Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - O. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom L. - G., N. XXX/XX, zast. JUDr. M. G., advokátkou, so sídlom D., Y. 5, a otca - L. G., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom L. o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. decembra 2019, č.k. -675, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu na sumu 250,- eur mesačne za obdobie od 05. mája 2020 z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. D. sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2018, čím sa zvyšuje jeho doterajšia vyživovacia povinnosť zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, a zároveň v časti výživného zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -166 zo dňa 12.10.2017 pre mal. D.. Dlh na výživnom pre mal. D. za obdobie od 01.09.2018 do rozhodnutia súdu vo výške 1.600,- eur otcovi dieťaťa povolil súd plácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 45,- eur s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletej sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného pre maloletú D. na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2018. Uviedla, že jej manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -166 zo dňa 12.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017. Týmto rozsudkom boli ich deti H. a D. zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na D. výživné vo výške 150,- eur mesačne a na syna H. výživné vo výške 190,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca, ktorý u jeho vtedajšieho zamestnávateľa Z. Sk, s. r. o., N., bol vo výške 1.080,- eur mesačne a čiastku 215,- eur mal otec zo živnosti. Maloletá D. študuje na základnej škole a od 01.09.2018 nastúpi na štúdium na strednej škole v H., čím sa jej podstatne zvýšia výdavky na cestovné z miesta bydliska, náklady na štúdium, stravu, ošatenie. Syn H. navštevuje 3. ročník strednej školy a v 4. ročníku bude mať maturitné skúšky, stužkovú slávnosť a plánuje si urobiť

vodičské oprávnenie, zabezpečenie čoho bude nákladné, treba zaobstarať slávnostné oblečenie cca 300,- eur, prispieť na stužkovú 200,- eur, vodičské oprávnenie stojí cca 600,- eur. Návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu zmeny jej finančnej situácie a zvýšených výdavkov na domácnosť a starostlivosť o deti, keďže sama hradí splátku hypotekárneho úveru v sume 524,94 eur a ostatné výdavky na domácnosť, energie, cestovné, stravu, poistné, sporenie, mobily, lekára, dane, údržbu spoločného majetku, ošatenie, drogériu, hobby detí atď.. Celkové mesačné výdavky predstavujú cca 1.700,- eur. Je neúnosné, aby deťom zabezpečila prijateľné podmienky na život a ich potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na výdavky otca a na jeho príspevok na polovicu spoločnej hypotéky v čase manželstva vo výške 262,47 eur a na platbu za poistenie pre syna H., kde uviedol, že mu platí poistné ročne v sume 185,- eur, taktiež uviedol, že plánuje zrušiť živnosť a tým sa mu zníži príjem z podnikateľskej činnosti. Od 01.10.2017 na hypotekárny úver otec maloletej neprispieva, tým mu vznikol finančný priestor a jej sa zvýšili výdavky. Posledná splátka na hypotéku bola v 9/2017. Odvtedy za neho zaplatila časť hypotéky vo výške 5.099,76 eur. Poukázala na to, že otec na výživu detí neprispieva ani v zmysle rozsudku súdu o rozvode ich manželstva, platí len znížené výživné, reálne prispieva na každé z detí po 30,- eur mesačne od 2/2019. V plnej výške výživné platil otec len do 9/2018. Uviedla, že mala výdavky vo výške 3.600,- eur na odkúpenie časti kanalizačnej prípojky, lebo inak by boli bez vody a kanalizácie. Na toto si požičala peniaze od rodičov. Tieto peniaze nespláca. Na dovolenke bola naposledy v r. 2015. V lete 2018 bola dva dni na pobytovom víkende, čo stálo 100,- eur, čo hradil jej priateľ, ktorý s ňou nebýva ani jej finančne nepomáha, pretože to od neho nepožaduje. Otec deťom neprispieva ničím naviac, nedáva im dary k sviatkom, Vianociam, nezoberie ich na výlet, či dovolenku, nestretáva sa s nimi, pričom on sám má prostriedky na to, aby cestoval do zahraničia. Vzhľadom na jeho príjem a dosahovanú životnú úroveň je evidentné, že nemá finančné problémy, má dostatok zdrojov na to, aby mu bol zvýšený príspevok na výživné. Tiež pokiaľ v predchádzajúcom konaní uvádzal, že platí synovi na poistnú zmluvu čiastku 185,- eur ročne, toto nie je pravda, nakoľko uvedenú zmluvu zrušil a obohatil sa tým o prostriedky vo výške odkupnej hodnoty 2.945,- eur, ktoré spoločne sporili synovi počas manželstva. Jeho živnostenské oprávnenie tiež nezrušil, dokonca si pridal ďalšie podnikateľské činnosti od 01/2018, čím tiež je evidentné, že má naďalej aj príjem zo živnosti. S otcom maloletej nie je v kontakte a nemá znalosť o jeho aktuálnom príjme. Otec k návrhu na zvýšenie výživného uviedol, že tento žiada zamietnuť, podľa jeho názoru naopak jeho osobné, majetkové a finančné pomery indikujú k zníženiu vyživovacej povinnosti, ktorej sa zároveň návrhom súčasne domáhal a to na sumu 80,- eur mesačne dôvodiac, že súd pri pôvodnom určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho príjmu, ktorý u vtedajšieho zamestnávateľa S&D A. predstavoval v čase rozhodovania súdu sumu 1.080,- eur mesačne, ďalej príjmu zo živnosti cca 215,- eur mesačne. Z organizačných dôvodov s účinnosťou od 31.05.2018 však prišiel o zamestnanie. K 31.05.2018 bol nútený zrušiť aj živnosť, nakoľko po výpovedi u zamestnávateľa mu bolo odobraté firemné auto, ktoré mohol používať aj na súkromné účely, a keďže býva v Považskej Bystrici a na živnosť pracoval pre firmu G. SR, v.o.s., pre oblasť W. nad S., vznikol mu problém s dochádzaním. V súčasnosti je nezamestnaný a jeho jediným príjmom budú dávky v nezamestnanosti. Ich výšku mu oznámi Z., do dnešného dňa však list neobdržal.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vo svetle ktorých výsledky vykonaného dokazovania posúdil a dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti dôvodný nie je, keďže nie sú splnené zákonné predpoklady toto umožňujúce, pričom naopak v dôsledku zmeny pomerov zastáva názor o naplnení zákonných dôvodov pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu. Mal za preukázané, že naposledy bolo o výške výživného pre maloletú D. rozhodnuté v októbri 2017. Posledná úprava výživného bola pred viac ako dvoma rokmi, v dôsledku čoho niet pochýb o tom, že náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej značne vzrástli. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že k zmene pomerov došlo na strane všetkých účastníkov. K výraznej zmene pomerov jednoznačne došlo na strane D., ktorá je vekovo staršia, od 09/2018 začala navštevovať strednú školu mimo miesta jej bydliska, v dôsledku čoho vzrástli jej výdavky spojené s návštevou školy, na cestovné, stravovanie, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, ako aj na uspokojovanie jej sociálnych potrieb. Pri predchádzajúcej úprave výživného mal. D. mala 15 rokov a bola žiačkou 9. ročníka ZŠ. Matka maloletej bola v čase posledného rozhodovania o výživnom pre maloletú zamestnaná v T. a.s. s priemerným mesačným príjmom 895,- eur netto, vrátane daňového bonusu. Aj v súčasnosti je zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, u ktorého dosiahla podľa potvrdenia zamestnávateľa v období 04/2017 - 04/2019 spolu čistý príjem 26.527,78 eur, čo predstavuje priemerne mesačne 1.061,11 eur (26.527,78 eur:25). Podľa lustrácie v SP v 05/2019 dosiahla matka vymeriavací základ 1.740,- eur a úhrn poistného 163,56 eur, v 06/2019 - vymeriavací základ 1.268,55 eur a úhrn poistného 119,22

eur, v 07/2019 vymeriavací základ 1.327,14 eur a úhrn poistného 124,73 eur, v 08/2019 - vymeriavací základ 1.868,57 eur a úhrn poistného 175,62 eur, v 09/2019 vymeriavací základ 1.234,01 eur a úhrn poistného 115,99 eur a v 10/2019 vymeriavací základ 1.267,67 eur a úhrn poistného 119,14 eur. V čase posledného určenia výživného pre maloletú otec pracoval ako obchodný reprezentant vo firme Z. A. s.r.o. s príjmom cca 1.080,- eur netto. Mal založenú živnosť. Podnikateľský zisk ním uvádzanej živnosti mal vo výške cca 215,- eur mesačne. Dňa 31.05.2018 zamestnávateľ Z. A. Sk s. r. o., u ktorého bol zamestnaný od 21.11.2012, ukončil pracovný pomer s otcom maloletej podľa . Priemerný čistý zárobok otca maloletej v období od 04/2017 do 05/2018 bol 1.318,14 eur (15.817,77:12). Od 21.01.2013 do 31.05.2018 bol otec maloletej vedený v Z. ako SZČO a v období od 01 - 05/2015 dosahoval vymeriavací základ 456,- eur mesačne a úhrn poistného 151,16 eur mesačne. Podľa potvrdenia Daňového úradu Trenčín mal otec maloletej v roku 2017 základ dane 22.759,96 eur, daň 3.741,93 eur a v roku 2018 mal základ dane 15.941, daň 2.301,15 eur. Od 01.06.2018 do 28.02.2019 bol otec maloletej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Z. je zrejmé, že otcovi maloletej bola v období od 01.04.2017 do 07.05.2019 vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 5.487,30 eur. Od 14.11.2018 do 21.12.2018 a od 23.01.2019 do 28.02.2019 mal otec uzatvorené dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom MUDr. M. G., A. N., W. XXX a podľa lustrácie v Z. dosiahol v 11/2018 vymeriavací základ 74,09 eur a úhrn poistného 6,97 eur, v 12/2018 vymeriavací základ 100,- eur a úhrn poistného 9,40 eur, v 01/2019 vymeriavací základ 41,40 eur a úhrn poistného 3,87 eur, v 02/2019 vymeriavací základ 120,- eur a úhrn poistného 11,28 eur. Od 01.03.2019 do 31.07.2019 bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa MUDr. M. G., so sídlom v A. N., W. XXX, ako tréner na prístroji I. V.. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a základná mzda predstavovala 260,- eur brutto/mesiac. Vo vyhotovení pracovnej zmluvy, ktorú otec predložil na pojednávaní dňa 12.06.2019, rovnako uzatvorenej s MUDr. M. G. dňa 25.02.2019, je uvedená základná mzda 293,- eur brutto/mesiac. Podľa lustrácie v Z. v období od 03 - 06/2019 dosahoval vymeriavací základ 260,- eur mesačne a úhrn poistného 24,44 eur mesačne a v 07/2019 vymeriavací základ 267,- eur a úhrn poistného 25,09 eur. Pracovný pomer bol ukončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.06.2019. Od 01.08.2019 je otec vedený v Z. ako SZČO a v období od 08/2019 - 11/2019 dosahoval vymeriavací základ 477,- eur mesačne a úhrn poistného 158,11 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca maloletej v roku 2019 vystavil tri faktúry, a to 28.09.2019 na sumu 80,- eur, dňa 05.09.2019 na sumu 115,- eur a dňa 15.09.2019 na sumu 40,- eur. Otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval zmenou pomerov na jeho strane, predovšetkým s poukazom na to, že z organizačných dôvodov s účinnosťou od 31.05.2018 prišiel o zamestnanie. K 31.05.2018 bol nútený zrušiť aj živnosť, nakoľko po výpovedi u zamestnávateľa mu bolo odobraté firemné auto, ktoré mohol používať aj na súkromné účely, a keďže býva v Považskej Bystrici a na živnosť pracoval pre firmu G. SR, v.o.s., pre oblasť W. nad S., vznikol mu problém s dochádzaním. Z uvedených dôvodov bol nezamestnaný a jeho jediným príjmom budú dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa súdu podarilo zistiť voľné pracovné miesta na internetovom portáli www.profesia.sk podľa doterajšej pracovnej praxe otca maloletej, pričom napr. na pozícii bankový poradca v A. a. s., by mohol otec maloletej dosahovať mzdu 2.000,- eur brutto mesačne. Vzhľadom na uvedené voľné pracovné miesto súd otcovi maloletej nemohol akceptovať jeho nízke príjmy z dávok v nezamestnanosti, ani jeho nízke príjmy od zamestnávateľa MUDr. M. G., prípadne jeho nízke príjmy z podnikania (otec maloletej začal opätovne podnikať od 01.08.2019), pri vykonávaní ktorého, podľa jeho vyjadrenia, v roku 2019 vystavil tri faktúry, a to 28.09.2019 na sumu 80,- eur, dňa 05.09.2019 na sumu 115,- eur a dňa 15.09.2019 na sumu 40,- eur, pričom podľa lustrácie v Z. dosahoval otec maloletej v období od 08/2019 - 11/2019 vymeriavací základ 477,- eur mesačne a úhrn poistného 158,11 eur, keďže povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby získal dostatočné množstvo finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Navyše vzhľadom na rozpor medzi tvrdením otca maloletej o jeho príjme z podnikania a vymeriavacím základom zisteným lustráciou v Z., má súd pochybnosti o jeho skutočnom príjme z podnikania. Čo sa týka mzdy otca maloletej z pracovného pomeru u MUDr. M. G., o jej skutočnej výške mal súd pochybnosti, pretože podľa jedného vyhotovenia pracovnej zmluvy základná mzda predstavovala 260,- eur brutto/mesiac a v ďalšom vyhotovení pracovnej zmluvy bola uvedená základná mzda 293,- eur brutto/mesiac. Taktiež mal súd pochybnosti o výške mzdy, ktorú otec maloletej dosahoval u uvedeného zamestnávateľa, buď na základe dohôd o pracovnej činnosti alebo na základe pracovnej zmluvy z dôvodu, že z výpisov z jeho osobného bežného účtu a z osobného sporiaceho účtu sú zrejmé platby od MUDr. M. G., ktoré od 11/2018, keď mal byť otec maloletej u nej zamestnaný, nekorešpondujú s vymeriavacím základom a úhrnom poistného zistenými lustráciou otca maloletej ako zamestnanca v Z.. Čo sa týka skončenia spolupráce otca maloletej

