Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: Ing. Viktor Bodnár - TECHNOUNION, s miestom podnikania Košice - Dargovských hrdinov, Ovručská 8, IČO: 10 692 304, zastúpený Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, zastúpený Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAER&PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 340,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.9.2019, č.k. -80 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. -80 zo dňa 18.9.2019.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 340,55 eur, s 5%-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 236,55 eur od 21.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 104,- eur od 26.5.2018 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou zo dňa 3.10.2018 ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,55 eur, s 5%-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 236,55 eur od 21.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 104,- eur od 26.5.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom nevyplatenia kráteného poistného plnenia.

3. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že:

-návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením . -namietal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tvrdil, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, teda poškodení boli dlžníkom žalobcu (čoho dôkazom sú predložené faktúry). Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že keďže poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu. Žalovaný teda argumentuje,

že uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s -namietal, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neexistujúci predmet postúpenia a zároveň z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a dôvodí, že samotný predmet postúpenia je v zmluvách určený rozporuplne, nejasne a nie je špecifikovaný, -likvidácia poistných udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

- Dňa 03.10.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Silvie M., zn. OPEL Insignia, EČV KS935DN. Za opravu motorového vozidla, vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi, faktúru č. 1701031 na sumu 970,57 eur splatnú 5.12.2017, podľa priloženej kalkulácie opravy č. 9564950045, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 7.3.2018 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 704,02 eur, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 236,55 eur ako neprimeranú účtovanú normohodinu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2018, postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške kráteného plnenia v sume 236,55 eur, na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy, zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 385,35 eur, ako rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group., a jej príslušenstva.

- Dňa 25.03.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Judity W., zn. FIAT Punto, EČV BL601NT. Za opravu motorového vozidla, vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi, faktúru č. 1801017 na sumu 1.134,41 eur splatnú 17.5.2018, podľa priloženej kalkulácie opravy č. 9565613833, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 11.05.2018 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 1.030,41 eur, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 104,- eur ako neprimeranú účtovanú normohodinu. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2018, postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške kráteného plnenia v sume 104,- eur, na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy, zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 104,- eur, ako rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group., a jej príslušenstva.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa (ďalej len ), , , , , , , , (ďalej len ), , podľa a nariadenia vlády č. .

6. Námietku absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok zhodnotil ako nedôvodnú argumentujúc, že na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s jej obsahom, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že je neplatná. Nárok na náhradu škody vznikol poškodeným okamihom vzniku škody, v zmysle ust. , teda okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. V čase uzavretia Zmlúv o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenými bolo zrejmé, v čom konkrétne škoda spočíva a aká je jej výška. Táto skutočnosť sa zrozumiteľne a určite premietla i do vymedzenia predmetu Zmlúv o postúpení pohľadávky, s obsahom ktorej zmluvné strany svojim podpisom prejavili súhlas.

7. Pokiaľ ide o námietku neoprávnenosti uplatneného nároku aj túto zhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca preukázal rozsah opráv, ktorých cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Samotný žalovaný rozsah opráv nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané (z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny). Nevyjadril sa ani k žalobcom predloženým cenníkom preukazujúcim, že v mieste opráv poškodených vozidiel iné autoservisy účtujú ešte vyššie ceny za

normohodinu práce a teda neuniesol bremeno tvrdenia. Súd tak mal za to, že žalobcom predložené listinné dôkazy (faktúra, krycí list) preukazujú skutočné náklady potrebné na opravu poškodených motorových vozidiel.

8. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v súlade s , z ktorého vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti ( do 20.3.2018, resp. 25.5.2018 ), nesplnil.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu, z dôvodov podľa , .

11. Rozsudok prvoinštančného súdu považuje za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný.

12. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s . Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok, a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.

13. Za nesprávne považuje odvolateľ aj rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania tvrdiac, že boli priznané v rozpore s ustálenou judikatúrou, odvolávajúc sa na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. .

14. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Odvolateľ napáda aj rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania, ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s ustálenou judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 16.12.2019.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na ti, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške vo výške 340,55 eur s prísl..

23. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.

24. Podľa (ďalej len ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

27. Podľa ust. ods. č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákona o PZP) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

28. Odvolací súd podľa cit. zák. ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým

naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.

29. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že by Zmluvy o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z .

30. S poukazom na nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. , nález ÚS SR sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 340,55 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania, zo sumy 236,55 eur od 21.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 104,- eur od 26.5.2018 do zaplatenia, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených motorových vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

34. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak

poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.

35. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).