Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1392-2023.pdf
PDF · 107.64 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1392/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: WOODCOTE GROUP a. s., so sídlom Vajnorská 135, 83104 Bratislava, IČO: 31 364 951, právne zast.: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast: JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO. 47 445 092, o vymoženie 1135,25 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, pod č. 397EX 285/2023, rozhodujúc o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,88 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 19.05.2023, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného, číslo konania RK2023/030 zo dňa 17.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2023 a vykonateľnosť dňa 28.04.2023
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 11.07.2023 súdneho exekútora: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, pod č. 397EX 285/2023 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 11.07.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 04.08.2023 súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky návrh na zastavenie exekúcie ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
4. Dňa 05.09.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Podľa povinného rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, rozhodca nebol oprávnený viesť rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a preto rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt. Povinný tvrdí, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Povinný poukazuje nato, že exekučný súd musí posúdiť nielen to či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola
uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Povinný ďalej uvádza, že dokument označený ako Splátkový kalendár zo dňa 16.06.2022, predstavuje neplatný právny úkon, nakoľko podstatou tohto splátkového kalendára mala byť dohoda medzi oprávneným a dlžníkom, obchodnou spoločnosťou ROEN, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, Bratislava 821 02, IČO: 35 802 171, v mene ktorej koná konateľ Ing. arch. Martina Luknárová. Avšak tento splátkový kalendár nebol podpísaný obchodnou spoločnosťou ROEN, s.r.o.. Povinný konštatuje, že jediný rozhodca neskúmal zákonnosť a oprávnenosť uplatneného nároku, neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy a teda svojím rozhodnutím prispel k prehĺbeniu nedôvery, čo sa týka zákonnosti a správnosti rozhodovania rozhodcovských súdov. Povinný tvrdí, že ak nevznikol žiadny záväzok na základe splátkového kalendára a teda nemohlo dôjsť ani k vzniku ručenia, rozhodcovská doložka je neplatná aj z tohto dôvodu, že rozhodcovský súd nemôže viesť konanie zo sporu, ktorý vychádza z neplatného právneho úkonu.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 04.09.2023. Oprávnený zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom: JUDr. Peter Škrabák, advokát, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, ako jediný rozhodca s miestom rozhodcovského konania B. XX, XXX XX D. D., je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorým je exekučný súd viazaný. Oprávnený tvrdí, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré mal namietnuť počas rozhodcovského konania, nakoľko sa týkajú hmotnoprávneho základu sporu. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, príp. štátneho orgánu (exekučný titul). Oprávnený ďalej poukazuje na to, že exekučný súd podľa aktuálnej právnej úpravy nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ktorý vydal rozhodcovský súd a takéto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnený dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní v obchodnoprávnej veci. Oprávnený tvrdí, že v uvedenom prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah, ale štandardný obchodnoprávny vzťah založený na zmluvných princípoch, predovšetkým na zásade zmluvnej voľnosti. Povinný tak prevzal ručenie podľa § 303 a nasl. ObZ. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávne námietky týkajúce sa právneho dôvodu pohľadávky oprávneného voči povinnému, vrátane platnosti ručiteľského vyhlásenia a platnosti splátkového kalendára, otázky jeho vzniku, podpisu a pod., nakoľko tieto otázky bol oprávnený posudzovať výlučne rozhodcovský súd. Oprávnený tak poukazuje na to, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začalo dôvodne, a že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený tak podaný návrh považuje za nedôvodný.