so spoločnosťou G. v. o. s. ku dňu 31.05.2018, z ktorej spolupráce otec maloletej fakturoval v roku 2018 uvedenej spoločnosti spolu sumu 5.500,97 eur a ktorá spolupráca bola ukončená na základe obojstrannej dohody a podľa vyjadrenia otca v jeho návrhu na zníženie výživného, z dôvodu, že po výpovedi u zamestnávateľa mu bolo odobraté firemné auto, ktoré mohol používať aj na súkromné účely, a keďže býva v Považskej Bystrici a na živnosť pracoval pre G., v.o.s., pre oblasť Dubnica nad Váhom, vznikol mu problém s dochádzaním. K uvedenému je potrebné uviesť, že takéto skončenie spolupráce možno považovať za nedôvodné zo strany otca maloletej, ktorým sa bez vážneho dôvodu vzdal príjmu z tejto činnosti, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na základe kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 26.01.2018 otec maloletej nadobudol do vlastníctva osobné motorové vozidlo, ktorého bol aj držiteľom evidovaným v evidencii držiteľov, a to až do 04.06.2018, kedy otec maloletej previedol vlastnícke právo k uvedenému motorovému vozidlu na základe kúpnopredajnej zmluvy na kupujúcu MUDr. M. G., bytom A. N., W. XXXX/XXX. Z uvedeného je zrejmé, že otec bol ešte v čase ukončenia spolupráce so spoločnosťou G. v. o. s. vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla, takže dôvody, ktorými otec odôvodňoval skončenie spolupráce s uvedenou spoločnosťou, považoval súd za neopodstatnené. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že otec maloletej predmetné vozidlo predal za sumu 400,- eur, čím sa vzdal majetkového prospechu, ktorý mohol použiť na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej, keďže matka maloletej v konaní predložila dôkazy o cene, za ktorú je možné predať obdobné motorové vozidlo, aké mal vo svojom vlastníctve otec maloletej a takto zistil, že cena za predaj porovnateľného motorového vozidla môže predstavovať sumu 3.700,- eur. V súvislosti s predajom osobného motorového vozidla súd zdôraznil, že otec maloletej sa jeho predajom zbavil dopravného prostriedku, ktorý mohol využívať na vykonávanie zárobkovej činnosti pre spoločnosť G. v. o. s., z ktorej spolupráce v roku 2018 fakturoval uvedenej spoločnosti spolu 5.500,97 eur, a teda sa nedôvodne vzdal takéhoto príjmu, z ktorého si riadne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem uvedených skutočností pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného súd zobral do úvahy konanie otca maloletej, ktorý sumu získanú výplatou odstupného, ktoré mu bolo vyplatené aj so mzdou v mesiaci 05/2018 vo výške 5.161,08 eur, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 12.06.2019, minul. Podľa názoru súdu však mal otec uvedené prostriedky použiť hlavne na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Čo sa týka odkupnej hodnoty zo zrušených poistných zmlúv vo výške 7.069,36 eur, vyplatených otcovi v poslednom štvrťroku 2017, podľa tvrdenia otca na pojednávaní dňa 12.06.2019, z týchto peňazí platil výživné pre deti, nájmy, potreby rodiny, aj svoje potreby. Na pojednávaní dňa 18.09.2019 uviedol, že peniaze z poistiek použil na hypotéku, ktorú platil do 11/2017, na nájomné v byte, ktorý mal prenajatý v A., ktoré platil do r. 2019. Podľa názoru súdu otec aj uvedené finančné prostriedky mal využiť predovšetkým na úhradu výživného pre maloletú, a nie na úhradu hypotéky a nájomného. Navyše súd poukazuje na to, že otec v konaní nepreukázal ani potrebu nájmu bytu v Považskej Bystrici a s tým spojené platby nájomného vo výške 480,- eur mesačne s poukazom na to, že je s matkou maloletej bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu v G., v ktorom môže bývať. I tieto finančné prostriedky tak mal otec maloletej použiť predovšetkým na platenie výživného. Vykonaným dokazovaním boli ďalej zistené, a to z výpisu z bežného osobného účtu otca maloletej, úhrady poistného dňa 31.01.2018 vo výške 312,99 eur a dňa 12.09.2018 vo výške 327,22 eur, ktoré finančné prostriedky otec zasa použil na úhradu svojich potrieb, a nie na výživné pre maloletú. Z výpisu z osobného bežného účtu otca maloletej, vedený m.Bank SA, je zrejmé dňa 10.11.2017 prijatie sumy vo výške 2.918,93 eur, dňa 01.06.2018 prijatie platby 15.500,- eur, dňa prijatie platby 1.000,- eur, dňa 04.08.2018 prijatie platby 21.506,- eur a z výpisu z osobného sporiaceho účtu otca maloletej, vedený m.Bank SA, je zrejmé prijatie sumy 30.000,- eur dňa 01.03.2018 od M. G. a dňa 09.06.2018 je zrejmá prijatá platba vo výške 4.000,- eur. Vzhľadom na uvedené otcom prijaté finančné prostriedky má súd pochybnosti o jeho nepriaznivej finančnej situácii. I tieto finančné prostriedky, ktorých pôvod otec maloletej nevedel súdu objasniť, mal použiť na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej súd poukázal aj na to, že v marci 2016 si otec maloletej previedol na svoj účet sumu 29.600,- eur z predaja nehnuteľnosti, čo bolo síce ešte v čase, keď boli s matkou maloletej manželia, avšak vtedy mal príjem aj od zamestnávateľa S&D A. s.r.o. a mal aj príjem z podnikania, preto v prípade uváženého nakladania s uvedenými finančnými prostriedkami mohol otec tieto využívať na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti v čase, keď skončil pracovný pomer u zamestnávateľa S&D A. s.r.o. a ukončil podnikanie. Z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 12.06.2019 je zrejmé jeho nehospodárne nakladanie s týmito finančnými prostriedkami, keďže ich použil napr. na zájazd do Ruska a na účasť na futbale na majstrovstvách Európy. Otec maloletej nenakladá so svojimi finančnými prostriedkami v záujme maloletej, ale z nich uspokojuje predovšetkým svoje potreby, čo je zrejmé z toho, že zábezpeku z bytu v Považskej Bystrici vo výške 480,- eur použil na stravu, lieky a na svoje oblečenie. Rovnako i nákup obleku dňa 24.10.2018 vo výške 399,92 eur svedčí o tom, že

otec finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii, používa predovšetkým na uspokojenie svojich potrieb na úkor výživného pre svoje deti, pretože svojim deťom prispieva na výživného po 30,- eur mesačne pre každé z nich. Otec v konaní poukazoval na svoje zdravotné problémy, ktoré mu, podľa jeho názoru, sťažujú uplatnenie v pracovnom procese. Uvedené však v konaní nepreukázal, keďže takáto skutočnosť nevyplýva z otcom predložených lekárskych správ. I z vyjadrenia samotného otca na pojednávaní dňa 12.06.2019 vyplynulo, že jeho zdravotný stav je raz lepší, raz horší. Tiež uviedol, že práca medicínskeho reprezentanta spočívala v jazdení v aute, jazdil pre celé západné Slovensko a distribuoval lieky, tam si zničil chrbát. Ďalej uviedol, že si hľadal prácu, chcel sa zamestnať na pracovnej pozícii rozvoz pizze, čo rovnako nesvedčí o tom, že by otec nemohol pracovať v pracovnej pozícii spojenej s cestovaním v dopravnom prostriedku. Vzhľadom na zistené skutočnosti, predovšetkým vzhľadom na opísanú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, prioritne na strane maloletej, ktorá má viac ako sedemnásť rokov, od 09/2019 navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, čím sa jej podstatným spôsobom zvýšili výdavky, s poukazom na potencionálne možnosti otca maloletej dosahovať príjem 2.000,- eur brutto, vzhľadom na skutočnosť, že tento sa bezdôvodne vzdal príjmu od spoločnosti G., tiež vzhľadom na zistené finančné prostriedky, ktoré mal otec k dispozícii, dospel súd k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať, i s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 190,- eur mesačne určenú mu pre jeho syna H., na výživné pre maloletú D. po 250,- eur mesačne, a to od času, keď maloletá začala navštevovať strednú školu, t. j. od 01.09.2018. Vzhľadom na uvedené súd zvýšil výživné pre maloletú zo sumy 150,- eur na sumu 250,- eur s účinnosťou od 01.09.2018 a takto zvýšené výživné považoval za primerané jednak majetkovým pomerom a potencionálnym zárobkovým možnostiam otca maloletej, ako aj potrebám maloletej. Návrh otca na zníženie výživného považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol. Návrh otca na vykonanie dôkazu, a to zistenie pracovnej cesty matky u zamestnávateľa v lete 2018, súd zamietol, pretože ho v danom konaní nepovažoval za potrebný. Keďže výživné súd zvýšil od 01.09.2018, výška dlžného výživného otca k mal. D. predstavovala od 01.09.2018 do rozhodnutia súdu sumu 1.600,- eur (16 mesiacov á 100,- eur od 09/2018 do 12/2019), ktorý zameškaný dlh povolil súd otcovi splácať v splátkach po 45,- eur mesačne s účinnosťou od zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Výšku splátok súd určil s poukazom na výšku bežného výživného pre maloletú, výšku dlhu na zameškanom výživnom a tiež s poukazom na potencionálne možnosti otca dosahovať príjem 2.000,- brutto a aj vzhľadom na jeho zistené majetkové pomery tak, aby tento dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne jeho zmenu tak, že návrh matky na zvýšenie výživného bude zamietnutý a jemu bude znížená vyživovacia povinnosť v prospech dieťaťa na sumu 30,- eur mesačne od 01.09.2018. Posúdiac obsah odvolania, otec uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. , d/, , a (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne a skutkové závery, zistený skutkový stav neobstojí pre prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), tvrdiac vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na dieťa, svoj návrh však nepodporila príslušnými dôkazmi a on nie je presvedčený o oprávnenosti výdavkov na dieťa, ktoré tvrdila. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal vzťahom otca s maloletým dieťaťom a plnením si rodičovských povinností zo strany matky, zaoberal sa len zvýšením vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Z morálneho hľadiska nevzal súd do úvahy povinnosť matky, ktorá jej vyplýva zo Zákona o rodine, a ukladá jej pripraviť dieťa na styk s otcom a nie ho proti nemu huckať. Poukazoval tiež na negatívne stanovisko súdu voči jeho osobe počas celého priebehu konania pred súdom prvej inštancie s tým, že akúkoľvek vec by mal rozhodovať súd nestranný a nezávislý. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadal v tom, že mu odvolal plnú moc jeho právny zástupca, náhradného advokáta nemal, vzhľadom na svoju právnu neodbornosť nevedel ako ďalej v konaní pokračovať a súd napriek tomu rozhodol, že sa bude pojednávať aj bez právneho zástupcu otca, hoci on na svojom právnom zastúpení trval. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, pričom vychádzajúc zo spisu vymeriavací základ matky je v priemere 1.700,- eur, teda jej situácia je podstatne lepšia ako životná úroveň dosahovaná otcom. Matka doposiaľ spolu s deťmi v plnom rozsahu užíva nehnuteľnosť, ktorá je stále v BSM ich oboch, pričom on sa z tejto odsťahoval a vznikli mu tak prirodzene zvýšené náklady na život, čo musel riešiť tak, že sa nasťahoval k svojim

