Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľa: R. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa V., X. X. XXXX/XX, t. č. W. XXX, zastúpený spoločnosťou: EQUIDEM - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hornopotočná 1, IČO: 36 869 031, proti manželke navrhovateľa: Ing. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, adresa V., X. X. XXXX/XX, v konaní zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Nitra, Farská 40, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: 1. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2. X. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa ako matka, 3. U. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa ako otec, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, na odvolanie navrhovateľa a manželky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -573 zo dňa 27.9.2019 - navrhovateľa v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému U., v časti výživného na maloletého J. a X. Z. a manželky v časti výživného na všetky deti, v časti úpravy styku otca s maloletým U., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej častiach osobnej starostlivosti o maloletého U. na čas po rozvode, jeho zastupovania a úpravy styku otca s týmto maloletým dieťaťom p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného na všetky maloleté deti na čas po rozvode vo vzťahu k maloletému U. a maloletej X. Z. p o t v r d z u j e a vo vzťahu k maloletému J. m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého J. počnúc právoplatnosťou výrok I. tohto rozsudku o rozvode manželstva výživné v sume 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám jeho matky.

III. Zročné výživné na maloletého J. za obdobie od 29.10.2019 do 31.5. 2019 v sume 213,- Eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie i so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Súd manželstvo navrhovateľa, R. Z., nar. XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa, Ing. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 28.05.2005 v Seredi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Sereď, vo zväzku XI, ročník 2005, strana 64, pod por. č. 21, rozvádza. II. Maloleté deti Z., J., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, a X. Z., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 120,- Eur mesačne, na výživu maloletého U. sumou 110,- Eur mesačne a na výživu maloletej X. Z. sumou 100,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, J., U. a X. Z., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod. do stredy do 20:00 hod. Počas letných prázdnin platí osobitná úprava styku otca s maloletými deťmi a otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, J., U. a X. Z., každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Matka je povinná maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté deti v mieste bydliska matky prevziať od otca späť. Otec je povinný maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska matky prevziať od matky a v určenom čase maloleté deti v mieste bydliska matky odovzdať matke späť. V. Súd priznáva znalkyni PhDr. Linda Katona, PhD., z odboru: psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí a dospelých, s miestom výkonu činnosti: Svornosti 54, Nové Zámky, za účasť na pojednávaní odmenu v sume 49,67,-Eur. VI. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia sumu vo výške 49,67,- Eur poukázala na účet znalkyne PhDr. Lindy Katony, PhD., vedený v peňažnom ústave: Y. M., a.s., E.: V XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, var. symbol X/XXXX, zo štátnych prostriedkov. VII. Navrhovateľ je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta sumu 217,79,- Eur titulom náhrady trov štátu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Manželka navrhovateľa je povinná zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta sumu 617,80,- Eur titulom náhrady trov štátu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou čl. 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , a , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako i a o cestovných náhradách.

3. Súd prvej inštancie vecne dôvodil tým, že návrh navrhovateľa - manžela na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spolužitie účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 17.10.2017, intímne sa nestýkajú minimálne od septembra 2017. Takisto spolu nehospodária. Obaja manželia potvrdili hádky a odlišný prístup najmä k výchove maloletých detí, čo medzi manželmi spôsobovalo výmeny názorov a hádky, ako vyplýva z vyjadrení manželov, mali odlišný pohľad a postoj aj k starostlivosti o domácnosť, čo takisto spôsobovalo vzájomné nezhody a nepochopenie. Súd mal preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie výchovnej, biologickej a vzájomnej pomoci.

4. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva a to na čas po rozvode. Súd pritom všetky tri maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky - manželky navrhovateľa. Otec súhlasil len s tou žiadosťou matky, ktorá sa týkala Matka zverenia do jej svojej osobnej starostlivosti len ohľadne maloletého J. a X. Z., keďže obe tieto žijú s matkou od rozchodu rodičov, maloletého U. navrhoval zveriť do svojej starostlivosti. Zveriť mu do osobnej starostlivosti všetky deti mu navyše nedovoľuje jeho súčasná situácia, keďže žije v 2- izbovom byte, v ktorom sa nedá starať o všetky tri maloleté deti. Súd tak dospel ohľadne týchto dvoch detí k záveru o dôvodnosti ich zverenia do starostlivosti matky, ktorá má na to vytvorené riadne podmienky a takéto rozhodnutie je podložené i výsledkami znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynul záver o tom, že J. a X. Z. majú pozitívny emočný vzťah k matke ako aj matka k nim, ktorá matka má skutočný a trvalý záujem o ich starostlivosť o všetky.

5. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že aj v prípade maloletého U. boli splnené podmienky na jeho zverenie do starostlivosti matke, nakoľko to je v jeho záujme, a to predovšetkým vzhľadom na preukázaný silný emočný vzťah medzi maloletými deťmi navzájom. Súd odkazuje na závery znaleckého posudku, ako aj na výpoveď znalkyne PhDr. Lindy Katonovej, PhD., ktorá znalkyňa potvrdila, že v danom prípade vzťah maloletých detí je silnejší ako vzťah otca a maloletého U.. Takéto závery sa opierajú o komplexné psychodiagnostické vyšetrenie, ktoré zahŕňa aj klinické, aj testové metódy, teda aj pozorovanie neverbálnych prejavov, správania sa detí v prítomnosti rodičov, v prítomnosti súrodencov, opierali sa o rozhovor, o dotazníkové metódy a tiež o projektívne metódy. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na výpoveď maloletého U. pred súdom, kolíznym opatrovníkom ako aj psychológom, pri ktorých výpovediach maloletý U. uvádzal, že chce byť so svojimi súrodencami, najmä s X. Z., u ktorej uvádzal, že mu chýba. Súd vypočul všetky tri deti, a to spoločne, aby mal možnosť posúdiť správanie sa maloletých detí k sebe navzájom. Maloleté deti sa pri vstupe do miestnosti spontánne usadili na lavicu pri sebe, hoci im bolo ponúknuté aj miesto na stoličkách pri stole. Sedeli tesne vedľa seba a vzdialenosti medzi nimi boli minimálne s tým, že najskôr sedel J., potom X. Z. a vedľa nej U.. Keď maloletá X. Z. opustila miestnosť, J. sa hneď na lavici posunul k U. na miesto, kde sedela X. Z.. Maloleté deti sa pri výsluchu dopĺňali s tým, že bolo možné badať, že deti žijú oddelene, pričom pri výsluchu, maloletý U. adresoval J. a X. Z. výčitky ohľadne toho, že neprespávajú u otca, hoci on u nich prespáva. Takisto určité výčitky bolo badať aj pri zmienke o prázdninách, keď U. uviedol, že ide s otcom do Tatier a že volali aj J. a Z., avšak tí nechceli ísť, na čo sa J. ohradil, že by tam aj tak mohol len sedieť, keďže nemá ešte v poriadku nohu po úraze. Súd zdôrazňuje, že maloletý U. má k matke pozitívny vzťah, sám U. uvádzal, že keď spolu žili, tak keď ho niečo trápilo povedal to ako prvej mame, lebo bola doma, aj keď ho niečo bolelo, išiel za mamou a až potom za tatom, keď si s tým nevedela poradiť, taktiež uviedol, že obaja rodičia ho vedeli podporiť. Maloletý U. pri žiadnej svojej výpovedi neuviedol, že by mu matka akokoľvek ublížila. Matke vytýkal to, že klame. V danom prípade sa súd stotožnil so závermi znalkyne, že tvrdenia U., že matka klame, sú tvrdeniami, ktoré prevzal U. od otca, keď tieto tvrdenia na opakované dopytovanie ako znalkyne, tak i súdu nevedel bližšie špecifikovať. Pričom fráza, že manželka klame bola tá, ktorú často používal práve otec pri výpovediach na súde, čo podporuje závery znalkyne o tom, že maloletý U. bol v týchto vyhláseniach ovplyvňovaný otcom, pričom sa to nemuselo diať vedome. V súvislosti s konštatovaným súd poukazuje i na to, že aj na súde otec opakovane výslovne uvádzal, že: „maloletý cíti krivdu, cíti ju takisto ako on (otec); maloletý vníma veci tak ako on (otec), je na jeho strane“. Významným je i to, že i napriek tomu, že počas posledných dvoch rokov maloletý U. málokedy prespal v domácnosti matky, ale keď sa tak stalo (napr. február 2019-kedy prespal asi týždeň), U. sa nedožadoval toho, aby sa vrátil k otcovi, čo potvrdil aj otec, keď uviedol, že mu maloletý U. nevolal, aby ho zobral k nemu. Súd poukazuje i na to správanie sa maloletého U., ktoré opísala znalkyňa z priebehu vyšetrenia maloletého za prítomnosti otca, ktorý maloletý uviedol, že po vyšetrení nepôjde s matkou, ale potom keď otec prítomný nebol uviedol, že by išiel s matkou a súrodencami. Súd nespochybňuje, že maloletý U. má blízky vzťah k otcovi, nakoľko ich spájajú spoločné záujmy, majú radi rovnaké veci, avšak tento blízky vzťah súd zohľadnil pri úprave styku U. s otcom, ktorý styk upravil v širšom rozsahu ako v prípade ostatných maloletých detí.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, styk otca s maloletými deťmi upravil v ich záujme, podporne vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o maloletého J. a maloletú X. Z., rodičia sa vedeli zhodnúť na úprave styku otca s deťmi, a to na každý druhý víkend od piatka do nedele. Takúto úpravu styku odporučila aj znalkyňa a súd mal za to, že takáto úprava styku bude aj v záujme maloletých detí, nakoľko je potrebné, aby sa všetky deti stretávali s otcom a mohli si tak s otcom budovať vzájomný vzťah. U X. Z. bol potvrdený pozitívny emočný vzťah k otcovi. Čo sa týka J., sám potvrdil, že keď bol menší, tak sa otec s nimi hrával a vzťah medzi nimi sa zhoršil potom, čo mal asi 8 rokov. V danom prípade mal súd za to, že je potrebné obnoviť vzťah a dôveru medzi J. a otcom, čomu by malo pomôcť aj to, že u otca budú každý nepárny kalendárny týždeň tráviť spoločne čas všetky tri maloleté deti, pričom súd pri úprave styku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. rešpektoval režim detí, keď deti chodia zo školy najneskôr o 15:15 hod. Keďže X. Z. má iba 8 rokov, súd stanovil čas v nedeľu do 18.00 hod., aby mala najmä maloletá X. Z. priestor a čas na pokojnú prípravu na spánok. Čo sa týka úpravy styku U. s otcom, súd upravil tento styk širšie, práve vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, a to tak výpoveďami maloletého U., ako aj znaleckým posudkom, že maloletý rád trávi s otcom čas, majú spoločné záujmy a preto súd upravil styk aj na každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 16.00 hod. do stredy do 20.00 hod. V danom prípade súd zohľadnil záujmy maloletého a jeho režim. Súd zohľadnil pri úprave styku aj tú skutočnosť, že U. chodí s otcom na aikido a to každý pondelok a stredu od 18:00 hod. do 19:30 hod. a preto mal za to, že je v záujme maloletého, aby jeho styk s otcom pokračoval v

