Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17Csp-14-2019.pdf
PDF · 117.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu SPP
- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, proti žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX, XXX XX I. Y., právne zastúpený JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o zaplatenie sumy 14.812,60 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 05.02.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.812,60 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu na území Slovenskej republiky, žalovaný odobral zemný plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu č. N. N. N. Č.. XX. V tom čase žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom S. X. V. H. a na uvedenom odbernom mieste prevádzkoval penzión a reštauračné zariadenie. Dňa 22.11.2016 bola na odbernom mieste žalovaného vykonaná kontrola, pri ktorej poverení zamestnanci žalobcu zistili porušenie plomby pri meradle. Po vykonanej expertíze žalobca dospel k záveru, že ide o neoprávnený odber a v zmysle zákona o energetike uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu.
2. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Podaním odporu sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu. Žalobca žiadal o pokračovanie v konaní. Žalovaný v podanom odpore poprel nárok žalobcu v plnom rozsahu, považuje ho za neoprávnený. Aj na základe dôkazov predložených v konaní žalobca nepreukázal vznik škody a predovšetkým taký zásah do číselníka meradla plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu množstva odobratého plynu. Neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pričom z ustanovení zákona o energetika vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby bol výraznejšie odlišný ako odber v prechádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 131/2011, z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný poukázal na pôvodne predložený znalecký posudok č. 772/PL-2016 zo strany žalobcu, pričom zo znaleckého
posudku vyplýva, že išlo o úplne iný plynomer, ktorý nebol odobratý z objektu žalovaného. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o správnosti zámerov znaleckého posudku.
3. Na pojednávaní zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomera. Ide o inú plombu ako prevádzková plomba. Odber plynu takýmto meradlom definuje zákon o energetike ako neoprávnený, pričom odberateľovi, ktorý takýmto spôsobom plyn odoberal, ukladá povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá vznikla. V prípade, že došlo k porušeniu plomby nachádzajúcej sa pri počítadle plynomera, zanikla podľa ustanovení zákona o metrológii platnosť úradného overenia meradla, čoho dôsledkom je skutočnosť, že žalobca nemôže na vyčíslenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená použiť údaj o množstve spotrebovaného plynu, ktorý takýto plynomer vykazuje. Na určenie výšky skutočne spôsobenej škody je potrebné použiť metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematike. Je pravdou, že žalovanému bol v prvom kroku zo strany žalobcu predložený nesprávny znalecký posudok, ktorý sa netýkal jeho plynomeru. Znalecký posudok č. 794/PL-2016 sa týka plynomeru, ktorý sa nachádzal na odbernom mieste žalovaného. Z dôvodu zániku platnosti overenia úradného meradla nebolo možné množstvo spotrebovaného plynu, ktoré tento plynomer vykazoval, akceptovať.
4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žaloba nie je dôvodná, žalobca nepreukázal vznik škody, predovšetkým nepreukázal taký zásah do číselníka plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenaniu množstva odobratého plynu. Neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný vznik škody, ani kedy, a či vôbec došlo k poškodeniu číselníka meradla plynomeru. Pričom z ustanovenia zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalovaný jednotlivými faktúrami za predchádzajúce obdobie preukázal, že pred zistením poškodenia plomby nebol výrazne odlišný odber plynu v predchádzajúcich obdobiach. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 1312011. Poukázal na neserióznosť žalobcu, ktorá sa prejavila v predložení najskôr znaleckého posudku č. 772/PL-2016, ktorý sa týkal iného plynomeru.