rodičom, nakoľko má minimum financií na živobytie. Matka napriek tomu, že spoločnú nehnuteľnosť užíva, neplatí mu nájom, ani žiaden iný poplatok za jeho užívanie, napriek tomu pokiaľ mu to situácia umožňovala, jej prispieval na hypotéku. Podľa jeho názoru on si v zodpovedajúcej miere vyživovaciu povinnosť plní. Rovnako vzhľadom na svoju životnú úroveň by sa na výžive detí mala podieľať matka. Odkazom na bod 24. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazoval na to, že výživné sa stanovuje s prihliadnutím na potreby oprávneného a schopnosti povinného, avšak súd toto nerešpektoval, keď nereflektoval na oprávnené záujmy maloletého dieťaťa, ale prihliadal na všetky jeho záujmy bez ohľadu nato, či boli oprávnené a nevyhnutné. Aj v prípade, keď rodičia maloletého dieťaťa žijú v jednej domácnosti a na výdavky typu exkurzie, školské výlety, nové oblečenie im nevychádza, deťom to vysvetlia, nikto to ďalej nerieši a kvôli tomu si nehľadajú novú prácu, aby riešili vrtochy svojich detí. On si hľadal prácu, dokonca mimo svojej kvalifikácie, často pod kvalifikáciu, aby si zabezpečil príjem pre deti aj seba a mohol slušne prežiť. Prihliadnuc na zdravotné komplikácie, po absolvovaní množstva pohovorov sa rozhodol pre podnikanie - živnosť od 01.08.2019 s predmetom činnosti pomoc - poradenstvo v oblasti zdravej výživy, rovnako sa venuje poskytovaniu IT služieb. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 400,- eur, svoje výdavky minimalizoval na výživné pre deti, odvody, telefón, presťahoval sa k rodičom, ktorí mu poskytujú bezplatné bývanie a stravu. Za týchto okolností označiť ho za človeka bez záujmu o prácu, ktorý si umelo znižuje svoj príjem, či sa vzdáva majetkového prospechu je na pováženie a hraničí s jeho šikanovaním. Opäť dával do pozornosti príjem matky, jej životnú úroveň v spojitosti s tým, že mala schválený úverový certifikát do 15.01.2020, podľa jeho informácií aj úver dostala a tento čerpá, čo sa môže stať len vtedy, ak je bonitným klientom a jej príjem je postačujúci na pokrytie výdavkov na deti, životné minimum a iné výdavky. Opakovane ju žiadal o vysporiadanie spoločnej nehnuteľnosti. Tým, že to matka odmietla a doposiaľ nie je doriešená otázka predaja spoločnej nehnuteľnosti, pričom nejde o zanedbateľnú sumu (cca. 190.000,- eur), podľa neho je tu namieste otázka, či sa matka týmto nedôvodne nevzdáva majetkového prospechu, ktorý by predajom spoločnej nehnuteľnosti mohla získať. Opätovne poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav zapríčinený chronickými bolesťami chrbtice a vysokým krvným tlakom. Odporúčanú operáciu z obavy o výsledok, do dnešného dňa odkladá. Problémy pretrvávajú, preto ho čaká posúdenie zdravotného stavu, ktorý však súd zľahčoval, nebral ho do úvahy. Tiež nepreveroval, prečo došlo k ukončeniu jednotlivých pracovných pomerov otca, skonštatoval, že otec úmyselne odmieta prácu, pracovné ponuky, aby si umelo znížil príjem. Skutočnosť je však taká, že pracovný pomer v spoločnosť Z. Sk, s.r.o. bol ukončený zo strany spoločnosti v dôsledku organizačných zmien, pomer so spoločnosťou G. SR v.o.s. bol ukončený zo strany otca z dôvodu, že príjem z neho plynúci postačoval len na základné potreby otca. Pokiaľ ide o predaj motorového vozidla, nešlo o špekuláciu, chcel len pomôcť vtedajšej priateľke a jej matke v rámci ich podnikateľských aktivít, s ním ako osobou to nemalo nič spoločné. Pracovný pomer u MUDr. G. bol ukončený z dôvodu, že sa rozišli ako partneri. Pokiaľ ide o peňažné transakcie, ktoré prebehli na jeho účte, tak 01.03.2018 mu previedla M. G. sumu 30.000,- eur, išlo o jej finančné prostriedky na jeho sporiaci účet, nakoľko si zriadila účet na internetovom portáli, kde musela uviesť svoje číslo účtu, následne mala strach, aby o tieto finančné prostriedky neprišla, preto ich previedla na sporiaci účet otca, čo potvrdila vo svojom čestnom prehlásení, ktoré prikladá ako prílohu odvolania. Dňa 01.06.2018 bolo prevedených 15.500,- eur zo sporiaceho účtu otca na jeho bežný účet, dňa 01.06.2018 bolo prevedených 15.735,- eur z bežného účtu otca na účet M. G., išlo o vrátenie uložených peňažných prostriedkov, ktoré mu nikdy nepatrili. Dňa 19.06.2018 bolo prevedených 4.000,- eur z bežného účtu otca na jeho sporiaci účet ako časť sumy z odstupného od zamestnávateľa, dňa 04.08.2018 bolo prevedených 21.506,- eur zo sporiaceho účtu otca na jeho bežný účet, a rovnaký deň bolo prevedených 21.000,- eur z bežného účtu otca na účet M. G., pričom išlo znova o vrátenie uložených peňažných prostriedkov, ktoré mu nikdy nepatrili. Peniaze boli prevádzané zo sporiaceho účtu na bežný účet otca z dôvodu, že prevod je možné robiť iba z bežného účtu, na sporiaci účet môžu peniaze iba prísť, nedajú sa však odtiaľ posielať tretím osobám. Robiť z neho človeka nemajúceho žiadnu finančnú gramotnosť, ktorý si užíva peniaze na úkor svojich detí, je do značnej miery osočujúce. Finančné prostriedky otca nesmerovali na uspokojenie jeho základných životných potrieb a liekov. K odvolaniu pripojil otec čestné prehlásenie vystavené dňa 30.12.2019 MUDr. M. G., z obsahu ktorého vyplýva, že táto čestne vyhlasuje, že finančné prostriedky v sume 30.000,- eur, prevedené na bežný účet jej bývalého priateľa L. G., boli v jej výlučnom vlastníctve a boli prevedené z dôvodu obavy o napadnutie jej účtu, nakoľko dňa 28.02.2018 zaregistrovala svoju platobnú kartu na účte internetového kasína. Uvedené finančné prostriedky jej boli priebežne zasielané späť na jej účet podľa potrieb, prípadne boli uhrádzané jej záväzky. Následne v priebehu odvolacieho konania otec súdu prvej inštancie dňa 15.05.2020 doručil podanie označené ako doplnenie odvolania, ktorým žiadal založiť do spisu potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jeho strane vydané Sociálnou poisťovňou Považská Bystrica dňa 05.05.2020, z obsahu ktorého potvrdenia

vyplýva, že zdravotný stav otca na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom dňa 05.05.2020 so záverom, že bol uznaný invalidným s dátum vzniku invalidity od 05.05.2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola určená na máj 2022.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa plne stotožňuje s týmto rozhodnutím, odvolanie považuje za neodôvodnené. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam otca uviedla, že všetky dôkazy o výdavkoch na maloleté dieťa sú opodstatnené, reálne a plne doložené na pojednávaniach. Vymeriavací základ, na výšku ktorého poukazuje otec, nie je jej čistým mesačným príjmom, ktorý jej príde na účet a z ktorého môže hradiť všetky náklady na domácnosť, deti, bývanie a úver. Čistý mesačný príjem je doložený vo výpisoch z banky. Tvrdenie, že čerpá ďalší hypotekárny úver je nepravdivé. Bolo doložené potvrdenie z banky, že ide len o pred schválený úver za podmienok čerpania po vyplatení predchádzajúcej spoločnej hypotéky. Ak má otec vedomosť o úvere, ktorý jej bol pred schválený po rozvode manželstva a dostal o tomto v banke informácie, naviac nesprávne, bude to riešiť ako porušenie bankového tajomstva. Ona spláca iba spoločný hypotekárny úver, ktorý im bol poskytnutý ako manželom v roku 2013, ktorý spláca sama od októbra 2017 vo výške cca 500,- eur, exmanžel, teda otec sa na splátkach vôbec nepodieľa. Nerozumie, prečo tento tvrdí, že ona neplatí žiadne nájomné, ani poplatky za užívanie nehnuteľnosti. Je to totiž výlučne ona, ktorá platí všetky náklady za spoločný majetok, splátky úveru, dane, poistenia a údržbu domu, náklady na elektrickú energiu, vodu, čo bolo doložené dôkazmi na pojednávaniach. Otec sa prestal podieľať na splátkach úveru už v októbri 2017, kedy ešte nebolo ani právoplatné rozhodnutie o rozvode a v ktorom čase až do júna do 2018, bol riadne zamestnaný a mal príjem tak zo zamestnania, ako aj živnosti, z čoho vyplýva, že mu jeho financie umožňovali platiť tak riadne výživné, ako aj splácať úver. Tiež disponoval dostatočnou finančnou čiastkou zo spoločného majetku, prostriedkami z odstupného, poistných zmlúv. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval dobrovoľne, nie na základe dohody s ňou, odniesol si aj časť spoločného hnuteľného majetku bez jej súhlasu. Čo sa týka jeho uvádzaných chorôb a toho, že nie je schopný nájsť si zamestnanie, poukázala na to, že otec má stredné vzdelanie s maturitou na obchodnej akadémii, pracoval vo finančnej, aj farmaceutickej sfére, teda príležitosti na vhodné zamestnanie aj s jeho zdravotnými ťažkosťami je veľa, treba len chcieť hľadať prácu a nie sa jej vyhýbať. Ona má oveľa horší zdravotný stav od otca, jednak má tiež vysoký krvný tlak, aj problémy s kĺbami, je tiež sledovaná na onkológii, napriek čomu sa snaží pracovať, plniť si vyživovaciu povinnosť ako najlepšie vie, aby zabezpečila deťom čo im patrí, stravu, vzdelanie a strechu a nad hlavou. Čestné prehlásenie o prevodoch medzi M. G. a otcom po ukončení konania o výživné považuje za neplatné, doplnené oneskorene a zároveň upozorňuje na to, že otec tvrdí, že O.. G. mu poslala na účet sumu 30.000,- eur dňa 01.03.2018, avšak on podľa zistení jej späť poslal až sumu 36.735,- eur a to v dvoch častiach a po dlhšom čase v mesiacoch jún a august 2018. Dôvody, prečo ním poukázaná suma presahuje čiastku, ktorá mu bola pripísaná na účet z ním tvrdených dôvodov a súčasne nebola vrátená v jednej sume a v jednom termíne nie sú zrejmé. Ide zjavne opäť o jeho špekulatívne tvrdenie, ako aj prehlásenie, identicky ako všetky námietky, ktoré v odvolaní uvádza. Požiadavka otca prispievať na dieťa sumou 30,- eur mesačne, považuje za výsmech voči vlastnej dcére a snahu o zbavenie sa zodpovednosti otca za plnenie si vyživovacej povinnosti.

6. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť, s výnimkou rozhodnutia v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu na sumu 250,- eur mesačne za obdobie od 5. mája 2020, v ktorej časti je potrebné toto zrušiť podľa a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne sa podľa odseku 2 ustanovenia , odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu vzťahujúceho sa k zamietnutiu návrhu na zníženie výživného a k zvýšeniu výživného za obdobie do 5. mája 2020 a v podrobnostiach naň poukazuje.

8. Matka mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. D. zo sumy 150,- eur mesačne určenej v prospech dieťaťa rozsudkom v roku 2017 a to na sumu 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2018 dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa, ako aj tým, že otec nad rámec určeného výživného dieťaťu ničím neprispieva na mimoriadne výdavky. Otec mal. dieťaťa sa v nadväznosti na návrh matky svojim návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne (v odvolacom konaní dokonca na sumu 30,- eur mesačne) dôvodiac, že jeho pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné.

9. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel, konštatujúc naplnenie zákonných predpokladov daných príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine túto zmenu odôvodňujúcich, za súčasného zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. D. na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018, nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom do rozhodnutia súdu v celkovej sume 1.600,- eur povolil otcovi splácať po 45,- eur mesačne spolu s bežným výživným, zmeniac tak posledné rozhodnutie súdu o výživnom pre mal. dieťa (rozsudok OS Trenčín zo dňa 12.10.2017 č.k. -166) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

10. Odvolateľ (otec dieťaťa) namieta, posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu, porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ), spochybňuje nestrannosť zákonnej sudkyne prejednávajúcej vec na súde prvej inštancie (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ), ďalej nedostatočne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ), tiež nedostatočne zistený skutkový stav, čo malo podľa neho za následok nesprávne skutkové aj právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, tiež dôsledné neuplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu súdom prvej inštancie pri zisťovaní skutočného stavu veci (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a , ), a v konečnom dôsledku uvádzal tiež existenciu nových (čiastočne len modifikovaných) skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru sú spôsobilé ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti (odvolací dôvod uvedený v ust. v spojitosti s ust. ).

11. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

12. Ďalej sa odvolací súd zaoberal otcom uplatneným odvolacím dôvodom uvedeným v ust. (porušenie práva na spravodlivý proces ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), naplnenie ktorého otec vzhliadal v tom, že súd prvej inštancie vec prejednal a tiež o veci aj rozhodol napriek tomu, že on (otec) nebol na pojednávaní právne zastúpený, na ktorom zastúpení trval, keďže on sám nie je právne odborne zdatný. Pre konanie ním splnomocnená právna zástupkyňa, ktorá ako uvádzal mu mala byť ustanovená Centrom právnej pomoci, mu plnú moc na jeho zastupovanie vypovedala a nového právneho zástupcu na pojednávaní nemal.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti) a v konečnom dôsledku tiež odvolateľom tvrdené právo na zastúpenie zvoleným, či ustanoveným zástupcom, porušenie ktorého v konkrétnostiach danej veci namieta.

14. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti vyššie uvedenej odvolacej námietky.

15. Nemožno pochybovať, že právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom, je garantované ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu ( ), ktoré právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok, je ustanovený zástupca z radov advokátov, pokiaľ samozrejme účastník konania využije svoje právo a obráti na Centrum právnej pomoci, ktoré zastúpenie je alternáciou možnosti zastúpenia u osôb, ktoré sú v hmotnej núdzi. Súd je nesporne povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva prostredníctvom obligatórneho poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníka v rozsahu ustanovenom zákonom ( ), v zmysle ktorej vždy poučí účastníkov o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Pravdou je, že v niektorých typoch konania vymedzených zákonom (príkladmo v spore vyvolanom konkurzom a reštrukturalizáciou) je povinnosť byť zastúpený advokátom, tzv. povinné zastúpenie, pretože prítomnosť odborne vzdelanej osoby napomáha tak k riadnemu priebehu konania (o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde), čo je odôvodnené povahou a odbornou náročnosťou takýchto konaní.

16. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie si splnil svoju obligatórnu poučovaciu povinnosť voči účastníkom konania o možnosti ich zastúpenia (, ) a to už na začiatku konania, o čom svedčí obsah v písomnej forme účastníkom zaslaného poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, súčasťou ktorého je tiež poučenie o práve účastníka byť zastúpený a formách jeho využitia, ktoré je založené na čl. 35 spisu, ktoré bolo zaslané tiež otcovi spolu s predvolaním na prvé pojednávanie vo veci, nariadené na deň 12.6.2019 a ktoré vychádzajúc z pripojenej doručenky tento prevzal dňa 16.5.2019 (čl. 28 a nasl. spisu). V spise na čl. 50 je založené plnomocenstvo udelené otcom na zastupovanie v tomto konaní advokátke JUDr. V. R., pričom v plnomocenstve ani v celom spise nie je ani zmienka o tom, že by išlo o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dôsledku toho, že otec využil možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa osobitného predpisu a pre takéto zastúpenie boli splnené zákonné podmienky. Na čl. 507 spisu je založené vypovedanie plnej moci menovanou advokátkou otcovi na zastupovanie v tomto konaní, adresované otcovi listom zo dňa 30.11.2019, ktoré bolo súčasne doručené tiež súdu prvej inštancie a to dňa 2.12.2019. V reakcii na túto skutočnosť sa zo strany otca v spise nenachádza žiadne podanie, ktorým by žiadal o vytvorenie priestoru na voľbu nového právneho zástupcu, či žiadal o zrušenie v tom čase nariadeného pojednávania vo veci dňa 11.12.2019, ktoré ako vyplýva z obsahu zápisnice na čl. 668 a nasl. spisu, sa tiež uskutočnilo a súd na ňom tiež vo veci aj rozhodol. Z obsahu zápisnice nevyplýva ani najmenšia námietka otca voči jeho uskutočneniu, ako dôsledku vypovedania mu plnej moci zvolenou advokátkou, nie je tu zachytená ani zmienka o tom, že by produkoval žiadosť o jeho odročenie za účelom využitia svojho práva zvoliť si iného právneho zástupcu, či o jeho pridelenie požiadať.

17. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, tak odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že vo vzťahu k produkovanej námietke nedošlo vo vzťahu k otcovi k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. , keďže nebolo zistené zo strany súdu porušenie jeho práva byť v konaní odborne zastúpený, ako súčasť jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Súd si jednoznačne splnil svoju poučovaciu povinnosť v tomto smere predpísanú mu procesným poriadkom a keďže nejde o typ konania, v ktorom je zákonom predpísané povinné zastúpenie účastníka, bolo výlučne na vôli otca, či toto svoje právo aj využije. Pokiaľ mu zvolená, ním splnomocnená advokátka plnú moc v priebehu konania, ako vyplýva z obsahu spisu vypovedala, bolo výlučne na jeho vôli, aký ďalší postup v tejto otázke zvolí. Keďže na následne nariadenom pojednávaní na túto skutočnosť žiadnym spôsobom otec nereflektoval (nežiadal príkladmo o jeho odročenie za účelom vytvorenia časového priestoru pre zvolenia si iného zástupcu), neexistoval žiaden legitímny dôvod, pre ktorý by túto skutočnosť mal riešiť súd prvej inštancie a zastúpenie mu „vnucovaťˇ“, a preto postupoval procesne správne, keď vec bez prieťahov prejednal a z tohto pohľadu tu nebola ani zákonná prekážka, pre ktorú by nemohol vo veci rozhodnúť. Odvolací súd poznamenáva, že naviac od doby vypovedania plnej moci, do dňa konania posledného pojednávania, mal otec dostatočný časový priestor na využitie svojho práva zvoliť si iného zástupcu, pričom o tom, že ho chce aj reálne využiť, nie je v spise ani zmienka.

18. Postupom súdu prvej inštancie tak z hľadiska namietanej vady o porušení práva otca na jeho zastúpenie v konaní, nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by mu znemožnil ako účastníkom uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd záverom vo vzťahu k tejto námietke dáva do pozornosti otca starú

zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, keďže je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním tieto môžu strácať, čo platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných oprávnení, k naplneniu čoho došlo tiež v posudzovanej veci. Nebol to v danom prípade totiž súd, ktorý by nesprávnym procesným postupom bol odňal procesné práva odvolateľovi, ale bol to len on sám, ktorý sa o reálny výkon namietaného práva svojou nečinnosťou pripravil.

19. Ďalej otec v odvolaní poukazuje na to, že každú vec by mal rozhodnúť súd nestranný a nezávislý, v súvislosti s čím tvrdí, avšak len vo všeobecnej rovine (bez uvedenia konkrétností) negatívny postoj súdu prvej inštancie k jeho osobe, čo indikuje ( i keď to otec takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

20. V ustanovení sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

21. V posudzovanej veci odvolateľ v odvolaní priamo neuvádza, že namieta nestrannosť (zaujatosť, vylúčenie) zákonnej sudkyne JUDr. H. N., ktorá konala a rozhodovala vo veci, v konkrétnostiach tvrdiac, že by táto mala vzťah k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom ( ), poukazuje len na bližšie nekonkretizovaný negatívny postoj súdu voči nemu vo svetle akcentu, že každú vec by mal rozhodnúť súd nestranný a nezávislý, čo indikuje k tvrdeniu o existencii vady v podobe vydania rozhodnutia zaujatým sudcom, čo podlieha preskúmaniu odvolacím súdom z hľadiska jej existencie bez ohľadu na to, či o tejto otázke bolo v priebehu konania rozhodované tiež samostatným rozhodnutím (z podnetu účastníka), o ktorý prípad však v danej veci nejde (otec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne nenamietal).

22. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

23. Podľa okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

24. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

25. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (, , ).

26. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením (príp. ods. 2) , ktoré

predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999).

27. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie, však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľa nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka otca je výlučne subjektívneho charakteru, formulovaná všeobecne, bez konkretizovania skutočností, ktoré by boli spôsobilé objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ otec spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v jeho nespokojnosti s procesným postupom, ktorý súd zvolil, či v hodnotení dôkazov a vo vydanom rozhodnutí, tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( ). Správnosť procesného postupu sudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na základe opravných prostriedkov, či už riadnych alebo mimoriadnych, pri ich využití účastníkmi konania po rozhodnutí vo veci samej.

28. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

29. Za ďalšie otec uvádza, že uplatňuje tiež odvolací dôvod uvedený v ust. (existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia), jeho naplnenie však v konkrétnostiach nešpecifikuje. Možno sa len domnievať pri súčasných tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v rozhodnutí so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, že prostredníctvom tohto dôvodu namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

31. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že

„celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, čím z hľadiska tvrdenej vady odôvodnenia rozsudku nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia rovnako netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ).

32. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal podrobnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, je súladné s požiadavkami uvedenými v ust. , pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Ťažisko odvolacích námietok otca smeruje proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené v ust. a ).

34. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

35. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

36. Posúdením rozhodujúcich skutočností odvolací súd vyhodnotil aj v tomto smere produkované odvolacie námietky otca ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu ( a ) vyvodil správne skutkové a právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre naplnenie zákonných predpokladov z hľadiska ust. ods., 1-5, , Zákona o rodine, zmenu (zvýšenie) doposiaľ stanovenej výšky výživného odôvodňujúcich, pri súčasnom závere o nenaplnení zákonných predpokladov z hľadiska uvedených zákonných ustanovení pre možnosť vyhovieť otcom požadovanému zníženiu jeho vyživovacej povinnosti. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia), tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie s výnimkou zvýšenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 5.5.2020, rozhodnutie v ktorej časti je ovplyvnené novou, v priebehu odvolacieho konania vzniknutou skutočnosťou. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (

ods. 2 ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

37. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:

38. Podľa článku 41 ods. 4 SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

39. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

40. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovením § 62 Zákona o rodine, v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, je na jednej strane garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantované právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení a tiež nárast životných nákladov (pri zmene vyživovacej povinnosti) vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly. V súlade s právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

41. Zmena vyživovacej povinnosti, je zákonom prípustná výnimka zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, tiež náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane povinného rodiča dieťaťa (vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v jeho majetkových

a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne). Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného rodiča došlo k poklesu, alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (27/1970).

42. V konkrétnostiach posudzovanej veci, sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca v prospech mal. D. (z doposiaľ určenej sumy 150,- eur na sumu 300,- eur mesačne) s účinnosťou od 1.4. 2018, dôvodiac zmenou pomerov na strane dieťaťa v podobe zvýšenia nákladov na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb daných plynutím času od doby posledného rozhodovania o výživnom, vekom dieťaťa, nástupom dieťaťa na strednú školu, tiež zmenou pomerov na jej strane ako matky v podobe zvýšenia nákladov spojených s nehnuteľnosťou v ktorej s deťmi býva v dôsledku toho, že otec ako spoluvlastník sa prestal podieľať na splácaní hypotekárneho úveru, ktorým je ich obydlie zaťažené, tiež na nákladoch spojených s údržbou nehnuteľnosti, mimoriadnych výdavkoch dieťaťa, svojvoľným neplatením výživného v súdom určenej výške ako dôsledku nezodpovedného prístupu otca k plneniu si vyživovacej povinnosti a v konečnom dôsledku nezodpovedným prístupom k jeho zárobkovým príležitostiam. Otec na druhej strane požadoval zníženie výživného na 80,- eur mesačne (v odvolacom konaní dokonca na sumu 30,- eur mesačne teda prakticky na zákonom stanovené minimum) dôvodiac svojimi nepriaznivými osobnými, majetkovými a finančnými pomermi, neprimeranými nákladmi dieťaťa a požiadavkou na komfortnejšiu participáciu matky na úhrade potrieb dieťaťa.

43. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu z hľadiska vecného uchopenia problematiky zmeny vyživovacej povinnosti vo svetle vyššie uvedených zákonných určujúcich kritérií tak bolo, či v konaní zistené skutočnosti, tak na strane otca ako osoby povinnej, na strane samotnej matky, ako aj na strane mal. dieťaťa, ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, predstavujú takú zmenu pomerov od doby poslednej úpravy výživného, ktorá by bola spôsobilá k záveru o naplnení hmotnoprávnych predpokladov pre otcom požadované zníženie a tiež matkou požadované a čiastočne priznané zvýšenie výživného.

44. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené (zvýšené) výživné zo strany otca v prospech mal. D., nepresahuje zodpovedajúci podiel otca na nákladoch daných jej vekom a základnými odôvodnenými potrebami, ale tiež súčasne nepresahuje limity dané osobnými, majetkovými a potencionálnymi finančnými možnosťami na strane otca ako povinného rodiča, reflektuje na vývoj životných nákladov, ako aj na skutočnosť, že zo strany matky je vyživovacia povinnosť vo finančnom vyjadrení, kompenzovaná výkonom jej osobnej starostlivosti o mal. D., a v konečnom dôsledku reflektuje tiež na zistenú otcom dosahovanú životnú úroveň, ako aj zmenu pomerov na strane všetkých dotknutých subjektov

45. V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otázka vyživovacej povinnosti otca v prospech maloletého dieťaťa, bola naposledy riešená rozsudkom zo dňa 12.10.2017, ktorým bolo tiež rozvedené manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia o rozvode (-166) bola určená výška výživného otca v prospech mal. D. vo výške 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím, o zvýšení vyživovacej povinnosti rozhodol s účinnosťou od 1.09.2018, teda s časovým odstupom od posledného rozhodnutia o tejto otázke cca jedného roka. Už len v dôsledku plynutia času a rastu životných nákladov (vývoj cien), teda vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly (§78 ods. 3 ZR) došlo na strane mal. dieťaťa k určitej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že zabezpečenie jeho čo i len najzákladnejších odôvodnených potrieb (strava, ošatenie, hygiena, náklady na štúdium, zdravotnú starostlivosť, tiež spojených s bývaním) si vyžaduje vynaloženie väčšieho objemu finančných prostriedkov. Ťažiskovou skutočnosťou rast týchto nákladov významne objektívne ovplyvňujúcou, však s účinnosťou od 1.9.2018 (teda od doby súdom prvej inštancie zvýšenej vyživovacej povinnosti otca) nepochybne je, že dieťa začalo navštevovať vyšší typ školy (1. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Trenčíne, predtým navštevovalo základnú školu), čím sa nepochybne zvýšili náklady na dieťa spojené so štúdiom, stravou, dochádzkou do školy z miesta bydliska, čo rozhodne neindikuje bez existencie zásadnej, objektívne nezavinenej negatívnej zmeny v pomeroch na strane povinného rodiča (otca) k redukcii, ale naopak k nárastu výšky vyživovacej povinnosti, s cieľom tieto náklady pokryť, teda úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere nemožno označiť za iné, ako správne, keďže niet žiadneho zákonného, ani racionálneho dôvodu, pre ktorý by tieto mala znášať v ťažiskovej časti práve matka o to viac, že jej podiel na výživnom vo finančnom vyjadrení je v zmysle zákona kompenzovaný

čiastočne osobnou starostlivosťou o mal. dieťa, keďže to je práve matka, ktorej bolo dieťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti zverené a ktorá ju tiež v podmienkach praktického života aj denne vykonáva, bez reálnej participácie na nej zo strany otca, ako druhého rodiča. Otec v priebehu konania totiž nespochybňoval tvrdenie matky, že sa ani v najmenšom nepodieľa na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa, s týmto sa nestretáva, toto nekontaktuje (dokonca ani pri príležitosti vianočných, či osobných sviatkov), nepodieľa sa na mimoriadnych výdavkoch na dieťa (príkladmo ošetrenia u zubára, dentálna hygiena), ani dieťaťu pri príležitosti sviatkov nad rámec výživného nič nekupuje, dokonca, ako matka uviedla (a otec to nespochybňoval), dlhodobo si neplní ani vyživovaciu povinnosť vo výške určenej mu predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, ale matke na dieťa poukazuje od februára 2019 svojvoľne len čiastku, nevýznamne prevyšujúcu minimálnu hranicu zákonom stanoveného výživného (30,- eur).

46. Za týchto okolností otec nedôvodne a nenáležite namieta, že sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezaoberal (tiež z morálneho hľadiska) plnením si rodičovských povinností zo strany matky, ktoré jej plynú zo Zákona o rodine, menovite tiež tým, že v zmysle nich nemá „huckať“ dieťa proti nemu, či nabádať ho k tomu, aby sa s otcom nestretávalo.

47. Jednak z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti nevyplynuli a otec ich v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani neprodukoval a jednak frekvencia a podmienky styku otca s dieťaťom nie sú spôsobilé ovplyvniť výšku otcovi určenej vyživovacej povinnosti. Naviac v odvolacom konaní síce otec vo všeobecnosti verbalizuje svoj záujem na kontakte s mal. dieťaťom, ale v konkrétnostiach netvrdí, ako a kedy v podmienkach praktického života prejavil svoj záujem o reálny výkon tejto časti jeho rodičovských práv, pri súčasnom nespochybnení tvrdení matky, že sa o dieťa nezaujíma, ani ho žiadnym spôsobom nekontaktuje, vo svetle čoho jeho tvrdenia nemožno posúdiť inak, ako účelové. Nie je to otec, ale to je matka, ktorej každodenný život vo všetkých jeho sférach (partnerskej, spoločenskej, pracovnej, finančnej) je determinovaný všestrannou starostlivosťou o dieťa, riešením jeho problémov, zabezpečením mu bývania, vytvorenia domova, pocitu bezpečia, nehovoriac o tom, že otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti prakticky v plnom rozsahu preniesol na matku zodpovednosť tiež za zabezpečenie úhrady nákladov spojených čo i len so základnými potrebami, keďže nemožno pochybovať, že čiastka 30,- eur mesačne, ktorú matke na dieťa už dlhšiu dobu poukazuje, nepostačuje ani len na stravu dieťaťa. Ak tu možno hovoriť o prístupe k plneniu si rodičovských povinností, vykazujúcom konflikt s morálnymi a etickými princípmi, rozhodne nie je zaznamenaný na strane matky.

48. Nespôsobilou v prospech otca k požadovanému rozhodnutiu je tiež jeho námietka týkajúca sa výšky a zloženia jednotlivých súdom prvej inštancie uznaných mesačných pravidelných a nepravidelných výdavkov na zabezpečenie potrieb mal. D. tvrdiac, že nebolo zohľadnené kritérium ich oprávnenosti a nevyhnutnosti, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že náklady na exkurzie, školské výlety, či nové oblečenie považuje otec za „pokrytie vrtochov“ dieťaťa, s tým, že nie je nevyhnutné, pokiaľ rodičia na to nemajú, tieto vynaložiť.