párny pondelok, a budú môcť ísť na aikido. Súd mal v danom prípade za to, že je potrebné rešpektovať názor a potrebu U. byť s otcom viac. Vzhľadom k tomu, že maloletý navštevuje spoločne s otcom aikido aj v stredu do 19:30 hod., súd upravil tento styk do stredy do 20:00 hod. Takto bude maloletý tráviť s otcom čas prakticky od nepárneho týždňa od piatka do nasledujúcej stredy, s prerušením od nedele do pondelka po vyučovaní. V súvislosti s uvedeným prerušením styku súd poukazuje na to, že vzhľadom k zachovaniu súrodeneckých väzieb a k tomu, aby odlišná úprava styku U. s otcom čo najmenej zasiahla do vzájomného súrodeneckého vzťahu, súd považoval za potrebné, aby styk, keď budú všetky tri deti u otca, začínali a aj končili všetky tri deti rovnako, aby po príchode domov spracovali spoločné zážitky, mali možnosť sa ešte porozprávať a aj vzhľadom k tomu, súd upravil ďalší styk U. s otcom až od pondelka po vyučovaní. V danom prípade mal súd za to, že nie je možné záujem ďalších dvoch detí postaviť nad záujem a potreby U.. Súd má za to, že takto bude mať U. zabezpečený čas a priestor na trávenie času s otcom a aj dostatok času, ktorý bude môcť tráviť so súrodencami a matkou. Súd poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že U. bude od pondelka do stredy u otca sám a v prípade keď bude U. u matky, bude tam vždy so svojim súrodencami, nebude mať matka prakticky väčší priestor na trávenie času s U. ako otec. Keďže rodičia zhodne uviedli, že žiadajú, aby bol odlišne upravený styk iba počas letných prázdnin, súd rozdelil letné prázdniny tak, aby deti trávili približne rovnaký čas s oboma rodičmi, na čom sa rodičia zhodli.

7. Súd prvej inštancie pri určení výživného otcovi vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj z ich schopností a možností, z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z toho, že ide o maloleté deti, ktoré navštevujú v prípade X. Z. 1. stupeň základnej školy, v prípade U. 2. stupeň základnej školy a v prípade J. 8-ročné gymnázium. Súd mal za preukázané, že maloleté deti majú nasledovné výdavky. J. strava v škole približne 25,-Eur mesačne, ZUŠ 7,70 Eur mesačne, skauting 2,35 Eur mesačne, školské potreby 16,56 Eur mesačne, telefón 10,- Eur mesačne, lyžiarsky výcvik spolu s výstrojom 53,50 Eur, sústredenie zo ZUČ 36,- Eur; U. strava približne 20,- Eur mesačne, triedny fond 5,76 Eur mesačne, aikido 10,- Eur mesačne, školské pomôcky 3,-Eur mesačne, lieky 15,- Eur mesačne, telefón 3,50,- Eur mesačne a X. strava v škole približne 25,- Eur mesačne, ZUŠ 5,83 Eur mesačne, skauting 2,35 Eur mesačne, školské potreby 13,67 Eur mesačne, školský klub 13,- Eur mesačne, letný tábor 52,- Eur, sústredenie zo ZUŠ 40,- Eur. Súd mal za preukázané uvedené výdavky maloletých detí s tým, že k tejto sume je potrebné pripočítať ešte výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so stravou doma, oblečením a hygienou, ktoré obaja rodičia vyčíslili odlišne. Súd mal za to, že v prípade maloletých detí sa výdavky na stravu mesačne môžu pohybovať v priemere vo výške 80,- až 100,- Eur a na oblečenie a hygienu v priemere 30,- až 50,- Eur mesačne. Potvrdením od zamestnávateľa mal súd za preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 1.393,- Eur, z ktorej sumy vychádzal pri určení výšky výživného. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa, matka od 1.7.2019 dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 751,44 Eur. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom k tomu, že matka má vysokoškolské vzdelanie, má vyštudovanú vysokú ekonomickú školu, ma súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať minimálne príjem, ktorý dosahuje v novom zamestnaní, z ktorého príjmu pri určovaní výšky výživného vychádzal. Súd určil výživné na J. a U. s rozdielom 10,- Eur, nakoľko má za to, že výdavky na nich by mali byť zhruba rovnaké (aj keď ich rodičia vyčíslili odlišne) vzhľadom na ich vek a ich záujmy, pri U. súd prihliadol na to, že má pravidelné výdavky na lieky, keďže je alergik, ale zároveň i na to, že má určený širší styk s otcom a počas tejto doby bude mať otec vyššie náklady v súvislosti s jeho stravou a hygienou. Čo sa týka X. Z., súd určil výživné s ohľadom na jej vek a na to, že nemá výdavky na telefón ani na vreckové. Súdom určené výživné predstavuje približne 24% z príjmu otca, ktorý je schopný otec v priemere dosiahnuť s tým, že otec vyčíslil pravidelné mesačné výdavky na sumu 965,69 Eur (v tejto sume boli zahrnuté aj výdavky na šport, kultúru, darčeky), z čoho vyplýva, že otec je aj pri týchto výdavkoch schopný platiť súdom určené výživné. Zároveň pri určení výšky výživného, súd prihliadol k tomu, že matka poberá rodinné prídavky na všetky tri deti, ktoré za rok 2019 predstavujú sumu 24,34 Eur mesačne na jedno dieťa, ako aj daňový bonus, ktorý matka takisto poberá na všetky tri deti a ktorý za rok 2019 predstavuje sumu 22,17 Eur na jedno dieťa. Po pripočítaní týchto súd k sume súdom určeného výživného, má súd za to, že suma, ktorá zostane po odpočítaní tejto sumy od výdavkov maloletých detí a ktorou by sa teda mala na výžive maloletých detí podieľať matka, je adekvátna k tomu, že maloleté deti navštevujú základnú školu, resp. 8-ročné gymnázium. Súd zohľadniac pri svojom rozhodnutí všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. Keďže predmetom konania bolo konanie o rozvod, súd nepriznal matke výživné spätne, t.j. na čas pred rozvodom, pričom vychádzal z citovaného , podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Okrem uvedeného otec prispieval na výživu detí, čo vyplýva aj z otcom zaslaného výpisu z účtu.

