Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Ek-1364-2019.pdf
PDF · 93.49 KB
No categories available
19Ek/1364/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: DARA studio, spol. s r.o., IČO: 44 912 188, so sídlom Párovská 9/4, 949 01 Nitra, zast.: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka, IČO: 50 650 190, so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti povinnej: H.. K. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/ XX, XXX XX K., zast.: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36833533, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, o vymoženie 3.968,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, sp. zn. 130EX 619/19, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.
II. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.08.2019 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.968,- EUR s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/72/2011 zo dňa 12.07.2017, ktorý nadobudol v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k.: 2Cob/41/2018 - 555 zo dňa 30.04.2019 právoplatnosť dňa 24.06.2019 a vykonateľnosť dňa 28.06.2019 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 27.08.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 130EX 619/19.
3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 29.10.2019 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 29.10.2019, ktorý povinná odôvodnila tým, že po vzniku Exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinná v návrhu uviedla, že výzvou zo dňa 10.07.2019 vyzvala oprávnenú na zaplatenie jej pohľadávky vo výške 9.214,33 EUR v lehote 3 dní od jej doručenia, ktorá pozostávala z: istiny 5.330,- EUR titulom poskytnutej pôžičky splatnej dňa 31.05.2018, úrokov vo výške 3.412.37 EUR (8 % ročne z istiny od 01.06.2010 do 31.05.2018), úrokov z omeškania vo výške 471,96 EUR (8 % ročne z istiny od 01.06.2018 do 10.07.2019). Predmetná výzva bola oprávnenej doručená dňa 11.07.2019, pričom oprávnená predmetnú pohľadávku povinnej na výzvu neuhradila. Povinná dňa 16.07.2019 v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítala pohľadávky - predmetnú pohľadávku povinnej a vymáhanú pohľadávku oprávnenej, v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli a ku dňu, kedy sa vzájomne stretli. Započítanie pohľadávok bolo oprávnenej riadne doručené dňa 18.07.2019, na preukázanie čoho povinná predložila doručenky. Na základe uvedeného, dňa 18.07.2019 došlo k započítaniu vzájomných
pohľadávok, kedy bol oprávnenej doručený jednostranný prejav vôle povinnej o ich započítaní. Nakoľko predmetná exekúcia začala dňa 20.08.2019, začala až po mesiaci od zániku nároku oprávnenej z Exekučného titulu na vymáhanú pohľadávku vo výške 3.968,- EUR s príslušenstvom a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.10.2010 do zaplatenia. Vzhľadom na skutočnosť, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo ešte pred začatím exekúcie, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 61e Exekučného poriadku. Oprávnená nerešpektovala zánik záväzku jednostranným započítaním zo strany povinnej a napriek tomu dňa 20.08.2019 podala návrh na začatie exekúcie. Povinná v tejto súvislosti poukázala jednak na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2004. sp. zn. MCdo/35/2003, z ktorého vyplýva, že je štandardnou súdnou praxou započítať aj pohľadávka ktorá súdom judikovaná nebola, voči pohľadávke, ktorá súdom judikovaná bola. Povinná podporuje svoju argumentáciu aj uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2016. sp. zn. 22CoE/241/2015. V tomto uznesení súd rozhodol o zániku záväzku povinného voči oprávnenému započítaním pohľadávok, ku ktorému došlo pred začatím exekúcie, pričom sa jednalo práve o stret judikovanej a nejudikovanej pohľadávky, ako aj v tunajšom konaní. Povinná dáva pre úplnosť do pozornosti súdu, že sa jedná o rozhodnutie toho istého senátu, ktorý priznal oprávnenej vymáhanú pohľadávku. Povinná sa domáha, aby súd exekúciu zastavil z dôvodov uvedených v tomto návrhu a priznal povinnej náhradu trov konania. Povinná k návrhu na zastavenie exekúcie pripojila nasledovné prílohy: Výzva na zaplatenie zo dňa 10.07.2019, Podací lístok zo dňa 10.07.2019, Započítanie pohľadávok zo dňa 16.07.2019, Podací lístok zo dňa 17.07.2019, Doručenka zo dňa 18.07.2019, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2016, sp. zn. 22CoE/241/2015 7, Plnomocenstvo zo dňa 24.07.2019.
4. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2019 uviedla, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie oprávnená nesúhlasí. V prvom rade oprávnená vyhlásila, že voči povinnej nemá žiadne podlžnosti a pôžička - pohľadávka, ktorú sa pokúša povinná započítať, neexistuje a ani nikdy neexistovala. Návrh povinnej považuje oprávnená za účelový nielen v samotnom tvrdení o „existencii pohľadávky“ voči oprávnenej, ale aj v prílohách doručených k návrhu. Na výzvu povinnej zo dňa 10.07.2019 reagovala oprávnená listom zo dňa 12.07.2019, kde popiera pôžičku a žiada povinnú, aby predložila k svojim tvrdeniam relevantné doklady. Rovnako, aj na výzvu povinnej zo dňa 16.07.2019 na zaplatenie „pohľadávky“, reagovala oprávnená listom zo dňa 18.07.2019, kde popiera akúkoľvek pôžičku od povinnej a žiada, aby povinná preukázala svoj tvrdený nárok príslušnými dokladmi. Povinná na tieto listy oprávnenej nereagovala. Odpovede priložila oprávnená v prílohe vyjadrenia, keďže ich povinná pravdepodobne účelovo nepriložila. Vzhľadom k tomu. že povinná nereagovala na žiaden z listov oprávnenej, podala oprávnená dňa 23.08.2019 trestné oznámenie, nakoľko si od povinnej nepožičala žiadnu sumu a konanie povinnej považovala za podvod a nátlak, aby nemusela zaplatiť judikovanú pohľadávku. Trestná vec ju v súčasnosti vedená na ORPZ Nitra ORP-l225/3-VYS-NR-20l9. Podanie oprávnenej bolo síce odmietnuté, avšak vyšetrovateľka konštatuje, že vo veci bola vypočutá aj povinná, ktorá sa vyjadrila (str. 4) uznesenia, že o tejto pôžičke nemá žiaden písomný doklad. Taktiež sa konštatuje zo strany vyšetrovateľa, že sa jedná o pohľadávku, ktorú nevie povinná riadne preukázať. Do uvedeného trestného spisu oprávnená predložila aj svoje daňové priznania. Z uvedeného spisu súd s vysokou pravdepodobnosťou zistí, že údajnú pohľadávku - pôžičku si povinná vymyslela na základe toho, že z daňových priznaní oprávnenej si vyslovene a účelovo vytypovala sumu, ktorú označila ako svoju nezaplatenú pôžičku, hoci povinnou označená suma sa vôbec netýka jej, ale iných obchodných partnerov. O tom, že povinná nemá v úmysle dobrovoľne uhradiť oprávnenej jej nárok, svedči aj návrh právneho zástupcu povinnej, ktorým sa domáhal zrušenia spoločnosti DARA studio, spol. s r.o. tak, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 23CbR/54/2019. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o nikdy neexistujúcu pohľadávku, účelovo vymyslenú povinnou na zmarenie vymoženia pohľadávky oprávnenej. Je navyše vysoko nepravdepodobné, aby povinná čakala s údajnou pohľadávkou celých 10 rokov, hoci, ak tvrdí, že existuje, ju mohla napríklad uplatniť v súdnom konaní ako obranu voči oprávnenej. Celkom kuriózne vyznieva aj povinnou tvrdená splatnosť údajnej pôžičky (31.05.2018). Jedná sa o rovnaký deň len o rok späť. kedy Krajský súd zaslal spis aj s rozhodnutím na súd prvého stupňa (31.05.2019). Za otázku stojí, na čo čakala povinná v podstate vyše roka po údajnej splatnosti pôžičky 31.05.2018 až do júla 2019 ak tvrdí, že jej ju oprávnená dlhuje. Oprávnená v súvislosti s návrhom povinnej poukazuje na to, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorého platnosť je podmienená reálnym plnením. Nepostačuje teda len samotné tvrdenie a následné započítanie takéhoto tvrdenia. Započítať je možné len splatnú pohľadávku. V rámci vyšetrovania pred ORPZ Nitra bolo preukázané, že povinná nevie preukázať platné uzavretie zmluvy o pôžičke, teda ani jej reálne plnenie. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že povinná
nevie taktiež preukázať ani splatnosť pôžičky, čo je jeden z nevyhnutných parametrov spôsobilosti pohľadávky, aby ju bolo možné započítať. Preto akýkoľvek úkon započítania v tomto prípade je neúčinný a preto nie je možné naň prihliadať. Povinnou predložené rozhodnutia súdov sú podľa názoru oprávnenej neaplikovateľné na tento prípad. Oprávnená vo všeobecnosti nespochybňuje právnu možnosť započítania aj v rámci exekučného konania, avšak musí sa jednať o existujúcu pohľadávku, ktorá je splatná a teda spôsobilá na započítanie. V rozhodnutiach riešili súdy odlišnú situáciu, a to doručovanie úkonu započítania a pohľadávku v zmysle „Dohody o započítaní zo dňa 16.09.2013“, teda pohľadávky existujúcej a podloženej dokladmi, čo však tento prípad nie je. Hmotné aj procesné právo je založené v zásade na princípe dôkaznej povinnosti toho subjektu, ktorý tvrdí určitú skutočnosť. Z tejto doktríny vychádza napr. aj základný procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok, ktorý stanovuje v čl. 8: „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, u to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Nemožno spravodlivo od oprávnenej očakávať a je úplne absurdné, aby oprávnená preukazovala neexistenciu určitej skutočnosti, tá sa preukázať nedá. Práve naopak, povinná musí preukázať, že jej ňou tvrdené právo patrí a že je spôsobilé započítania. Oprávnená svoje právo preukázala právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. Nie je možné dávať na jednu úroveň ničím nepreukázané tvrdenie povinnej s judikovanou pohľadávkou oprávnenej. Ak by mal takýto postup povinnej požívať ochranu, bolo by možné fakticky zastaviť každú exekúciu v Slovenskej republike len na základe ničím nepodloženého tvrdenia o akejsi pôžičke. Je na povinnej, aby preukázala svoj nárok voči oprávnenej, naopak, oprávnená svoj nárok preukázala a povinná si dobrovoľne svoju povinnosť nesplnila. Oprávnená navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie súd zamietol.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 20.11.2019 súdu na rozhodnutie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávnenej.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2019 uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie mu bol doručený dňa 29.10.2019, pričom návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 24.10.2019. Oprávnená s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
9. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“
10. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 24.10.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.10.2019. Súd po preskúmaní
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 11. Podľa § 61e Exekučného poriadku: „Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.“ 12. V zmysle cit. ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ak právne skutočnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku nastali po vzniku exekučného titulu, súd exekúciu zastaví. Z tohto všeobecného pravidla však existuje výnimka zakotvená v cit. ust. § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorej súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastalo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného. 13. Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Súd v takom prípade následne vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené a či je pohľadávka povinného spôsobilá na započítanie. Ďalej exekučný súd vyhodnotí, či bol kompenzačný prejav doručený oprávnenému po vzniku exekučného titulu. Ak exekučný súd dospeje k záveru, že jednostranným započítaním judikovanej pohľadávky povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, exekúciu zastaví. 14. Pokiaľ však povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku súd interpretuje tak, že neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ teda súd interpretuje vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, že exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia Exekučného poriadku. Nesprávny je preto i výklad povinnej o tom, že vzhľadom na to, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo ešte pred začatím exekúcie, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 61e Exekučného poriadku. 15. Právna úprava účinná pred 1. aprílom 2017 pripúšťala, aby povinný v exekučnom konaní vzniesol námietku jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky. Dôvodom, prečo nová právna úprava (účinná od 1. apríla 2017) takéto jednostranné započítanie vylúčila, je snaha o zjednodušenie postupu exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka jednostranného započítania nejudikovanej pohľadávky vyžadovala, aby exekučný súd posúdil ako predbežnú otázku, či pohľadávka povinného existuje, čo je úlohou, ktorá patrí do sporového konania (najmä môže byť potrebné vytýčiť pojednávanie na vykonanie dokazovania). Snahou zákonodarcu bolo redukovať okruh potenciálne sporných skutočností, ktoré má riešiť exekučný súd, a tým exekučné konanie zrýchliť. Z praxe je rozpoznané, že možnosť namietať jednostranné započítanie mohla byť zo strany povinného zneužívaná na zdržiavanie exekučného konania, najmä ak povinný uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že má voči oprávnenému pohľadávku, a ak bolo potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie na vyhodnotenie pravdivosti týchto tvrdení. V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 je jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky prípustné, nakoľko tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Vzhľadom na uvedené, staršia judikatúra ohľadom riešenia námietky započítania v exekučnom konaní, na ktorú poukazuje i povinná vo svojom návrhu a zastavenie exekúcie, je na exekučné konania začaté po 1. apríli 2017 použiteľná iba v značne obmedzenom rozsahu. 16. Ustanovenie § 61e Exekučného poriadku však nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá neexistuje. Ak oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva zanikla jednostranným započítaním, má povinný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré povinný uplatňuje voči oprávnenému žalobou v sporovom konaní. Nie je tiež vylúčená zodpovednosť oprávneného za škodu spôsobenú protiprávnym konaním (podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. nepodaním návrhu na zastavenie exekúcie po zániku pohľadávky). 17. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietla jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá však nie je osvedčená exekučným titulom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené na takéto tvrdenie povinnej neprihliadol. 18. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2004 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2016, ktorými sa povinná snažila podporiť svoju argumentáciu
v návrhu na zastavenie exekúcie, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že predmetné rozhodnutia vychádzajú z právnej úpravy účinnej do 1. apríla 2017, kedy bolo jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky v exekúcii prípustné. 19. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
22. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“ 23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ 24. Podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“ 25. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.“ 26. Nakoľko súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, podľa ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov konania povinnej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.