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že odoberal plyn na danom odbernom mieste. Za dodávku plynu uhrádzal žalobcovi cca 5.000,-- eur až 6.000,-- eur ročne. V roku 2016 uhradil cenu za dodávku plynu žalobcovi. Následne mu žalobca vrátil 2.682,22 eur, žiadal od neho zaplatenie sumy 14.812,60 eur. V roku 2017 mu opätovne uhradil na účet sumu 2.682,22 eur. Za roky 2017, 2018 riadne uhrádzal platby za dodávku plynu. Suma 2.682,22 eur mu nebola zo strany žalobcu vrátená. V roku 2011 pri rekonštrukcii reštaurácie Koliba potreboval vymeniť plynomer za väčší, nahlásil to plynárňam. Prišli zamestnanci žalobcu, vymenili plynomer a bolo to vybavené, skriňa bola zatvorená. Na naliehanie zamestnancov žalobcu, skriňa bola otvorená. Asi v roku 2014 prešiel od žalobcu ako dodávateľa plynu do spoločnosti ČEZ, pričom distribúciu plynu mal na starosti žalobca. V roku 2016 mu volali nejakí páni, že mu idú meniť plynomer. Prišli a na druhý deň mu volali, že plomba je neporušená, akurát, že nesedí nejaké číslo. Dali ho do krabice, prišli za ním s krabicou a povedali mu, že plynomer ide na expertízu. Pýtali sa aké má plynové zariadenia, zobral ich do kuchyne reštaurácie, do kotolne, všetko im ukázal. V rámci korešpondencie ho žalobca vyzýval na zaplatenie sumy 14.812,60 eur. Po jeho oznámení, že má ohrev na slnečné korektory, mu znížili sadzbu o 55 %. Žalovaný uviedol, že nemá doklad o tom, či tam vôbec plomba bola založená. Keď prišli zamestnanci plynární pri skrini boli sami. Keď tam prišiel on, oznámili, že plomby nie sú porušené. Neskôr mu povedali, že ide o výmenu plynomeru. Plynomer zobrali na expertízu. Od 01.01.2016 do 29.04.2016 bola spotreba plynu 3 745 m3, od 29.04.2016 kedy bol vykonaný odpočet do 22.11.2016 bola spotreba 6 327 m3, od 23.11.2016 do 31.12.2016 bola spotreba plynu 1 336 m3. Celková spotreba za rok bola 11 530 m3, predtým za štyri roky od roku 2015 do roku 2018 sa spotreba plynu nelíšila o viac ako 10 %.
6. Súd prvej inštancie rozsudkom z 05.04.2019 rozhodol: Konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. odvolací súd zrušil rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu nerešpektovalo ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, na ktorú v minulosti poukazoval žalobca. Žalobcovi vznikla škoda už len tým, že dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom nie je potrebné skúmať a preukazovať, či meradlo zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo spotrebu správne. Žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nejednalo sa len o tzv. „škrtnutie šrubovákom“, ale na plynomere žalovaného sa našla plomba s označením roku overenia 2007 napriek tomu, že plynomer bol vyrobený až v roku 2008. Je zjavné a nesporné, že výrobca, ktorý plynomer vyrobil v roku 2008, ho nemohol overiť v roku 2007, kedy tento plynomer neexistoval. Bolo preukázané, že originálna plomba overenia bola odstránená neznámou osobu a v neznámom čase nahradená plombou falošnou. Za takýto odber plynu s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zodpovedá titulom objektívnej zodpovednosti žalovaný. Poukázal opätovne na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematiky.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní nezdieľal názor žalobcu. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý správne rozhodol, keď vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prehodnotenie dôkazov. Poukázal na znalecký posudok 794/PL-2016, podľa ktorého za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Bratislava. Uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by mali byť novým dôkazom žalobcu vo veci, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorými by preukazoval vznik škody. Je potrebné vychádzať z dôkazov v predmetnej veci tak, aby rozhodnutie súdu bolo spravodlivé.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom zástupcu žalobcu, montážnym listom meradla, zápisom z 22.11.2016, znaleckým posudkom č. 794/PL-2016, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, faktúrou o úhradách za predchádzajúce obdobie a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonaniach ktorých súd zistil skutkový stav:
11. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby na náhradu škody a to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 2512012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V konaní žalobca predložil montážny list meradla z 22.11.2016 a zápis z 22.11.2016, kde bol zaznamenaný stav plynomeru 51 039 m3 a zistené skutočnosti výmeny meradla z dôvodu zaslania plynomeru na vypracovanie znaleckého posudku.
12. Zo znaleckého posudku č. 794/PL-2016 vyplýva tvrdenie znalca, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môže predpokladať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou, pričom boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené nástrojom.