8. Sud prvej inštancie záverom konštatoval, že uznesením č. k. -357 zo dňa 28.5.2019 priznal znalkyni odmenu vo výške 1.185,92 Eur, ktorej časť odmeny vo výške 400,- Eur bola znalkyni uhradená z preddavku zloženého navrhovateľom a časť vo výške 785,92 Eur zo štátnych prostriedkov. Súd týmto rozsudkom priznal znalkyni i odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 49,67 Eur, ktorá bude znalkyni vyplatená zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom k tomu trovy štátu predstavujú celkovo sumu 1.235,59 Eur. O týchto trovách súd rozhodol tak, že oboch rodičov zaviazal na ich náhradu štátu, a to rovnakým dielom v jednej polovici s tým, že zohľadnil to, že navrhovateľ uhradil v priebehu konania preddavok na znalecký posudok č. 7/2019 vo výške 400,- Eur. Súd tak zaviazal manželku navrhovateľa zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta titulom náhrady trov štátu sumu 617,80 Eur (1235,59/2 = 617,80 Eur) a navrhovateľa zaviazal zaplatiť sumu 217,79 Eur (1836,82/2 = 617,79-400). Na trovy štátu zaviazal súd oboch rodičov v rovnakom rozsahu, nakoľko vzhľadom na charakter konania, bolo nariadenie znaleckého dokazovania, ako aj vypočutie znalkyne na pojednávaní v záujme maloletých detí a bolo podkladom na rozhodnutie súdu ohľadom ich starostlivosti. Súd na strane ani jedného z rodičov nevzhliadol okolnosti, ktoré by odôvodňovali ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, či iných trov konania, či akékoľvek okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd vzhliadol dôvod na nepriznanie náhrady týchto trov konania.

9. Prvoinštančný súd o trovách konania účastníkov rozhodol podľa tak, že žiaden nemá nárok na ich náhradu.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja manželia.

11. Navrhovateľ napadol výrok II., III., IV. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok je v časti zverenia maloletého Dušana matke nesprávny. Znalecký posudok vypracovaný znalcom - PhDr. Linda Katona PhD pod č. 7/2019 nepovažuje za posudok, ktorý by objektívne posúdil osobné, charakterové vlastnosti členov jeho rodiny a vzťahy medzi nimi. Tento znalecký posudok je chybný a v úplnom rozpore so skutočnosťou, ktorou je, že syn U. od 26.10.2017 dobrovoľne býva s ním, odlúčený od matky a súrodencov a nielenže nemá potrebu sa s nimi stýkať, ale výslovne to odmieta a všemožne sabotuje. Po rozhodnutí súdu o pridelení maloletého U. do osobnej starostlivosti matke, túto skutočnosť maloletý U. veľmi zle psychicky znáša, odmieta kontakt so súrodencami a matkou. Zablokoval si už aj hovory od brata J.. Závery znalca, že najsilnejšia citová väzba maloletého U. je k súrodencom, je v rozpore s touto skutočnosťou. V odvolaní navrhovateľ cituje vyjadrenia maloletých a vyvodzuje, že závery znalca, ktoré súd prevzal, konkrétne že maloletý U. prechováva k matke pozitívnu väzbu sú v rozpore s vyššie uvedenými citovanými vyjadreniami maloletých. Zdôraznil, že maloletý U. je v hlbokej depresii z predstavy, že bude musieť u matky a so svojimi súrodencami bývať, je skleslý, bez záujmu o okolitý svet a sťažuje sa na slabosť. U. je skalopevne presvedčený, že u matky bývať nechce, nebude a je rozhodnutý naďalej bývať s ním. Maloletý U. s ním býva už dva roky a je to dostatočne dlhá doba na to, aby potvrdila vážnosť jeho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého matke, maloletý chápe ako násilnú zmenu, ktorou sa mu zrúti jeho svet, ktorého stredobodom je on ako jeho otec a jeho zázemím je nový domov, ktorý mu vytvoril. Maloletého U. sa sám snaží od stresu z rozvodu čo najviac izolovať a nevytvára mu nový obraz o jeho matke. Ten si maloletý vytvoril sám už v čase, keď bol v poslednej spoločnej domácnosti a utvrdil sa v ňom na základe správania sa jeho matky. V súvislosti s pobytom maloletého U. u matky vo februári 2018, ku ktorému súd prvej inštancie uviedol, že „U. sa nedožadoval toho, aby sa vrátil k otcovi, čo potvrdil aj otec, keď uviedol, že mu malol. U. nevolal, aby ho zobral k nemu“ , k tomuto uvádza, že maloletý U. v tomto prípade s ním komunikoval formou sms napr.: „Tati tu pre zivot nebezpecné.". Sám mal snahu zodpovedne pôsobiť na maloletého U. tak, aby sa s matkou a súrodencami chcel stretávať a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k matke a súrodencom. V priebehu času, keď U. býval s ním, sa viac krát snažil, aby išiel U. na nejaký čas bývať k matke, ale nikdy tam nevydržal viac ako pár dní. U. k matke nikdy nešiel dobrovoľne a tieto nútené pobyty u matky zle psychicky znášal, preto neskôr upustil od tohto nátlaku. Pokiaľ ide o tvrdenia maloletého U. o tom, že „matka klame“ a následné stanovisko súdu prvej inštancie, že maloletý U. bol v týchto vyhláseniach ním ovplyvňovaný, poukazuje na to, že úmyselne nevštepuje maloletému U. negatívny postoj k jeho matke, ten si maloletý U. vzhľadom na svoj vek 11,5 roka vytvoril sám a to, že v čase otázky nevedel sformulovať konkrétne príklady a dôvody, ktoré ho k výrokom o matke viedli neznamená, že opakoval jeho výroky. Maloletý U. vyjadril svoj slobodný názor. Matka sa ho snaží ako otca zdiskreditovať, eliminovať ho zo života detí a deti si privlastniť. Chce sebecky dosiahnuť, aby nemal vplyv na výchovu ich detí. V priebehu

súdneho konania svoj pôvodný návrh, aby bol U. zverený do jeho starostlivosti zmenil a navrhol striedavú starostlivosť o maloletého. Viedla ho k tomu jeho snaha o dohodu. Nekorešponduje to však s daným stavom veci a to s faktom, že maloletý U. u matky v žiadnom prípade nechce byť. Preto sa v jeho záujme vracia k pôvodnému návrhu a to zverenia maloletého U. do jeho výchovy. Poukazuje, že v súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami. Má za to, že súd nebral do úvahy požiadavky a názory maloletého U. a jeho zdravý vývoj nemôže byť dosiahnutý rozhodnutím súdu, ktorý je v rozpore s jeho slobodnou vôľou. Je presvedčený, že treba rešpektovať vôľu maloletého U. predovšetkým s ohľadom na jeho vek a nevystavovať ho situácii, ktorá ohrozí jeho duševné zdravie a môže ho doviesť k vlastnému sebapoškodzovaniu. Keďže nie je možné maloletého U. aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu z jeho strany presvedčiť.....žiadne nebolo,,,,,,, že má ísť k matke, výkon takéhoto rozhodnutia súdu by bol nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa. V závere odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nezaoberal skutočnosťou, že po dobu, keď maloletý U. býval v novej domácnosti u neho, matka neprispievala na jeho výživu a navyše neoprávnene poberala od štátu na maloletého U. rodičovský príspevok a uplatňovala si na neho daňový bonus. Maloletých J. a X. Z. tak navrhuje na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, a maloletého U. na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; ďalej navrhuje, aby bol povinný prispievať ma výživu maloletého J. sumou 120,- Eur mesačne, a na výživu maloletej X. Z. sumou 100,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí; navrhuje, aby matka detí bola povinná prispievať ma výživu maloletého U. sumou 70,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí; za obdobie keď matka neprispievala na výživu maloletého U. navrhuje zaviazať matku vyplatiť mu spätne za každý takýto celý mesiac 70,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V súvislosti s úpravou stykom navrhuje, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, J. a X. Z., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a matka, aby bola oprávnená stretávať sa s maloletým U. každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas letných prázdnin platí osobitná úprava styku rodičov s maloletými deťmi. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, J. a X. Z., každoročne od 1.7. od 09:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 09:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým U. od 16.7. od 09:00 do 31.7. do 18:00 hod. a 16.8. od 09:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.

