Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-109-2019.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, proti žalovanému: Q. S., Y.. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX J. XXX, R. W., o zaplatenie 45,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 26.11.2019 tunajšiemu súdu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 45,89 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 27.04.2006 žalobca ako správca verejného vodovodu uzatvoril so žalovaným Obchodnú zmluvu č. XXXXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu (ďalej len ako „Zmluva o dodávke vody“), na základe ktorej sa vzťahy medzi žalobcom a žalovaným riadia podľa Obchodného zákonníka, pričom táto zmluva je v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka považovaná aj za tzv. „spotrebiteľskú zmluvu“. Za vykonané dodávky vody z verejného vodovodu do nehnuteľnosti žalovaného v dodávkovom období od 30.12.2015 do 30.06.2016 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,89 Eur, ktorú zaslal žalovanému. Splatnosť faktúry bola stanovená na 20.07.2016, napriek tomu žalovaný jej úhradu bezdôvodne nevykonal.
2. K žalobe priložil žalobca listiny - Zmluvu o dodávke vody; Všeobecné obchodné podmienky dodávky vody a odvádzania odpadových vôd účinné od 15.04.2019 (ďalej len ako „Obchodné podmienky“); faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 45,89 Eur splatnú dňa 20.07.2016, Upomienku č. 1 - výzvu na úhradu zo dňa 28.07.2016 a Upomienku č. 2 zo dňa 15.08.2016.
3. Dňa 27.11.2019 súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby (č.l. 45), nakoľko po predbežnom posúdení mal za to, že právo žalobcu je premlčané a v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka ho nemožno vymáhať
- na výzvu žalobca nereagoval.
4. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami a s uznesením súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe dňa 27.01.2020 (č.l. 48), napriek tomu sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadril.
5. Podľa § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Nakoľko na to boli splnené podmienky v zmysle vyššie uvedených ustanovení CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 22.05.2020, pričom oznam v zmysle § 219 ods. 3 CSP bol zverejnený na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na jeho webovej stránke dňa 01.04.2020 (č.l. 68-70).
9. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení nesk. predp., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 879v Obč. z., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
11. Podľa § 54a Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
12. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
13. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 122 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Nakoľko žalovaný nepoprel účinne žiadne skutkové tvrdenia žalobcu, súd mal za to, že sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu nie sú. Za nesporné medzi stranami sporu mal súd najmä to, že : 18.1 medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dodávke vody, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou (toto skonštatoval aj samotný žalobca v žalobe);
18.2 žalovaný odoberal z vodovodu vodu a za dodávku vody za obdobie od 30.12.2015 do 30.06.2016 neuhradil žalobcovi sumu 45,89 Eur, pričom táto pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 20.07.2016.
19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluvou o dodávke vody; Obchodnými podmienkami; faktúrou č. 2161145633 na sumu 45,89 Eur, splatnou dňa 20.07.2016, Upomienkou č. 1 - výzvou na úhradu zo dňa 28.07.2016 a Upomienkou č. 2 zo dňa 15.08.2016.
20. Po právnom posúdení veci a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka vyhovieť. Z listinného dôkazu - faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 45,89 Eur (č.l. 19) vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 20.07.2016. V zmysle § 101 Obč. Z. odo dňa 21.07.2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 Obč. Z. na 21.07.2019, pričom žaloba bola podaná na súd (i) až dňa 26.11.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a (ii) za účinnosti § 54a Obč. Z., v dôsledku ktorých skutočností súd v zmysle ustanovenia § 54a Obč. Z. a § 879v Obč. Z. nemohol nárok žalobcovi priznať.
21. Pre premlčanie istiny nebolo možné žalobcovi priznať ani úroky z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a 5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto žalobu zamietol (výrok I.) Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaný mal v spore plný úspech a preto by mu v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko si však žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil a preukázateľne mu v spore žiadne trovy ani nevznikli, súd mu v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.