13. V konaní žalovaný poukázal na znalecký posudok zo strany žalobcu, ktorý sa týkal iného plynomeru. Žalobca s tvrdením súhlasil, uviedol, že došlo k omylu pri zasielaní znaleckého posudku, keď žalobca pôvodne predložil žalovanému nesprávny znalecký posudok, ktorý sa týkal plynomeru iného výrobného čísla.
14. Faktúrou č. 900024378 splatnou 29.11.2016 vyfaktúroval žalobca voči žalovanému náhradu škody v súvislosti s neoprávneným odberom plynu za sporné obdobie vo výške 14.812,60 eur.
15. Z výpisu o úhrade žalovaného vo výške 2.628,22 eur dňa 26.06.2017 bola zrejmá táto úhrada a listinný dôkaz bol dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby.
16. Podľa § 82 ods. 1 písm. zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
17. Podľa § 82 ods. 2 zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
18. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
19. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
20. Po vykonaní dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia.
21. Nebolo sporné, že v období od 30.06.2016 do 22.11.2016 na odbernom mieste N. N. Č.. XX v nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť vyplynula z tvrdenia zástupcu žalobcu, zápisu z 22.11.2016, pripojeného znaleckého posudku č. 794/PL-2016. Žalovaný v konaní popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere. Je potrebné uviesť že v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu.
22. V konaní žalovaný procesnú obranu založil na tvrdení, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
23. Nebolo sporné rozhodujúce obdobie 30.04.2016 až 22.11.2016, keď v deň predchádzajúci začiatku plynutia rozhodného obdobia 29.04.2016 bol vykonaný posledný fyzický odpočet, ktorý predchádzal kontrole a dňa 22.11.2016 bol dňom zistenia podozrenia nesprávneho odberu z dôvodu poškodenia meradla a demontáže plynomeru a zaslanie znalcovi.
24. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona 251/2012 Z.z. o energetike. Ide o objektívnu zodpovednosť. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu uplatnil v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike a v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. nárok na náhradu škody.
25. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu v prípade objektívnej zodpovednosti je porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Dôkazné bremeno preukázať splnenie predpokladov nároku na náhradu škody zaťažuje žalobcu.
26. V danom prípade žalobca preukázal existenciu neoprávneného odberu ako má na mysli ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keď zo znaleckého posudku 794/PL-2016, ktorý predložil žalobca vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
27. Existenciu ďalších predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody nebolo žalobcom preukázané.
28. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, súd konštatuje, že zákon o energetike nezbavuje žalobcu povinnosť preukázať, že žalobcovi vznikla škoda. Z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že pri neoprávnenom odberu plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočnej škody.
29. V danom prípade ide o hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný odobral od žalobcu, a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec alebo by bol zaznamenaný nesprávne. Samotné poškodenie plomby meradla automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti meradla.
30. Zo znaleckého posudku č. 794/PL-2016 vyplýva, že znalec nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Zo znaleckého posudku síce vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou, to však bez ďalšieho neznamená, že by poškodením plomby bola ovplyvnená funkčnosť meradla.
31. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 137/2018 z 14.02.2018, podľa ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky.
32. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Cob 23/2018 z 28.02.2019, na ktoré poukázal odvolací súd vyplýva, že základným predpokladom pre vyššie uvedený postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení je preukázanie vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu, pričom povinnosť preukázať, že vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, ťaží žalobcu, ktorý ju uplatňuje v súdnom konaní. odvolací súd následne zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepredložil v celom konaní žiadne dôkazy preukazujúce vznik škody, a to čo do jej základu i výšky, porušením zabezpečenia meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. V danom prípade tak neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu žalovaným v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. Pre výpočet škody sú relevantné aj obchodné zmluvné podmienky, dojednané medzi subjektmi obchodnoprávneho vzťahu. Žalobe v predmetnej sporovej veci bez ďalšieho preto nemôže byť vyhovené.
33. V konaní žalobca nepreukázal vznik škody tým, že poškodením zabezpečenia meradla by meradlo zaznamenávalo odber zemného plynu vôbec alebo nesprávne. Odvolací súd konštatoval, že objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný.