12. Matka maloletých detí napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia rozsahu styku otca s maloletým U. a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa , a , keď tvrdí, že súdom určený rozsah styku otca s maloletým U. považuje za príliš široký. Poukázala na znalecký posudok, v ktorom bol primeraný rozsah stretávania sa otca s U. nad rámec styku s ostatnými súrodencami určený na každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. s možnosťou prespania u otca, pričom znalkyňa aj výslovnej uviedla, že styk U. s „prespaním jedného dňa navyše je dostatočný na zabezpečenie jeho potreby byť s otcom." Toto podľa nej, ako aj podľa názoru súdom stanovenej znalkyne v predmetnej veci - zohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa U. a zároveň aj J. a X. Z. ako tých, o ktorých v tomto konaní primárne ide. Ak by bol styk U. s otcom stanovený tak, ako to urobil súd prvej inštancie, J. a X. by sa mohli cítiť týmto zanedbávaní.

13. Matka v odvolaní poukázala, že je naďalej úplne nemožné navštíviť maloletého U., ktorý ešte stále býva u otca. Zo strany otca a jeho rodiny je stále vyvíjaný silný tlak na psychiku syna, čo sa prejavuje tým, že nechce s ňou telefonovať ani sa stretávať. Považuje to za vedomú manipuláciu maloletého syna, ovplyvňovanie jeho citov k nej a jeho dvom súrodencom, znevažujúcim sa vyjadrovaním na jej osobu. Toto všetko považuje za tendenčné zo strany navrhovateľa, aby syn aj napriek jeho pozitívnej citovej väzbe k nej a súrodencom bol výlučne iba s ním a je dlhodobo nabádaný k tomu, aby po zverení do jej osobnej starostlivosti od nej utekal z domu preč, čo je vedomé poškodzovanie psychického, ale aj fyzického zdravia maloletého. Zo záverov súdnej psychologickej znalkyne jednoznačne vyplýva, že syn je silne ovplyvňovaný zo strany otca, dlhé odlúčenie od nich spôsobilo, že syn nevie akým spôsobom sa má k nám priblížiť a správať sa k ním, ale jeho emočný vzťah k súrodencom je taký silný, že deti majú vyrastať spolu v spoločnej domácnosti s matkou. Psychika maloletého U. je neustále vystavovaná náladám manželovej rodiny, kde mu starí rodičia dookola opakujú, vštepujú, že matka oklamala jeho otca a že je zlá osoba aj matka. Syn sa ako 11 ročné dieťa nevie s týmto vnútorne vysporiadať a jeho správanie presne odráža náladu v rodine, vie to podľa toho, že syn sa doslovne vyjadruje ako jeho babka. Takýmto

úmyselným správaním vedome ubližujú maloletému vnukovi. Ku súdom určenému výživnému uvádza, že jeho výšku nepovažuje za dostatočnú a zodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Celkovú sumu výživného na 3 deti v sume 330,- Eur nepovažuje za primeranú výdavkom, ktoré súvisia so starostlivosťou o tri deti. Poukazuje, že priemerný čistý príjem navrhovateľa za jeden mesiac je 1.393,- Eur. Po zaplatení výživného na deti mu zostáva 1.063,- Eur pre 1 osobu v domácnosti v porovnaní s jej čistým priemerným mesačným príjmom, s daňovým bonusom, prídavkami na deti a výživnom od navrhovateľa v sume 1.220,97 Eur pre 4 osoby v domácnosti, čo je výrazný nepomer. Pri určení výšky výživného súd vychádzal a zohľadnil iba výdavky, ktoré mala v období, keď zostala s deťmi sama v domácnosti a jej mesačný príjem bol 530,- Eur. Z takejto sumy hradila výlučne tie najdôležitejšie položky, ktoré boli nevyhnutné na chod domácnosti a základné potreby detí. Nemohla si z tohto príjmu dovoliť kupovať deťom obuv, ošatenie, neboli na dovolenke (2 roky boli na dovolenke v lete len vďaka jej mame a bratovi, ktorí im ju zaplatili), nemohla si dovoliť ísť s deťmi na výlety, zaplatiť im kaderníka, holiča, ísť občas do kina, reštaurácie, kúpiť im hračky a iné veci, ktoré by aj oni chceli mať ako ich rovesníci. Takisto aj nákupy potravín boli obmedzené hlavne na základné veci a aj mama jej pomáhala nákupmi potravín do domácnosti a ceny potravín takisto stúpajú. Ceny energií od roku 2018 stúpli, čo sa prejavilo poplatkami za energie na chod domácnosti navýšením o 42,26 Eur mesačne. Syn J. bude mať 14 rokov, ceny oblečenia aj obuvi sa pri tomto veku pohybujú vo vyšších sumách, keďže sú to už skôr veľkosti pánske. Reálne sumy pri vyživovaní za 1 mesiac vyčísluje u maloletého J. na sumu 372,- Eur, u maloletej X. na sumu 305,- Eur a u maloletého U. na sumu 337,26 Eur. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej je primeraná výška vyživovacej povinnosti vo výške 20 až 30 % z príjmu otca (čo pri výške zárobku otca vo výške cca 1.400 Eur, predstavuje rozpätie 280 - 420 Eur), pričom z dôvodu, že sa má platiť výživné na tri deti, mala by byť výška skôr v hornej než dolnej hranici takto stanoveného rozpätia a celkovo tak na úrovni sumy 420,- Eur (ak by výživné na 1 dieťa malo byť taktiež v rozpätí 20 - 30 % z príjmu otca, je dôvodné v prípade viacerých detí vyživovaných tým istým otcom prikloniť sa k hornej hranici stanoveného rozpätia), takže záver súdu prvej inštancie nepovažuje ani v tejto rovine postačujúci. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti tak, že určí stretávanie sa otca s U. nad rámec styku s ostatnými súrodencami len v párnom týždni v stredu od 16:00 hod. do štvrtka 08:00 hod., s povinnosťou priniesť ho do školy a určí výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletým na mesačnej báze: J. vo výške 186,- Eur, X. Z. vo výške 152,50 Eur a U. vo výške 168,63 Eur.

14. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k doručeným odvolaniam sa nevyjadril.

15. K odvolaniu navrhovateľa predložila svoje vyjadrenie matka, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu zaujala názor, že navrhovateľ aj v rámci odvolania pokračuje v nastolenej snahe o rozdelenie súrodencov. Stále zotrváva na svojom „postoji“ v podobe voľby jedného preferovaného dieťaťa spomedzi troch na základe akýchsi jeho vlastných kritérií. Poukazuje na závery znaleckého posudku a má za to, že otcova vlastná nespokojnosť so závermi súdom stanoveného znalca má pre neho dôležitejšiu váhu než dobro jeho detí resp. len toho jedného z nich, o ktoré sa chce reálne aj starať. Má za to, že hyperbolizovanie vysloveného želania U. pri niektorých úkonoch o tom, že chce zostať s otcom, si otec nie je schopný vyložiť v širšom kontexte - aj samotná znalkyňa na pojednávaní v predmetnej veci dňa 27.9.2019 uviedla, že pri znaleckom odbornom vyšetrení, ktorého výsledkom je zistenie skutočných pocitov, túžob, záujmov a najmä potrieb dieťaťa je potrebná dlhšia práca s každým človekom na zistenie skutočných pocitov než len jednoduchá otázka. Prvotne povrchné odpovede vytvorené napr. konfliktom lojality alebo spôsobené vplyvom konkrétneho rodiča totiž možno posúdiť až po ich dôkladnejšom preskúmaní, na čo tak súd, ako ani ÚPSVaR čas nemal, preto aj U. adresovali len pár jednoduchých otázok a venovali celkom pár minút, pričom znalkyňa strávila so všetkými deťmi podstatne dlhší čas, preto aj ňou zistené skutočnosti majú podstatne dôležitejšiu výpovednú hodnotu. V súvislosti s tvrdeniami otca ohľadom sms správ, ktoré mu mal maloletý zasielať vo februára 2019 počas pobytu u nej, ak by takéto sms správy naozaj existovali, mohol ich navrhovateľ od februára 2019 súdu doložiť ako dôkaz, alebo ich predložiť priamo súdnej znalkyni z odboru psychológie, no neurobil tak. Maloletý U. má zdravotné problémy rôzneho charakteru od času, kedy býva iba s otcom a tieto súvisia s jeho psychikou aj nedostatočnou výživou (zlé stravovacie návyky, nedostatočný pitný režim, neschopnosť večer normálne zaspať a pod.), maloletý U. trpí nedostatkom lásky a citu. Z psychologického vyšetrenia navrhovateľa vyplýva, že medzi jeho slabé stránky patrí láska, schopnosť milovať a byť milovaný, spravodlivosť a nestrannosť, preto má za to, že navrhovateľ nie je schopný naplniť potreby vo výchove maloletého U.. Ďalej sa z psychologického vyšetrenia navrhovateľa preukázalo, že má veľké problémy v sociálnej aj citovej neschopnosti; má všeobecne problémy, aby sa dohodol s dospelou osobou a nieto