6. Dňa 05.09.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Súdny exekútor považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Súdny exekútor navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nakoľko nenastal žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
13. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
14. „Vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru nimi schválených. Exekučný poriadok na tomto mieste až do 31. mája 2011 znel na „ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Táto dikcia zákona bola zmenená a doplnená novelou vykonanou zákonom č. 102/2011 Z. z., tak že bola doplnená o slová „rozhodcovských rozsudkov“, čím spresnila dovtedajšie obsolentné znenie tohto ustanovenia. Napriek tomu však zákonodarca nepostupoval konzekventne, pretože na základe zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, hovoríme o vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov vydaných rozhodcovskými súdmi – zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem „rozhodcovská komisia“. Táto nezrovnalosť bola preto korigovaná veľkou novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z, ktorá zjednotila predmetný nesúlad v pojme „vykonateľné rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní vrátene zmierov nimi schválených“, t. j. v pojme, s akým operuje Exekučný poriadok v aktuálnom zmení. V zmysle § 7 ods. 1 ZoRK rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa citovaného ustanovenia má silu a váhu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Predstavuje tzv. zúženú právomoc civilných súdov v zmysle ustanovenia § 3 CSP.“ (Exekučný poriadok, C.H.BECK, Komentár, 3. vydanie § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku s. 192)
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní obsahu vyjadrenia oprávneného, súd konštatuje nedôvodnosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predložený rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, teda v zmysle uvedeného nulitný právny akt, je potom nespôsobilý byť podkladom na výkon exekúcie.
20. K tvrdeniu povinného, že rozhodca nemal právomoc vydať exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), exekučný súd uvádza, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. V tomto exekučnom konaní je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Sp. zn. RK2023/030 zo dňa 17.04.2023, vydaný JUDr. Petrom Škrabákom, ad hoc rozhodcom v nespotrebiteľskom spore, priebeh konania ktorého upravuje zákon. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č. „244/2002 Z. z.“), a teda exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej spore, na ktorý by sa podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahovala osobitná ochrana. Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.04.2017 pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie ustanovuje postup súdu v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku), kde okrem iného stanovuje povinnosť súdu preskúmať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Exekučný poriadok takúto zákonnú povinnosť výslovne nestanovuje v prípade, ak sa má exekúcia vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom spore. V danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať založenie právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., ani iné nedostatky takejto rozhodcovskej zmluvy. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru.
Zároveň zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi podať na príslušný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle uvedeného ak sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako tomu bolo v tomto prípade), tak ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní a súčasne ustanovenia Exekučného poriadku vylučujú v exekučnom konaní skúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul v nespotrebiteľskom spore vydal. V takýchto prípadoch (v sporoch z iného než zo spotrebiteľského vzťahu) sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). 21. Súd má na základe uvedených skutočností za dostatočne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal jediný rozhodca, ktorý mal ma jeho vydanie právomoc. Povinný mal možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. Povinný si exekučný titul riadne prevzal a nevyjadril sa k nemu, tým stratil právo namietať skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu a ktoré mohol namietať v rozhodcovskom konaní.
22. Ohľadom otázky skúmania (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť, spor exekučný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 282/2020 zo dňa 10.11.2020, v ktorom ústavný súd skonštatoval: „V inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.“
23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 7/2013 zo dňa 26.06.2013, podľa ktorého: „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné.“
24. Exekučný súd ďalej uvádza, že ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie sa zoberal otázkou, či predložený exekučný titul spĺňa náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu dospel súd k právnemu záveru, že predložený exekučný titul je po formálnej aj materiálnej stránke vykonateľný a preto dňa 11.07.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. K spôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titul súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
25. Súd zároveň v tomto bode zdôrazňuje, že otázka problematiky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť nespotrebiteľský spor na základe rozhodcovskej zmluvy; otázka neplatnosti rozhodcovskej doložky; otázka vád rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku predstavuje okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavuje okolnosti, ktoré buď skúmal alebo mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, v spojení so skutočnosťou, že povinný má zákonnú možnosť podľa zákona č. 244/2002 Z. z. podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciuje osobitné konanie pred na to príslušným všeobecným súdom oprávneným prejednať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore, v čoho dôsledku problematika námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore nespadá do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného konania o rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na základe uvedeného exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského súdu, a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, teda exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu.
26. Opierajúc sa o uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 citované v bode 24. tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku rozhodcovského a preto mu ani neprináleží vyjadrovať k otázke platnosti resp. neplatnosti dohody, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie.
27. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
28. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku a v predmetnom exekučnom konaní sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinní dobrovoľne nesplnili povinnosť uloženú exekučným titulom, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. (I. výrok)
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré si uplatnil ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 51,88 Eur (30,71 Eur + 12,52 plus DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.