49. V matkou vyčíslených a súdom uznaných pravidelných nákladoch na zabezpečenie odôvodnených potrieb mal. D. (strava, poplatky v škole,), nehovoriac o nepravidelných výdavkoch na zdravotnú starostlivosť nemožno rozhodne vzhliadnuť žiadne nadštandardné, či neoprávnené výdavky. Je potrebné si totiž uvedomiť, že len alikvotny podiel 1/3 na mesačných úhradách spojených s bývaním pripadajúci na mal. D. (ktorá býva v dome patriacom do BSM rodičov spolu s matkou a bratom) predstavuje čiastku cca 61,62 eur (mesačne 108,- eur energie, 20,- eur internet, 3,99 eur TV, 4,64 eur RTVS = 136,63 eur : 3 osoby t.j. 45,55 eur á osoba + po rozpočítaní na mesiace a osobu poplatku za vodu á 13,88 eur /250,- eur : 6 mesiacov = 41,66 eur : 3 osoby = 13,88 eur/ + poplatku za komunálny odpad 2, 19 eur mesačne á osoba / 79,- eur : 12 mesiacov = 6,583 eur : 3 osoby = 2,19 eur/). Ďalej výdavky na cestovné do školy (G. - H. + mestská hromadná doprava) vo výške 60,- eur mesačne, mobilný telefón 20,- eur mesačne, vreckové 40,- eur mesačne, stravu v školskej jedálni 26,- eur mesačne ( 6,50 eur týždenne), stravu mimo školy 140,- eur mesačne, súhrnné náklady na oblečenie, hygienické a kozmetické potreby a lieky 80,- eur mesačne (čo je skutočne minimum), ktoré v sumáre mesačne predstavujú pravidelný výdavok 366,- eur. Nemožno opomenúť ani nepravidelné výdavky ( poplatok ZRPŠ 20,- eur ročne, ďalšie poplatky spojené so štúdiom podľa potvrdenia školy 156,20 eur, ktoré matka preukázateľne uhradila, ISIC karta 20,- eur, učebnica NJ 12,50 eur, výdavok za ošetrenie u zubára 80,- eur, náklady na dentálnu hygienu 48,- eur, poplatok na stužkovú 50,- eur ročne, náklady na exkurziu 5,- eur, v sumáre čiastka 391,69 eur čo po rozpočítaní na 12 mesiacov

predstavuje ďalší mesačný náklad 32,64 eur. Už len súhrnom týchto výdavkov (61,62 + 366 + 32,64), ktoré matka preukázala a pri elementárnej znalosti vývoja cien, vo svetle ktorých o nich rozhodne nemožno hovoriť ako neprimeraných, je tu mesačný náklad na zabezpečenie skutočne tých najzákladnejších potrieb dieťaťa vo výške 460,26 eur a to bez vyčíslenia ďalších nevyhnutných bežných nákladov spojených so štúdiom (príkladmo nákup zošitov, písacích potrieb), dievčenskou kozmetikou, čo i len základným sociálnym, kultúrnym a športovým vyžitím), ktoré si jednoznačne vyžadujú vynaložiť čiastku oveľa vyššiu (dokonca aj pri úvahe o prípadnom rovnocennom finančnom podiele na výživnom zo strany matky, kde však nemožno opomenúť nevyhnutnosť jeho čiastočnej kompenzovanosti jej osobnou starostlivosťou o dieťa), ako otcovi z titulu participačného podielu na ňom, stanovil súd prvej inštancie. Nemožno spochybniť, že výška vyživovacej povinnosti má svoje limity, pretože je síce determinovaná komplexnými pomermi na strane oboch rodičov, avšak súčasne tiež právom mal. dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni, ktorú každý z rodičov dosahuje. Vezmúc do úvahy zistenie, že samotný otec vynakladal v rozhodnom období len na bývanie v prenajatom byte v Považskej Bystrici čiastku 480,- eur mesačne, čo je výška vyčíslených komplexných nákladov na základné potreby mal. dieťaťa a takmer dva a pol násobok nákladov na bývanie matky spolu s mal. deťmi, teda troch osôb, napriek tomu, že mohol ako teraz bývať u svojich rodičov, či v spoločnom dome v Klobušiciach a takto nehospodárne vynaložené prostriedky mohol použiť na výživné pre deti (tiež syna H.), ako aj na to, že otec vynaložil výdavok 399,92 eur len na nákup značkového oblečenia (oblek v predajni V. W.) slúžiaceho výlučne pre jeho osobnú potrebu, pričom vôbec nie je významnou jeho obrana, že dôvodom tohto nákupu bola jeho akciová cena, tiež, že ako sám na pojednávaní uviedol minul pre svoju potrebu finančné prostriedky vo výške 5.161,08 eur z vyplateného mu odstupného v roku 2018, či čiastku 29.600,- eur, ktoré si pred rozvodom manželstva previedol na svoj účet a ktoré pochádzali z predaja spoločných nehnuteľností (o.i. podľa jeho vlastného tvrdenia z nich financoval zájazd do Ruska, či svoju účasť na futbalovom zápase v zahraničí), je jeho námietka o neprimeranosti výdavkov na dieťaťa, nehovoriac menovite na v odvolaní zmienenú exkurziu (5,- eur), či oblečenie mesačne v kumulácii s drogériou a nákladmi na lieky vo výške 80,- eur, označiac tieto za financovanie „vrtochov“ skutočne neudržateľnou, keďže mal. dieťa ani za ťažiskového znášania jeho odôvodnených nákladov matkou, tiež za aktuálne stanoveného podielu otca na výživnom, nemôže dosiahnuť taký životný štandard, ktorá by bol zrovnateľný so životnou úrovňou takto reálne dosahovanou otcom, čím v plnej miere ani nedochádza k naplneniu práva dieťaťa na tejto sa zodpovedajúcou mierou podieľať.

50. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú tiež námietky otca, že matka vzhľadom na výšku jej príjmu a životnú úroveň ktorú dosahuje (o.i., tiež tým, že obýva spoločnú nehnuteľnosť výlučne ona a neplatí nájom) by mala vo väčšom rozsahu ako on, znášať náklady spojené so zabezpečením odôvodnených potrieb dieťaťa.

51. Predovšetkým odvolací súd nezaznamenal žiadnu zákonnú, skutkovú, ani vo svetle morálnych a etických princípov udržateľnú skutočnosť, pre ktorú by podiel matky na znášaní nákladov na zabezpečení potrieb dieťaťa, mal presahovať (teda byť zásadnejší) oproti miere, ktorou by sa na týchto nákladoch mal podieľať otec, o to viac, že je to matka, ktorá zabezpečuje výkon osobnej starostlivosti o dieťa, pri súčasnom zistení, akým spôsobom a prednostne na aké účely v rozhodnom období použil nezanedbateľné finančné prostriedky otec. Na strane matky naviac neboli zistené žiadne výdavky, ani spôsob života, ktorý by indikoval k záveru o opodstatnenosti otcovho tvrdenia, že matka svojou životnou úrovňou prevyšuje úroveň dosahovanú otcom, tiež, že mal. dieťa sa na tejto (na rozdiel od úrovne dosahovanej otcom) nepodieľa. Faktom síce je, že na strane matky bol zaznamenaný od doby poslednej úpravy výživného nárast priemerného netto príjmu (zo sumy 895,- eur na sumu 1.061,11 eur za obdobie od 04/17-04/19) vo výsledku sa však jej finančná situácia zhoršila a to práve v dôsledku nezodpovedného prístupu otca nielen k plneniu si vyživovacích povinností (rovnako aj v prípade druhého dieťaťa, ktoré je študentom vysokej školy a na ktoré otec začal prispievať napriek stále platnému súdnemu rozhodnutiu len čiastkou 30,- eur), ale tiež v dôsledku nezodpovedného správania otca v podobe neplnenia si povinností vyplývajúcich mu zo spoluvlastníctva domu, v ktorom matka s deťmi býva (neparticipuje na nákladoch na poistenie domu, daniach z nehnuteľností, nákladoch na údržbu, opravách a zabezpečení chodu nehnuteľnosti - splaškovej kanalizácie, potrubia, čerpačky, dažďovej kanalizácie), ktoré v plnom rozsahu znáša matka, ako aj povinností plynúcich mu zo spoludlžníckeho záväzku, keďže dom je zaťažený hypotékou, splátky ktorej platí dlhodobo, prakticky od rozvodu už len matka (498,11 eur mesačne), k čomu však nie je žiaden zákonný, ani morálny dôvod. Je potrebné si totiž uvedomiť, že skutočnosť, že otec v dome nebýva, ho nezbavuje plnenia si týchto povinností, pokiaľ je stále spoluvlastníkom domu. Jeho nečinnosť v tomto smere spôsobila, že matka zjavne v

snahe zabezpečiť deťom bývanie v prostredí, ktoré považujú za svoj domov a na ktoré sú zvyknuté, nielenže supluje otcov podiel na zabezpečení výživy detí, ale tiež jeho podiel povinností z hypotéky a zo spoluvlastníctva k domu plynúcich, čím sa ocitá na hranici (ak nie pod hranicou) svojich finančných možností, keďže jej príjem nedosahuje takú výšku, aby jej to umožňoval. Zotrvávanie v spoločnom dome tak nie je pre matku benefitom, ako účelovo tvrdí otec, ale za krajne nepriaznivých podmienok je obrazom uprednostnenia záujmov mal. detí a zabezpečenia ich potrieb na úkor svojich vlastných, pretože to je ona, ktorá je každodenne konfrontovaná s nevyhnutnosťou zabezpečiť pre deti ich potreby a to vrátane bývania a vytvorenia bezpečného domova. Otec v odvolaní tiež účelovo z kontextu zistení týkajúcich sa príjmu matky vytrháva údaj o v jednom mesiaci zistenom vyššom vymeriavacom základe u matky (cca 1.700,- eur), ktorý údaj však prirodzene nie je totožný s údajom o netto príjme matky a jednak opomína uviesť, že v ostatných mesiacoch je tento nižší (v priemere za obdobie od 05/19 - 10/19 bol vo výške 1.450,99 eur) čo znamená, že netto mzda dosahovaná matkou ani v tomto období nezaznamenala taký nárast, ako tvrdí otec. Je potrebné si naviac na strane otca uvedomiť, že samotné osebe ani nie sú pomery matky, akokoľvek by boli nadštandardné (o ktorý prípad však v posudzovanej veci rozhodne nejde) rozhodujúcimi pri určení výšky výživného druhému rodičovi, z ktorého dôvodu je predstava otca, že aj prípadný nárast príjmu matky by mohol byť spôsobilý k záveru o dôvodnosti nad priznaný rozsah mu ponížiť výživné iluzórnou, pretože ani taký stav by ho ani v najmenšom nezbavoval zodpovednosti za adekvátne si plnenie vyživovacej povinnosti vo finančnom vyjadrení v zásade v minimálne rovnakej (ak nie vyššej) miere ako matku, keďže táto sa naviac výlučne o dieťa osobne stará. Pokiaľ by sa aj matka za týchto nepriaznivých okolností bola nútená, v snahe zabezpečiť deťom bývanie, či ich potreby suplujúc v tomto smere nečinnosť otca, zaťažiť ďalším úverom (čo sa však v konaní nepreukázalo), rozhodne by to nemohlo ísť na jej ťarchu, ako sa nesprávne domnieva otec. Rozdielny prístup ku kolízii medzi záujmami detí a záujmami rodičov je zreteľný tiež v tvrdení otca, že skutočnosť, že matka odmieta aktuálne riešiť predaj nehnuteľností v ktorej býva s deťmi, sa javí podľa jeho názoru ako vzdanie sa majetkového prospechu, ktorý by takto mohla získať. Matka na rozdiel od otca však zjavne uprednostňuje pred svojim vlastným (tiež majetkovým) prospechom, záujmy samotných detí, do ktorých duševnej sféry nepochybne rozchod rodičov zasiahol a zjavne ich nechce vystaviť traume z ďalšej zmeny, v podobe straty prostredia v ktorom cítia zázemie a stabilitu a považujú ho za svoj domov. Pokiaľ by otec v kolízii uvedených záujmov, preferoval rovnako ako matka záujem detí, úvahy o vzdaní sa majetkového prospechu na strane matky, by rozhodne nemohol zaznamenať.

52. V neposlednom rade nedôvodne otec tiež namieta, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal a správne nevyhodnotil pomery na jeho strane, predovšetkým stratu zamestnania a tým čiastočne aj príjmu a tiež jeho zdravotný stav.

53. Súd prvej inštancie sa precízne a podrobne vysporiadal so všetkými zisteniami plynúcimi z rozsiahlo vykonaného dokazovania vedeného o.i. tiež na pomery otca, výsledky ktorého a ich zhodnotenie sú precízne obsiahnuté v bodoch 12/-16/ a v bodoch 19/-22/, tiež 28/-33/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s ktorými sa odvolací súd plne identifikuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje, aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty. Vychádzajúc z nich súd prvej inštancie správne napriek nespornému faktu, že pracovný pomer otca u Z. A. Sk s.r.o. , kde otec dosahoval príjem cca 1.318,14 eur skončil zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť ( ), teda nie zavinením otca posúdil, že ďalšie zistené skutočnosti dôvodne indikovali k tomu, že pomery otca bolo potrebné posudzovať vo svetle ust. Zákona o rodine, teda vo svetle tzv. potencionality príjmu, nehospodárneho nakladania s peňažnými prostriedkami a zbavovania sa majetku, ktoré ustanovenie predstavuje mechanizmus ochrany práv detí pred takým konaním rodiča, ktoré vo svetle neho nemôže požívať právnu ochranu.