ešte s maloletým dieťaťom, výsledkami z vyšetrenia bola potvrdená „dominantnosť“ vo vzťahoch, čo znamená, že vždy pozerá iba na to, čo je pre neho najvýhodnejšie, bez ohľadu na kohokoľvek a čokoľvek. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý U. je schopný adaptovať sa a bývať spolu so súrodencami a s ňou. Navrhovateľ sa dlhodobo snaží zamedzovať akémukoľvek osobnému kontaktu U. so súrodencami a s ňou ako matkou, pretože navrhovateľ sa sám presvedčil, že keď bol U. so súrodencami, veľmi rýchlo si zvykol na nich i domáce prostredie. Systematicky a vedome ju, ako aj J. s X. zo života syna vytláča a touto izoláciou mu vnucuje, aby si syn osvojil jeho neistý vzorec života a správania sa, čo je v rozpore so zdravým rozumom, citom a právami dieťaťa. Navrhovateľ vytrháva z kontextu vyjadrenia, chytá sa slovíčok, ktoré vyjadril J., ktoré si štylizuje a prispôsobuje a zneužíva vyjadrenia detí. U. otec vopred pripravil na to, čo musí povedať a opakovať na súde, pretože už bol oboznámený s výsledkami psychologického vyšetrenia. V závere matka opísala skutočnosti súvisiace s úrazom maloletého U. počas školskej akcie v Jump Aréne v Trnave v novembri 2019 a zanedbanie starostlivosti o maloletého zo strany otca tým, že sa vôbec nezaujímal o to, či prišiel maloletý z akcie domov a či je v poriadku, nakoľko vážny úraz nohy sa práve v tejto aréne stal aj staršiemu synovi, navrhovateľ sa o syna do 19.00 hod nezaujímal, či prišiel v poriadku domov. Tiež syna vodil počas hospitalizácie na WC aj napriek zákazu lekárov, ktorí výslovne nariadili, že syn musí ležať vo vodorovnej polohe. Syn mal lekárom nariadený „pokojový režim a telesné šetrenie“, čo otec nedodržiaval. Navrhovateľ si tiež neplní vyživovaciu povinnosť, ktorú mal a má voči nej ako manželke. Navrhovateľ je tiež povinný prispievať na výživu maloletých detí celkovou sumou 330,- Eur do 15. dňa v mesiaci, v októbri aj napriek vykonateľnému rozsudku prispel sumou 200,- Eur a v novembri neprispel žiadnou čiastkou. U. do dnešného dňa nepriviedol k nim domov aj napriek tomu, že sa tak dohodli.

16. K odvolaniu matky predložil navrhovateľ svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s názorom matky, ako aj znalkyne sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávny a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ktorou je naviazanie sa maloletého U. na neho ako otca, s ktorým žije v domácnosti už viac ako 2 roky. K tvrdeniu matky, že je pre ňu naďalej nemožné navštíviť maloletého U., ktorý ešte stále býva u neho uvádza, že skutočným dôvodom je to, že maloletý U. sa úplne uzavrel a odmieta akýkoľvek kontakt s matkou. Maloletý U. odmieta stretávanie sa s matkou a jeho zverenie do osobnej starostlivosti matke, čo môže mať za následok negatívny dopad na jeho psychický vývin. K matkou napádanej časti rozsudku týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom uvádza, že súd správne prihliadol na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj na ich schopnosti a možnosti a na odôvodnené potreby maloletých detí a v danej súvislosti aj na vek maloletých.

17. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

18. Kolízny opatrovník sa k doručeným vyjadreniam otca a matky nevyjadril.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a v spojení s - ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolani ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je v nim napadnutých častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočné potvrdenie v zmysle a odvolanie matky je dôvodné sčasti, konkrétne vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom, s potrebou čiastočnej zmeny napadnutého rozsudku.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva, úprave styku otca s maloletým U. v rozsahu ako bol určený a určenia

výživného otcovi na všetky maloleté deti (J., U., X. Z.) v rozsahu (výške), ako k tomu všetkému došlo preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolanie nebolo podané voči tej časti napadnutého rozsudku, ktorou bolo manželstvo navrhovateľa a jeho manželky rozvedené, maloletý J. a maloletá X. Z. zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a upravené zastupovanie všetkých troch detí a styk otca s maloletým J. a X. Z. na tento čas, je v týchto častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.

Úprava osobnej starostlivosti o maloleté deti a úprava styku otca s deťmi na čas po rozvode rodičov:

21. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej právnej veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia v predmetných napadnutých častiach veci samej, s poukazom na odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k daným napadnutým častiam, v ktorom sa prvoinštančný súd vysporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov predostretou v konaní, včítane argumentácie odvolateľa. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vymedzenom rozsahu dopĺňa nasledovné:

22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

24. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

25. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Pri posudzovaní obsahu pojmu záujem dieťaťa, používaného zákonom o rodine, je potrebné vychádzať aj z Dohovoru o právach dieťaťa (napokon vychádzal z neho i prvoinštančný súd), lebo v Slovenskej republike sú vyhlásené medzinárodné zmluvy, ku ktorých ratifikácii dal Parlament SR súhlas, a ktorými je Slovenská republika viazaná, súčasťou právneho poriadku. Osobitné postavenie medzi nimi majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách (čl . 7 ods. 5 ), ktoré tvoria súčasť slovenského ústavného poriadku so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Do kategórie týchto zmlúv bezpochyby patrí tiež Dohovor o právach dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa v procesnom význame podľa súčasnej judikatúry zahŕňa rozhodovaciu činnosť súdu, ktorá v konkurencii často protichodných záujmov účastníkov konania zvažuje a prednostne priznáva význam

zistenému záujmu dieťaťa s cieľom dosiahnuť pre dieťa stabilné a dlhodobé riešenie. Takto požadované usporiadanie vzťahov je možné nastoliť iba záväzným rozhodnutím orgánu štátnej moci, ktorý je oprávnený autoritatívne rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa v predmetnom konaní nie je čiastkovou zložkou rozhodovacej činnosti súdu, ale jej podstatou. Sám Dohovor o právach dieťaťa zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa (best interests of the child) nedefinuje. Najlepší záujem dieťaťa plní funkciu vyvažovania (merania) v kolíziách medzi konkrétnymi ľudskými právami, sprostredkováva riešenie konfliktov medzi takými subjektívnymi právami a to prirodzene vrátane práv dieťaťa. Rozhodovanie tretích osôb o najlepších záujmoch dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie, zdravie), jeho rozvoja, názorov a prianí dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.

28. Ak je potom záujem dieťaťa jedným z popredných hľadísk, ktoré hľadisko súd musí skúmať a zohľadniť i v danej právnej veci (čo zdôrazňuje i otec vo svojom odvolaní, avšak výlučne a prioritne len vo vzťahu k maloletému U., ako jednému z jeho troch maloletých detí, i keď z iného uhľa pohľadu, ako k nemu pristúpil súdu prvej inštancie), je z hľadiska odvolaním otca vymedzeného základného dôvodu

- nerešpektovanie priania maloletého U. žiť s ním naďalej (t.j. nie s matkou a so súrodencami, ako o tom rozhodol prvoinštančný súd), ktoré želanie, podľa odvolateľa jednoznačné, maloletý sám súdu prezentoval, určujúce, či za daných okolností prípadu, ktorými sa odvolací súd bude ďalej zaoberať, by vôbec bolo možné do súčasných rodinných vzťahov maloletého U. zasiahnuť a zohľadniť okrem jeho výpovede pred súdom i výsledky ostatného dokazovania (predovšetkým toho znaleckého - odborného) v komplexe, ktoré dokazovanie bolo vykonané práve za účelom zisťovania najlepšieho záujmu nielen maloletého U., ale aj jeho dvoch súrodencov J. a X. Z. (ktorých najlepší záujem by mal byť tiež odvolateľovou prioritou), ktorých záujmy sú vzájomne prepojené.