34. Pri posudzovaní vzniku škody navyše žalobca netvrdil, že žalovaný riadne za odobratý zemný plyn počas celého roka 2016 neplatil. Naopak, žalovaný preukázal, že riadne uhrádzal v roku 2016 preddavky za odber zemného plynu. Žalovaný pripojenými faktúrami za obdobie pred r. 2016 i následne preukázal, že odber zemného plynu bol každý rok, teda i v období roku 2016 v obdobnom rozsahu.
35. Ide o dôkaz, ktorý nasvedčuje tomu, že i keď podľa znaleckého posudku na meradle odberu zemného plynu bola vymenená plomba, uvedené nemalo vplyv na funkčnosť meradla. I uvedené spochybňuje skutočnosť, žeby žalobca preukázal vznik škody v súvislosti neoprávneným odberom zemného plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z.
36. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).
37. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu vzniku skutočnej škody žalobcovi a následne ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom skutočnej škody.
38. Za danej dôkaznej situácie súd žalobu zamietol.
39. Pokiaľ žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, názor súdu v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu neodporuje judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
40. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu zodpovednosť. Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach sp. zn. 1Cdo 107/2008 a 4Cdo 30/2009, podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.
41. Uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazujú na princíp objektívnej zodpovednosti v súvislosti s nesprávnym odberom plynu. Nevylučujú ale splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať predpoklady nároku na náhradu škody i v prípade objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nepreukazuje zavinenie.
42. Pokiaľ žaloba poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Obdo 32/2018 z 29.11.2018, dovolací súd síce konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru; vec prejednávaná je prípadom takého protiprávneho úkonu, ktorý spĺňa predpoklady neoprávneného odberu plynu definovaného v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, t. j. protiprávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným.
43. V tomto konaní žalobca nepreukázal, žeby došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným, keď skutočne žalobca nepreukázal, žeby poškodenie meradla malo vplyv na odpočet množstva dodaného plynu. Žalovaný za dodávku plynu v rozhodnom období riadne uhrádzal preddavky. Za daných okolností nemožno hovoriť o vzniku skutočnej škody na strane žalobcu.
44. Súd sa stotožnil i s vyjadrením právneho zástupu žalovaného, ktorý poukázal na časť znaleckého posudku č. 794/PL-2016, podľa ktorého „za predložené sporné a kontrolné odhlášky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ spoločnosť SPP - Distribúcia a.s.“.
45. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutiach vo veciach sp. zn. 3Obdo 49/2018 a sp. zn. 3Obdo 49/2019 poukazoval na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, podľa ktorej je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že i v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu ako má na mysli § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, žalobca, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody, má dôkaznú povinnosť preukázať splnenie všetkých predpokladov nároku na náhradu škody titulom objektívnej zodpovednosti (t. j. bez zložky zavinenia). Nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobca nemusel preukazovať vznik skutočnej škody, aby vznik škody bol preukázaný samotnou skutočnosťou, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie každý druh poškodenia meradla má vplyv na funkčnosť meradla. Logicky sa môžu vyskytovať rôzne poškodenia meradla a skutočne aj také (napr. škrabanec na plombe), ktoré vôbec neovplyvňujú ani nie sú spôsobilé ovplyvniť funkčnosť meradla.
46. Samozrejme zo súdnej praxe je zrejmý výskyt takých poškodení zabezpečenia meradla, ktoré mali, majú alebo reálne mohli mať vplyv na funkčnosť meradla. Bez ďalšieho preukázania nemožno vyvodiť záver, že iba „samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle“ preukazuje vznik skutočnej škody distribútorovi zemného plynu.
47. Súd sa stotožnil i s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob 131/2013, z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba so zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.
48. Na iné právne posúdenie veci nemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodne žalobca poukazoval na znalecký posudok vypracovaný pred vypracovaním znaleckého posudku č. 794/PL-2016, ktorý sa týkal z dôvodu priznaného omylu žalobcu iného plynomeru.
49. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca v časti o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s prísl. procesne zavinil zastavenie konania, keď žalobu v tejto časti podal nedôvodne a žalobu v tejto časti zobral späť bez ohľadu na správanie sa žalovaného po začatí konania. V časti o zaplatenie sumy 12.184,38 eur s prísl. žalobca bol neúspešnou stranou sporu. Súd preto zaviazal neúspešného žalobcu (v časti konania strany sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania) na náhradu trov konania žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.