Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-46-2019.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Mesto Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov, IČO: 00 317 748, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, proti žalovaným: 1/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej žalovaným 1/, obaja bytom D. XXXX/ XX, XXX XX E., t. č. J. XXX, XXXX N., P., v spore o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4C/21/2017-107 zo dňa 17. mája 2018 vydaného v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/21/2017-195 zo dňa 6. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/, ktorý nárok sú povinní zaplatiť v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných 1/, 2/ povinnosťou vypratať bez ďalšej bytovej náhrady byt č. X, na X. poschodí vo vchode X, bytového domu L., súp. č. XXXX, na parcele XXX/XX, nachádzajúceho sa na ulici D., E., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalovaní 1/, 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi.
1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 1, 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, § 255, § 262 ods. 1 CSP.
1.3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží, súp. č. XXXX/XX, na ulici D., E., zapísaný na LV č. XXXX k. ú. E., postavený na parcele KN C XXX/XX k. ú. E. a odovzdať ho žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.4. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/, 2/, ktorí boli na pojednávanie predvolaní prostredníctvom e-mailu, doručeného žalovanému 1/, ktorý na základe plnej moci zastupuje v tomto konaní žalovanú 2/. Žalovaný l/ svoju neúčasť na predchádzajúcich pojednávaniach niekoľkokrát ospravedlnil z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, preto mu bola pred posledným pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok zaslaná žiadosť v zmysle § 183
ods. 2, veta druhá CSP, aby sa dal na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, resp. aby si spolu so žalovanou 2/ zvolili právneho zástupcu, nakoľko súd už nebude akceptovať jeho opakované žiadosti o odročenie pojednávanie a rozhodne v jeho neprítomnosti. Napriek tomu žalovaný l/, opätovne navrhol odročenie pojednávania vytýčeného na 17.05.2018, (ktorý deň považoval za jediný najbližšie možný, kedy sa môže pojednávania zúčastniť) a to prostredníctvom e-mailu odoslaného súdu o 00.00 hod. dňa 17.05.2018, v ktorom opätovne požiadal o odročenie pojednávania a to z dôvodu pozastavenej platnosti jeho životnej poistky v P.. 1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je vlastníkom bytu č. X na X. poschodí, vo vchode X, bytového domu L., súp. č. XXXX, postaveného na parcele XXX/XX, na ulici D. v E., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. E.. Jedná sa o dvojizbový byt pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb, predsiene, komory ( II. nadzemné podlažie), WC a kúpeľne. Predmetný byt žalobca prenajal žalovaným 1/, 2/ zmluvou o nájme bytu uzatvorenej dňa 29.05.2007 na dobu určitú od 01.06.2007 do 31.05.2010. Dňa 30.12.2014 Mesto Púchov rozhodlo o pridelení predmetného dvojizbového bytu č. X, na ul. D. XXXX/XX v E., ktorého vlastníkom je Mesto Púchov pre žalovaných 1/, 2/ na dobu do 30.06.2015. Rozhodnutie o pridelení bytu oprávňovalo žalovaných 1/, 2/, aby s nimi Mestský bytový podnik Správa, s.r.o. (správca bytov) podľa § 685 Občianskeho zákonníka uzatvorili nájomnú zmluvu. V odôvodnení rozhodnutia Mesto Púchov uviedlo, že nakoľko nie sú žiadne zákonné prekážky, žiadosti žalovaných 1/, 2/ o predĺženie nájomnej zmluvy vyhovelo. Dňa 05.06.2015 Mesto Púchov opätovne rozhodlo o pridelení predmetného dvojizbového bytu č. X,. na ul. D. XXXX/XX v E., ktorého vlastníkom je Mesto Púchov pre žalovaných 1/, 2/ na dobu do 30.06.2016. Rozhodnutie o pridelení bytu oprávňovalo žalovaných 1/, 2/, aby s nimi Mestský bytový podnik Správa, s.r.o. (správca bytov) podľa § 685 Občianskeho zákonníka uzatvorili nájomnú zmluvu. V odôvodnení rozhodnutia Mesto Púchov uviedlo, že nakoľko nie sú žiadne zákonné prekážky, žiadosti žalovaných 1/, 2/ o predĺženie nájomnej zmluvy vyhovelo. Posledným Dodatkom č. 5 k zmluve o nájme bytu uzatvorenej dňa 29.05.2007 zo dňa 12.06.2015 došlo k zmene doby nájmu bytu tak, že táto sa zmenila do 30.06.2016. Po skončení nájmu dohodnutého na dobu do 30.06.2016, žalovaný 1/ opätovne požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, ktorú žiadosť Mestský úrad Púchov odstúpil mestskému právnikovi JUDr. Antonovi Školekovi, o čom žalovaného l) informoval listom zo dňa 25.08.2017.