29. Z výsledkov konania na súde prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať záver o potrebe zverenia i maloletého U. do osobnej starostlivosti matke za odôvodnený a za dostatočne podložený (najmä závermi znaleckého posudku z odboru psychológie). Na uvedenom závere, za zistených okolností daného prípadu, nemohla nič zmeniť ani tá námietka otca, že maloletý U. s ním žije dobrovoľne už od 26.7.2017 odlúčený od matky a súrodencov a „nielenže nemá potrebu sa s nimi stýkať, ale výslovne to odmieta a všemožne sabotuje“. Takáto námietka, konkrétna jej tá časť, podľa ktorej maloletý nemá mať potrebu stýkať sa s matkou a súrodencami a výslovne ich odmieta, je v rozpore so zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, predovšetkým z komplexnej ucelenej prezentácie postoja maloletého U. k matke a súrodencom pred odborníkom (znalcom z oboru psychológie) v rámci ním vykonávaných vyšetrení maloletého U. ako i jeho súrodencov špeciálnymi metódami na to určenými. Otcom zhodnotený celkový odmietavý postoj maloletého U. k matke a súrodencom je sporný už len tým, že podľa zistení znalca rozpad rodiny maloletý U. vníma negatívne, vyjadruje túžbu po tom, aby žila celá rodina opätovne spolu. I keď za rozpad rodiny maloletý U. viní matku, ktorá podľa neho rozpútavala hádky a klamala, znaleckým dokazovaním bolo zistené určité ovplyvňovanie názorov a postojov maloletého voči matke práve prostredníctvom otca. Pokiaľ aj nastala zmena vo verbalizácii postoja maloletého k matke a súrodencom prezentovaná otcom v odvolaní, stalo sa tak až po oznámení mu záverov znaleckého posudku a následne rozhodnutia súdu prvej inštancie otcom bez toho, aby otec v odvolaní konkretizoval, akým spôsobom a s akým sprievodným vysvetlením boli tieto skutočnosti maloletému prezentované. Nakoľko z konania, ako aj z odvolania nevyplýva snaha otca prijať inú než vlastnú osobnú starostlivosť o maloletého, je opodstatnené domnievať sa, že otec nemal a ani nemá snahu vhodným spôsobom pripraviť maloletého prijať v konaní do úvahy prichádzajúcu a napadnutým rozhodnutím vzniknutú situáciu - zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky.

30. V súvislosti s konštatovaným v predchádzajúcom odseku, je potrebné mať na zreteli, že ak by maloletý zostal i naďalej v osobnej starostlivosti otca, pravdepodobne by postupne došlo k jeho odcudzeniu nielen s matkou ale aj so súrodencami, pretože postoj otca a jeho doterajšie správanie preukazuje nezáujem tieto väzby podporovať. Tento nezáujem nepriamo vyplýva aj z nedostatočnej snahy otca reparovať svoj vzťah s maloletým J. (len slovný prejav lásky je nepostačujúci).

31. Rozhodujúcim pre zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matke bolo zistenie existencie najsilnejšej citovej väzby maloletého U. voči súrodencom, ktorá väzba má rozhodujúci význam pre ďalší psychický vývin U., ktorý súrodenci boli na návrh otca, so súhlasom matky zverení práve do osobnej starostlivosti matky. Podľa znalca spolužitie so súrodencami je špecifickou socializačnou skúsenosťou. Všetky maloleté deti majú väčšiu príležitosť k osvojeniu si rôznych sociálnych skúseností - súperenie, kompromis, riešenie konfliktov, spolupráca, veľká citlivosť, empatia, väčší a lepší odhad potrieb a pocitov iných, strata ktorých oddelením U. od svojich súrodencov, by nebola v záujme nielen U., ale aj samotného J. a X. Z.. U detí sa práve každodennými zážitkami so súrodencami vytvárajú predpoklady pre budúce spolužitie s ľuďmi v rôznych vzťahoch, o čo by bol maloletý U. ukrátený. Bolo preto nevyhnutné zohľadniť na jednej strane síce formálne verbalizovanú vôľu maloletého žiť s otcom, ale na druhej strane zároveň maloletým jednoznačne prejavený silný pozitívny vzťah k súrodencom, aj k matke - hoci k nej s výhradami a vyslovené prianie U., aby bola celá rodina spolu. Takémuto vnútornému nastaveniu maloletého by potom nezodpovedalo jeho zverenie otcovi bez možnosti plnohodnotných kontaktov so súrodencami a matkou.

32. Pokiaľ aj otec prezentuje negatívny postoj U. k matke a jej odmietanie maloletým, tento postoj maloletého je v značnej miere preberaný práve z negatívneho postoja otca a jeho rodiny k matke. Bol to pritom sám maloletý U., ktorý pred znalcom prezentoval túžbu, aby celá rodina bola pohromade, z čoho je možné bezpečne vyvodiť túžbu maloletého aj po kontakte s matkou, pri ktorej maloletému vo vzťahu k sebe prekážali len určité ním popísané výchovné postupy (návšteva kostola, prísnosť vo vzťahu k plneniu si školských povinností a pod.), inak to boli len prevzaté subjektívne hodnotenia konfliktov rodičov. Vylúčenie matky zo starostlivosti podľa odvolacieho súdu je potrebné v danom prípade považovať za potencionálne riziko pre ďalší vývin U., pretože osoba matky je celoživotne pre človeka dôležitá a práve u chlapcov vzťah k matke významne ovplyvňuje ich schopnosť nadväzovať partnerské vzťahy a vytvárať rodinu (uvedené východiská sú odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti, t. j. zo znaleckých posudkov vypracovaných odborníkmi v iných právnych veciach, s ktorými počas súdnej praxe prišiel do styku).

33. Otec založil odvolanie predovšetkým na tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor U. zostať v jeho osobnej starostlivosti, keď maloletému nevštepuje negatívny postoj k matke, tento postoj si maloletý vzhľadom na svoj vek 11,5 roka vytvoril sám. S touto argumentáciou odvolací súd nemôže súhlasiť z dôvodu, že je názoru, podporeného zisteniami znalca, popísanými v znaleckom posudku, že maloletý U., práve vzhľadom na svoj vek a vyspelosť, nebol ešte schopný spontánne sa rozhodnúť v starostlivosti, ktorého rodiča chce po ich rozvode zostať, pretože U. pred znalcom opakovane prezentoval pozitívny vzťah nielen k otcovi, ale aj k matke a predovšetkým ku súrodencom a významným zostalo jeho želanie najradšej mať rodinu pohromade. Pre U. zostalo len jednoduchším stotožniť sa s názorom otca, u ktorého aktuálne žije, čo podporne vychádza nielen z jeho nezrelosti vzhľadom na vek, ale aj z možných problémov rozhodnúť sa proti vôli otca, s ktorým ma pozitívny vzťah, s obavami z jeho straty, rovnako i straty príslušníkov otcovej rodiny (U. prezentoval veľmi pozitívny vzťah k bratrancom z otcovej strany), aj keď zároveň túži byť s matkou a súrodencami, čím by zranil otca. Za danej situácie a zistení podľa odvolacieho súdu maloletý U. nie je schopný urobiť relevantné rozhodnutie a sám si vybrať medzi otcom a matkou, práve pri ktorej sú aj jeho súrodenci, s ktorými má najsilnejšie puto, ktorých všetkých má rád, preto prioritne a zásadne závisí len od rodičov, ktorí sú dospelí, ako danú situáciu U. uľahčia, s prihliadnutím iba na jeho najlepší záujem (vyplývajúci v nezastupiteľnej miere i z odborných zistení), nie svoj vlastný, a nebudú žiadať rozhodnutie od dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek nie je emocionálne a sociálne naň zrelé, uvedomujúc si pri rozhodovaní následky rozhodnutia do budúcnosti. Znalec zisťoval komplexné vzťahy v systéme rodiny a jeho závery podané v znaleckom posudku sú vyvodené z odpovedí U. na celý komplex otázok, odborne formulačne položených za účelom zistenia skutočných pocitov a želaní U., keďže znalcom bolo zistené ovplyvňovanie názoru maloletého otcom.