54. Je totiž zákonnou povinnosťou každého rodiča správať sa a konať tak, aby bol spôsobilý menovite vyživovaciu povinnosť k mal. deťom v adekvátnej miere zabezpečiť. Pri uplatnení princípu tzv. potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čo znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, a to bez ohľadu na to, že tento príjem v dôsledku svojej nečinnosti reálne nepoberá, pokiaľ tomu samozrejme nebránia na jeho strane existujúce objektívne prekážky. Vyššie uvedený princíp spočívajúci v tom, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti plynie z toho, že je povinnosťou rodičov vynaložiť všetky sily

na zodpovedné zabezpečenie výživy svojich detí a vystríhať sa každého konania, majúceho negatívny dopad na zabezpečenie výživy detí, v súlade s ktorou povinnosťou, nemôže byť nielen zbytočná, alebo dokonca zámerná zmena (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) zamestnania za menej výhodné s nižším príjmom, ale obdobné dôsledky má tiež konanie povinného rodiča zbavujúceho sa bez dôležitého dôvodu svojho majetku, tiež nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, kedy je plne namieste uplatniť princíp potencionality príjmov, ako to správne v konkrétnostiach posudzovanej veci vykonal tiež súd prvej inštancie, keďže skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na ťarchu oprávneného mal. dieťaťa. Je teda vecou zodpovedného prístupu každého rodiča, aby s ohľadom na svoj vek, možnosti, schopnosti a dosiahnuté vzdelanie si zabezpečil takú prácu, aby bol spôsobilý adekvátne pokryť jemu pripadajúci podiel na výživnom pre mal. deti.

55. Týmto spôsobom však otec v konkrétnostiach posudzovanej veci nekonal. Len v stručnosti odvolací súd poukazuje na ťažiskové skutočnosti, ktoré diskvalifikujú otca z iného posudzovania jeho pomerov, ako vo svetle ust. § 75 ods. 1 ZR. Jednak je to predaj osobného motorového vozidla MUDr. M. G. za sumu 400,- eur, čím sa otec jednak zbavil dopravného prostriedku, ktorý mohol využívať na vykonávanie zárobkovej činnosti pre spoločnosť G. v. o. s., z ktorej spolupráce v roku 2018 fakturoval uvedenej spoločnosti spolu 5.500,97 eur, a teda sa bez objektívne akceptovateľného dôvodu vzdal tohto príjmu, s ktorou spoločnosťou ukončil pracovnoprávny vzťah dohodou, ale sa súčasne tiež vzdal neoprávnene majetkového prospechu, keďže vozidlo previedol bez adekvátnej protihodnoty, keď podľa zistenia sa obdobné vozidlo obchoduje za sumu min. 3.700,- eur, z ktorého príjmu a majetkového prospechu si riadne mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Významnými z tohto pohľadu sú tiež značné finančné prostriedky, ktoré otec použil výlučne pre vlastné potreby, neakcentujúc existujúce vyživovacie povinnosti. Ide takto o sumu získanú výplatou odstupného, ktoré mu bolo vyplatené aj so mzdou v mesiaci 05/2018 vo výške 5.161,08 eur, sumu odkupnej hodnoty zo zrušených poistných zmlúv detí vo výške 7.069,36 eur, vyplatených otcovi v poslednom štvrťroku 2017, ktoré tvrdil, že použil na splátky hypotéky, ktorú však platil len do 11/2017, či na nájomné 480,- eur v byte, ktorý mal prenajatý v A. N. do r. 2019 a s ktorým výdavkom ako neodôvodneným sa vysporiadal odvolací súd už v predchádzajúcej časti odôvodnenia, úhrady poistného dňa 31.01.2018 vo výške 312,99 eur a dňa 12.09.2018 vo výške 327,22 eur, ktoré finančné prostriedky rovnako mali byť prednostne použité na výživné pre maloletú. Rozhodne tiež nemožno opomenúť, že v 03/2016 (kedy mal naviac otec príjmy tak z podnikania, ako aj zo zamestnania) si otec maloletej previedol na svoj účet čiastku 29.600,- eur z predaja nehnuteľnosti, ktorú ako v celom rozsahu správne posúdil súd prvej inštancie, pri uváženom nakladaní mohol komfortne využívať na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti v období, kedy mu skončil pracovný pomer u zamestnávateľa S&D A. s.r.o. , či ukončil podnikanie. Z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 12.06.2019 je však zrejmé, že týmto zodpovednostným spôsobom k plneniu si vyživovacej povinnosti nepostupoval, keď tieto nehospodárne vynaložil príkladmo na zájazd do Ruska, či na účasť na futbale na majstrovstvách Európy, favorizujúc tak jednoznačne svoje záujmy a potreby, pred potrebami mal. dieťaťa. V prospech tohto záveru svedčí tiež zistenie, že rovnako zábezpeku z bytu v Považskej Bystrici vo výške 480,- eur použil na svoje potreby, o ktorom nakladaní s peňažnými prostriedkami svedčí tiež nákup obleku dňa 24.10.2018 vo výške 399,92 eur v značkovej predajni. Konanie povinného rodiča, ktorý finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii, používa predovšetkým na uspokojenie svojich potrieb na úkor výživného pre svoje deti, keďže týmto prispieva reálne na výživné len po 30,- eur mesačne, rozhodne nemôže ísť na ťarchu mal. dieťaťa v podobe nepriznania mu zo strany takéhoto rodiča zodpovedajúci participačný podiel na znášaní nákladov na jeho odôvodnené potreby. Otec v rozhodnom období bol a stále je v produktívnom veku. Súd prvej inštancie správne poukazuje na voľné pracovné miesta na internetovom portáli www.profesia.sk podľa doterajšej pracovnej praxe otca maloletej, napr. pozícia bankového poradcu v A. a. s., kde by mohol otec maloletej dosahovať mzdu 2.000,- eur brutto mesačne. Je síce pravdou, že ponuka tejto pracovnej pozície otcovi nezaručuje, že v prípade uchádzania o ňu, bude tiež pri výberovom konaní úspešný, avšak otec nepreukázal, ale ani netvrdil, že by sa bol o ňu vôbec snažil uchádzať. Vyhodnotiac tieto skutočnosti (nečinnosť otca v tomto smere) s prihliadnutím tiež na dôvodné pochybnosti o skutočnej výške príjmov otca plynúcich z podnikania, či od zamestnávateľa MUDr. M. G. (už uvádzané rozdielne údaje o príjme v predložených pracovných zmluvách, či nezanedbateľné čiastky poukázané z jej strany na jeho účet), dôvodne súd prvej inštancie nevychádzal pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca pre mal. dieťa z nízkych príjmov plynúcich z dávok v nezamestnanosti, či od zamestnávateľa MUDr. M. G., či z podnikania (otec maloletej začal opätovne podnikať od 01.08.2019).

56. Pokiaľ pomery otca a jeho životná úroveň mu dovoľovala také veľkorysé počiny, akými sú prevod majetku (osobného motorového vozidla v jeho vlastníctve) bez primeranej protihodnoty na tretie osoby voči ktorým ho nezaťažuje vyživovacia povinnosť, ktoré zjavne svojou prácou sú schopné si svoje potreby na rozdiel od mal. D. zabezpečiť (jeho partnerke, či jej matke, ktorým ako uviedol chcel takto pomôcť v podnikaní), či nehospodárne nakladanie so značným objemom peňažných prostriedkov, ktoré väčšina rodičovskej populácie nemá k dispozícii za celé obdobie aktívnej pracovnej spôsobilosti, pri absencii vytvorenia si zodpovedajúcej rezervy na zabezpečenie svojich zákonných vyživovacích povinností, niet najmenšieho dôvodu pre pochybnosť, že nastavená výška výživného nie je vo vzťahu k jeho vlastnej dcére ničím neštandardným, presahujúcim jeho možnosti a vo svetle týchto jeho krokov je spochybňovanie jej oprávnenosti, či prezentovanie jeho pomerov ako hraničiacich s hmotnou núdzou neakceptovateľným a nekorektným.

57. Nedôvodne tiež otec namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho zdravotné ťažkosti a s nimi spojené pracovné možnosti. Nad rámec toho, že už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa viac ako štandardných majetkových pomerov otca, bez ďalšieho odôvodňujú správnosť zmeny vyživovacej povinnosti, k námietke otca odvolací súd uvádza, že v konaní síce bolo ním tvrdené, avšak nebolo preukázané, že výška jeho príjmov, by mala objektívny pôvod v ním uvádzaných zdravotných ťažkostiach. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, otec nemal zníženú pracovnú schopnosť, nebol uznaný invalidným, nepožíval ani status osoby ZŤP a ani z lekárskych správ ktoré predložil pred súdom prvej inštancie nevyplýva jeho diskvalifikácia uplatniť sa na pracovných pozíciách zistených ako voľných súdom prvej inštancie. Objektívne existujúca skutočnosť v tomto smere, ktorá je však bez dopadu na obdobie predchádzajúce jej vzniku, nastala až dňom 5.5.2020 odkedy bola rozhodnutím príslušného orgánu posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%.

58. Preto starostlivým vyhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností, z hľadiska toho, o akých nárokoch sa v tomto konaní rozhoduje, vo svetle akých kritérií a so zreteľom na určujúce hľadisko, ktorým je záujem mal. detí, na ktorý ako prvoradý je potrebné v takýchto konaniach prihliadať, ako aj vo svetle princípov, ktorými je toto konanie ovládané, nemožno zistenú skutočnosť na strane otca a to stratu príjmu v dôsledku ukončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť, bez starostlivého posúdenia ďalších skutočností, formalisticky pripísať na ťarchu maloletého dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež jeho matky, ktorá ho má v osobnej starostlivosti a to v podobe tak zásadného zníženia, či primeraného nezvýšenia vyživovacej povinnosti otca k nemu, keďže nie je potrebné odborné posúdenie na to, že reálne požadovaná a tiež fakticky plnená výška participácie otca na výživnom vzhľadom na elementárne životné náklady mal. dieťaťa na matku prakticky prenáša plnú zodpovednosť za ich zabezpečenie, čo bez skutočne vážnych a nezvratných príčin, pri akcentovaní zákonných rodičovských povinností na strane oboch rodičov, je neudržateľným pri zistení takého konania otca ako je vzdanie sa bez dôležitého dôvodu ďalšieho príjmu, tiež majetku, pri zistení úrovne jeho životného štandardu, nehospodárnom nakladaní s nezanedbateľnými finančnými prostriedkami a pri zjavnej snahe prostredníctvom tohto konania docieliť minimalizáciu výživného.

59. Nie je to teda súd prvej inštancie (ako to v odvolaní tvrdí otec), ale on samotný, ktorý svojim konaním a prístupom k plneniu si svojich zákonných povinností vytvoril svoj obraz ako rodiča neakcentujúceho svoje zákonné rodičovské povinnosti.

60. V konečnom dôsledku otec za uplatnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. produkuje dva okruhy skutočností, ktoré pred súdom prvej inštancie neboli uvádzané, vo svetle toho, že ide o tzv. novoty v odvolacom konaní. Prostredníctvom prvého okruhu mení svoje doterajšie tvrdenia týkajúce sa finančných transakcií na oboch jeho bankových účtoch, preukazujúc tieto tvrdené zmenené skutočnosti predložením čestného prehlásenia MUDr. G. a prostredníctvom druhého preukazuje mieru poklesu jeho pracovnej spôsobilosti v dôsledku priznanej mu invalidity od 5.5.2020.