1.6. Žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ na vypratanie predmetného bytu prostredníctvom spoločnosti D. servis s.r.o. H. XXXX/X, E. výzvou zo dňa 21.06.2016. Žalovaní 1/, 2/ boli upozornení na skutočnosť, že žalobca sa rozhodol nepredĺžiť platnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že sa žalovaní 1/, 2/ dlhodobo zdržiavajú mimo územia Slovenskej republiky, nedokladovali príjem za rok 2015 a evidujú dlh na nájomnom a službách za užívanie predmetného bytu. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.09.2016 žalobca opätovne vyzval žalovaných 1/, 2/ na vypratanie predmetného bytu do 10 dní od doručenia výzvy, s upozornením o podaní žaloby na vypratanie na príslušnom súde a následne podaním návrhu na výkon rozhodnutia. 1.7. Žalovaní 1/, 2/ na výzvy žalobcu reagovali e-mailovými podaniami adresovanými Mestskému úradu Púchov ako aj právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorých odôvodňovali nedoplatky na nájomnom a skutočnosť, že v zahraničí pracujú, nevlastnia tam žiadnu nehnuteľnosť, ubytovanie si prenajímajú, trvalý pobyt majú na S. D. v E.. Žiadali o prehodnotenie rozhodnutia a predĺženie nájomnej zmluvy.
1.8. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu a z písomných vyjadrení žalovaného 1/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ a ich deti sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí, kde pracujú a ich deti študujú. V byte, ktorý žiada žalobca vypratať dlhodobo nebývajú, platia len náklady za jeho užívanie.
1.9. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel jednoznačne k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že byt patriaci žalobcovi, žalobca dal žalovaným 1/, 2/ do nájmu na určitý čas a to od 01.06.2007 do 31.05.2010, ktorá doba bola zmenená Dodatkom č. 5 k zmluve o nájme zo dňa 12.06.2015 do 30.06.2016.
1.10. S ohľadom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa nájom bytu dohodnutý na určitý čas skončil uplynutím dohodnutej doby, teda v danom prípade dňom 30.06.2016. Keďže žalovaní 1/, 2/ byt naďalej užívajú i po skončení doby nájmu a tak zbavujú žalobcu možnosti vykonávať svoje vlastnícke právo, v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, žalobca dôvodne podal túto žalobu v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou žiadal, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť byt vypratať.
1.11. Žalovaní 1/, 2/ v spore nepreukázali, ani netvrdili, že po dohodnutej dobe nájmu t. j. po 30.06.2016 došlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že od 01.07.2016 žalovaní 1/, 2/ užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu a uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaných 1/, 2/ ohľadom aplikácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomuto nepodá návrh na vydanie veci, alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dlhšiu dobu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade nájmu dohodnutého na určitý čas dochádza k zániku nájmu bytu bez možnosti aplikácie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To znamená, že na nájom bytu sa nevzťahuje ustanovenie zákona, podľa ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne tak, ako sa mylne domnievajú žalovaní 1/, 2/. Zákon tým rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti vo vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom.
1.13. V súvislosti s námietkou žalovaných 1/, 2/, že v predmetnom byte majú trvalý pobyt, v zahraničí nemajú trvalý pobyt, sú tam len pracovne a deti kvôli štúdiu a že si platia všetky poplatky za bývanie, súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade je právne irelevantné, z akého dôvodu žalovaní v byte nebývajú, či tam majú trvalý pobyt, pretože došlo k zániku nájmu bytu z dôvodu uplynutia času, na ktorý bol nájom dojednaný. Podstatné pre uplatnený nárok žalobcu je to, že žalovaní 1/, 2/ užívajú byt bez právneho dôvodu (nájomnej alebo inej zmluvy) a žalobca ako vlastník bytu nemá záujem o obnovenie nájomného vzťahu so žalovanými, ktorých povinnosťou je po zániku nájomného vzťahu byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi.
1.14. Súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaným 1/, 2/ neprináleží bytová náhrada s poukazom na § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Z druhej vety § 712a ods. 9 vyplýva, že osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Z § 4 citovaného zákona vyplýva, kedy má nájomca pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú právo na bytovú náhradu, v danom spore sa však o tento prípad nejedná.