34. Otec namieta i to konštatovanie súdu prvej inštancie v súvislosti s pobytom maloletého U. u matky vo februári 2018, že: „U. sa nedožadoval toho, aby sa vrátil k otcovi, čo potvrdil aj otec, keď uviedol, že mu maloletý U. nevolal, aby ho zobral k nemu.“. Argumentoval, že maloletý U. s ním v tomto prípade komunikoval formou SMS správ, ktorými mu mal oznamovať, že: „Tati tu pre zivot nebezpecné."; „Teraz by mamicka predlzovala ona chce až do nedely inac uz sa prestala snazit uz je hnusna a neda sa to zniest.". Sám mal pritom snahu zodpovedne pôsobiť na maloletého U. tak, aby sa s matkou a súrodencami chcel stretávať a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k matke a súrodencom. U. k matke nikdy nešiel dobrovoľne a tieto nútené pobyty u matky zle psychicky znášal, preto navrhovateľ neskôr upustil od tohto nátlaku. Dané skutočnosti ale otec uviedol až v odvolaní, pritom mu nič nebránilo prezentovať

ich aj v konaní, navyše citované SMS správy musia vyplývať z ich archivácie, ktorých výpis otec súdu nepredložil, čím zostali len v rovine tvrdenia, bez preukázania ich existencie. Otcom zdôrazňovaná obava z reakcie maloletého na zmenu doterajšieho prostredia záleží aj od neho samotného, možná bezproblémovosť reakcie bude závisieť predovšetkým od toho, ako k situácii pristúpi práve otec, teda či bude pre U. nápomocný, bude jeho oporou a povzbudí ho, pretože len tak má maloletý šancu zvládnuť zmenu bez ujmy, s perspektívou budovania pozitívnych vzťahov so všetkými členmi rodiny. Otec maloletého U. rozhodnutím súdu prvej inštancie predsa nestráca, naopak vytvára sa mu možnosť pozitívnej zmeny jeho vzájomných vzťahov s J. a X. Z., na ktorých by otcovi malo rovnako záležať.

35. Napokon do budúcnosti nie je možné vylúčiť ani možnosť flexibilného upravovania vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi aj bez súdneho rozhodnutia, podľa aktuálnych potrieb detí, k čomu je ale nevyhnutná pozitívna vzájomná komunikácia rodičov, pre ktorých musí byť prvoradý najlepší záujem ich detí (všetkých), ktorý záujem povýšia nad svoj vlastný.

36. Vzhľadom na tak závažnú zmenu v životných podmienkach maloletého U. je potrebné zabezpečiť mu odbornú súčinnosť psychológa v rámci pravidelného špeciálneho poradenstva, ktorú otec v priebehu konania začal tendenčne odmietať z obavy, že by maloletý U. mohol byť „presviedčaný“, aby išiel k matke, čo by sa po absolvovaní psychologických terapií mohlo z vôle U. aj skutočne stať.

37. To, či u U. skutočne došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie k depresívnym stavom, vie posúdiť len odborník. I vlastného sebapoškodzovania sa otec u U. len obáva, takéto stavy u maloletého odborne zistené neboli. Pokiaľ sa aj psychický stav maloletého po vydaní napadnutého rozsudku zhoršil, bude to zrejme tým, že sa mu nedostalo zo strany otca náležitého vysvetlenia a podpory, ako aj tým, že na takúto možnosť zmeny (zmeny v osobnej starostlivosti o neho) otcom nebol pripravovaný, v tomto smere tu chýba aktívna pozitívna účasť otca, z obavy straty starostlivosti o U.. I daný postoj otca naznačuje uprednostnenie vlastnej potreby - i naďalej sa osobne starať o U., pred najlepším záujmom maloletého U. - vyrastať so svojimi súrodencami.

38. Vychádzajúc z prezentovaného v predchádzajúcom odseku je potom potrebné, aby súd prvej inštancie bezodkladne začal sám, t.j. aj bez návrhu konať o uloženie výchovného opatrenia, predovšetkým podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine (odvolaciemu súdu neušlo pozornosti uloženie daného výchovného opatrenia aj v predmetnom konaní, ktorého platnosť uplynula ešte v počiatočnom štádiu konania), ktorého uloženie si daný stav a jeho možné riziká vyžadujú práve do budúcna (nie je pritom vylúčené, aby takýto návrh podali aj samotný rodičia, ako aj kolízny opatrovník).

39. Cieľom rozhodnutia v predmetnej napadnutej časti je zastabilizovať súrodenecké vzťahy lebo je to prínosné a žiaduce pre všetky tri jeho maloleté deti a otec to musí rešpektovať.

40. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že procesné práva všetkých troch maloletých detí účastníkov boli rešpektované, bol zohľadňovaný aj ich názor, a to komplexne, u U. nielen ten, ktorý prezentoval v rámci svojej výpovede pred súdom na pojednávaní, ale aj ten, ktorý prezentoval pred odborníkom - znalcom, bez jeho vytrhávania z uceleného kontextu, t.j. nie len z odpovede na otázku, s kým chce maloletý bývať, ale aj z jeho odpovedí na ďalšie nepriame otázky zamerané na zistenie jeho skutočného názoru, priania a potrieb. Za názor dieťaťa nie je možné s konečnou platnosťou považovať len to čo verbalizuje priamo, t.j. priama otázka a odpoveď, ale aj to čo vyplýva z jeho odpovedí na otázky nepriame, ktoré odborník formuluje podľa predpísaných odborných metód. Napokon nie všetky želania dieťaťa sú pre neho najlepšie. Dieťa vo veku maloletého U. ešte nevie bez pomoci odborníka samo posúdiť čo skutočne je pre neho v najlepšom záujme a to aj s perspektívou do budúcnosti.

41. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zareagoval pri úprave styku U. s otcom, ktorý upravil širšie oproti odporúčaniam znalca, s čím súhlasí aj odvolací súd, čím potom neprijal odvolanie matky vo vzťahu k tejto úprave, ktorý širší rozsah vzišiel z potreby vyhnúť sa nežiaducej výraznej absencii fyzického kontaktu maloletého s otcom, na ktorý bol maloletý doteraz zvyknutý.

42. Aktuálnemu postoju maloletého U. preto najlepšie zodpovedá práve úprava podľa napadnutého rozsudku tak, že maloletý U. je zverený spolu s ostatnými súrodencami matke a má široko upravený styk s otcom, takmer zodpovedajúci striedavej osobnej starostlivosti.

43. Vo vzťahu k predmetnej časti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

Úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom J., U. a X. Z. na čas po rozvode.

44. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň správne právne posúdil spôsob poskytovania výživného otcom na maloletých X. Z. a U.. Nesprávne ale postupoval pri určení výšky výživného otcovi na maloletého J., čím súd prvej inštancie síce aplikoval pri rozhodovaní o výživnom správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil.

45. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

47. Podľa , ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

48. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane

povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

49. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, ktoré v konaní boli preukázané, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie pri maloletom J., nezodpovedá aktuálnym potrebám maloletého, pričom v možnostiach a schopnostiach otca je platiť na jeho výživu i vyššou sumou.

50. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletých detí, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného otca, zodpovedá vyššia ako súdom prvej inštancie určená suma 120,- Eur mesačne na maloletého J. a mal za to, že výživné pre J. je dôvodné určiť na sumu 150,- Eur mesačne. Odvolanie podané matkou tak odvolací súd považoval za dôvodné len vo vzťahu k J., avšak nie v celom ňou navrhovanom rozsahu, keď táto žiadala určiť výživné pre toto maloleté dieťaťa až na sumu 186,- Eur mesačne. Výživné určené na U. a X. Z. už bolo určené v primeranej výške, k čomu sa odvolací súd vyjadrí v ďalšom odseku.

