol započítací právny úkon uskutočnený. V súlade s uvedeným výkladom súd s poukazom na Exekučného poriadku vždy zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Správe potom postupoval súd, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie opierajúci sa o jednostranný zápočet nejudikovanej pohľadávky zamietol.

15. K tvrdeniu sťažovateľky, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu exekučného súdu, ktorý jej nedoručil vyjadrenie oprávnenej k jej návrhu na zastavenie exekúcie, bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, súd dáva do pozornosti, že nepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému. Vyšší súdny úradník pri vydaní rozhodnutia o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie postupoval v súlade s Exekučného poriadku, keď po predložení návrhu na rozhodnutie na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávnenej k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o podanom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol bez toho, aby mu predtým zaslal vyjadrenie oprávnenej. Podľa cit. zákonného ustanovenia, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. Tento záver súdu umocňuje aj koncentračná zásada upravená v Exekučného poriadku (k tomu porovnaj aj znenie veta druhá Exekučného poriadku). V návrhu na zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť všetky rozhodné právne skutočnosti ku dňu podania návrhu a tieto aj preukázať (v prípade, ak je to v jeho možnostiach), preto ani na prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré by povinná uviedla v ďalšom vyjadrení, by už súd prihliadnuť nemohol. Aj vzhľadom na povinnou uplatnený dôvod zastavenia exekúcie a obsah vyjadrenia oprávnenej k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ani nebolo možné očakávať od povinnej žiadne nové skutočnosti významné pre právne posúdenie jej návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako potom postupoval aj sťažnostný súd a nezaslal povinnej vyjadrenie oprávnenej k podanej sťažnosti. Vychádzal pri tom zo základného postulátu, a tým je charakter sťažnosti nie ako opravného prostriedku, ale ako prostriedku procesnej obrany. Voči analogickému použitiu úpravy odvolania súd postavil práve túto skutočnosť zdôrazňujúc, že sťažnosť nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, akokoľvek z pohľadu ústavného ide v oboch prípadoch o prostriedok nápravy. Ani súdna prax či rozhodnutia vyšších súdnych autorít nevyžadujú doručenie vyjadrenia účastníka konania k sťažnosti sťažovateľovi (k tomu porovnaj nález Ústavného súdu SR z 11. 9. 2018, sp. zn. ). Súd na viac nepovažoval za potrebné zaslať vyjadrenie oprávnenej k sťažnosti povinnej na vyjadrenie, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že povinná v nej namietala rovnaké skutočnosti, aké uviedla aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Účastníci mali potom preukázateľne plne zachovanú možnosť vyjadriť sa k všetkým relevantným tvrdeniam a námietkam protistrany. Pre úplnosť súd dodáva, že povinná má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že namietaným postupom súdu nedošlo k porušeniu práva povinnej na spravodlivý proces v intenzite, ktorá by viedla sťažnostný súd k zrušeniu napadnutého uznesenia.

16. Na základe zistených skutočností a výkladu súvisiacich právnych noriem súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť podľa §

250 ods. 1 v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (, Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania (-13 zo dňa 3. marca 2020, ).

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Oprávnená bola v tomto konaní úspešná (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinnej (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie a súčasne aj o ich výške (§61l ods. 3 Exekučného poriadku per analogiam, § 199d od. 1 Exekučného poriadku). Keďže oprávnená si trovy konania o sťažnosti voči povinnému uplatnila, ale nevyčíslila, súd jej priznal trovy tohto konania na podklade obsahu spisu. 21. Trovy oprávnenej v konaní o sťažnosti povinnej pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti povinnej zo dňa 20. 04. 2020 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 70,54 Eur a režijného paušálu vo výške 10,62 Eur. Súd preto oprávnenej voči povinnej priznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania v celkovej výške 81,16 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd oprávnenej priznal podľa , , , , per analogiam, Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 3968,- Eur. Súd bude postupovať v súlade s Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, na podklade ktorého budú tieto trovy v prospech oprávnenej voči povinnej vymáhané v tomto exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd povinnej vo výroku o trovách tohto konania (vrátane určenia ich výšky) neurčil lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).