1.15. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval právny predpis. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe zavádzajúcich a nepravdivých informácii a tvrdení žalobcu. Predložili vo forme príloh ďalší dôkazový materiál, ktorý nebol k dispozícii súdu prvej inštancie pred jeho rozhodnutím. Dňa 21. februára 2013 žalovaný 1/ obdržal e-post s prílohami z MsÚ Púchov. V uvedených prílohách je “Žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy“, kde sa má vyjadriť, či chce byt odkúpiť. V žalovaných odpovedi zo dňa 27.02.2013 svojim podpisom záväzne potvrdili, že predmetný byt chcú odkúpiť. Pri každom predlžovaní nájmu žalovaní 1/, 2/ deklarovali, že byt chcú odkúpiť. Dňa 13. mája 2016 žalovaný 1/ obdržal Žiadosť o predĺženie nájmu na byt. Dňa 26. mája 2016 žalovaný 1/ vyplnenú žiadosť odoslal e-postom, v ktorom objasnil, prečo nepošle do 30. mája 2016 daňové priznanie. S D. H., s.r.o, mali dohodu, že nájom žalovaní 1/, 2/ platia každé tri mesiace. Takže byt platili v marci 2016 (za január, február, marec 2016) a na začiatku júna 2016 (za apríl, máj, jún 2016). Nedoplatky, ktoré vznikli nedostatočnou komunikáciou žalobcu a žalovaných, boli vždy uhradené v stanovenej lehote. Dňa 30.12.2014 bol nájom dohodnutý do 30.06.2015
a 05.06.2015 bol nájom dohodnutý do 30.06.2016. Preto je zarážajúce, že po deviatich rokoch nájomného vzťahu a napriek žalovaných 1/, 2/ odoslanej žiadosti o predĺženie nájmu zo dňa 26. mája 2016, žalovaní 1/, 2/ nedostali odpoveď a tým možnosť dohodnúť sa o ďalšom nájme. Žalovaní 1/, 2/ dlh na nájomnom nemali a nemajú. Tvrdenie žalobcu, že byt v skutočnosti neužívajú je irelevantné, nájomca nie je povinný uvádzať, kde sa nachádza a prenajímateľ nemá právo vyžadovať senzitívne informácie ako hlásenie príchodov a odchodov na byt, zdravotný stav alebo ekonomická situácia, pretože je to neopodstatnené zasahovanie do súkromia. Žalovaní 1/, 2/ si plnili a stále si plnia povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, zákon a nájomnú zmluvu neporušili. Sú naopak poškodení zavádzajúcimi, nepravdivými a vykonštruovanými tvrdeniami žalobcu, a na základe týchto tvrdení tiež zbavení možnosti odkúpenia predmetného bytu.
3. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ podal vyjadrenie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Uviedol, že s dôvodmi odvolania uvádzanými žalovanými nesúhlasí. Žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne iné skutočnosti len tie, ktoré uvádzali v konaní pred súdom prvej inštancie. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil predložené dôkazy a na ich základe dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, s ktorým sa žalobca plne stotožnil. Dôvodil, že odvolanie podané žalovanými neobsahuje náležitosti v zmysle § 363 CSP. Žalovaní dostatočne nešpecifikovali odvolacie dôvody podľa § 365 CSP. Zotrval na svojich podaniach a vyjadreniach uvedených pred súdom prvej inštancie. Žalovaní vo svojom odvolaní opätovné uvádzajú, že za predmetný byt platia úhradu spojenú s užívaním bytu a naďalej poukazujú na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak v § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka je výslovne uvedené, že § 676 ods. 2 OZ sa v prípade nájmu bytu neuplatní. Preto sa plne stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, ktorý v bode 25. odôvodnenia rozsudku, túto skutočnosť uviedol. Hlavným dôvodom na podanie návrhu na vypratanie bytu bola skutočnosť, že žalovaní nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Nájom bytu sa skončil uplynutím času dňom 30.06.2016. Žalovaní teda užívajú predmetný byt bez právneho titulu, čo je dôvodom na vyhovenie návrhu na vypratanie bytu v celom rozsahu.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/. Navrhovali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu a v plnom rozsahu zamietol žalobu o vypratanie bytu. Nie je pravdou, že vo svojom odvolaní neuviedli žiadne iné skutočnosti, ako tie, čo boli uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, ako možno vidieť z dokumentácie zaslanej odvolaciemu súdu. Žalobca uvádza, že ukončenie nájmu bolo na základe hrubého porušenia nájomnej zmluvy, kde boli uvedení ako neplatiči a nie ako je uvedené v jeho vyjadrení, že hlavným dôvodom na podanie návrhu na vypratanie bytu bola skutočnosť, že žalovaní nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Žalovaní vždy mali všetky účty za nájom uhradené najneskôr, keď im prišlo vyúčtovanie.
5. Písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ nebolo.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu (žalovaní 1/ a 2/), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ namietal, že žalovanými podané odvolanie neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 363 CSP, pretože v ňom dostatočne nešpecifikovali odvolacie dôvody podľa ust. § 365 CSP. Odvolací súd preskúmal podané odvolanie a dospel k záveru, že z obsahu podaného odvolania je možno vyvodiť základné zákonné náležitosti odvolania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe vyhovel a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
12. Odvolací súd skúmal splenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňvoala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takéto pochybenie odvolací súd v konaní nezistil.
13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
14. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaných, tvrdenia o tom, že predmetný byt chceli odkúpiť a mali splnené úhrady spojené s nájmom nájmom bytu, nájomnú zmluvu neporušili a preto nebol dôvod na podanie žaloby o vypratanie bytu. Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že nájomná zmluva k predmetnému bytu bola medzi stranami sporu bola uzatváraná vždy na dobu určitú. Rovnako z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že k zániku nájomnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú medzi stranami sporu k predmetnému bytu došlo dňa 30.06.2016. Právne závery súdu prvej inštancie vyslovené v odsekoch 22.- 28. napadnutého
rozsudku, ktorými odôvodnil jeho výrokovú časť týkajúcu sa uloženia povinnosti žalovaných predmetný byt vypratať bez ďalšej bytovej náhrady, sú správne a prvoinštančný súd sa podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými žalovanými namietanými skutočnostiami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za konzistentné, riadne, s vnútornou logikou a presvedčivo odôvodnené, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje a konštatuje správnosť jeho záverov.
15. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní obsahu spisu dospel k rovnakým záverom, zhodnými so závermi súdu prvej inštancie. Podľa § 710 ods. 2 Obč. zák., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 Obč. zák. neplatí pre zánik nájmu bytu. Podľa § 676 ods. 2 Obč. zák. je upravené obnovenie nájomnej zmluvy v prípade, ak prenajímateľ po skončení nájmu proti nájomcovi nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súd do 30 dní. Pri nájme bytu však nie je možné automatické predlžovanie nájomnej zmluvy. Zákon výslovne vylučuje aplikáciu § 676 ods. 2 Obč. zák., ktorý je možné použiť pri nájomných vzťahoch, no nie pri nájme bytu. Obnovenie nájmu bytu jeho faktickým užívaním aj po uplynutí doby nájmu nie je možné. Prenajímateľ sa môže domáhať vypratania bytu žalobou o vypratanie na súde. V súdenej veci nájomná zmluva v súlade s § 710 ods. 2 Obč. zák. zanikla a nájomný vzťah skončil ku dňu 30.06.2016, nakoľko nájomná zmluva medzi stranami sporu k predmetnému bytu bola uzavretá na dobu určitú. Skutočnosť, že po uplynutí tejto doby sa žalovaní nevysťahovali z predmetného bytu ako skutočnosť, že žalobca prijíma od nich platby za užívanie predmetného bytu neznamená, že došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy konkludentne. Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť. Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa tak aj na strane nájomcu. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 5Cdo 44/2007. Konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy nie je iba mlčanie, prípadne skutočnosť, že žalovaná v byte býva, žalobca po nej požaduje „nájomné“ za užívanie bytu, ktoré žalovaná hradí a žalobca prijíma. Uvedený termín nájomné je totiž často používaný v osobnom styku prenajímateľov a osôb, ktoré byty užívajú ekvivalent pre bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním bytu osobou, ktorá na to nemá právny dôvod (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26Cdo 212/2005). Odvolací súd mal za to, že v danom prípade po skončení nájomnej zmluvy žalobca žiadnym spôsobom neprejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu nájomnej zmluvy, pričom samotnú skutočnosť, že žalobca od žalovaných prijímal a zrejme aj prijíma platby za užívanie bytu nemožno považovať za jeho prejav smerujúci k uzavretiu novej nájomnej zmluvy. Žalobca naopak, po skončení nájmu uplynutím doby podal žalobu na súd o vypratanie žalovaných z predmetného bytu a žalovaní pokiaľ v predmetnom byte bývajú bez právneho dôvodu, sú povinní platiť za užívanie predmetného bytu platby spojené s užívaním. V prípade, ak by tieto platby neuhrádzali, tak by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, lebo fakticky v byte bývajú a užívajú ho a to bez právneho dôvodu.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 CSP.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovanými uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi proti žalovaným, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).