61. Na rozdiel od sporového konania, podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy, keďže odvolacie konanie v mimosporových konaniach je postavené na princípe úplnej apelácie súvisiacej s vyšetrovacím princípom a povinnosťou súdu zistiť skutočný stav. Tento úplný apelačný systém umožňuje účastníkom konania produkovať nové skutkové tvrdenia aj v odvolacom konaní, keďže v mimosporových konaniach sa koncentrácia konania () vôbec neuplatňuje, a to ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom, a to až

do rozhodnutia o odvolaní. Dôvodom tejto právnej úpravy je záujem o správne rozhodnutie na základe skutočného stavu veci, ktorý je povýšený nad rýchle rozhodnutie na základe tých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov, ktoré boli predkladané v rámci konania v prvej inštancii, o ktorý prípad ide čiastočne tiež v posudzovanej veci a ktoré odvolací súd nemôže ponechať bez povšimnutia.

62. Ako už bolo vyššie uvedené prvý okruh tvrdení produkovaných vo svetle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. má objasňovať dôvody transakcií (prevodov peňažných prostriedkov) na oboch účtoch otca (sporiacom a bežnom). Predovšetkým je treba uviesť, že nejde v pravom slova zmysle o tzv. nové skutočnosti, ktoré by otec bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže mu museli byť známe (vzhľadom na obdobie, kedy vznikli) už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Otec prostredníctvom nich v odvolacom konaní len mení dovtedajšie produkované tvrdenia týkajúce sa či už dôvodu transakcií, či vlastníctva peňažných prostriedkov, ktoré boli ich predmetom.

63. Z výpisu z osobného bežného účtu otca maloletej vedeného m.N. SA, je zrejmé dňa 10.11.2017 prijatie sumy vo výške 2.918,93 eur, dňa 01.03.2018 je zrejmá prijatá platba od M. G. vo výške 831,50 eur, dňa 20.04.2018 prijatá platba od M. G. vo výške 206,- eur, dňa 01.06.2018 prijatá platba 15.500,- eur, dňa prijatá platba 1.000,- eur, dňa 23.07.2018 prijatá platba od M. G. vo výške 648,- eur, dňa 04.08.2018 prijatá platba 21.506,- eur, dňa 29.08.2018 prijatá platba od M. G. vo výške 500,- eur, dňa 25.09.2018 prijatá platba od M. G. vo výške 440,- eur, dňa 10.12.2018 prijatá platba od M. vo výške 64,35 eur, dňa 14.01.2019 prijatá platba od M. vo výške 86,60 eur, dňa 05.02.2019 prijatá platba od M. vo výške 35,88 eur, dňa 06.02.2019 platba v prospech M. vo výške 350,- eur a dňa 18.02.2019 platba vo výške 15,- eur, dňa 25.02.2019 prijatá platba od M. G. vo výške 50,- eur, dňa 05.03.2019 prijatá platba od M. G. vo výške 50,- eur a dňa 26.03.2019 prijatá platba od M. G. vo výške 50,- eur. Z výpisu z osobného sporiaceho účtu otca maloletej vedeného v m.N. SA, je zrejmé prijatie sumy 30.000,- eur dňa 01.03.2018 od M. G. a dňa 09.06.2018 je zrejmá prijatá platba vo výške 4.000,- eur. Na pojednávaní dňa 11.12.2019 otec k transakciám uviedol, že keď previedol 2.000,- eur dňa 16.12.2017, týmto si previedol peniaze z poistky na svoj sporiaci účet. Čo sa týka prevodu 27.01.2018, zase previedol peniaze zo svojho bežného účtu na sporiaci účet vo výške 1.000,- eur. Peniaze, ktoré mal na účte, previedol na sporiaci účet. Čo sa týka transakcie 12.07.2018, posielal O.. G. 1.000,- eur, zrejme jej za niečo dlžil, tak jej to vrátil. Dňa 23.07.2018 mu MUDr. G. poslala 648,- eur, nepamätal sa, prečo. Dňa 04.08.2018 prijal sumu 21.506,- eur, nepamätal sa, odkiaľ mu tieto peniaze prišli, ani na čo ich použil, uviedol len, že v účele platby je vrátenie prostriedkov. Nepamätal sa, z akého dôvodu mu prišla na účet suma 30.000,- eur dňa 01.03.2018. V odvolacom konaní však dovtedy tvrdené skutočnosti týkajúce sa peňažných transakcií, ktoré prebehli na jeho účte zmenil tak, že pokiaľ 01.03.2018 mu previedla M. G. sumu 30.000,- eur, išlo o jej finančné prostriedky na jeho sporiaci účet, nakoľko si zriadila účet na internetovom portáli, kde musela uviesť svoje číslo účtu, následne mala strach, aby o tieto finančné prostriedky neprišla, preto ich previedla na sporiaci účet otca, čo potvrdila vo svojom čestnom prehlásení, ktoré priložil ako prílohu odvolania. Dňa 01.06.2018 bolo prevedených 15.500,- eur zo sporiaceho účtu otca na jeho bežný účet, dňa 01.06.2018 bolo prevedených 15.735,- eur z bežného účtu otca na účet M. G., išlo o vrátenie uložených peňažných prostriedkov, ktoré mu nikdy nepatrili. Dňa 19.06.2018 bolo prevedených 4.000,- eur z bežného účtu otca na jeho sporiaci účet ako časť sumy z odstupného od zamestnávateľa, dňa 04.08.2018 bolo prevedených 21.506,- eur zo sporiaceho účtu otca na jeho bežný účet, a rovnaký deň bolo prevedených 21.000,- eur z bežného účtu otca na účet M. G., pričom išlo znova o vrátenie uložených peňažných prostriedkov, ktoré mu nikdy nepatrili. Peniaze mali byť prevádzané zo sporiaceho účtu na bežný účet otca z dôvodu, že prevod je možné robiť iba z bežného účtu, na sporiaci účet môžu peniaze iba prísť, nedajú sa však odtiaľ posielať tretím osobám.

64. Posúdením otcom produkovaných zmenených tvrdení týkajúcich sa prevodov na jeho účtoch, odvolací súd v týchto nevzhliadol dôvod na ich dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým tieto trpia nedôveryhodnosťou a účelovosťou, keďže niet racionálneho dôvodu, pokiaľ by boli pravdivými, aby ich otec vrátane dôkazu (čestného prehlásenia) nebol produkoval už pred súdom prvej inštancie. Tento však až potom, ako sa tieto stali jednou zo skutočností, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje v neprospech otca vyznievajúce rozhodnutie, začal tvrdiť, že nešlo o jeho prostriedky, nepamätal si dôvod ich pripísania na účet napriek tomu, že išlo o významné čiastky. Iracionálne pôsobia jeho tvrdenia aj vo svetle toho, že niet dôvodu, pre ktorý (pokiaľ by boli jeho tvrdenia pravdivé) by boli poukazované prostriedky od M. G. (30.000,- eur) na jeho sporiaci účet pri vedomí, že pri spätnom chode nebude postačovať jednoduchý prevod, ale bude potrebné tento vykonať v dvoch krokoch (zo

sporiaceho na bežný účet - keďže ako tvrdí prevody zo sporiaceho účtu priamo nie sú možné a z bežného účtu M. G.), ale jednoznačne za týchto okolností by bol akceptovateľný vo svetle elementárnych pravidiel logiky prevod od nej priamo na bežný účet otca. Naviac, ako správne na to poukazuje tiež matka vo vyjadrení k odvolaniu, popísaný účel a dôvod transakcií je v určitom rozpore so skutočne zaznamenanými prevodmi, čo otec žiadnym spôsobom nevysvetľuje. Podľa jeho tvrdenia (a tiež obsahu čestného prehlásenia) totiž mu mala M. G. previesť svoje peňažné prostriedky len vo výške 30.000,- eur za účelom ich ochrany (otázka je prečo na jeho sporiaci a nie bežný účet), ktoré jej mal vrátiť v dvoch častiach (1.6.2018 čiastku 15.735,- eur, 4.8.2018 čiastku 21.000,- eur) čo je však spolu 36.735,- eur, teda viac, ako si na jeho účte mala „schovať“. Tak otec v odvolaní, ako ani obsah samotného čestného prehlásenia nevysvetľujú tieto nezrovnalosti (nie je zrejmé prečo neboli prostriedky vrátené jednorazovo, prečo boli vracané s časovým odstupom, nehovoriac o poukázaní M. G. čiastky o 6.735,- eur vyššej, ako si mala u neho na vlastných peňažných prostriedkoch odložiť). Vyššie uvedené rozpory, spolu so zmenou skutkových tvrdení dotknutých transakcií sa týkajúcich a čase ich produkcie, nemôžu podľa odvolacieho súdu viesť k diferentnému záveru, ako o ich účelovosti a nedôveryhodnosti s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu sú bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

65. Zatiaľ čo vyššie uvedenú skutočnosť teda bolo možné bez ďalšieho vyhodnotiť a vo vzájomných súvislostiach vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v jej svetle preskúmať, identický osud v odvolacom konaní nestíha ďalšiu odvolaciu novotu a to tvrdenie otca o tom, že v priebehu konania (s účinnosťou od 5.5.2020) mu bola znížená pracovná schopnosť a priznaná invalidita, čo preukazuje priložením potvrdenia vystaveného príslušným orgánom, keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebola známa výška vymeranej mu dôchodkovej dávky, dopady tejto skutočnosti na pracovné pozície, ktoré môže otec v dôsledku takto posúdeného zdravotného stavu od uvedeného obdobia zastávať, ako ani to, aká je vo vzťahu k nim situácia na trhu práce a možnosti dosiahnutia príjmu pri absencii aktualizácie pomerov na strane všetkých dotknutých subjektov.

66. Odvolací súd tak zohľadnením všetkých rozhodujúcich skutočností, so zreteľom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov dospel k záveru, že rozsah súdom prvej inštancie zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu za obdobie do 5.5.2020, rešpektuje zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu v podobe zmeny tejto vyživovacej povinnosti, ktorá je teda stanovená správne, rovnako ako vyčíslenie zročného výživného a povolenie jeho splnenia v splátkach, čím dochádza s účinnosťou od 1.9.2018 do 5.5.2020 k zmene doterajšej vyživovacej povinnosti otca k mal. D. určenej naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -166 zo dňa 12.10.2017, pri súčasnom závere o nesplnení zákonných predpokladov pre zníženie výživného, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie v uvedenom rozsahu ako vecne správne podľa potvrdil.

67. Keďže však súčasne vychádzajúc z vyššie uvedeného, v dôsledku novej skutočnosti produkovanej otcom v priebehu odvolacieho konania, preukázanej súčasne potvrdením vystaveným Sociálnou poisťovňou, pobočka Považská Bystrica, v príčinnej súvislosti s ktorou nemožno napriek iným skutočnostiam, ktoré viedli k potvrdzujúcemu rozhodnutiu o výške výživného za obdobie, ktoré predchádza jej vzniku, bez zistenia ďalších rozhodujúcich skutočností (výška dôchodku, dopad na pracovnú spôsobilosť a možnosti otca a ďalšie) vylúčiť, že dôsledky z nej plynúce môžu byť spôsobilé ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca s účinnosťou odo dňa jej vzniku, čím je potrebné súčasne vykonať dokazovanie na aktualizáciu pomerov všetkých dotknutých osôb (rodičov aj dieťaťa), rozsah ktorého dokazovania presahuje rámec hospodárnosti odvolacieho konania, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za použitia v časti o zvýšení vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 5.5.2020 zrušil a vrátil v tomto rozsahu vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

68. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci, bude v konaní postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytnúť účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené , a , došetriť skutočnosti vo vyššie uvedenom smere, doplniť dokazovanie v zmysle prípadných návrhov účastníkov, ako aj nad ich rámec za účelom úplného zistenia skutkového stavu, zistené skutočnosti vyhodnotiť jednotlivo a tiež vo vzájomných súvislostiach ( ) a vo veci zvýšenia výživného otca

na mal. dieťa za obdobie od 5.5.2020 opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. .

69. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

70. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.