51. Matka argumentovala hlavne tým, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je 1.393,- Eur. Po zaplatení výživného na deti mu zostáva 1.063,- Eur pre 1 osobu v domácnosti v porovnaní s jej čistým priemerným mesačným príjmom, s daňovým bonusom, prídavkami na deti a výživnom od otca v sume 1.220,97 Eur pre 4 osoby v domácnosti, čo je výrazný nepomer. Pri určení výšky výživného súd vychádzal a zohľadnil iba výdavky, ktoré mala v období, keď zostala s deťmi sama v domácnosti a jej mesačný príjem bol 530,- Eur. Z takejto sumy hradila výlučne tie najdôležitejšie položky, ktoré boli nevyhnutné na chod domácnosti a základné potreby detí. Nemohla si z tohto príjmu dovoliť kupovať deťom obuv, ošatenie, neboli na dovolenke, nemohla si dovoliť ísť s deťmi na výlety, zaplatiť im kaderníka, holiča, ísť občas do kina, reštaurácie, kúpiť im hračky a iné veci, ktoré by aj oni chceli mať ako ich rovesníci. Takisto aj nákupy potravín boli obmedzené hlavne na základné veci a aj mama jej pomáhala nákupmi potravín do domácnosti a ceny potravín takisto stúpajú. Ceny energií od roku 2018 stúpli, čo sa prejavilo poplatkami za energie na chod domácnosti navýšením o 42,26 Eur mesačne. Poukázala tiež na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej je primeraná výška vyživovacej povinnosti vo výške 20 až 30 % z príjmu otca (čo pri výške zárobku otca vo výške cca 1.400 Eur, predstavuje rozpätie 280 - 420 Eur), pričom z dôvodu, že sa má platiť výživné na tri deti, mala by byť výška skôr v hornej než dolnej hranici takto stanoveného rozpätia a celkovo tak na úrovni sumy 420,- Eur.

52. Podľa odvolacieho súdu s argumentáciou matky je síce možné súhlasiť, ale len za situácie ňou prezentovanej a bez prihliadnutia aj na iné okolnosti daného prípadu, ktoré matka už do úvahy nebrala. V prvom rade je potrebné brať zreteľ i na to, že otec sa bude musieť podieľať na výdavkoch detí i nad rámec určeného výživného a to práve počas realizácie jeho styku s deťmi, ktorý bol určený na každý druhý víkend od piatka do nedele, pri U. ešte dlhšie, konkrétne až do stredy, preto nie je možné vychádzať z argumentácie matky, podľa ktorej otcovi po odrátaní výživného na deti zostane suma 1.063,- Eur mesačne, pretože z tohto zostatku príjmu bude musieť pokrývať aj tie výdavky detí, ktoré im vzniknú počas doby trávenej u neho, čo bude chcieť pravdepodobne využiť plnohodnotne (keďže deti nemá v osobnej starostlivosti), t.j. organizovaním výletov, ako aj iných spoločných aktivít, s ktorými sú spojené ďalšie výdavky. I keď je pravdou, že v zmysle ustálenej súdne praxe sa výživné povinnému rodičovi určuje vo výške zodpovedajúcej rozpätiu 20 - 30 % z jeho príjmu, a v prípade viacerých detí vyživovaných tým istým rodičom je namieste prikloniť sa k hornej hranici stanoveného rozpätia, nie je to ale možné urobiť automaticky, bez existencie i ďalších relevantných okolností, ako napr. zvýšených výdavkov dieťaťa spojených s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, ale výdavkoch

spojených s finančne nákladný športom, v ktorom dieťa vyniká a pod., pretože je tu ešte jeden faktor, na ktorý musí byť braný zreteľ a to tendencia postupného zvyšovania výdavkov spolu s narastajúcim vekom detí, vzhľadom na ich predpokladaný vývin, čím je potrebné ponechať v príjme otca rezervu, z ktorej budú tieto budúce výdavky pokrývané, samozrejme pri nezmenených pomeroch na jeho strane. Súdom prvej inštancie určené výživné na všetky deti v celkovej sume 330,- Eur, predstavuje z čistého priemerného mesačného príjmu otca 1.393,- Eur 23,69%. Nakoľko je ale J. vo veku (14 a pol roka), ktorý je prelomový s nástupom obdobia dospievania, ktoré vývinové obdobie je spojené s výrazným zvýšením výdavkov na pokrytie základných životných potrieb a to predovšetkým u chlapcov (stravovanie, ošatenie, obuv, hygiena, záujmy a pod.), je na to potrebné zareagovať aj pri určovaní výšky výživného. V danom prípade výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 120,- Eur je vzhľadom na uvedené nepostačujúce a tým aj neprimerané vo vzťahu k výške výživného určeného na mladších súrodencov. Podľa odvolacie súdu, zohľadňujúc pritom aj potrebu ponechania rezervy na pokrytie narastajúcich výdavkov do budúcnosti, je v schopnostiach a možnostiach otca platiť na výživu J. sumou 150,- Eur, čo potom spolu s výživným určeným na U. vo výške 110,- Eur a na X. Z. vo výške 100,- Eur, predstavuje spolu 360,- Eur, čo zodpovedá 25,79% čistého mesačného príjmu otca, bez zohľadnenia tých výdavkov detí, ktoré bude musieť otec hradiť zo svojho príjmu v čase, keď bude realizovať s nimi stretávania (vrátane týchto výdavkov, ktoré vzhľadom na rozsah upraveného styku nebudú zanedbateľné), ktoré v danom percente zohľadnené nie sú. Odvolací súd musel zobrať zreteľ i na to, že pre určovanie výšky výživného na čas po rozvode rodičov je rozhodujúcim príjmom matky ten, ktorý dosahovala v čase rozvodu jej manželstva, čo v danom prípade bolo priemerne už 751,44 Eur v čistom mesačne. Tu potom treba brať zreteľ na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo znamená, že pokiaľ je táto nižšia, musí sa tomu dieťa prispôsobiť.

53. Ďalšie odvolacie argumenty otca a matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu otca a matky nespôsobilú ovplyvniť rozsudok v napadnutých častiach, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Odvolací súd vychádzajúc zo všetkého uvedeného rozsudok v napadnutej časti úpravy osobnej starostlivosti o maloleté deti, úpravy styku otca s deťmi a určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého U. a na maloletú X. Z., všetko na čas po rozvode rodičov, ako vecne správny, s použitím potvrdil a v napadnutej časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. na čas po rozvode podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie spôsobom uvedeným vo výroku II. predmetného rozsudku.

55. V súvislosti so zmenou rozsudku súdu prvej inštancie v časti bežného výživného na maloletého J. samozrejme vznikla aj potreba nového rozhodnutia o výživnom už zročnom.

56. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého J. vznikol určením vyššieho výživného na maloletého odvolacím súdom oproti napadnutému rozsudku. Zročné výživné odvolací súd určil za obdobie od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletého napadnutým rozsudkom do rozhodnutia o výživnom na J. predmetným rozsudkom (t.j. od 29.10.2019 do 31.5.2019) a predstavuje sumu 213,- Eur. Odvolací súd sa k danej sume dopracoval tak, že najskôr určil rozdiel medzi výživným určeným prvoinštančným súdom (120,- Eur) a výživným určeným daným rozsudkom (150,- Eur), ktorý predstavuje sumu 30,- Eur a následne vypočítal pomernú časť tohto rozdielu výživného za kalendárny mesiac október 2019, ktorá je 3,- Eurá (za dni 29. až 31.10. ako 3 krát 1,- Euro) a za mesiace november 2019 až máj 2020 tento rozdiel predstavuje 210,- Eur (7 mesiacov krát 30,- Eur), čo je spolu zaostalé výživné podľa predmetného rozsudku 213,- Eur, zohľadňujúc pri tom právnu skutočnosť o predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom dňom ich doručenia ( ), čím bol otec povinný platiť súdom prvej inštancie určené výživné 120,- Eur na J. už od doručenia mu prvoinštančného rozsudku. Ak sa tak nestalo, nedoplatok na danej časti výživného už začal podliehať výkonu rozhodnutia, na čo treba účastníkmi brať zreteľ.

57. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

58. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

59. Z citovaných ustanovení . vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu účastníka, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

60. Odvolací súd v danom prípade umožnil otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach, vychádzajúc pritom nielen z jeho pomerov ale aj z ostatných relevantných skutočností opísaných v odseku 52 tohto odôvodnenia. Pokiaľ potom bolo otcovi už pri určovaní výživného na deti potrebné ponechať určitý finančný priestor z príjmu aj na zabezpečenie potrieb detí v čase realizácie jeho styku s nimi, nie je v rozpore so záujmami maloletého J. prihliadnuť na uvedené aj pri určovaní splatnosti zročného výživného podľa tohto rozsudku a umožniť otcovi dlh na výživnom splatiť v splátkach, ktorých výška umožní jeho splatenie v primeranom čase, v danom prípade do siedmych mesiacov.

61. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a <. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda tieto trovy znáša sám.

62. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).